ROK 2025 

JANUÁR 2025

Tak, ako 40 uplynulých rokov, aj 41. krát smerovali kroky účastníkov jednej z najstarších akcií oddielu do Rimavskej Bane, obce, kde náš klub v roku 1984 začal písať svoju históriu. Po zvítaní sa v centre obce už prvé metre našlapujeme do miestneho cintorína, symbolicky pozdraviť zakladateľa nášho oddielu, aj tejto akcie, Ondreja Knappa. Ani tentoraz nezabudneme položiť kytičku a zapáliť plameň v kahanci na znak spomienky a úcty. Po tradičných úvodných slovách predsedu oddielu, venovaných jeho zakladateľovi a hlavne novým účastníkom, nasleduje samotný "pochod", ako sme ho s Ondrejom pred 41 rokmi nazvali. Krajinou bez snehu, ale za výdatnej pomoci pani zimy, prechádzame okolo železničnej stanice, štátnou cestou smerom do Kraskova. Tesne za obcou však túto cestu opúšťame, aby sme ju vymenili  za cestu lesnú. Nie však na dlho, pretože po niekoľkých metroch nás čaká malý strmší výstup na ďalšiu lesnú cestu. Tou už potom pohodlne smerujeme na Kraskovskú pastvu až k pomníku, kde kladieme druhú dnešnú kyticu a zapaľujeme spomienkový plameň. Pre tých, ktorí tu v roku 1944 v bojoch počas Slovenského národného povstania položili svoje životy. Po krátkom kultúrnom programe pokračujeme pastvou smerom k Rimavskej Bani, na už známe miesto, ktoré nám slúži na záverečný akt akcie. Každý účastník, tento rok v počte 11, dostal od predsedu klobásu a v rámci aktu "Opeč si sám" si tak mohol každý tú svoju opiecť podľa vlastnej chuti. Po výdatnom zasýtení nasledoval už len zostup lesnou cestou do Rimavskej Bane, kde sme sa na poludnie všetci rozlúčili a plní radosti, dobrej nálady, smiechu a zážitkov, najbližšími spojmi odcestovali domov.

NOVOROČNÉ TÚLAČKY V ZAKOPANOM - 4. 1. 2025

Prvá tohoročná akcia nášho turistického oddielu bola tak trochu netradičná. Spočiatku to vyzeralo ako mestská prechádzka, ale ako poriadni turisti sme si ju vychutnali aj s ľahkou turistikou. Ráno o 7.00 hod. sme  v počte 24 členov a 10 hostí nastúpili do autobusua a vyrazili do najvyššie položeného poľského mesta Zakopane. Vonku začalo husto snežiť. Sneženie nás sprevádzalo počas celej cesty bielou Muránskou planinou. Počasie naozaj ako v rozprávke. V autobuse vládla dobrá nálada, takže cesta ubiehala relatívne rýchlo. Po prechode poľskej hranice sa doprava začala výrazne zhusťovať. Predsalen boli ešte zimné prázdniny a mestečko Zakopane je magnetom pre turistov. Po vystúpení z autobusu sme zamierili smerom k lanovke na Gubalówku. Rady čakajúcich na lístky niektorých odradili a rozhodli sa radšej pre peší výstup. Jedna skupina modrou a ďalšia červenou turistickou značkou. Nie všetci sme však boli ustrojení na zimný výstup, čo sme pocítili pri pádoch. Niektorí elegantných a niektorí veľmi komických. Napríklad Janka ocenila veľkosť svojej kabelky, na ktorú mohla nasadnúť a poď ho – keď jeden krok dopredu potom päť krokov šmykom dozadu... Nakoniec sme dobyli vrchol a ocitli sa na Gubalówke. Počasie bolo krásne, slnečné, no poľské Tatry boli trošku zakryté mrakmi. Vianočná výzdoba a rovnako aj atmosféra bola úžasná. Ochutnali sme typické „serki“ a pomaly sme zišli (niektorí pešo, niektorí lanovkou) smerom do srdca mesta na ulicu Krupówki. Pár turistov sa rozhodlo navštíviť „Dom naopak“, iní si vychutnávali atmosféru vyzdobených a osvetlených budov s reštauráciami a obchodmi s rôznym sortimentom. Podvečer sme ukončili návštevou mestečka Zakopane a následne zamierili autobusom na Slovensko. Cestou sme sa ešte zastavili v najkrajšie vianočne vyzdobenom slovenskom meste - Poprad a vychutnali sme si čaro krásnej výzdoby a svetielok pri poháriku punču či bombardina. Vonku bola poriadna zima, no stálo to za to. Potom už naša cesta viedla domov. Atmosféra v autobuse bola skvelá, boli sme síce uzimení a unavení, ale spokojní. Myslím, že to bola krásna bodka za obdobím uplynulých vianočných sviatkov a dobrý štart na nadchádzajúcu turistickú sezónu v roku 2025.

Henrieta Krkošková