ROK 2025
Akcie v roku 2025 sa môžu uskutočniť a realizovať aj vďaka podpore mesta Tisovec.
...a 2% z daní členov oddielu a našich podporovateľov.
Ďakujeme.
JÚL 2025
STEBNÍCKA MAGURA - 12. 7. 2025
KOS-áci na ďalekom východe
Stebnícka Magura, Zborov, Bardejov
Aby sme stihli naplniť náš dnešný turistický cieľ bolo potrebné si 12. júla 2025 trochu privstať. Odchod bol naplánovaný na 5. hodinu rannú. Do autobusu ráno teda nastúpilo 36 turistov, z tohto počtu 30 členov a 6 hostí. Cesta bola dlhá, no pokojná, väčšina z nás ho využila na dospatie skorého vstávania.
8 turistov, ktorí sa rozhodli pre trasu B a C vystúpilo v meste Bardejov. Ich kroky smerovali na prehliadku mesta a neskôr do neďalekých Bardejovských kúpeľov. Šiesti si nenechali ujsť ešte popoludňajšiu prehliadku hradu Zborov.
Zvyšných 28 turistov sa rozhodlo pre hlavnú naplánovanú túru dňa, trasu A: Bardejovské kúpele (340m n.m) – Sedlo Čerešňa (535 m n.m) – Stebnícka Magura, rozhľadňa (900 m n.m) – Pod Magurou (580 m n.m) – Zborov Podhradie (315m n.m) – Zborov,hrad (455m n.m) – Dlhá Lúka (285m n.m)
Stúpanie: 755 m, klesanie: 830 m, vzdialenosť: 18 km.
Vystúpili sme na parkovisku v Bardejovských kúpeľoch a po povinnej spoločnej fotke a osviežení minerálnou vodou sme vyrazili červeno značenou trasou na prvú zastávku našej trasy, na sedlo Čerešňa, ktoré je križovatkou turistických ciest. Pre turistov je tu k dispozícii krytý posed a otvorené ohnisko. Práve posed sme využili na krátke občerstvenie. Potom sme pokračovali ďalej na jeden z hlavných cieľov dňa, na vrch Stebnická Magura podľa smerovníka vzdialená od sedla 1,15 hodiny. Terén turistického chodníka bol rôzny, striedalo sa výživné stúpanie s krátkou rovinkou, ale aj krátkym klesaním pekným lesom, cez ktorý nám na trasu svietilo príjemné slniečko. Rozhľadňu žltej farby bolo vidieť až naozaj v momente, keď sme sa ocitli takmer pod ňou, pohľad totiž najprv upúta vysoká televízna veža. Vrch Stebnícka Magura neponúka len to najkrajšie zo slovenskej prírody, ale i kúsok z histórie našich predkov. Ide o nie veľmi známy vrch, rozkladajúci sa v našom najmenšom pohorí Busov. Týmto miestom tiež prechádza známa turistická trasa Cesta hrdinov SNP. Vrcholová časť je zároveň vyhlásená za Národnú prírodnú rezerváciu, nakoľko sa tu vyskytujú vzácne rastlinné spoločenstvá. Na vrchu Stebnícka Magura sa týči nová Berzewiczova vyhliadková veža. Táto impozantná stavba, slávnostne otvorená v novembri 2024, je inšpirovaná pôvodnou vežou z roku 1905, ktorá bola zničená počas prvej svetovej vojny v roku 1918. S výškou takmer 30 metrov ponúka nádherný výhľad na okolité pohoria, ako je Čergov či Busov. Za dobrej viditeľnosti je z nej výhľad až na Vysoké Tatry. Výstup na vyhliadkovú plošinu síce vyžaduje zdolanie 104 schodov, no odmena za námahu stojí za to.
Trošku z histórie: Ako prvá vyhliadková veža na tomto mieste stála Berzewiczova veža, pomenovaná po vtedajšom ministrovi školstva a náboženstva Rakúsko-Uhorska, ktorým bol Albert Berzewiczy (1853-1936, historik a politik). Jeho pričinením vznikla prvá drevená vyhliadková veža. V poslednom roku trvania prvej svetovej vojny (1918) bola zničená. Ako druhá bola na tomto mieste v roku 1932 postavená tzv. Pourova chata a to členmi bardejovského Klubu československých turistov, s výdatnou podporou vojakov z miestnej vojenskej posádky. Okolo roku 1951 vyhorela. Na počesť hlavného organizátora jej výstavby, zároveň aj prvého predsedu bardejovského odboru Klubu československých turistov v Bardejove a veliteľa vojenskej posádky podplukovníka Miroslava Poura, bola pomenovaná na Pourovu chatu. Traduje sa, že vojaci bardejovskej posádky v rámci výcviku vytvorili tzv. hada, čiže rozostavili sa od kúpaliska v Bardejovských Kúpeľoch až po miesto výstavby. A všetok materiál si takto z ruky do ruky podávali až ku stavenisku.
Po absolvovaní výstupu na ozaj krásnu rozhľadňu, po občerstvení a fotení naše kroky zamierili prudko klesajúc k ďalšiemu cieľu našej trasy, na hrad Zborov. Ten sme zbadali už z turistickej trasy, ale ako to vždy býva, hrady stoja na kopci a teda k hradu treba ešte čo – to vyšliapať. Tentoraz už po žltej turistickej značke. Po zdolaní cca polhodinového stúpania sa pred nami vynorila zrúcanina hradu Zborov. Najstaršie zmienky o Zborovskom hrade, alebo tiež prezývanom Makovický hrad, pochádzajú zo začiatku 14. storočia, kde mal pôvodne plniť strážnu funkciu na obchodnej ceste z Poľska. Postupne prešiel vlastníkmi a rodmi Cudarovcov, Rozgonyiovcov, Tárczayovcov, Serédyovcom až napokon Rákociovcov. Zaujímavosťou je, že lokalita bola už v roku 1950 vyhlásená za štátnu prírodnú rezerváciu, čo ju zaraďuje medzi najstaršie chránené územia na Slovensku. Hrad sme prešli doslova krížom krážom a musíme uznať, že vidieť na ňom veľmi veľa práce na jeho obnove. No a potom už naše kroky mierili do obce Dlhá lúka, presnejšie do miestneho pohostinstva, kde sme si dopriali zaslúžené tekuté občerstvenie. Odtiaľto nás vyzdvihol autobus aj s turistami, ktorí absolvovali trasu B a C.
Poslednou zastávkou bolo, aj pre tých z trasy A, ktorí tiež chceli vidieť známe historické námestie, mesto Bardejov - starobylé a veľmi krásne mesto s dlhoročnou históriou. Navštívili sme Radničné námestie, kde sa nachádzajú mestské domy v štýle gotiky. Dominantou námestia je bazilika minor svätého Egídia. Je postavená na mieste kláštorného komplexu. Bardejov je známy aj dokonalým systémom mestského opevnenia, ktoré patrí medzi najdokonalejšie v Európe. Historické centrum mesta je zapísané do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
No a potom autobus plný našej dobrej nálady a smiechu, vyrazil domov. Po niekoľkých kilometroch, však smiech utíchol. Niektorí turisti podriemkávali a iní si prehrávali v hlavách zážitky uplynulého krásneho dňa.
Verím, že budeme všetci spomínať na túto akciu len v dobrom. Lebo ako sa hovorí – „Tie najkrajšie zážitky vznikajú až za komfortnou zónou“. Ďakujem za krásne chvíle všetkým z našej turistickej rodiny. Za mňa sú to naozaj vzácne chvíle. Rada vás všetkých opäť uvidím na ďalšej našej akcii.
Henrieta Krkošková
---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
JÚN 2025
71. SLOVENSKÝ LETNÝ ZRAZ TURISTOV - LIPTOV - 26. - 29. 6. 2025
KOS-áci NA LETNOM ZRAZE
Na celoslovenské podujatia KST, zvlášť tie viacdenné, je potrebné sa prihlasovať v predstihu. Urobilo tak aj 10 členov KST TO KOS Rimavská dolina v prípade najznámejšej a najobľúbenejšej turistickej akcie, akou bezpochyby býva už 70 rokov letný zraz turistov. Oproti vlaňajšej účasti sa počet záujemcov o túto akciu zvýšil zo 7 na 10 členov, ktorí tak v dňoch 26. až 29. júna 2025 reprezentovali náš klub a mesto Tisovec už na 71. slovenskom letnom zraze turistov. Miestom tohoročného stretnutia turistov sa stal Liptov, konkrétne mesto Liptovský Hrádok a jeho ATC Borová sihoť.
Deň prvý:
Vo štvrtok vyrazili 2 posádky áut na Liptov. Počas cesty sa obidve posádky zastavili na fotozastávku na Čertovici a pokračovali na ubytovanie do Penziónu pod Kriváňom v obci Dovalovo pri Liptovskom Hrádku. Prvá posádka, keďže vyrazili už o 11-tej, včas zabezpečila registráciu a v ten deň stihla ešte návštevu „Mini Slovenska“ v Liptovskom Jáne, čo je výstavný areál s 25 modelmi slovenských kultúrnych pamiatok. Modely sú v mierke 1: 25 so silným dôrazom pre detail. Otcom myšlienky, aj tvorcom modelov je Kamil Fischer, ktorý sám alebo za pomoci svojej rodiny až 11 rokov tvoril všetky miniatúry. Nájdeme tu napríklad Bojnický zámok, Hrad Strečno (ktorý je najťažším modelom vážiaci 620 kilogramov), Starobylú radnicu v Levoči, Bratislavský hrad, Urbanovu vežu v Košiciach a ďalšie krásne pamiatky. Potom sa časť posádky prvého vozidla stihla vykúpať aj v kadi, v liečivej vode. Táto voda je mineralizovaná, hydrouhličitanovo-síranová, silne uhličitá, vápenato-horečnatá, hypotonická. Má dokázateľne liečivé účinky pri reumatických chorobách, ochoreniach ženských orgánov, kožných ochoreniach, chorobách pohybového ústrojenstva. Potom sa už obidve posádky stretli v autocampingu Borová Sihoť, kde sa konalo slávnostné otvorenie 71. slovenského letného zrazu turistov a 55. stretnutia TOM.
Náš oddiel sa prihlásil na najnáročnejšie, no zároveň najkrajšie trasy zrazu. Tou prvou bol výstup na Ohnište z Malužinej, s dĺžkou 20 km a prevýšením 1500 m a na druhý deň nás čakal výstup na Poludnicu z Iľanova, s dĺžkou trasy 15,5 km a prevýšením 1006 m.
Deň druhý
V piatok ráno sme na presun z Dovalova do zrazového priestoru využili najskôr autobusový spoj do Liptovského Hrádku a potom svoje nohy na cca 2 kilometrový peší presun do ATC. Odtiaľ už bola zabezpečená autobusová preprava, na ktorú sme si zakúpili lístky ešte vo štvrtok večer. Trasa začínala pri vojenskom dele, neďaleko Malužinej, odkiaľ sme začali stúpať na Svidovské sedlo, kde bola prvá prestávka na krátky oddych a občerstvenie. Zo Svidovského sedla trasa pokračuje výdatným stúpaním na Ohnište v nadmorskej výške 1535 m n m. Samotný vrchol ponúka pekné výhľady najmä na skalnaté zrázy tohto masívu a na hlavný hrebeň Nízkych Tatier. Najkrajší a najznámejší útvar Ohnišťa – 10 metrov vysoké skalné okno, je však pre bežného turistu z dôvodu ochrany prírody nesprístupnený a turistická trasa k nemu nevedie. Lokalita je však plná aj iných menších, ale zato nemenej atraktívnych okien, brán a klenieb. Po dlhšej odpočinkovej pauze na Ohništi sme pokračovali zostupom a po chvíli opäť výstupom. Tentoraz na vrch Slemä v nadmorskej výške 1514 m n.m. Slemä patrí k pietnym miestam, nakoľko do jeho vrcholu v októbri, piatok 13–teho v roku 1944 narazilo sovietske lietadlo so zmiešanou rusko-slovenskou posádkou. Všetky osoby na palube zahynuli. V súčasnosti je na mieste tragédie pamätník s menami obetí. Strmým zostupom sme sa dostali na sedlo Brtkovica, následne ďalším strmým klesaním kamenným žľabom a neskôr cyklo trasami až do ATC Borová Sihoť.
Tento deň sme zakončili vopred objednanou večerou v campe a ešte dvojkilometrovou trasou do Liptovského Hrádku k spoju do Dovalova. S 26 kilometrami v nohách usíname veľmi rýchlo, mysliac na zajtrajšok a ďalšiu výdatnú trasu, ktorá nás čaká. V hlavách troch členiek je však už teraz zakotvená myšlienka zameniť výstup na Poludnicu za ľahšiu trasu, Minerálne pramene Liptova.
Deň tretí
Ráno sa v rozhodnutí troch členiek našej zrazovej zostavy nič nezmenilo. Ohnište im dalo zabrať natoľko, že si výstup na Poludnicu radšej zamenili za ľahšiu turistiku a navštívili Minerálne pramene Liptova. Trasa viedla z autocampingu Borová Sihoť do obce Liptovská Porúbka, ďalej cez Vislavice na Svätojánsku rozhľadňu a k termálnemu prameňu Kaďa v Liptovskom Jáne. Dievčence stihli navštíviť aj miniatúry v areáli Mini Slovensko.
Zvyšných 7 členov oddielu sa vybralo podľa pôvodného plánu na Poludnicu. Autobus nás zo zrazového priestoru vyviezol do obce Iľanovo, kde začal výživný výstup modrou značkou na Poludnicu. Z obce Iľanovo je to síce len 5,5 kilometra, no treba počítať aspoň dve a pol hodiny na prekonanie takmer 900-metrového prevýšenia. Počas neúnavného stúpania sme minuli pár exkrementov medveďa, vyšliapali po jedinom rebríku na trase a oddychovali na niekoľkých vyhliadkach až po Prednú Poludnicu. Odtiaľ to bolo na samotný vrch Poludnica ešte asi 20 minút. Vrch Poludnica (1548 m) je veľmi obľúbeným cieľom turistov vďaka svojej dostupnosti, krásnym výhľadom a rozmanitej trase. Z vrcholovej plošiny vidno ako na dlani celú Liptovskú kotlinu, vrcholy Západných Tatier, Chočské vrchy a vzdialené končiare Vysokých Tatier. Výhľady z Poludnice sú jedny z najkrajších v tejto časti Slovenska. Na vrchole je ideálne miesto na oddych a malé občerstvenie. Poludnica je aj miestom, ktoré láka milovníkov krásnych fotografií. Výraznou súčasťou tohto vrchu je známa skala, ktorá sa stala neodmysliteľným symbolom Poludnice. Urobili sme si teda aj my zopár nádherných fotiek v pozadí s Kriváňom a panorámou Vysokých Tatier. Zaujímavosťou je, že na vrchole sa nachádza pamätná tabuľa dokumentujúca fakt, že tu v novembri 1973 zomrel Vasiľ Babuškin, ktorému sa podarilo vyšľachtiť plemeno sliepky Oravky vhodnej pre chov v drsnejších podmienkach severného Slovenska. Po nabažení sa nezunovateľných výhľadov na rozložitom vrchole Poludnice nastal čas na zostup. Začal prudkým klesaním popri nádherných bralách s jaskyňami a skalnými oknami nazývaných aj Skalné mesto. Zo Sedla pod kúpeľom sme stále strmo klesali až do Liptovského Jána, kde sme sa vysmädnutí konečne občerstvili výborným pivom, či kofolou a pokračovali náučným chodníkom okolo prameňov a Váhu do autokempingu. Tu sa Dušan osviežil kúpeľom vo vlnách chladného Váhu a po večeri už nasledoval záverečný program s ukončením letného zrazu, kde sme sa tiež dozvedeli, že ten nasledujúci zraz v roku 2026 sa bude konať v Oščadnici. Hlavným bodom bolo zhodnotenie zrazu, tombola (jednu cenu vyhrala Miška) a samozrejme tanečná zábava až do polnoci. Do tanca hral DJ a skupina Los Bombarderos. Unavené nohy našich turistov tak zvládli po dvoch náročných trasách excelentne ešte aj tanečné kroky.
Deň štvrtý
Po raňajkách sme sa rozhodli navštíviť hrad a kaštieľ v Liptovskom Hrádku. Prehliadku hradu a interiérom kaštieľa sme absolvovali so sprievodkyňou s historickým výkladom, audiovizuálnou prezentáciou histórie, cez jeho rekonštrukcie, až po súčasnosť. Potom nasledovala ešte posledná zastávka na obed v reštaurácii „Stará Zvonica“ v Nižnej Boci a návrat domov.
Čo dodať na záver? Snáď len, že to bola zasa jedna veľmi vydarená turistická akcia s krásnymi výhľadmi, smiechom, dobrou náladou a tancom. Ďakujem všetkým zúčastneným a teším sa zase na ďalšie turistické zážitky.
Henrieta Krkošková
NP MALÁ FATRA - KĽAČIANSKA MAGURA - 7. 6. 2025
Dva hrady, dve chaty, dva vrcholy
Na 7. jún 2025 bola do kalendára našich akcií zaradená návšteva Národného parku Malá Fatra. O tom, že Malá Fatra nie sú len Rozsutce, Chleb, Boboty, Kriváň, či Stoh a Diery sme sa mohli presvedčiť práve v túto prvú júnovú sobotu pri výstupe na dva možno menej navštevované vrchy - Suchý a Kľačiansku Maguru. Na akcii mali jej účastníci na výber z dvoch trás:
Trasa A: Nezbudská Lúčka (355 m n m.) – Podhradské (425 m n m.) – Starý hrad – Chata pod Suchým (1070 m n m.) – Príslop pod Suchým (1215 m n m.) – Suchý /1468 m n. m./ - Sedlo pod Suchým (1303 m n m.) – Chata na Kľačianskej Magure (1140 m n m.) – Turčianske Kľačany (395 m n m.) s dĺžkou trasy 19 km a prevýšením 1245 m
Trasa B: Nezbudská Lúčka – Podhradské – Starý hrad – Nezbudská Lúčka – Strečno, pod Hradom – Strečno hrad s dĺžkou trasy 9 km.
Počasie bolo ideálne na turistiku, horúce slniečko občas prekrývali oblaky a to bolo fajn. Pomerne skoro ráno nastúpilo do autobusu v Tisovci výborne naladených 39 účastníkov akcie, z toho 31 členov klubu KOS Rimavská dolina a 8 turistov neregistrovaných v našom oddieli. Cesta ubiehala v pohode a v dobrej nálade. Zastavili sme na parkovisku pod hradom Strečno, kde sme si urobili prvú a zároveň poslednú spoločnú fotku, keďže pre turistov boli na výber rôzne trasy a takto pokope už budeme len na ceste domov. Najskôr sme všetci spoločne vyrazili cez obec Nezbudská Lúčka k Starému hradu. Starý hrad (prezývaný Starhrad) sa nachádza na žulovom kopci, na brehu rieky Váh, vo výške 475 m n.m. Je z neho veľmi pekný výhľad na Domašínsky meander. Starhrad bol postavený pred rokom 1235 s pôvodným názvom Hrad Varín. Jeho hlavnou úlohou bolo chrániť Považskú cestu. Od 18. storočia začal postupne chátrať, až do dnešnej podoby zrúcaniny. Počas SNP sa stal miestom bojov, keď ho 31. augusta 1944 obsadil nemecký prápor.
Zo Starhradu sa 15 turistov vrátilo späť a navštíviť ešte hrad Strečno. Početnejšia skupina 24. turistov pokračovala výživným stúpaním na Chatu pod Suchým. Nachádza sa vo výške 1 075 m n. m. a jej okolie je obľúbeným cieľom pre turistov, cyklistov a v zime rajom pre milovníkov skialpinizmu. Chata je v nepretržitej prevádzke od roku 1948 a dodnes ju mnohí vyhľadávajú aj pre jej dobový interiér a pokojnú atmosféru. Niektorí turisti šliapali veľmi rezko, niektorí pomalším tempom, ale nakoniec sme sa stretli všetci na chate, kde nás privítali hnedé kozičky, ktoré sú akousi nepísanou ikonou chaty. Na chate sme si dopriali trochu oddychu a posilnili sa malým občerstvením.
Z chaty sme pokračovali ešte výživnejším stúpaním na sedlo Príslop pod Suchým, kde sa turisti rozdelili na 2 skupiny. Tí, čo už stúpania mali dosť si to namierili po žltej značke na Sedlo pod Suchým a vyhli sa tak stúpaniu na jeho vrchol. 7 členov sa rozhodlo vyšliapať červenou turistickou značkou aj na vrch Suchý (1468 m n. m.). Stúpanie na vrchol bolo príkre, skalnatým terénom, ale s krásnymi výhľadmi. Tým, že bolo výdatne výživné sa nám zdalo aj trochu nekonečné. Napokon sme vytúžený vrchol dosiahli a naše rozhorúčené telá tu ochladil príjemný vietor. Po krátkom oddychu sa zrazu na naše prekvapenie objavili na vrchole 3 ďalšie KOS-áčky, ktoré sem vystúpili zo Sedla pod Suchým. Urobili sme si spoločné vrcholové fotky, pokochali sa výhľadmi do širokého okolia s dominujúcim Malým fatranským Kriváňom, chvíľu posedeli a následne pokračovali prudkým klesaním do Sedla pod Suchým a odtiaľ za ostatnými na Kľačiansku Maguru. Cestou sme kráčali krásnym lesom, alebo zelenými čistinkami a cestu nám lemovali bohaté porasty čučoriedok. Chata Kľačianska Magura, kam smerovali naše kroky, leží v Krivánskej Malej Fatre, vo výške 1 140 m n. m. a patrí medzi najdostupnejšie chaty v Turci. Je obľúbeným cieľom turistov vďaka nádherným výhľadom na celý Turiec a panorámu okolitých hôr ako je Veľká Fatra, Lúčanská Malá Fatra a Kremnické vrchy. Na chate sme sa opäť občerstvili a pokračovali pomerne prudkým klesaním do cieľa, do obce Turčianske Kľačany. Posledný kopec pred obcou sme museli zdolať naozaj extrémnym klesaním, čo dalo zabrať nielen kolenám, ale aj palcom na nohách. Do cieľa, k ostatným účastníkom, sme dorazili upotení, unavení, vysilení, smädní, ale napriek tomu naozaj spokojní s dnešným turistickým výletom. Vždy zvyknem napísať záverom svoj dojem z akcie a neurobím inak ani dnes.
Za mňa to bol naozaj krásny výlet, plný výdatnej turistiky, ale aj zážitkov, úsmevov a dobrej nálady vo skvelej spoločnosti ľudí, ktorí majú radi pohyb v prírode. Už teraz sa teším na ďalšiu akciu.
Henrieta Krkošková
MÁJ 2025
CHKO CEROVÁ VRCHOVINA - 10. 5. 2025
SLNKOM ZALIATOU CEROVOU VRCHOVINOU
V krásnu slnečnú druhú májovú sobotu sa naša skupina turistov v počte 32 rozhodla po pár rokoch opäť preskúmať ďalšiu časť CHKO Cerová vrchovina, nachádzajúcu sa v okresoch Rimavská Sobota a Lučenec. Zhruba jednu polovicu územia obklopuje Juhoslovenská kotlina, druhá polovica tvorí štátnu hranicu s Maďarskom. Maďarská časť pohoria je označovaná ako Cserhát.
Program dňa:
1, Turistická trasa: Obručná – sedlo Monika – Garad – Pohanský hrad – Tilič – Hajnáčka /10 km/
2, Návšteva a prehliadka hradu Hajnáčka /2 km/
3, Návšteva a prehliadka lokality Soví hrad v Šuriciach /3 km/
Začiatok našej plánovanej trasy je pri turistickom smerovníku a pamätníku v osade Obručná. Odtiaľ sme asi polhodinku pokračovali červenou turistickou značkou do sedla Monica (584 m n.m). Zo sedla naše kroky smerovali na Pohanský hrad, nazývaný aj Pohanský vrch. Je to vlastne tajomná lávová hora. Nachádzajú sa tu zvyšky kamenného valu starých Keltov, pozostatky slovanského hradiska, a tiež niekoľko nesprístupnených jaskýň, ktoré kedysi obývali naši pravekí predkovia. Lokalita bola pre svoj význam vyhlásená za národnú prírodnú rezerváciu. Vrcholová časť aj celý hrebeň je zalesnený a pomerne plochý, preto je len málo miest, vhodných na výhľad. Z tých niekoľkých výhľadových sú viditeľné najmä okolité vrchy, no ojedinele, pri vhodných podmienkach, je možné pozorovať napríklad Sitno, Javorie, Poľanu, Kráľovu hoľu i maďarský Kékes, veľmi ojedinele aj vrcholky Tatier. Tu bolo tak krásne, že najväčšia časť našich fotografií z akcie pochádza práve z týchto miest. Potom naše kroky smerovali už po zelenej turistickej značke na kótu Tilič /475 m/, odkiaľ sa ponúkajú nádherné výhľady do Chránenej krajinnej oblasti Cerová vrchovina. Pred nami bol vrch Ragáč, v pozadí Steblová skala, pod nami priam pohľadnicový pohľad na obec Hajnáčka s dominujúcou zrúcaninou hradu. Z vyhliadky Tilič sme schádzali príjemnou, asi 40 minútovou trasou do tejto obce a poniektorí si vyšli ešte aj na Hajnáčsky hrad. Je to zrúcanina gotického hradu, ktorý bol postavený v 13. storočí. Nachádza sa na čadičovom brale priamo nad obcou. Na vrchole vidno len nepatrné zvyšky múrov a vysekané schodište v hradnej skale. Pôvodne hrad slúžil ako útočisko. Neskôr, okolo polovice 15. storočia, hrad dobudovali. V roku 1703 vyhorel a potom ho už neobnovili. Z hradu sa zachovali zvyšky múrov ťažko prístupnej najvyššej časti hradu s pravidelným palácom a podkovovitou baštou. Z diaľky nie je ani viditeľné, že tu voľakedy stával hrad. Po prehliadke pozostatkov minulosti v Hajnáčke sme sa následne presunuli autobusom za tými, ktoré sa nachádzajú aj v obci Šurice. Tam bol totiž posledný cieľ naplánovaného programu dňa, Soví hrad. História tohto miesta je nejasná. V literatúre je miesto v mapách označované Soví hrad definované len ako prírodný výtvor a prírodná pamiatka. Predmetom ochrany je veľmi vzácny skalný útvar. Vytvoril sa ako výplň sopečného komína začiatkom štvrtohôr. Tu si niektorí naši odvážnejší turisti vyliezli úplne až na vrchol brala, pretože práve z neho sa ponúkajú najkrajšie výhľady na okolitú krajinu. Ostatní sa uspokojili s nižším výhľadovým miestom. Nasledoval už len presun k autobusu a cesta domov.
Asi málokto z nás, čo sme tu ešte neboli tušil, že sa v tejto časti nášho okresu nachádzajú také krásne miesta a lokality. 10. máj 2025 sa niesol nielen v duchu vôní, slnka a spoznávania nových miest, ale aj v duchu ľahkej turistiky s krásnymi výhľadmi a opäť aj v duchu mimoriadne dobrej nálady.
Henrieta Krkošková
------------------------------------------------------------------------------------------------------
SPOZNAJME HOREHRONIE - 3. 5. 2025
MÁJOVÉ HOREHRONIE
Priaznivá predpoveď počasia na prvú májovú sobotu možno tiež spôsobila, že kapacita autobusu na akciu Spoznajme Horehronie, naplánovanú na 3. máj 2025 bola vyčerpaná do posledného 50. miesta. Zaujímavosťou tejto akcie bola aj rôznorodosť možných turistických trás. Začínali sme všetci päťdesiati v Polomke, spoločnou fotografiou. Dvaja členovia oddielu sa oddelili, nakoľko si naplánovali spoznávať Horehronie zo sedla bicykla a nás ostatných 48 si to namierilo výživným výstupom po lyžiarskej zjazdovke s prevýšením 300 m na vrchol kopca Bučník (906 m.n.m.), k rozhľadni Polomské očko (dokončená v júli 2018). Rozhľadňa má výšku 30 metrov a na jej vrcholovú plošinu je potrebné zdolať 142 schodov. Ponúka krásne výhľady na hrebeň Nízkych Tatier s Kráľovou hoľou, dolinu Hrona na severe a Muránsku planinu na juhu. Pri rozhľadni sa nachádza prístrešok, pro ktorom sme sa po občerstvení a spoločnej fotke rozdelili na 2 skupiny.
Zdatnejšia polovica turistov, v počte 24, sa vybrala trasou „A“ zdolať Fabovu hoľu práve z tejto, doposiaľ nami nepoznanej, turistickej trasy od Polomky. Šliapali sme po zelenej turistickej značke lúkou, lesom, ale aj cyklotrasou s malými prestávkami na oddych, počas ktorých sme si vychutnávali neskutočne krásne výhľady na kopce, kopčeky, vrchy, či vŕšky, ale aj Vysoké Tatry. Museli sme zdolať nejaké to prevýšenie, nakoľko Fabova hoľa je najvyššia vo Veporských vrchoch. Jej vrchol pokrýva po veterných kalamitách len nesúvislý riedky lesný porast. Pri vrcholovom smerovníku sme si dopriali dlhšiu prestávku, doplnili energiu a vydali sa na zostup. Pri smerovníku Tri kopce, vzdialenom od toho hlavného len 5 minút, sa naša 24 členná skupina rozdelila na dve. Skupinka siedmich účastníkov si to namierila do Tisovca cez sedlo Burda a tá početnejšia, 17-členná, podľa pôvodného plánu cez Kučelach, až do sedla Zbojská. Dĺžka trasy „A“ : 18 km.
APRÍL 2025
42. VÝSTUP NA HRADOVÚ - 26. 4. 2025
Hradová 42. krát pre TO KOS, 1. krát pre mňa
Veľa som o Tisovskej Hradovej počula ale to, čo som v poslednú aprílovú sobotu videla a zažila ma veľmi prekvapilo. Výstup na Hradovú rozhodne patrí medzi tie náročnejšie trasy v okolí Tisovca. Napriek nie veľmi priaznivej predpovedi počasia vykuklo ráno slniečko a hneď bolo jasné, že to bude pekný deň, hoci pofukoval silný a chladný vietor. Na štarte tradičného, už 42. výstupu nášho KST TO KOS Rimavská dolina sme sa zišli netradične len 4 turisti (Cyril, Majka, Katka a ja). Začali sme stúpať lesným chodníkom na vyhliadkový bod, na ktorom je stožiar so slovenskou zástavou a výhľad na mesto, vápencový lom a blízke okolie. Tu sa k nám pridal ďalší náš člen (Dušan L.) Ďalej sme pokračovali žlto značenou turistickou trasou po vrcholových partiách Hradovej. Asi v strede masívu, po krátkom, ale výživnom stúpaní na najvyšší bod, nasledovala zastávka pri ruinách tisovského hradu, ktorý bol v 17. storočí rozobratý cisárskymi vojskami a stopy po ňom sú málo viditeľné. Z pôvodného hradu sa však zachovalo pár zarastených múrikov. Na vrcholovej hradnej lúke končí trasa náučného chodníka, turistická značka však pokračuje ďalej, na skalný hrebeň Hradovej s prekrásnymi výhľadmi na Okrúhlu skalu a do širokého okolia na všetky strany. A tento úsek mi skutočne vyrazil dych. Pohľadom do okolia sme venovali pomerne dlhý čas, lebo boli fakt prekrásne. Všade okolo krásna jarná zeleň, v diaľkach miniatúrne domčeky, autá, ľudia... na Chopku aj zostatkový sneh. Nasledovalo doslova lozenie výrazným skalnatým hrebeňom. Pomaly a veľmi opatrne... Bolo to nesmierne krásne, ale pre mňa zároveň náročné. Priznám, že mi miestami asistoval strach, ako určite mnohým, ktorí sa tu ocitli po prvý krát, tak ako ja teraz. Krok za krokom sme pomaličky skalný hrebeň prešli. Po krátkom oddychu nasledoval prudký zostup okolo Okrúhlej skaly a ponad Kordove lúčky do Tisovca, kde sme zodpovedne doplnili tekutiny a potom zamierili domov. Trasu plnú adrenalínu som absolvovala po prvýkrát, ale viem, že určite nie posledný.
Henrieta Krkošková
VEĽKONOČNÝ VÍKEND NA TOKAJI - 17. - 20. 4. 2025
TOKAJSKÉ SPOZNÁVAČKY
alebo
VEĽKONOČNÝ VÍKEND V REGIÓNE TOKAJ
Zelený štvrtok, 17. 04. 2025 – začiatok štvordňovej akcie
Na zelený štvrtok si partia 21 turistov (16 členov TO KOS Rimavská dolina a 5 hostí, nečlenov) zamierila smer východné Slovensko – Tokaj, kde sa rozhodli stráviť naplánovaný veľkonočný víkend.
Okolo 19.00 hod., po ubytovaní, sme sa stretli na letnej terase penziónu Precedens v obci Malý Ruskov a v dobrej nálade pri vychladenom pivku, či vínku, doladili posledné úpravy v programe. A keďže bol Zelený štvrtok pripili si aj niečím zeleným.
Veľký piatok, 18. 04. 2025 – slovenská časť Tokaja
V piatok, po raňajkách, sme sa rozlúčili s dvomi členmi, ktorí si naplánovali dva dni spoznávať Tokaj zo sedadiel bicyklov. Potom sme ostatní devätnásti nasadli do áut a vydali sa na prvú z niekoľkých naplánovaných zastávok dňa.
V obci Oborín bol v roku 2019 vybudovaný Náučný chodník - nazývaný aj Zážitková vodná cesta. Drevený náučný chodník s mostíkmi vedie ponad mŕtve rameno Laborca, ktorý má dĺžku 3 km s drevenou lávkou (600m) a rozhľadňou na pozorovanie vtáctva.
Ďalšou našou zastávkou bol Most svätého Gottharda. Je to gotická pamiatka pochádzajúca zo 14, storočia, nachádzajúca sa západne od obce Leles v okrese Trebišov. Dĺžka mosta je 70 metrov a široký je 5 metrov. Predpokladá sa, že ide o najstarší most na území Slovenska. Tu sme už pri fotografovaní museli vytiahnuť dáždniky, ktoré nám zároveň poslúžili ako skvelé rekvizity, nakoľko počasie sa rozhodlo pokaziť nám deň.
Následne sme pokračovali automobilmi k zrúcanine hradu Veľký Kamenec, k jednej z posledných dochovaných stavieb tohto druhu, nachádzajúcich sa na južnom Zemplíne. Hrad postavili v 13.storočí, po tatárskom vpáde. V roku 1283 došlo k výmene majetkov medzi synom Lóranta a rodinou Mičbánovcov. V roku 1438 sa spomína hrad, ktorý mal vežu. Potom ho v roku 1451 dobyl Ján Jiskra a podnikal z neho výpady do blízkeho i vzdialenejšieho okolia. Keď v roku 1458 obsadilo hrad kráľovské vojsko, podpísali na tomto hrade mierovú zmluvu medzi Jiskrom a Jánom Hunyadym. Pravdepodobne v dôsledku týchto udalostí koncom 15. storočia vykonali Soósovci na hrade veľké opravy a vybudovali veľké opevnenie. V 17.storočí, keď sa vtedajší majiteľ Juraj Soós aktívne zúčastnil Vesselényiho povstania, cisárske vojsko 1672 hrad zbúralo.
Nasledovala ďalšia zastávka piatkajšieho programu, najnižší bod Slovenska pri obci Klin nad Bodrogom. Obec leží na rieke Bodrog neďaleko od maďarskej štátnej hranice a približne 22 kilometrov juhozápadne od mesta Kráľovský Chlmec. Práve v katastrálnom území obce sa nachádza najnižšie položené miesto na Slovensku s nadmorskou výškou 94,3 m n. Nájdeme tu aj Kostolík sv. Joachima a sv. Anny z 13. storočia so samostatne stojacou zvonicou. Je zároveň najnižšie položenou sakrálnou stavbou na Slovensku.
Ďalším cieľom poznávania bol zrekonštruovaný kaštieľ Františka Rákocziho v Borši. Ide o renesančný kaštieľ z druhej polovice 16. storočia, ktorý bol postavený na mieste pôvodného stredovekého vodného hradu. František II. Rákoczi bol sedmohradské knieža, šarišský župan a vodca posledného protihabsburského stavovského povstania v rokoch 1703 až 1711. Pred hlavným vchodom je umiestnená bronzová busta Františka II. Rákocziho z roku 1907. V súčasnosti je v kaštieli zriadené moderné, netradičné a zaujímavé múzeum s artefaktmi dokumentujúcimi dejiny kaštieľa a rodu Rákocziovcov. Viaceré zozbierané artefakty pripomínajú najmä život a pôsobenie Františka II. Rákocziho, ktorý sa v tomto kaštieli aj narodil. Interiér je veľmi pekný, okrem expozície ponúka aj virtuálnu realitu, escape room, či panoramatické premietanie. Kniežaťa Rákócziho si vážia nie len na našom území, ale v celej Európe. Bol jedným zo symbolov národnej slobody do vypuknutia francúzskej revolúcie.
Po návšteve kaštieľa bol našim cieľom bol hotel Chateau Grand Bari s dobrým jedlom a pohárom vínka.
Posilnení sme pokračovali k poslednej zastávke, ktorou bola rozhľadňa „Sud“ v obci Malá Tŕňa. Vyhliadková veža vysoká 12 metrov je umiestnená vo vinohradoch medzi obcami Malá Tŕňa a Černochov. Z najvyššieho poschodia je možnosť sa pokochať nádhernou panorámou na celý vinársky región. V tomto čase sa už aj počasie umúdrilo a vykuklo slniečko.
Cestou na ubytovanie, sme sa ešte niektorí rozhodli urobiť si malú zastávku v Trebišove a navštíviť mestský park. Parkové úpravy siahajú do poslednej tretiny 18. storočia a súvisia s výstavbou trebišovského kaštieľa. V areáli historického parku a v jeho bezprostrednom okolí sa nachádzajú aj ďalšie kultúrne pamiatky: hrad Parič, základy stredovekého kostola Sv. Ducha, rímskokatolícky kostol Návštevy Panny Márie, gréckokatolícky chrám zosnutia presvätej Bohorodičky, pavlínsky kláštor, kaštieľ s hospodárskymi budovami, mauzóleum grófa Júliusa Andrássyho, súsošie Immaculaty a archeologické lokality z praveku a stredoveku.
A potom sme sa už vrátili do penziónu, kde sme ešte v reštaurácii pobudli v rozhovoroch o prežitom dni a upresňovali program na ďalší deň, ktorý mal byť venovaný turistickým zaujímavostiam na maďarskej strane Tokaja.
Biela Sobota 19. 04. 2025 – maďarská časť Tokaja
Po raňajkách sme zamierili cez hraničný priechod v Slovenskom Novom Meste do Maďarska. Keďže počasie bolo krásne, vyrazili sme hneď zrána krátkou turistikou do prírodnej rezervácie Megyer-hegyi Tengerszem. Centrom rezervácie je lom, v ktorom sa v minulosti ťažil ryolit, známy tiež ako mlynský kameň. Po skončení ťažby lom vyplnila dažďová voda. Vytvorilo sa tak jedno z najkrajších miest v Zemplínskych vrchoch. Lom totiž vyzerá ako prírodný kaňon, či jazero s názvom Morské oko /Megyer-hegy/. V skalných stenách lomu sú zároveň vybudované ferratové trasy rôznych druhov obtiažnosti. Pekný výhľad do okolia bol aj z neďalekej vyhliadkovej veže.
Po tejto krátkej turistickej trase sme sa presunuli k Mostu národnej jednoty (Nemzeti összetartozás hídja) v Sátoraljaújhely. Most s dĺžkou 723 metrov sa stal najdlhším visutým mostom pre peších a získal certifikát Guinessovej knihy rekordov. Je postavený medzi dvoma horami Szárhegy a Várhegy a jeho stredná časť v dĺžke približne 6 metrov, je presklená. Slávnostné odovzdanie sa uskutočnilo 4. júna 2024. Pri tomto moste sa pri pozostatkoch hradu Újhely vára nachádza krásna vyhliadková plošina do okolia.
V závere maďarského dňa sme sa navštívili Zemplínsky zážitkový park v Sátoraljaújhely (Zemplén Kalandpark). Dvojsedačkovou lanovkou sme sa vyviezli na vyhliadkovú vežu vybudovanej na vrchole Magas-hegy s ďalšími krásnymi výhľadmi do okolia.
Potom už naše automobily smerovali do penziónu, aby sme sa pripravili na večerný výjazd, na ochutnávku Tokajských vín v reštaurácii Zlatá Putňa v obci Viničky. Vo vínnej pivnici sme si počas degustácie 9. druhov vín vypočuli odborný výklad vnuka zakladateľa vinárstva Zlatý strapec s úsmevným nádychom. Nasledoval ešte nákup vín a návrat na ubytovanie.
Veľkonočná nedeľa 20. 04. 2025 – záver víkendu
Po raňajkách nasledovala rozlúčka s účastníkmi veľkonočnej akcie a návrat domov. Počas cesty domov 8 turistov ešte využilo zastávku na hrade Slanec, pri Hrhovskom vodopáde a obedom na Soroške. Ďalšia trojčlenná skupina navštívila Dargovský priesmyk, Herliansky gejzír a Slovenské opálové bane.
Domov sme sa všetci vrátili spokojní a s novými zážitkami, na ktoré budeme ešte dlho spomínať. A určite aj tí /nečlenovia/, ktorí sa k nám pridali po prvý krát.
Henrieta Krkošková
LIPTAYHO TÚLAČKY CEZ TISOVSKÉ CHODNÍČKY - 5. 4. 2025
TÚLAČKY CEZ PIĽANSKÉ A TISOVSKÉ CHODNÍČKY
Po celotýždňovom sledovaní počasia sa nakoniec rozjasnilo a skupina 14 záujemcov o neznáme chodníky v našom okolí sa vybrala na plánovanú túru neznačenými cestami po tisovských a piľanských chodníkoch. Začiatok trasy bol stanovený na 7:15 hod. v Rimavskej Píle, odkiaľ sme šlapali cestou popri Blatnom potoku pod Cabanovo, kde začalo stúpanie. Na Cabanove bola krátka prestávka na občerstvenie, prezentáciu a foto. Ďalej sme pokračovali miernym stúpaním povedľa Klena na Klenovskú poľanu. Pekné pohľady po okolí odmenili našu námahu a mohli sme sa pomaly vracať späť. Naša cesta smerovala na Tisovskú poľanu, ktorú sme takticky obišli a lesom sme sa dostali do lokality Jaslište. Tam sa niektorí účastníci oddelili a postupovali do Tisovca popod Hradovú. Ostatní sme pokračovali po hrebeni a lesom nad lokalitu Dolinky a ďalej stúpaním na vrchol Kochovo, kde končil kedysi lyžiarský vlek a potom už len dolu kopcom do Rimavskej Píly. Tam sme akciu ukončili a to s plnou spokojnosťou účastníkov.
Dušan Liptay
---------------------------------------------------------------------
MAREC 2025
OBJAVUJME SPOLU ZAS Národný park SLOVENSKÝ KRAS - 29. 3. 2025
OBJAVILI SME SPOLU ZAS NÁRODNÝ PARK SLOVENSKÝ KRAS
Štítnik – Gerlašská skala – Rakovnica - Banský náučný chodník Mních
Jarnú časť turistickej sezóny 2025 sme odštartovali v poslednú marcovú sobotu spoznávaním doposiaľ nami nespoznaných lokalít Slovenského krasu. Napriek tomu, že predpoveď počasia opäť „kuvikala“, nazbieral sa nás takmer plný autobus – 47 účastníkov. Vedúci akcie naplánoval dve trasy – kratšiu (Banský náučný chodník Mních) a dlhšiu (Štítnik – Gerlašská skala – Rakovnica – Banský náučný chodník Mních). Ja som si vybrala tú dlhšiu trasu a tak som s väčšinou zúčastnených vystúpila z autobusu už v Štítniku (284 m.n.m). Ako prvé mi tu škodoradostne napadlo, že zase im to v tom počasí (chvalabohu) nevyšlo. Bolo zatiahnuté, ale nič dramatické sa nedialo. Sychravé počasie pripomínalo skôr jeseň ako jar. Atmosféru jesene „kazili“ svojou prítomnosťou jarné kvetiny ako sú podbele, prvosienky či pľúcniky. Po približne dvoch hodinách kráčania sme prišli k prvému cieľu trasy – na Gerlašskú skalu (752 m.n.m). Napriek tomu, že Gerlašská skala je nevysoký vrch, vidno odtiaľ aj Vysoké Tatry. Teda, to som len niekde čítala, na vlastné oči som to v sobotu nevidela. Inak, dočítala som sa aj, že Gerlašská skala dostala svoj názov práve podľa toho, že z nej vidno na Gerlachovský štít. Z Gerlašskej skaly sme pokračovali po zelenej značke do Rakovnice. Cesta do Rakovnice trvala približne dve hodiny. V Rakovnici nám obloha zoslala trochu kvapiek, no na uvažovanie, že by sme pre pár kvapiek dažďa vypustili časť trasy (2,4 km dlhý náučný chodník Mních) však nebol priestor. Vedúci akcie Dušan nás jednoduchým empatickým spôsobom dostatočne motivoval. A tak sme všetci kráčali ďalej. Na náučnom chodníku si každý našiel „to svoje“ – poznatky (na náučných paneloch), dobrodružstvo (rebríky, stúpačky, reťaze) a dokonca aj zázrak (zázračný prameň pri kostole Sv. Márie Magdalény potvrdil v roku 1796 pápež Pius VI). Ja mám rada poznatky, dobrodružstvo aj zázraky a preto ma náučný chodník veľmi nadchol. Po prejdení chodníka (a vlastne už aj celej trasy) sme sa autobusom presunuli do Štítnika, kde sme sa ešte zastavili v miestnej pizzerií na doplnenie energie a potom už len hor sa domov.
Kristína Ištvánová
---------------------------------------------------------------------
FEBRUÁR 2025
ZIMNÝ VÝSTUP NA TŔSTIE, 51. ročník, účasť - 15. 2. 2025
Tŕstie v bielom šate s dotykom mrazivej krásy
Ticho. Všetko okolo prikryté snehovou perinou, ktorá tlmí každý zvuk. Stromy stoja nehybne ako nemí strážcovia zimnej krajiny. Zima dokáže premeniť prírodu na čarovné miesto plné ticha a neopísateľnej krásy. Jednou z túr, kde si toto čaro môžete naplno vychutnať, je aj výstup na Tŕstie (1 120 m n. m.) od Ratkovského Bystrého. Tento vrch, nachádzajúci sa v Stolických vrchoch, ponúka úchvatné výhľady na zasnežené lesy a zamrznutú krajinu, ktoré vyrážajú dych.
51. ročník zimného výstupu na Tŕstie naplánoval organizátor akcie KST Tisovec na 15. február 2025. 10 turistov z nášho oddielu si zvolilo výstup na Tŕstie z Tisovca, ja som sa však pridala k druhej desiatke členov nášho klubu, ktorí neodolali výzve hnúšťanských kolegov turistov vystúpiť na Tŕstie tentoraz inou trasou. Najskôr sme sa vlakom dopravili z Tisovca do Hnúšte. Tu na nás už v objednanom autobuse čakali členovia KST Hnúšťa a následne sme sa prepravili do obce Ratkovské Bystré, odkiaľ vedie na spomínaný vrchol najskôr modrá turistická značka, ktorú v sedle Korimovo vystrieda červená. Trasa z obce začínala miernym stúpaním, ktoré sa postupne zintenzívnilo po vstupe do hustejšieho lesa. Chodník bol väčšinou pokrytý snehom a okolitá príroda s horskými lúkami pôsobila ako z rozprávky. Lesná zver zanechala na chodníku jemné stopy svojich príbehov a ja som kráčala spoločne s ostatnými po týchto stopách, akoby sme nasledovali neviditeľných sprievodcov, ktorí poznajú tajomstvá zasneženého lesa. Takmer dvojhodinová trasa po Korimovo je dlhá 6 km s prevýšením necelých 500 metrov, čo z nej robí mierne náročný výstup vhodný pre stredne pokročilých turistov. Na rázcestí v sedle Korimovo sme sa napojili na červenú značku. Trasa od Korimova po chatu, v dĺžke 3,5 km a prevýšením ešte takmer 200 metrov sa kľukatila cez lesy, miestami strmšími úsekmi a trvala nám necelú hodinu. Po dosiahnutí vrcholových partií nám zima ponúkla cez čistý a ostrý vzduch aj pôsobivé výhľady na Stolické vrchy, Muránsku planinu i Nízke Tatry. V chate organizátora akcie bol pre účastníkov pripravený čaj. Oddýchli sme si, načerpali novú silu a zároveň pookriali v spoločnosti ostatných turistov. Od chaty pokračovali naše túlavé topánky po žltej značke do Tisovca. Táto, nám už dobre známa časť trasy vedie popri pomníku Václava Vraného, prvého predsedu Klubu československých turistov v Tisovci, ktorý prispel k rozvoju prírodných vied na prelome 19. a 20. storočia a zomrel počas botanickej vychádzky na tomto vrchu. V blízkosti pomníka pod snehovou pokrývkou vyzerali vzácne rašeliniská magicky. Zasnežená krajina im dodávala tajomnú atmosféru a ešte viac zvýrazňovala ich jedinečnosť. Pôsobili tajomne, akoby si chránili svoje tajomstvá pred svetom. Kráčajúc po zasneženom chodníku som cítila, ako mi chladný vzduch bodal do tváre, no zároveň ma poháňal vpred. Nasledovalo dlhšie klesanie pohodlným chodníkom pretínajúcim lesy a lúky s výhľadmi na Veporské vrchy.
Zimná túra na Tŕstie od Ratkovského Bystrého do Tisovca s dĺžkou 17 kilometrov bola ideálnou voľbou, v ktorej sme našli pokoj a krásu zasneženej prírody. Nebola len o výstupe na vrchol. Bola to cesta do srdca mrazivej krásy, ktorá mení obyčajné lesy na rozprávkové kráľovstvo. Cesta do sveta, kde čas plynie pomalšie a kde strážcovia lesa bdejú nad tichom a krásou zimnej prírody.
Andrea Blahová
ZIMNÝ SLOVENSKÝ RAJ - 8. 2. 2025
Slovenský raj opäť nesklamal
Po troch akciách roka 2025 v januári, prišiel rad na februárovú turistiku. Motiváciou nám bola relácia Televíkend a dátum sme si určili na druhú februárovú sobotu. A čo na tom, že predo dňom sa konala výročná schôdza. Aj napriek tomu a predpovediam na nie príliš pekné počasie, bolo v druhú februárovú sobotu nakoniec predsa len krásne slnečno. Potvrdiť to môže aj 13 účastníkov /10 členov, traja nečlenovia/ dobrodružnej, 17 kilometrovej cesty rajom. Začínali sme za obcou Letanovce v časti nazvanej Pri starej horárni a smerovali na Letanovský mlyn. Po krátkom zaváhaní sme odtiaľ pokračovali popri Hornáde do prvého cieľa našej turistiky a to do Kláštornej rokliny. Všetci sme to zvládli a keďže tohtoročná zima je mierna a skúpa na snehové vločky, vodopády boli tiež len mierne zacencúľované. Z rokliny sme sa dostali na Kláštorisko, kde sme si dali občerstvovaciu prestávku. To ticho a kľud, žiadne davy! Niektorí si prešli ruiny starého kláštora, ktorý je momentálne v rozsiahlej rekonštrukcii a následne sme sa pobrali ďalej. Druhým cieľom bola roklina Malý Kyseľ. Najprv hore, potom dolu a zase len hore. Prešli sme aj tu všetky rebríky bez ujmy a kúpeľa v studenej vode. Dostali sme sa po modrej značke na vrchol a pokračovali opäť na Kláštorisko. Opätovne sme si tu vychutnali krásne výhľady na Vysoké Tatry a po malej prestávke sa po červenej pobrali späť k Letanovskému mlynu a k autám.
Ďakujem všetkým zúčastneným za krásny deň, ktorý sme prežili v nádhernej zimnej prírode. Všetci sme zdolali trasu „A“, aj keď niektorí si siahli na dno svojich síl. Zaslúžia si obdiv a verím, že to bude motiváciou aj pre ostatných pri ďalších spoločných oddielových akciách.
Saskia Hrončeková
Výročná členská schôdza - 7. 2. 2025
KOS-áci BILANCOVALI SVOJ JUBILEJNÝ ROK.
V prvý februárový piatok roku 2025 sa stretli členovia turistického oddielu KOS Rimavská dolina, aby zosumarizovali svoju činnosť za uplynulý rok, v ktorom si pripomenuli aj svoje 40. výročie existencie. Veľká zasadačka Mestského kultúrneho strediska v Tisovci sa už od 16-tej hodiny začala zapĺňať, aby od 16:30 mohla výročná schôdza začať. V programe sa prítomní oboznámili so Správou o činnosti za rok 2024, ktorej súčasťou bola aj Správa o brigádnickej činnosti za toto obdobie a foto prezentácia z jednotlivých akcií. Po správach o hospodárení a revíznej komisie nasledovalo vyhodnotenie aktivity jednotlivých členov podľa počtu prejdených kilometrov. Ocenení, ale aj ostatní prítomní na schôdzi, si domov odnášali na pamiatku bavlnené tašky s výročným logom oddielu. Na výročnej schôdzi v jej závere členovia jednohlasne schválili svoj Kalendár akcií na rok 2025. Po diskusii, schválení uznesení a oficiálnom ukončení rokovania nasledovala večera /vyprážaný bravčový rezeň so zemiakovo-vajíčkovým šalátom/ a sladké dobroty a občerstvenie, o ktoré sa osobne postarali aktívni členovia oddielu. Všetkým za prinesené pochutiny patrí veľké ĎAKUJEME.
Program:
1, od 16:00 do 16:30 h. - prezentácia prítomných, s možnosťou nahliadnuť do kroník oddielu
2, - o 16:30 hod. - Začiatok, otvorenie schôdze
3, - Voľba návrhovej a volebnej komisie
4, - Správa o činnosti za rok 2024 + Správa o brigádnickej činnosti za rok 2024
5, - Finančná správa za rok 2024
6, - Správa Revíznej komisie
7, - Vyhodnotenie aktivity členov za rok 2024
8, - Kalendár akcií na rok 2024
9, - Diskusia, rôzne
10, - Návrhy na uznesenia
11, - Záver schôdze
Spracované materiály predložené na výročnej schôdzi sú zverejnené na našej webovej stránke www.tokosrimdolina.webnode.skZ Á P I S N I C A zo zasadnutia výboru
KST TO KOS Rimavská dolina, konanej
dňa 4. februára 2025, v kníhkupectve, od 17.00 hod.
------------------------------------------------------------------------------------
Prítomní: podľa prezenčnej listiny
Program:
1, Otvorenie, privítanie, oboznámenie s náplňou rokovania
2, Návrh dátumu, času a miesta konania výročnej členskej schôdze
3, Stanovisko k vedeniu účtovníctva v ďalšom období
4, Správy o činnosti a brigádnickej činnosti oddielu za rok 2024
5, Prejednanie spracovania Správy o čerpaní a stave finančných prostriedkov za rok 2024
6, Vyhodnotenie aktivity členov podľa počtu km v roku 2024
7, Prejednanie návrhov akcií do Kalendára akcií na rok 2025
8, Informácia o príjme a darcoch podielu 2% z dane na základe výpisu z fin. správy
9, Informácia o poverení Dušana Liptaya s prípravou foto prezentácie na výročnú schôdzu
10, Diskusia
11, Záver
K bodu č. 1 - Predseda oddielu otvoril zasadnutie výboru KST TO KOS Rimavská dolina a privítal 5 členov výboru: Dušan Kojnok, Cyril Huňa, Róbet Buchta, Ingrid Guzmová, Mário Keleti a dvoch prizvaných členov Revíznej komisie.
K bodu č. 2 - Výbor schválil dátum konania výročnej členskej schôdze na 7. februára 2025 od 16:30 hod. vo veľkej zasadačke MsKS /na poschodí/, s tým, že od 16:00 hod. bude prebiehať registrácia. Ako pokrm po oficiálnej časti výročnej schôdze bol predsedom navrhnuté podávanie vyprážaného rezňa so zemiakovým šalátom. Zmenu pokrmu odôvodnil tým, že po gulášoch a kapustniciach, ktoré sú často podávané na akciách v priebehu roka, by bola vítaná zmena a už aj z toho dôvodu, že za 40 rokov existencie oddielu takýto pokrm na akciách, ani na schôdzi ešte podávaný nebol. Výbor poveril predsedu urobiť prieskum v miestnych reštauráciách a objednať jedlo s najnižšou cenou.
K bodu č. 3 – Predseda informoval výbor, že hospodárka a účtovníčka oddielu Katarína Mešková aj so svojimi rodinnými príslušníkmi prerušila v roku 2024 svoje členstvo v klube TO KOS Rim. dolina. Výbor tak zároveň zostal bez hospodára a účtovníka a prišiel o jedného člena. Posledné daňové priznanie nám ešte urobila za rok 2023. Potrebujeme vyriešiť túto situáciu buď novým hospodárom, alebo len každý rok objednaním služieb na koncoročné spracovanie účtovníctva a Daňového priznania. Členovia výboru sa zhodli na nedoplňovaní výboru o nového člena – hospodára, namiesto Kataríny Meškovej, ale využiť raz ročne služby niektorej oslovenej účtovníčky za účelom spracovania celoročného účtovníctva a daňového priznania. Tak, ako doposiaľ, účtovné doklady a celú agendu bude počas celého roka postupne spracovávať, zapisovať a evidovať predseda.
K bodu č. 4 - Výbor bol oboznámený predsedom oddielu so Správou o činnosti za rok 2024 a Správou o brigádnickej činnosti, ktorá je súčasťou hlavnej Správy. Na výročnej členskej schôdzi správy predloží predseda a tajomníčka.
K bodu č. 5 – Zúčtovanie roka 2024 a Daňové priznanie nám po predchádzajúcej dohode vypracuje Oľga Belušiaková. Na výročnej schôdzi, tak ako vlani, predloží prehľad príjmov a výdavkov za rok 2024 člen Revíznej komisie Jiří Brož. Okrem Revíznej správy pripraví aj prehľad o financiách vo forme Správy o čerpaní a stave finančných prostriedkov za rok 2024.
K bodu č. 6 – Predseda oddielu predložil vyhodnotenie aktivity členov podľa počtu prejdených kilometrov za rok 2024. Vyhodnotenie najaktívnejších členov na výročnej členskej schôdzi prevedie podpredseda oddielu Cyril Huňa. Predseda zabezpečí odmeny pre troch najaktívnejších členov. Výbor sa aj v tomto roku zhodol, že nakoľko je detí v oddieli, ktoré chodia na akcie, už len minimum, resp. takmer žiadne, nebude sa osobitne vyhodnocovať táto kategória, ani kategória brigádnickej aktivity. Mário Keleti navrhol, aby sa do vyhodnotenia aktivity členov podľa prejdených kilometrov počítali iba kilometre z naplánovaných akcií, teda len tých, ktoré budú vopred schválené v našom Kalendári akcií na rok 2025. Účasť našich členov na iných nenaplánovaných akciách, či už spriatelených klubov, alebo vlastných, bude výlučne individuálna a do koncoročného vyhodnotenia sa kilometre na nich prejdené započítavať nebudú.
K bodu č. 7 – Predseda rozposlal niekoľko dní pred zasadnutím výboru jeho členom návrh akcií na rok 2025 na pripomienkovanie. Niektoré dátumy sa vopred prehodnotili, presunuli, niektoré akcie sa doplnili, ale ostal ešte priestor na nejaké návrhy aj na rokovaní. Mário Keleti navrhol doplniť do Kalendára akcií víkend v Roháčoch, nakoľko bolo dobrým zvykom každý rok navštíviť toto horstvo. Termín by mohol byť v polovici augusta, alebo v polovici júna, ak by členovia prejavili väčší záujem o júnový termín. Vypustili sme Karolovský výstup na Bralo a Bralce, o ktorý už nie je taký záujem a nahradili ho výstupom na Sinec, ktorý 15. 11. 2025 organizuje KST v Hnúšti. Dušan Kojnok navrhol výboru, že návrh akcií by mohol byť zaslaný členom ešte pred schôdzou, aby na nej mohli zareagovať svojimi prípadnými poslednými návrhmi, pripomienkami a doplnkami. Po zakomponovaní prípadných pripomienok, bude predložený k schváleniu na výročnej členskej schôdzi.
K bodu č. 8 – Predseda oddielu informoval o darcoch 2% z daní na základe výpisu zaslaného z finančnej správy a o vyzbieranej sume za rok 2024 a výbor zhodne konštatoval, že tie mená darcov sa každoročne opakujú a aktivitu v prospech získavania financií pre oddiel touto formou vyvíjajú stále tí istí aktívni členovia.
K bodu č. 9 – Predseda oddielu informoval výbor, že poprosil opäť Dušana Liptaya, aby spracoval niektoré fotografie z akcií uplynulého roka do prezentácie, ktorá by bola aj tento rok súčasťou a zároveň príjemným doplnkom počas čítania Správy o činnosti za rok 2024 a neoficiálnej časti schôdze.
K bodu č. 10 – Predseda informoval výbor, že zakúpil a dal potlačiť výročným logom plátené tašky pre členov. Na výročnej schôdzi tak namiesto tradičných pier dostanú účastníci výročnej schôdze tašku. Keďže ich je len 50 kusov, dostane tašku jeden zástupca z rodiny.
K bodu č. 11 - Program zasadnutia výboru bol vyčerpaný. Predseda poďakoval prítomným členom výboru za účasť a rokovanie ukončil.
--------------------------------------------
Zapísal: Dušan K O J N O K
predseda KST TO KOS Rimavská dolina
4. 2. 2025
----------------------------------------------------------------------------------------
JANUÁR 2025
POSPOMIENKOVÝ VÝSTUP NA HRADOVÚ - 26. 1. 2025
Na druhý deň po akcii zvykneme znova vystúpiť na vyhliadkové bralo, nakoľko priestor vždy musíme uviesť do pôvodného stavu. Aktívnych záujemcov, ktorí by sa v nedeľu dopoludnia podujali na túto aktivitu je vždy pomenej. Málokomu sa chce dva krát po sebe absolvovať túto trasu a tak ani tento rok tomu nebolo inak. Našli sa však tento rok piati dobrovoľníci, ktorí sa už počas spomienkového výstupu dohodli, že prídu aj na druhý deň. A tak Dušan, Ingrid, Pavel, Eva a Saskia už v nedeľu ráno o deviatej šlapali na vrchol po kahance /135 kusov/, ktoré pozbierali, naložili do ruksakov a zniesli do Tisovca. Priestor uviedli do stavu, v akom bol v deň spomienkového výstupu.
D. K.14. SPOMIENKOVÝ VÝSTUP NA HRADOVÚ - 25. 1. 2025
V súvislosti s 80. výročím oslobodenia Tisovca sme si už po 14. krát pripomenuli tento významný medzník v dejinách nášho mesta. Členovia oddielu, ako aj ostatní občania, majú možnosť takto netradične vzdať hold účastníkom oslobodzovania a to tým, že vystúpia na bralo Hradovej a za svetielok plameňov v kahancoch si spomenúť na obete, ktoré priniesli položením svojich životov. Na Hradovú smerovali kroky účastníkov už po pol tretej hodine popoludní. Tých prvých 9 členov a účastníkov preto, aby vyniesli kahance a zároveň ich umiestnili a pozapaľovali na vyhliadkovom brale. Všetko sa to stihlo do 16:30, kedy bol zraz a začiatok pripomienky. Tá začala príhovorom predsedu oddielu a pokračovala už tradične zaspievaním si partizánskej pesničky Tichá noc, tmavá noc. Keďže aj tá naozajstná noc už kraľovala za pomoci vetra a menšej hmly, bolo treba pobrať sa domov. Hmla spočiatku zabraňovala vidieť svetielka kahancov z mesta, ale po čase sa rozjasnilo a vyhliadkové skaly boli krásne osvetlené. Tento rok sme teda opäť rozsvietli vyhliadku pri zástave, aby aj občania Tisovca mohli zhliadnuť ohnivého svietiaceho hada na vrchole Hradovej. Použili sme na to cca 135 kahancov. Počet účastníkov na vrchole: 20.
41. ONDREJOV POCHOD VĎAKY - 11. 1. 2025
Tak, ako 40 uplynulých rokov, aj 41. krát smerovali kroky účastníkov jednej z najstarších akcií oddielu do Rimavskej Bane, obce, kde náš klub v roku 1984 začal písať svoju históriu. Po zvítaní sa v centre obce už prvé metre našlapujeme do miestneho cintorína, symbolicky pozdraviť zakladateľa nášho oddielu, aj tejto akcie, Ondreja Knappa. Ani tentoraz nezabudneme položiť kytičku a zapáliť plameň v kahanci na znak spomienky a úcty. Po tradičných úvodných slovách predsedu oddielu, venovaných jeho zakladateľovi a hlavne novým účastníkom, nasleduje samotný "pochod", ako sme ho s Ondrejom pred 41 rokmi nazvali. Krajinou bez snehu, ale za výdatnej pomoci pani zimy, prechádzame okolo železničnej stanice, štátnou cestou smerom do Kraskova. Tesne za obcou však túto cestu opúšťame, aby sme ju vymenili za cestu lesnú. Nie však na dlho, pretože po niekoľkých metroch nás čaká malý strmší výstup na ďalšiu lesnú cestu. Tou už potom pohodlne smerujeme na Kraskovskú pastvu až k pomníku, kde kladieme druhú dnešnú kyticu a zapaľujeme spomienkový plameň. Pre tých, ktorí tu v roku 1944 v bojoch počas Slovenského národného povstania položili svoje životy. Po krátkom kultúrnom programe pokračujeme pastvou smerom k Rimavskej Bani, na už známe miesto, ktoré nám slúži na záverečný akt akcie. Každý účastník, tento rok v počte 11, dostal od predsedu klobásu a v rámci aktu "Opeč si sám" si tak mohol každý tú svoju opiecť podľa vlastnej chuti. Po výdatnom zasýtení nasledoval už len zostup lesnou cestou do Rimavskej Bane, kde sme sa na poludnie všetci rozlúčili a plní radosti, dobrej nálady, smiechu a zážitkov, najbližšími spojmi odcestovali domov.
NOVOROČNÉ TÚLAČKY V ZAKOPANOM - 4. 1. 2025
Prvá tohoročná akcia nášho turistického oddielu bola tak trochu netradičná. Spočiatku to vyzeralo ako mestská prechádzka, ale ako poriadni turisti sme si ju vychutnali aj s ľahkou turistikou. Ráno o 7.00 hod. sme v počte 24 členov a 10 hostí nastúpili do autobusua a vyrazili do najvyššie položeného poľského mesta Zakopane. Vonku začalo husto snežiť. Sneženie nás sprevádzalo počas celej cesty bielou Muránskou planinou. Počasie naozaj ako v rozprávke. V autobuse vládla dobrá nálada, takže cesta ubiehala relatívne rýchlo. Po prechode poľskej hranice sa doprava začala výrazne zhusťovať. Predsalen boli ešte zimné prázdniny a mestečko Zakopane je magnetom pre turistov. Po vystúpení z autobusu sme zamierili smerom k lanovke na Gubalówku. Rady čakajúcich na lístky niektorých odradili a rozhodli sa radšej pre peší výstup. Jedna skupina modrou a ďalšia červenou turistickou značkou. Nie všetci sme však boli ustrojení na zimný výstup, čo sme pocítili pri pádoch. Niektorí elegantných a niektorí veľmi komických. Napríklad Janka ocenila veľkosť svojej kabelky, na ktorú mohla nasadnúť a poď ho – keď jeden krok dopredu potom päť krokov šmykom dozadu... Nakoniec sme dobyli vrchol a ocitli sa na Gubalówke. Počasie bolo krásne, slnečné, no poľské Tatry boli trošku zakryté mrakmi. Vianočná výzdoba a rovnako aj atmosféra bola úžasná. Ochutnali sme typické „serki“ a pomaly sme zišli (niektorí pešo, niektorí lanovkou) smerom do srdca mesta na ulicu Krupówki. Pár turistov sa rozhodlo navštíviť „Dom naopak“, iní si vychutnávali atmosféru vyzdobených a osvetlených budov s reštauráciami a obchodmi s rôznym sortimentom. Podvečer sme ukončili návštevou mestečka Zakopane a následne zamierili autobusom na Slovensko. Cestou sme sa ešte zastavili v najkrajšie vianočne vyzdobenom slovenskom meste - Poprad a vychutnali sme si čaro krásnej výzdoby a svetielok pri poháriku punču či bombardina. Vonku bola poriadna zima, no stálo to za to. Potom už naša cesta viedla domov. Atmosféra v autobuse bola skvelá, boli sme síce uzimení a unavení, ale spokojní. Myslím, že to bola krásna bodka za obdobím uplynulých vianočných sviatkov a dobrý štart na nadchádzajúcu turistickú sezónu v roku 2025.
Henrieta Krkošková