ROK 2018

J A N U Á R   2 0 1 8

1. akcia roka 2018: 34. ONDREJOV POCHOD VĎAKY

Dátum konania: 6. január 2018 (sobota)

 Program 34. ročníka:

7:00 hod. - Odchod z Tisovca do Rimavskej Bane spojom SAD
7:40 hod. - Zraz účastníkov na autobusovej zastávke v Rimavskej Bani
7:50 hod. - Pietna spomienka na zakladateľa oddielu O. Knappa v cintoríne v Rim. Bani

8:00 hod. - Odchod na trasu: R. Baňa – Kraskovská pastva – pomník na Kraskovskej pastve – Rim. Baňa   
10:00 hod. - Pietna spomienka na obete padlých, pri pomníku na Kraskovskej pastve s prekvapením  

11:00 hod. - Občerstvenie pri ohníku „Opeč si sám“ - /zabezpečené len pre vopred prihlásených/
12:30 hod. - Zostup do Rimavskej Bane - možnosť zúčastniť sa domácej obecnej zakáľačky pri Obecnom úrade v R.Bani      

13:24 hod. - Odchod motorového osobného vlaku z R. do Tisovca

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

14. január 2018, nedeľa - VÝROČNÁ ČLENSKÁ SCHôDZA KST TO KOS Rimavská dolina

Začiatok: 14:00 hod.            Miesto konania: MsKS, veľká zasadačka /na poschodí v starej budove/

Program:

 1, Úvod, privítanie

 2, Voľba návrhovej a volebnej komisie a overovateľov zápisnice

 3, Výročná správa o činnosti oddielu za rok 2017 + hlasovanie o naj akciu roka

 4, Správa o čerpaní a stave finančných prostriedkov

 5, Správa Revíznej komisie

 6, Vyhodnotenie aktivity členov podľa počtu prejdených kilometrov na akciách TO KOS v roku 2017

 7, Vyhodnotenie brigádnickej aktivity podľa počtu odpracovaných hodín a účastí na brigádach

 8, Vyhodnotenie hlasovania o naj akciu roka v TO KOS R.dolina + žrebovanie výhercu

 9, Voľba dvoch členov TO KOS Rim.dolina do Regionálnej rady KST

10, Návrh Kalendára akcií na rok 2018

11, Diskusia + rôzne

12, Návrhy na Uznesenia

13, Záver

 

---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

27. január 2018, sobota - 7. SPOMIENKOVÝ VÝSTUP NA HRADOVÚ

Tento rok sa akcia konala pri príležitosti 73. výročia oslobodenia Tisovca

Zraz účastníkov výstupu bol o 15:00 hod. pred zdravotným strediskom v Tisovci. Po prezentácii účastníkov všetci vystúpili k zástave na vrchole Hradovej a následne rozsvietením cca 129 kahancov na vyhliadkovom brale si takto uctili pamiatku našich osloboditeľov. Účastníkov celkom 53. Z toho 38 členov TO KOS Rimavskí dolina a 15 hostí, teda občanov neregistrovaných v našom oddieli.

 

---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

28. január 2018, nedeľa - Výstup na Hradovú

ohľadom upravenia a upratanie priestoru pod zástavou po včerajšej akcii.

Zúčastnení: Milan Slabej st., Pavel Blaho a Dušan Kojnok. Z nečlenov Vít Mrhal z ČR.

 

 

---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

 

F E B R U Á R   2 0 1 8

3. február 2018, sobota - 17.zimný prechod Stolickými vrchmi - účasť

Až 31 turistov z nášho oddielu malo zastúpenie na akcii revúckych turistov. Zraz účastníkov bol v Revúcej pred Billou. Po uhradení poplatku, /dospelí 4,00 € a deti 2,00 €/ nás autobusy odvážali na miesto začiatku trasy. Pekná, pohodová, nenáročná, prechádzková trasa nádhernou zimnou, priam rozprávkovou prírodou, viedla zo sedla Javorinka k chate Janka. Tu na nás čakalo občerstvenie v podobe čaju s rumom. Každý účastník dostal ešte pri barovom pulte vytvorenom zo snehu, napolitánku a banán. Záver trasy bol pri horárni Karafová, niektorí však zišli ešte o 5 km ďalej, do obce Muránska Zdychava. Záverečný guláš si všetci účastníci mohli vychutnať v Revúcej, v reštaurácii Balaton. Ďakujem kolegom z Revúcej za super zorganizovanú akciu a za možnosť príjemne stráviť prvú februárovú sobotu. Počet kilometrov: 10, 12, 15.

----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

17. február 2018, sobota - 44. zimný výstup na Tŕstie - účasť

KOS-áci na  44. zimnom výstupe na Tŕstie opäť v najpočetnejšej zostave.

Z turistických chodníkov KST TO KOS Rimavská dolina

   Príroda nevydáva svoje tajomstvá tomu, kto sa pozerá iba očami. Keď k nej vzhliadame srdcom, až vtedy sa s nami podelí o svoje dobre strážené tajomstvá. Poniektorí si ani neuvedomujeme to šťastie, že sme obklopení čistou krásou prírody Slovenského rudohoria. Má schopnosť nás upútať každým kútom a v každom ročnom období. Zimné obdobie, práve v polovici februára, patrí už tradične výstupu na jeden z našich zaujímavých vrchov v okolí. 17. februára organizovali kolegovia z KST Tisovec v poradí už 44. výstup na Tŕstie, s tradičným stretnutím na chate. O ôsmej hodine ráno prichádza vlak od Rimavskej Soboty a priváža našich priateľov, ale aj turistov z iných turistických klubov. Nič nie je zadarmo a doma na gauči k nám hora isto nepríde sama. Najskôr si preto musíme poctivo našu trasu vyšliapať. V malých  skupinkách individuálne a s ohľadom na fyzickú zdatnosť bojujeme každý svoj boj s bielou snehovou pokrývkou. Zdolávame Láň a pokračujeme spolu s našou „dlhoročnou priateľkou“ - žltou turistickou značkou, už roky verne sprevádzajúcou naše kroky, miernejším úsekom cesty pod Čiernou horou. Víta nás jej temná náruč,  kde nás, ako vždy, trochu potrápi  prudším stúpaním. Od druhého informačného panela náučného chodníka nad studničkou pokračujeme na Pasiečky, odkiaľ sú čarovné výhľady na Kochy, Hradovú, Vysoký vrch, Kozák, Šajbu, Voniacu, Muránsku planinu a časť východných Nízkych Tatier spolu s Kráľovou hoľou. Na Pavlovke máme 3.panel náučného chodníka. S pribúdajúcou nadmorskou výškou nám odbúdajú svetské starosti, myseľ sa čistí a vytvára priestor pre všetky zmyslové a zrakové vnemy. Prírodná panoráma je nádherná a spolu so slnkom zaliatou južnou a západnou stranou Slovenského Rudohoria, s blízkou Ostrou, nám ponúka zmes neopísateľnej prirodzenej krásy. Pohľadom ešte pohládzam Hradovú a pozrite tam vedľa, v diaľke! Už celú večnosť  si lenivo a nerušene leží majestátny „stôl“, Klenovský Vepor. Slnečné lúče nás sprevádzajú po celý čas až na vrchol Tŕstia (1121 m. n m.). Biela prikrývka sa pod jeho lúčmi ligoce ako drahokamy. Pod Tŕstím si neodoprieme chvíľku, aby sme sa nepokochali krajinným obrázkom Muránskej planiny, Nízkych aj Vysokých Tatier a Stolických vrchov. Temeno Tŕstia nás už  trpezlivo víta a my prechádzame popri studničke, skrytej pod poriadnou dávkou bielej periny, až k mohyle zanieteného botanika Václava Vraného. Brodiac sa bielou očistou zdolávame posledný kus úseku cesty a popri rázcestí turistických značiek na Tŕstí  dosahujeme cieľ našej dnešnej potulky. Pobudneme na chate v príjemnom prostredí, spolu s priateľmi a tradičnou výstavou fotografií Milana Slabeja. Stretávame tu ľudí z rôznych končín nášho kraja, ale aj všetkých vekových skupín. Spája nás však spoločná vášeň pre lásku a rešpekt k matke prírode. Teší nás aj fakt, že TO KOS Rimavská dolina má aj na tomto ročníku výstupu najpočetnejšie zastúpenie a to v počte až 39 našich členov. Tak, ako má všetko svoj začiatok a koniec, prichádza aj  moment rozlúčky. Naše kroky sa znova rozchádzajú, aby sa o rok opäť mohli spojiť na týchto prekrásnych miestach. Pre dnešok nám ostáva už sa len vydať späť po vlastných vychodených  stopách v snehu do Tisovca. Čo dodať na záver dnešného turistického dňa plného aktívneho oddychu? Len som sa utvrdila vo svojom presvedčení, že radšej budem zbierať zážitky, než materiálne veci.                                                                                                                         

                                                                             Andrea Blahová, KST TO KOS Rimavská dolina

Zimný výstup na Tŕstie 2018 s najpočetnejšou účasťou TO KOS.docx (15503)

-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

 

M A R E C   2 0 1 8

30. marec 2018, piatok - Spoznajme okolie Tisovca,                                                                                                                                                            alebo                                                                                                                                                                ZAOSTRENÉ NA OSTRÚ

   Každý správny turista vie, že zlé počasie neexistuje. Príroda aokolitý svet je zaujímavý rovnako v daždi, ako aj počas slnečných dní. A tak 12 "správnych" KOS-áckych turistov a 7 hostí v podobe 5 hnúšťanských kolegov a 2 pražských odvážlivcov sa nedá odradiť ranným dažďom a na Veľký piatok pokračujú v trilógii objavovania okolia Tisovca. Po minuloročnom turistickom prechode z Revúcej do Tisovca a jesennej prechádzke z Klenovca do Tisovca bol náš smer jasný. Hnúšťa, Ostrá, sedlo Babiná, Poľana, Tisovec.
V Hnúšti sa vítame s domácimi kolegami z turistického oddielu Hnúšťa, naťahujeme si návleky, skontrolujeme si základnú výbavu v podobe dáždnikov a pršiplášťov a prvá jarná turistika môže začať. Prvý úsek vedie po asfaltovej ceste, potom nás ale privíta lesná cesta v celej svojej rozbahnenejkráse. Šliapeme v blate a postupne naberáme pocit, že nejako priberáme na váhe. Z jedla to asi nebude, to sa len blato lepí na topánky a pridáva nám nejaké to kilečko naviac!!!

Čím vyššie stúpame, cestu nám spestruje miestami ľadový, či zasnežený úsek, ktorý sa ale našťastie vždy obísť. 

Nevadilo, že šliapeme po blate, alebo v snehu po ceste, ktorá ešte nestihla vyschnúť. Kráčali sme s dobrou náladou oproti vystupujúcemu slnku a pani Jar dýchala všade okolo nás. Oblaky nám ako na príkaz ukážkovo ustupujú anám sa ponúkajú výhľady na Klenovec, či Hačavu. V nadmorskej výške 910 m. nás ale víta Ostrá. Ej názov ale skutočne výstižný! Časť trasy s poriadnym stúpaním bol naozaj ostrý. Zhadzujeme vrstvy oblečenia, do líc nám stúpa červeň, kvapky potu sa lesknú na čelách, kapacita pľúc sa dostáva do maximálnych obrátok...Na to ale pri chate na Ostrej v rámci krátkeho občerstvenia rýchlo zabúdame a zasneženou Ostrou sa uberáme ďalej, smerom na sedlo Babiná. Pred sedlom sa ale rozlievaskôr plnotučné mlieko a nie výhľady na Tisovec, pomyslím si cestou. Našťastie sa ale aj toto mliečko časom rozplynie a Hradová sa hrdo týči pred našimi pohľadmi.

V sedle Babiná sa naše cesty rozchádzajú. Nadpolovičná väčšina sa rozhodla odniesť si blato na topánkach kratšou cestou do Rimavskej Píly, zvyšní deviati pokračujeme podľa plánu, smer Poľany. Či to bude Klenovská, Piľanská alebo Tisovská, to bola otázka, ktorá dodnes nemá svoju odpoveď. Cestu do Tisovca a zelenú turistickú značku sme našli, ale ktorou Poľanou sme prešli, Vám, milí čitatelia neprezradíme. Nabudúce sa musíte vydať na potulky okolo Tisovca s nami....

Text a foto: Petra Čipková, KST TO KOS Rimavská dolina so sídlom v Tisovci

---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

A P R Í L   2 0 1 8

14. apríl 2018, sobota - O-KRAJOM NÍZKYCH TATIER

 

O – krajom Nízkych Tatier

Z turistických chodníkov KST TO KOS Rimavská dolina

 

Oknom autobusu, vezúcom 43 našich členov TO KOS Rimavská dolina na ďalšiu naplánovanú akciu, pozorujem meniacu sa krajinu. Práve sa blížime k cieľu, z ktorého začíname dnešnú túru, keď ma zrazu známy hlas za mnou vytrhne zo zamyslenia. Dušan, jeden zo seniorov nášho klubu, začína rozprávať svoj príbeh: „Pozri Andrejka, toto je môj rodný kraj! Mám to tu rád a prežil som v týchto miestach kus svojho detstva. Tuto som šantil so svojimi kamarátmi po šírych lúkach a pozri, tam chodil na zálety. Boli to veru krásne chvíle mojej mladosti. Vtedy neboli žiadne mobily a my sme sa i tak vedeli skvele zabaviť.“ S úsmevom prikývnem. Každý z nás máme celoživotné spomienky, ktorými si udržiavame svoje príbehy v pamäti. Podelením sa s týmito príbehmi im umožní pretrvať navždy. Prechádzame okolo pamätného miesta Slovenského národného povstania v Nemeckej. Miesto je plné krutých tajomstiev minulosti, priveľa toho videlo a priveľa zažilo, práve preto z neho nevyžaruje pokoj. Pamätník je venovaný umučeným obetiam v SNP. A  tesne popri ňom vedie kilometrová odbočka do obce Ráztoka, nachádzajúcej sa na okraji Národného parku Nízke Tatry. Práve ona je našim dnešným cieľom. Z malebnej dedinky teda vykročíme na nenáročnú 11 kilometrovú trasu. Najprv mierne stúpajúc po horskej zvážnici, neskôr okrajom malých lúk s výhľadmi na údolie Hrona a vrcholky hôr Slovenského rudohoria, ktoré sa rozprestiera nad ním. Kráčame nenáhlivo, nikam sa neponáhľame a vychutnávame si zvuky, vône, farby a krásne pohľady, ktoré dokáže vyčariť len samotná matka príroda. Ruka v ruke s dobrým počasím a veselou náladou  takto pohodovo prichádzame po červenej značke do Panského sedla. Doprajeme si malú prestávku, len náš štvornohý turista Bady odbieha a pribieha, kontroluje, či sa niekto z nás náhodou nestratil. Je to skvelý kamarát a „parťák“ na turistiku. Z Panského sedla krátkou žlto značkovanou spojnicou prichádzame na sedlo Kopcová a po modro značenom chodníku už len zbehneme po rozložitých lúkach plných horcov na Ráztocké lazy, z ktorých je to len na skok späť do Ráztoky. Pobyt v prírode nám nikto a ničím nedokáže nahradiť. Útek turistov do prírody je len návratom do našej najdrahšej domoviny. Jedinečné miesto, kde môžeme začuť pulz skutočného života s jeho uzdravujúcou a všetko obnovujúcou mocou.

Andrea Blahová

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

 

21. apríl 2018, sobota - 35. VÝSTUP NA HRADOVÚ

 

Polookrúhly výročný výstup absolvovalo tento rok 87 účastníkov. Z toho 34 členov a 53 nečlenov nášho klubu, z ktorých boli v najpočetnejšie zostave hnúšťanskí kolegovia turisti. Na prezenčnej listine hostí sme zaznamenali okrem tisovských občanov aj mená turistov z Rimavskej Soboty, Rimavských Janoviec, či dokonca zo Svidníka. Počasie sme si ani lepšie nemohli priať. Obloha ako z reklamy a slnko neúprosne pražiace na spotené telá prírody a turistiky chtivých turistov dotvárali atmosféru priam letného dňa. Takmer 11 kilometrov zvládli všetci, ktorí sa rozhodli prejsť celú trasu cez hrebene, popod Okrúhlu skalu, ponad Kordove lúčky do Tisovca bez újmy na zdraví. Našlo sa aj niekoľko turistov, ktorí si na celý prechod trasou netrúfli, ale svojou účasťou podporili akciu aspoň výstupom po vyhliadku pri zástave. Na všetkých účastníkov čakal v závere trasy na dvore za Mestským kultúrnym strediskom v Tisovci výborný turistický hovädzí guláš od nášho oddielového kuchármajstra Ruda Keletiho za asistencie ďalších dvoch členiek TO KOS Mirky Kojnokovej a Blažky Svinčiakovej. Všetkým variacim veľká vďaka!!! Ďakujeme aj všetkým účastníkom tejto najstaršej oddielovej akcie, ktorej prvý ročník sme začali písať v roku 1984, kedy náš oddiel v Rimavskej Bani vznikol a ktorého 35. výročie vzniku si pripomenieme už v nasledujúcom roku 2019.

D.K.

Foto: M.Slabej st.

-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

28. apríl 2018, sobota - CHODNÍKMI SLOVENSKÉHO KRASU

Vedúci akcie, manželia Cabanovci, si pre nás, členov oddielu, pripravili na tento rok akciu, ktorej cieľom bola známa Silická ľadnica, obec Kečov a záver trasy nás čakal pri jaskyni Domica. 16 kilometrová trasa viedla od Gombaseckej jaskyne príjemným prostredím lesov a lúk Slovenského krasu plných rôznych druhov kvetín a vôní. Traja členovia si presun zrýchlili, aby stihli posledný vstup do Domice. Tu sme sa napokon všetci stretli, občerstvili a spoločne sa vydali autobusom na cestu späť domov. Akcia nenáročná, plná slnka, splnila svoje poslanie a my sme mohli spoznať ďalšie neprebádané územia a miesta východu Slovenska.

D.K.

----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

4. 5. 6. máj 2018 - VÍKEND NA POVAŽÍ

   Práca, povinnosti, zaneprázdnenosť. Poznáme to všetci. Niekedy je potrebné „hodiť spiatočku“ a trochu sa odreagovať. Využiť všetko, čo nám život ponúka a hlavne stráviť zmysluplný čas napríklad so skvelou partiou a na nezabudnuteľných miestach. Dohodnuté! A tak teda spoločne v autách opúšťame Tisovec, aby sme sa vybrali v ústrety naplánovanej akcii trvajúcej prvý májový víkend.

1.deň:

Počasie nám vyšlo v ústrety hneď na začiatku prvého dňa, kedy máme naplánované Haluzice s Haluzickým kostolíkom, Haluzickú tiesňavu s rozhľadňou a hrad Beckov. Naše kroky sme namierili k rozhľadni Hájnica, z ktorej sa otvárajú výhľady na dolinu Váhu s troma pohoriami – Biele Karpaty, Považský Inovec, Strážovské vrchy, mesto a hrad Trenčín, Beckovský hrad, Bošácku dolinu a aj na blízke Haluzice s opevneným kostolíkom. Pokocháme sa panorámou jarnej prírody a spoločne kráčame späť na parkovisko. V smere od parkoviska vchádzame do lesa za Haluzickou tiesňavou, ponorenou v zeleni, pripomínajúcej prales. Od roku 2011 prechádza tiesňavou upravený okružný Lesnícky náučný chodník Haluzická strž. Ten nás prevedie nielen samotnou tiesňavou, ale aj blízkym areálom opevneného kostola. Schádzajúc kľukatým chodníkom nadol, otvára sa pred nami roklinka s umelo vybudovanými kaskádami, ktoré slúžili v minulosti na zabránenie povodní a erózie. Vybudovali ich v 30. rokoch, no od tých čias bujne zarástli. Na mieste zvané Pod kostolom je tiesňava priam impozantná. Vysoké steny, spolu s úzkym dnom nám ponúkajú obrázok nefalšovaného kaňona. Popínavý brečtan pokrýva priestor celej tiesňavy. Našiel si dômyselný spôsob a cestičky, aby pokryl svojou zelenou perinou všetko vo svojom dosahu, počínajúc stromami, ale aj obrovskými bralami skál, ktoré nás obklopujú. Haluzickú tiesňavu sme prešli za približne 20 minút. Vzduch je v nej vlhký a osviežujúci. Mám pocit, že sa tu človek vrátil v čase a ocitol niekde v džungli. Ale nielen tu je všetko okúzľujúce.

 Rozhľadňa nad obcou Haluzice                                                                Haluzická tiesňava

Priamo nad tiesňavou prichádzame k múrom starodávneho románskeho kostolíka z 13. storočia, odkiaľ môžeme v diaľke uvidieť aj náš dnešný posledný cieľ, hrad Beckov. Je to rekonštruovaná zrúcanina hradu na strmom, 60 metrov vysokom brale nad obcou nesúcou rovnaké meno. História dýcha z kamenných stien a zároveň by nám mohla rozprávať svoje príbehy. Azda najznámejšou zachovanou povesťou, ktorú si stáročia rozprával medzi sebou pospolitý ľud, je tá o hradnom pánovi, ktorý dal zvrhnúť zo skaly jedného zo svojich sluhov za to, že poranil jeho obľúbeného psa, chrániac pred jeho útokmi svoje deti. Pri páde zo skaly stihol nešťastný sluha ešte zakričal, že sa stretnú „do roka a do dňa!“ Jeho kliatba sa vyplnila. Presne po tom čase spiaceho hradného pána uštipla do oka vretenica a ten sa oslepený v šialenstve zrútil na tom istom mieste do priepasti. Po prehliadke hradu s výkladom, nastal čas pokračovať do Považskej Teplej a ubytovať sa v chatovej osade Manínska tiesňava. Cestou k ubykáciám posádka jedného auta ešte stihla absolvovať aj prehliadku Považského hradu.

 Haluzický kostolík                                                                                   Chatová osada Manínska tiesňava

 2. deň:

   Druhý deň necháma autá „odpočívať“ a vyrážame po svojich. Priamo z chatovej osady na konci obce Považská Teplá vstupujeme do Manínskej tiesňavy, ktorá je najužším kaňonom na Slovensku. Je známa aj tým, že sa v tejto lokalite vyskytuje mnoho druhov hmyzu, medzi nimi i veľmi vzácny druh motýľa – Jasoň červenooký. Po vstupe do úžiny sa nedá prehliadnuť po pravej strane oddychová lúčka pod vysoko sa týčiacou skalou. Na jej stenách sú umiestnené spomienkové tabule milovníkov hôr, ktoré si ich vzali. Nás čaká približne polhodinová prechádzka do obce Záskalie. Po zhruba dvoch kilometroch sa ocitáme v Kostoleckej tiesňave, známou najväčším previsom v Západných Karpatoch. Vľavo od previsu je horolezecká stena Kostolecký pilier. Pod previsom je až po cestu veľké suťovisko. Asi kilometer za tiesňavou sa pred nami v malebnej kotlinke objaví drevená budova bývalej školy, v ktorej učil v rokoch 1932-36 Peter Jilemnický. Dnes je škola zrekonštruovaná na penzión a po Jilemnickom zostala iba pamätná tabuľa s bustou pred budovou.

  Manínska tiesňava

Po občerstvení sa v útulnom prostredí penziónu, smerujeme na zelené značenie. Trasa nás vedie najskôr obcou, potom lesnou cestičkou, až kým sa nedostaneme k smerovníku Pod Veľkým Manínom. Tu zmeníme farbu na žltú a opäť šliapeme hore strmým svahom. Dostaneme sa na smerovník Vápencová jaskyňa. Žltá turistická značka vedie vľavo pod vrchol Veľkého Manína. Jeho rozložitý zalesnený vrch je najvyšším vrchom pohoria Súľovské vrchy. Nachádza sa v jeho južnej časti, neďaleko mesta Považská Bystrica. Veľký Manín má dva vrcholy. My sme vystúpili na hlavný južný vrchol. Priamo naň značka nevedie a je „označený“ len vysokou kamennou pyramídou. No a keďže je zalesnený, neponúka ani nijaké výhľady. Z obďaleč ležiaceho severného vrcholu sa ale otvárajú skutočne krásne výhľady na hlbokú Manínsku tiesňavu, protiľahlý vrchol Malého Manína, či Súľovské skaly. Od vrcholu sa cesta zvažuje dole strmými cestičkami, ktoré nás dovedú až k asfaltovej ceste a do chatovej osady.

Veľký Manín

3. deň:

   Na tretí a posledný deň nášho pobytu na Považí máme naplánovanú trasu v Súľovských skalách. Ráno sa presúvame z Považskej Teplej k Súľovu. Z parkoviska pod skalami začíname po zelenej značke trasu stúpaním smerujúcim na prvé skaly a skalné útvary nad parkoviskom. Chodník vedie zalesneným žľabom ukončeným dreveným rebríkom. Po krátkom strmšom výstupe lesom prichádzame k prvým skalným vyhliadkam. Nazývajú sa Organy a ich hlavnou dominantou je 13 m vysoká Gotická brána, umiestnená bokom od hlavnej zelenej trasy. Z vyhliadok je krásny výhľad na obec Jablonové. Odtiaľto vidíme zrúcaninu Súľovského hradu na skalnom brale. Zelená trasa pokračuje vpravo lesom, po 20 metroch klesá a následne znova stúpa medzi skaly. Úseky sú miestami zaistené kovovými úchytkami v tvare kruhov. Po ďalších 20 minútach sa dostávame k rázcestníku pod Súľovský hrad. Nenecháme si ujsť výstup na vrcholové partie hradu s prekrásnymi vyhliadkami do širokého okolia. Na hrad vystúpime po rebríku, prelezieme cez hradné kamenné okno a tu si už môžeme do sýtosti vychutnávať výhľady na celý hrebeň Súľovských skál v pozadí s Martinskými hoľami, na západe je vidieť Malý a Veľký Manín, na severe Javorníky. Hrad je zároveň skvelým miestom na dlhšiu pauzu. Od rázcestníka pri Súľovskom hrade sa vydáme nadol po rebríku pomedzi skalami. Nasleduje strmší zostup po povrchu z hliny a lístia, pomáha nám kovové zábradlie a pár umelo vytvorených schodov. Naša trasa pokračuje zalesneným hrebeňom cez Bradu na Roháč, Roháčske sedlo a ďalej schádza lesom až k poslednému dnešnému cieľu na priestornej a slnečnej lúke, kde sa nachádza tzv. Zraková pyramída, pri ktorej sa na chvíľu pristavíme a vychutnáme si posledné pohľady na masív Súľovských skál a hrebeň, ktorý sme práve zdolali. Z lúky vedie lesom do dediny Súľov širšia poľná cesta s miernym sklonom. Víkend na Považí sa snažil byť pestrý, hodnotný, poučný a veselý. A po troch dňoch pobytu môžeme dodať, že aj vydarený.

                                                              Andrea Blahová a Dušan Kojnok

 

  Súľovské skaly                                                                                 


-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

19. máj 2018 - K PRAMEŇU IPĽA

Za pekného počasia sme 19. mája s našim turistickým oddielom mali vytýčený hlavný cieľ našej 20 km túry - prameň Ipľa. Na miesto sme sa dostali po prehliadke malej osady Kysuca, v ktorej sú krásne, väčšie, či menšie drevenice. Autobus nás vysadil pred Sihlou a my smerujeme cez Drábsko a Lom nad Rimavicou s výhľadmi na Ľubietovský a Klenovský Vepor k prameňu Ipľa. V Lome nad Rimavicou sme sa pozastavili na mieste, kde vyviera aj rieka Rimavica, pretekajúca cez Kokavu nad Rimavicou a v obci, kde náš oddiel pred 34 rokmi vznikol, sa spája s Rimavou. Od prameňa Ipľa, ktorý sa nachádza vo výške 1025m n.m. pokračujeme cez vrch Drahová a Jaseninku do  Drahovej. Cestou po trase sme videli  v diaľke silné dažde a aj zahrmelo, ale nás to len lízlo s trochou dažďa, čo nám náš výlet nepokazilo. Ešte že sme si zvolili pri prameni Ipľa prestávku spojenú s opekačkou, inak by nás tá búrka neminula. Ani po hodine búrky ľadovec z okolia chodníkov nezmizol, o čom sme sa mohli presvedčiť kráčajúc už smelo suchou nohou do cieľa.

Valéria Guspanová a D.Kojnok

-----------------------------------------------------------------------------

Foto: D.K.

A tu je príspevok vedúcej akcie k spomínanej akcii: K prameňu Ipľa

Cóľ sem, cóľ tam“ – asi podľa tohto porekadla o nepresnom meraní vedúca akcie počítala kilometre, ktoré turistov čakali 19. mája na túre k Prameňu Ipľa. Namiesto sľubovaných cca 15 km to bolo 20 km. No čo už, videli sme, prešli sme, otlačené nohy /niektorí/ liečime.

Tento zážitok si doprialo až 54 prihlásených. Začali sme odchodom autobusu z Tisovca ráno o 7:30hod. Prvá naša zastávka bola v osade Kysuca. Ťažko by ste hľadali v turistických sprievodcoch, alebo na mape osadu Kysuca. Nachádza sa neďaleko od hlavnej cesty spájajúcej Kokavu nad Rimavicou s obcou Sihla. Kedysi zrejme malebná dedinka, no dnes už len vďaka chalupárom, udržiavaný živý skanzen. Pár ľudí sa rozhodlo udržiavať malebné drevenice a zachovať tak ducha tohto miesta, alebo ak chceme "genius loci". Návšteva osady Kysuca je ozajstným zážitkom pre milovníkov dreveníc a krásnej prírody.

 

  Foto: V.Guspanová

Foto: D.K.

Foto: D.K.

Pokračujeme autobusom ešte pár minút na kraj obce Sihla, kde začína naša hlavná túra. Obec sa nachádza vo výške 890 m n.m., preto krásne výhľady začínajú už tu. Autogramiádu u Bučkovcov sme nevybavili a tak pokračujeme smerom na Drábsko. Prechádzame krajom obce, ideme bez turistických značiek. Prechádzame aj cez obec Lom nad Rimavicou, kde pramení ďalšia rieka regiónu – Rimavica. Cestou k prameňu Ipľa prichádzame k miestu, kde v r.1956 pri havárii vojenského dopravného lietadla D-47 zahynulo 21 dôstojníkov bývalej ČSĽA. Na mieste je kríž, pomník a symbolické hroby. Prameň Ipľa je od tohto miesta vzdialený už len niekoľko metrov.

Foto: D.K.

Rieka Ipeľ patrí k tým dlhším slovenským riekam. Z celkovej dĺžky 232 km až 140 km tvorí štátna hranica s Maďarskou republikou. Je tu vybudovaný prístrešok so sedením a ohniskom, kde si počas obeda opekáme. Po hodinovej prestávke mierime k vrchu Drahová /1115m n.m./, ktorý je najvyšším miestom našej túry. Cestou vnímame krásne výhľady od detvianskej Poľany, cez Dereše, Chopok, Kráľovu hoľu až po klenovskú Poľanu, dokonca dobré oko dovidí až k Vysokým Tatrám v pozadí. Z vrchu Drahová už len zostupujeme do dedinky Drahová, kde nás čaká autobus.

Foto: D.K.

Milí turisti, ktorí ste boli nútení siahnuť na dno svojich síl, prepáčte. Verím, že vás teší, ako ste túru zvládli a krásne výhľady prispeli k dobrému pocitu zo zdolaných kilometrov.

 

Ľudmila Pánisová, vedúca akcie

---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------