_ROK 2020

JANUÁR 2020

36. ONDREJOV POCHOD VĎAKY - 11. 1. 2020

36. ONDREJOV POCHOD VĎAKY v druhú januárovú sobotu za účasti 19 turistov, v sprievode nádherného počasia, exkluzívnych záberov, veselej nálady a výbornej klobásy.

---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

VÝSTUP NA STOLICU S TELEVÍKENDOM - 12. 1. 2020

Neplánovaný, ale vydarený výstup na Stolicu so štábom Televíkendu, v nedeľu, 12. januára 2020, s nádherným záverom so západom slnka. Zopár záberov zo zákulisia v našej facebookovej skupine KST TO KOS Rimavská dolina sú malým dôkazom. Sprievodcovia po trase: D. Kojnok, O. Miháliková, P. Čipková.

---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

ZIMNÉ VYSOKÉ TATRY 2020 - 18. 1. 2020

Druhá plánovaná turistická akcia nášho oddielu v roku 2020 bola spojená s návštevou zimných Vysokých Tatier. Nádherné, slnečné, priam pohľadnicové počasie, úžasné výhľady na končiare našich veľhôr, nenáročné, prechádzkové trasy, k tomu umelecký zážitok z návštevy Ľadového dómu na Hrebienku v štýle katedrály Notre - Dame a skvelá partia 45 pozitívne naladených ľudí, vytvorila príjemnú atmosféru tretej januárovej soboty.

Trasa A: Starý Smokovec - Hrebienok - Rainerova útulňa - Obrovský vodopád - Zamkovského chata a späť.

Trasa B: Starý Smokovec - Hrebienok - Rainerova útulňa a späť

----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

9. SPOMIENKOVÝ VÝSTUP NA HRADOVÚ - 25. 1. 2020

Bralo Hradovej už po 9. krát vo svetle kahancov. Tento rok v sobotu, 25. januára 2020 od 15:30 hod. pri príležitosti 75. výročia oslobodenia Tisovca, za účasti 17 členov TO KOS Rimavská dolina a 11 účastníkov neregistrovaných v TO KOS. Škoda len, že tento rok tie svetielka na Hradovej z mesta nebolo vidieť z dôvodu pretrvávajúcej hmly na vrchole.

- 26. 1. 2020

Deň po konaní 9. spomienkového výstupu na Hradovú, k 75. výročiu oslobodenia Tisovca nasledoval upratovací výstup, ktorého náplňou býva upravenie priestoru pri zástave na Hradovej do pôvodného stavu a znesenie kahancov. Tento rok za účasti troch členov a dvoch nečlenov. Počasie s prírodou ukážkové!

----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

FEBRUÁR 2020

SPOZNAJME ZIMNÝ SPIŠ - 1. 2. 2020

ZA KRÁSAMI ZIMNÉHO SPIŠA.

V prvú februárovú sobotu 33 turistov z našich radov zlákali prírodné výtvory na Spiši. Z obce Chrasť nad Hornádom smerujeme k neďalekej Šikľavej skale a pokračujeme cez Matejovce nad Hornádom k ďalšej prírodnej zaujímavosti. Markušovský skalný hríb je tiež známym cieľom mnohých turistov. Nemohol chýbať ani v našom programe dňa. 8 kilometrová trasa končila v Markušovciach, kde sme si nemohli nechať ujsť prehliadku kaštieľa a letohrádku Dardanely s expozíciou klavírov a akordeónov. Na záver, cestou domov, sa mohlo niekoľko účastníkov /Tisovské cencúle a Sobotské ľadové medvede/ osviežiť vo vodách vernárskeho potoka.

----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

46. ZIMNÝ VÝSTUP NA TŔSTIE - 15. 2. 2020

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

MAREC 2020

MURÁNSKA PLANINA - PRECHOD HRDZAVOU DOLINOU - 15. 3. 2020

HRDZAVOU DOLINOU A CEZ MURÁNSKU PLANINU

Muránska planina je jednou z najzachovalejších a najvzácnejších lokalít slovenskej prírody, ktoré sú ešte stále tak trochu mimo masovej pozornosti turistov. Srdce Muránskej planiny tvoria najmä očarujúce doliny. Jednou z nich je aj Hrdzavá dolina. Je to viac ako 10 km dlhá kaňonovitá dolina, ktorú po stáročia modeluje koryto hrdzavého potoka. Nachádza sa severozápadne od obce Muráň a do vápencového masívu planiny sa vrezala skutočne hlboko. Doline v spodnej časti dominuje 76 metrov vysoká masívna skalná veža Tureň, ktorú nemožno v začiatku trasy prehliadnuť. Veľká časť Hrdzavej doliny bola vyhlásená za národnú prírodnú rezerváciu, nakoľko predstavuje jednu z najcennejších prírodovedných lokalít národného parku s výskytom vzácnych rastlín, živočíšnych i lesných spoločenstiev. Pri potulkách dolinou môžeme obdivovať krásne výtvory prírody, obrovské balvany, strmé vápencové bralá obrastené ihličnanmi, či zaujímavé krasové formy, ako jaskyne, skalný most, skalné okná, veže a ihly. Našu, na 14. marec 2020 naplánovanú trasu, sme začínali o 8.00 hodine, v ústí samotnej Hrdzavej doliny. V ústrety Muránskej planine vyrazilo 12 členov TO KOS Rimavská dolina a dvaja hosťujúci turisti z Jelšavy a Dobšinej. Dolinou vedie žlto značený turistický chodník z obce Muráň a vedie až do sedla Nižná Kľaková. Tu, po krátkom odpočinku, sa naša 14-členná partia delí na tri skupiny. Hostia si to nasmerovali cez Sivákovú a Voniacu do Tisovca. Zdatnejší KOS-áci, tentokrát v počte osem, pokračovali naplánovanou trasou „A“ cez Studňu, Maretkinú, Veľkú lúku do Muráňa. No a my štyria sme sa vracali po tej istej žltej značke, Hrdzavou dolinou späť do Muráňa, čo bola trasa „B“. Chodník dolinou je ľahko schodný, nakoľko väčšinou vedie po lesnej ceste a preto nám viac vyhovovala táto alternatíva zostupu do Muráňa. Dĺžka trasy „B“: 21 km.                                                      Klaudia Ivanová, vedúca akcie

Nás 8 statočných sa rozhodlo, že pôjdeme teda tou naplánovanou,
stredne náročnou trasou naprieč Muránskou planinou. Od Nižnej Kľakovej na Studňu, Maretkinú, Poludnicu, Veľkú lúku až do Muráňa.
Aj keď Kľaková bola stále zasnežená, netušili sme, že snehu môže byť na planine ešte aj viac.
A veru bolo. Nikto z nás teda nevedel, že nás tam bude čakať 12 kilometrové únavné brodenie sa miestami takmer v metrovom snehu.
Bol to poriadny záber na všetky svaly, ale zvládli sme to. A aj toto je čaro turistiky - prekonať samého seba.
Cestou sme pozorovali na mnohých miestach aj stopy huňatého kráľa lesa, ktorého slnečné lúče tiež vytiahli z domova.
A na zasneženej lúke neďaleko Studne, míňame dokonca celú plejádu snehom zaviatych medvedích stôp rôznych veľkostí.
Asi tam mali tanečnú šou. Od náročného terénu v hlbokom snehu sme si vydýchli až na Maretkinej.
Odtiaľ je to už do Muráňa len lesnou cestou, takže sme mohli pridať aj do kroku.
Na kilometer vzdialené vyhliadkové bralá Poludnice sa po úmornej ceste vybrali už len dvaja z nás.
Do Muráňa sme dorazili už za šera, po 18-tej hodine s 30, alebo 32 kilometrami v nohách.
                                               
                                                             Jana Kuricová - Sojková

----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Od 16. marca 2020 bolo aj v našom oddieli KONANIE AKCIÍ dočasne ZRUŠENÉ!!!

V zmysle aktuálne platného nariadenia Ústredného krízového štábu SR, v rámci opatrení na zabránenie šírenia epidémie korona vírusu COVID19, konanie verejných hromadných podujatí (športových, spoločenských a iných ) je do odvolania zrušené. Týka sa to, pochopiteľne, aj všetkých podujatí, uverejnených v ročenke KALENDÁR TURISTICKÝCH PODUJATÍ KST 2020, ako aj všetkých akcií v každom oddieli KST. Vo vlastnom záujme to, prosím, rešpektujte.

Verme, že svojou disciplinovanosťou a prechodným obmedzením spoločenských kontaktov pomôžeme skrátiť toto zvláštne obdobie, aby sme sa čím skôr opäť mohli tešiť z normálneho života a spoločných turistických zážitkov.

Dušan Valúch, generálny sekretár a člen propagačnej komisie KST

----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

APRÍL 2020

13. apríla 2020 bol na facebookovej skupine oddielu zverejnený tento oznam, resp. prosba:

Milí členovia TO KOS, turisti, návštevníci a milovníci Hradovej,
dostalo sa mi, že chodník na Hradovej potrebuje opäť pomoc. Svedčia o tom nielen cez chodník spadnuté stromy, ale údajne aj odpadky na ňom. Ak sa rozhodnete ísť sa prejsť v týchto dňoch touto trasou, bolo by super pár odpadkov, papierikov, či iných do prírody nepatriacich vecí zniesť do smetných košov. Za Vašu prípadnú, aspoň takúto pomoc prírode, vopred ďakujem.

14. apríla 2020 tam už visel tento oznam:

Chodník na Hradovú odbremenený od ďalších spadnutých stromov a vývratov a opäť, až po zástavu, pohodlne priechodný. Vyzbierané sú aj pozostatky po "tiežturistoch" (papierové vreckovky, obaly z cukroviniek, plechovky, plasty, fľaše...).
Dokedy to takto vydrží?????

---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

VEĽKONOČNÝ VÍKEND V MALÝCH KARPATOCH - neuskutočnené - Corona Covid - 19

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Brigádnicky 17. týždeň v KST TO KOS Rimavská dolina od 20. do 26. apríla 2020 v našej nehnuteľnosti na Šťavici. Pondelok, utorok, streda, štvrtok, piatok od 17-tej do 19:30 hod. úpravy po pokládke podlahy, silikónovaním a zatieraním cokľov, vypľňanie a tmelenie špár pod stropom, dovoz schodiska a jeho prvý náter. Nedeľňajšie zavŕšenie týždňa od 14-tej do 16:00 hod.: ďalší náter schodiska a výkop jám na pätky pre pripravovanú stavbu gangu, resp. terasy.

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

37. VÝSTUP NA HRADOVÚ - 25. apríl 2020

37. VÝSTUP NA HRADOVÚ poňatý netradične.

Tohtoročná tradičná akcia nášho oddielu sa konala aj napriek obmedzeniam, ktoré sme však pri organizovaní dodržali. Začiatok výstupu a tempo si mohol každý zvoliť individuálne, alebo po rodinách, aby sme sa vyhli bližším kontaktom. Na Bobaľovej lúke, medzi 10:30 až 12:30 hod. sa všetci účastníci, postupne, ako prichádzali, podpisovali do prezenčnej listiny a tak môžeme skonštatovať, že počet zúčastnených členov oddielu dosiahol číslo 14 a turistov neregistrovaných v našom klube bolo na akcii 8. Aj napriek pár kvapkám na vrchole, akcia sa vydarila a všetci ju zvládli bez újmy na zdraví. Súčasťou prechodu bolo aj čistenie trasy od konárov zasahujúcich do chodníka a zber odpadkov.

-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

MÁJ 2020

2.  a 8. máj 2020 v našom turistickom oddieli KOS Rimavská dolina poňatý brigádnicky.
Práce v prospech areálu Šťavice: Vyzbieranie odpadkov a skál, aby najbližšie kosenie prebehlo bez újmy, dočistenie ľavého brehu potoka, pod štátnou cestou, navozenie zeminy do vyhĺbených pňov, ktoré budú slúžiť ako kvetináče.
Ďakujem za oddiel, aj v mene mesta všetkým ochotným turistom - brigádnikom, že aj za nie príliš priaznivého počasia urobili kus dobrej práce.

8. mája sa betónovali šalovacie tvárnice, základy pod budúcu terasu. 

----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

MÁJOVÝ VÍKEND POD VTÁČNIKOM - 7. - 9. máj 2020

Už minuloročné spoznávania pohoria Vtáčnik na vrchoch Buchlov a Žarnov v nás zanechalo fascinujúce zážitky a spomienky a tak bolo jasné, že do CHKO Ponitrie sa ešte musíme vrátiť. A preto sme si naplánovali na rok 2020 ďalšie zákutia v tomto málo objavenom pohorí. Aj napriek spočiatku nie najprívetivejším vyhliadkam, konanie našej akcie mohlo byť napokon realitou. Z pôvodných 15 prihlásených účastníkov, zostali sme však len siedmi /statoční?/. Tí, stále sa obávajúci Korony a odstúpení od účasti, neurobili dobre, pretože pobyt pod 1 346 metrovým kopcom s okrídleným menom stál naozaj ZATO! Už predpovede počasia na tieto dni vyzerali nádejne a dali tušiť, že na ne len tak ľahko nezabudneme.

1. deň - Vyrážame vo štvrtok 8:45 hod. z Tisovca. Ciele na prvý deň pobytu sú len dva. Pred dvanástou nastupujeme k prvému z nich. Nachádza sa v sektore Salamandra, čo je jeden z mnohých lezeckých rajov pod Vtáčnikom. Tak ďaleko však naše méty nesiahajú a postačí nám istejší druh lezenia, čo sú zaistené ferratové cesty. Tých je v pohorí hneď niekoľko. Nie sú vyznačené v mapách, ale nie je problém sa o nich z rôznych informačných zdrojov dozvedieť, čo bol aj náš prípad. Medzi tie známejšie ferratky patrí aj tá, ktorou sme sa vybrali na Volkov zub. Od smerovníka v Baškovej doline postupujeme širokou lesnou cestou, lemovanou skalnými mužíkmi, čo sú miestami až cez dva metre vysoké veže, či priam sochy z kameňov. Po 10 minútach nás už obklopujú skalné masívy a vežičky rôznych tvarov. Ferratka vedie strmými kopanými a brvnami spevnenými vysokými schodmi, popri malej skalnej veži s pár kramľami a reťazami, úzkou špárou, potom popod skaly k ešte užšej špáre a popod zakliesnený balvan až na vrchol Volkovho zubu. Tvoria ho dve skalné veže, pomedzi ktoré vedie stupačkami a reťazou zaistený výstup. Na vrchol sa vmestili všetci piati, čo sme si trúfli dôjsť až sem. Späť k autu sme sa vracali najskôr vrchom Volkovej skaly, neskôr popod ňu. Že je to častý cieľ skalolezcov nás usvedčili nielen traja aktéri v akcii, ale aj množstvo vyznačených lezeckých ciest rôznych mien a náročností vyznačených aj na informačnom paneli pod skalou. K druhému cieľu dňa sa presunieme ďalej Baškovou dolinou k amfiteátru za pár minút autom. Od chaty Smrečina, kde sa vetví dolina, nás smerovník nasmeroval do sektoru Dve veže, pod Novácku skalu, ktorú lezci nazývajú Amerika. Ale niekto, kto na ňu asi prvý vyliezol a aj označil tabuľkou, si ju nazval po svojej frajerke Jitkina vyhliadka. Výstup strmým terénom nám dal síce zabrať, ale tie pohľady z vyhliadky potom stáli za tú námahu. Vrchol Nováckej skaly je tvorený rozoklaným hrebienkom, pozostávajúcim z troch veží. Dajú sa prejsť krátkou, ale zato výživnou ferratkou. Prvú a druhú vežu, ktorú oddeľuje asi meter široká medzera nad závratnou hĺbkou, spája len reťaz. Kto sa chce dostať ďalej, verí svojim rukám a nohám a nemá závraty z výšok, musí túto prekážku zdolať. Nehovoriac o tom, že mysľou výri aj pomyslenie, že treba ísť tadiaľ aj späť. No márnosť šedivá!!! Ak chceme prejsť až na tretí skalný masív, čo je vlastne Jitkina vyhliadka, musíme medzi druhou a treťou vežou zísť najskôr po kramliach strmo do štrbiny a zasa hneď nahor, na poslednú vežu. Piatim sa nám to podarilo. Dvaja sa ani nesnažili to skúsiť a radšej sledovali naše lezecké "majstrovstvo" z bezpečenej diaľky prvej veže. Po adrenalínovom zážitku na ferratke Jitkinej vyhliadky smerujeme strmým svahom späť do sektoru pod lezecké steny a nadol k autám. Niektorí aj so spomienkami v podobe odrenín a škrabancov, ako dôsledku zdolania skalných Jitkiných veží. Čaká nás už len presun do sektoru ubytovacieho. Chata pod Končitou, ktorá sa stala našim prechodným útočiskom počas troch dní spoznávania prírody v okolí Vtáčnika, nás privítala už niečo po 16-tej hodine a tak máme dostatok času na ubytovanie a oboznámenie sa s prostredím a okolím. Chutnou bodkou za úspešne zvládnutým dňom bola napríklad aj špecialita miestnej kuchyne, výborne pripravený pečený pstruh.

2. deň - Hlavným cieľom druhého dňa bol vrchol Vtáčnika /1346 m n.m./. Cestou však neunikla našej pozornosti malá tabuľka s údajom o 15 minútovej odbočke k ferrate Hrádok. O Hrádku, ako o ďalšej známej lezeckej oblasti tohto pohoria sme tiež počuli a predstava prechodu ferratou, nás doviedla až k nej. Okrem nádherných výhľadových miest na vrchole Hrádku, nás očarila aj samotná ferrata. Vedie strmým svahom Hrádku a na niektorých miestach je istená rebríkmi, reťazami a kramľami. My dvaja sme si ju zliezli dole, aj hore, teda oboma smermi. Po príjemnej odbočke sa vraciama späť na hlavný chodník a pokračujeme na Vtáčnik. Výstup nie je náročný, ale je potrebné počítať so stálym stúpaním lesom až na vrchol. Ten sme úspešne zdolali všetci siedmi. A zistili sme, že nie len my. Tento vrch je doslova hotovým Eldorádom turistov. Prírody chtiví sem prichádzali z rôznych smerov a tak ešte šťastie, že vrcholová plošina je nielen lákavá, ale aj dostatočne priestranná. Vrcholové partie hrebeňa sú nádherné. Rovnako aj výhľady. Na zostup si traja z našej sedmičky zvolili tú istú cestu, ostatní štyria chceli ešte vidieť ďalší turistický magnet Vtáčnika, Kláštorskú skalu. Tá sa nachádza na hlavnom hrebeni pohoria, len pár minút od vrcholu Vtáčnika. Od nej potom zvolili zostup do Bystričianskej doliny. Celodennú túru sme zavŕšili večernou spoločnou klobásovo - syrovou opekačkou.

3. deň - Posledným naplánovaným cieľom májového víkendu pod Vtáčnikom bol už len hrad Sivý kameň, či skôr vrch s pár ruinamy, čo po ňom zostali. Nachádza sa v obci Podhradie a bol príjemným a nenáročným zakončením akcie plnej sýtych májových vôní, slnka, rozpálených skál, štebotu vtákov, s prímesou adrenalínu, dobrej nálady, smiechu a správnych ľudí. A im ďakujem za spoločnosť.

D.K.

O svoje dojmy z nezabudnuteľného pobytu v CHKO Ponitrie sa podelila aj účastníčka Peťka:

MÁJOVÝ VÍKEND POD VTÁČNIKOM NESKLAMAL

S prihliadnutím na nariadené opatrenia ohľadom COVIDU-19 som sa s myšlienkou spoločných turistických výjazdov rozlúčila, ako väčšina nás, turistov, už v marci. Veselá spoločnosť, dobrá nálada, vtipné rozhovory a nezabudnuteľné zážitky mi veľmi chýbali a preto, keď som sa dozvedela, že májový víkend pod Vtáčnikom 7. - 9. mája 2020 nie je ohrozený a Chata pod Končitou, v ktorej sme mali rezervované ubytovanie, je pripravená nás prijať, ani na chvíľu som nezaváhala...tak ako mojich ďalších 6 turistických kolegov... Asi hovorím za všetkých, keď poviem, že aspoň na pár dní sme chceli uniknúť od všadeprítomnej publicity okolo koronavírusu a užiť si prírody, slnka, modrej oblohy, krásnych výhľadov, ako aj malej dávky adrenalínu. A to všetko májový víkend dokonale splnil.
Vo štvrtok, 7.5.2020 vyrážame z Tisovca, smer: Lehota pod Vtáčnikom. Za dedinou sa po polorozbitej asfaltke konečne dostávame k nášmu prvému cieľu: sektor Salamandra Climbing. Po dlhých týždňoch absencie obúvame turistické topánky a vydávame sa po lesnej cestičke, ktorú lemujú kamenní mužíci, s očakávaním nebezpečných adrenalínových úsekov, vysokých a strmých skál. Po necelých 10 minútach sme narazili na prvý smerovník “Ferrata Volkov Zub”. Turistické nadšenie stúpa, tak ako stúpa aj terén popod skalnú stenu. Z diaľky už vidím prvé reťaze, srdce poskočí a už sa neviem dočkať sľúbeného adrenalínu. Ceduľka Pozor padajúce kamene nám pripomenula, že prilby by boli v tejto chvíli vhodné. Ale tie by sme si nemohli nechať v kufroch áut! Veď na hlavách by nám určite zavadzali. Ako stúpame nahor, pribúda členitejší terén a aj tie skaly sa mi zdajú odrazu nejaké vyššie, užšie. To asi preto, že sa dostávame k úzkemu skalnému otvoru, cez ktorý je priamo umenie sa dostať s batohom na chrbte. Aspoň si tie skaly pekne pochytáme, tieto nemusia byť pravidelne dezinfikované, ako nákupné košíky v obchodoch. Na záver pribúda trocha obtiažnosti a tú sa dvaja kolegovci uberajú na ústup. Rozhodli sa prehodnotiť cenu svojho života s prihliadnutím na výšku ich životnej poistky a ďalej nás už monitorujú len z bezpečia lesa. My sa ale s nezlomnou vôľou a odhodlaním horolezcov chytáme ďalších želiez, kovových schodíkov, aby sme sa dostali na samotný Volkov Zub. Malá skalná plošinka splnila čo sľúbila - výhľady na údolie, na zelené koruny stromov, sú zaslúženou odmenou za dlhé týždne dodržiavania korona opatrení. Cestou nadol sme narazili na ohnisko s roštom, ktoré stráži ako ináč, kamenný mužík. Škoda, že okrem prilieb zostali v aute aj klobásky na opekanie, to by bola mňamka /teda pre mňa určite.../. O pár minút sme stáli opäť na lesnej ceste, aby sme pokračovali do nášho druhého cieľa, na Jitkinu vyhliadku. Volkov zub, ako aj Jitkina vyhliadka ponúkajú veľa možností pre horolezcov. Na skalných stenách sa v desiatkách, až stovkách ligocú kovové skoby a príznačné názvy úsekov so stupňami náročnosti mi vyvolávajú úsmev na perách. Veď kto by si nechcel vyliezť na Bachor, Hakunu Matatu, alebo Lásku na brušku?! Ponad amfiteáter prichádzame k chate Smrečina, kedy opäť stúpame prakticky neoznačenou trasou prudko do kopca. Batohy sme si tentokrát nebrali, veď čo keď sa znova niekde zasekneme?! Ale pre istotu znova ani prilby! Veď kameňov je tam toľko, že prečo by padali na hlavy práve nám?! V lese je ťažká orientácia, značenie minimálne a sektor Dve veže, do ktorého sme sa mali dostať, ani doteraz netuším, či sme vôbec našli. V zmysle "poďme hore, veď niekde sa musíme dostať", sa predsa len dostávame pod Novácku skalu, odkiaľ sa strmým svahom dostávame k Jitkinej vyhliadke. Pri pohľade ktorý ma čakal si hovorím, tak toto je Amerika! A skutočne som sa trafila! Horolezci vyhliadku nazývajú Amerikou...to len jeden beťár ju nazval Jitkou, údajne podľa svojej frajerky. Či mu frajerka zostala, to nevieme, ale Jitkina vyhliadka zostane zapamätaná v našich hlavách na dlhé roky. K samotnému vrcholu sme sa museli prebojovať cez dve skalné veže s metrovými medzerami a reťazami. Tí s krátkymi nohami mali o pár gymnastických prvkov postarané. Dvaja "monitorovači z Volkovho Zuba" zostávajú aj v tomto prípade v bezpečí. Na gymnastiku údajne dnes nemajú chuť. Keďže zvedavosť je ťažká nemoc, na výstup sa necháva prehovoriť aj náš vedúci Duško, ktorý výšky v obľube veľmi nemá. V očiach sa mu ale zračilo odhodlanie a motivácia tú Jitku pokoriť!!! Myslím, že si v duchu poriadne nadával, mám dojem že tlkot jeho srdca počuli aj v Novákoch. Každým ďalším pohybom mu stúpal tep a na čele sa objavovali kropaje potu. Možno by z toho bol aj menší vodopádik...a to už by bola aká Amerika! Ale dosť srandy. Milí čitatelia, týmto potvrdzujem, že síce s následkami odretých rúk a lakťov to zvládol s prehľadom. Ešte pár takýchto ferrát a bude skákať po skalách ako Jánošík, aj bez istenia. Touto druhou ferratou náš štvrtkový turistický program skončil. Bolo to krásne odreagovanie sa. Obe "prechádzky" nezabrali spolu viac, ako dve hodiny času. Škoda, vedela by som sa takto túlať aj dlhšie...
V piatok, 8.5.2020 nás čaká hlavný program, výstup na Vtáčnik, 1346 m n. m. Vrch Vtáčnik je najvyšším vrchom celého rovnomenného pohoria. Vypína sa na pomedzí prievidzského a žarnovického okresu a ponúka ďaleké výhľady na Kremnické, Štiavnické i Strážovské vrchy, Veľkú i Malú Fatru a celú oblasť hornej Nitry. Zelenou turistickou trasou, ktorú sme si zvolili, vedie náučný chodník s 11 panelmi a prakticky celý čas až po vrchol, kráčame lesom. Užívam si horského vzduchu, hlboký nádych a výdych, veď tak je to zdravé a prospešné a k tomu zadarmo ešte aj ten Vitamín D. No táto zdravotná vsuvka netrvala dlho, dych sa rýchlo mení na fučanie lokomotívy. Nastupuje totiž prudké stúpanie na „Siahy", ktoré sú vo výške 1 076 m n. m. Na Vtáčnik už pokračuje moja obľúbená modrá značka. Cestou sme sa ale rozdelili. Každá skupinka či dokonca jednotlivci išli svojim tempom, svojou plánovanou, respektívne neplánovanou trasou spojenou s odbočkami. Ubezpečujem sa, že na vrchole Vtáčnika sa ale všetci určite stretneme, veď tam nemôže byť veľa ľudí. Opak bol ale pravdou. Bolo nás tam ako mravcov, alebo lepšie povedané, ako kliešťov (ktorých sme si ako suvenír doniesli s kolegyňou Jankou). Našťastie vrchol Vtáčnika je dosť priestranný na to, aby sme sa si našli svoje miestečko na oddych a dokonca dodržali aj povinné 2 metrové rozostupy. Ej, keby nás videl ten náš pán premiér!!! Kolegov sme sa na vrchole nedočkali a stretávame ich postupne až na vzostupe nadol, keďže si cestou na Vtáčnik ešte „odbehli“ navštíviť a zaliezť si po ferrate Hrádok. Priznám sa, z Vtáčnika som nebola doslova očarená. Ale určite netreba mať predsudky, že pohorie je na prvý pohľad len samý fádny les. Tie som zahodila vo chvíli, keď sme sa aj my, po vzore našich dvoch parťákov, dostali tiež k ferrate zvanej Hrádok. Hrádok je po Tatrách druhou najväčšou lezeckou oblasťou na Slovensku. Okrem skalolezcov je určite zaujímavý i pre nás, odvážnejších turistov. Na vrchol skalného masívu totiž vedie zaistená cesta s rebríkmi a reťazami. Výstup nám rozprúdil krv v žilách a úchvatný výhľad z vrcholu nás zahrial pri srdci. Ako na dlani sme mali celú Bystričiansku dolinu, ktorú si na zostup zvolili naši štyria kolegovia. A Hrádok, toto krásne miesto, bol dokonalou bodkou za dnešnou túrou. Spokojní na konci dňa sme boli jednoznačne všetci, možno aj vďaka opekačke, čapovanému pivu a príjemnej spoločnosti. A tu ma napadne jeden citát: "Umenie byť šťastný spočíva v schopnosti nachádzať šťastie v obyčajných veciach".

Víkendový pobyt pod Vtáčnikom ukončujeme v sobotu, krátkym výstupom na malú zrúcaninu hradu Sivý Kameň v obci Podhradie. Na dnes stačilo a ide sa domov. Cestou v autách rozoberáme prežité hodiny v tomto prekrásnom pohorí, kde máme ešte stále čo objavovať a obdivovať. Tak možno zasa niekedy....

Petra Čipková

----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

SPOZNAJME OKOLIE TISOVCA - VEPORSKÉ VRCHY - 16. máj 2020

NETRADIČNÉ VÝHĽADY NA VEPORSKÉ VRCHY Z NETRADIČNEJ TRASY

V rámci tematickej akcie Spoznajme okolie Tisovca zvykneme absolvovať trasy v okolí nášho mesta, aby sa s jeho krásami oboznámili aj tí, ktorí o nich možno ani netušia. Na 16. máj bola naplánovaná práve podobná, mnohým z nás neznáma trasa v časti Veporských vrchov. Keďže ju málokto z nás poznal a v druhej polovici vedie dokonca neznačeným terénom, boli sme na ňu zvedaví viacerí. Viedla zo sedla Zbojská, cez Diel, sedlo Bánovo, Martalúsku, Roveň, Tepličné, do Suchých dolov /niektorých cykloturistov aj na Tisovskú Poľanu/. Neznačkovaná časť vedie od kóty Roveň /835 m n.m./ po plynovode, pohodlnou širokou lesnou cestou, takže dá sa zvládnuť bez problémov. Celá trasa však bola príjemná, pohodlná, nenáročná, bez nejakých veľkých prevýšení a preto ju zvládnu aj deti, či seniori. Jej dĺžka 22 kilometrov síce môže na prvý dojem odrádzať, ale v príjemnom prostredí prírody Veporských vrchov a v dobrej partii naozaj cesta ubehne celkom rýchlo. Nehovoriac o bonusoch na trase v podobe nekonečných a doposiaľ nám neznámych nádherných výhľadov. Akcie sa za nádherného slnečného počasia zúčastnilo celkom 32 turistov, z toho 9 na dvojkolesových "tátošoch". Z Tisovca na Zbojská nás odviezol o 8:15 hod. vlakový spoj a domov sme už zo Zbojsk kráčali po svojich. Poslední, nenáhliaci sa účastníci dorazili do Tisovca okolo 17:30 hod. Vedúcim akcie bol Dušan Liptay.

D.K.

Foto z akcie TU: https://www.facebook.com/groups/421438968012009/

---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

JÚN 2020

ZA VôŇAMI VONIACEJ S PRÍCHUŤOU HISTÓRIE - 6. jún 2020

   6. júna 2020 za pekného, slnečného dňa sa stretlo pred informačným centrom v Tisovci 59 turistov, milovníkov prírody, nielen z nášho oddielu a mesta, ale aj z Revúcej, Tuhára,či Hnúšte na akcii nazvanej presne ako trasa a projekt realizovaný v roku 2012 s podporou SPP, „Za vôňami Voniacej s príchuťou histórie“.

Po zapísaní sa do prezenčnej listiny naše kroky pokračovali novo vyznačenou modrou trasou námestím, popod Vápenku, cez Šťavicu, popri židovskom cintoríne a po lesnej cestičke sme sa dostali k zatopenému tunelu pod Dielikom, postaveným počas 2. svetovej vojny. V súčasnosti je zimoviskom netopierov. Odtiaľ sme pokračovali do sedla Dielik až k druhej strane tunela a pokračujeme až na Paseky. Pri turistickom smerovníku odbočíme zo štátnej cesty vľavo, na žlto značkovaný chodník, ktorý nás dovedie do ústia Martinovej doliny.

Cestou sa zastavujeme pri informačnom paneli, kde sa dozvedáme o faune, flóre, živočíchoch a iných zaujímavostiach Martinovej doliny. Dolina je takmer celá pokrytá lesmi a po bokoch ju lemujú vysoké skalnaté svahy a bralá Strelnice a Šarkanice.

Padnuté kmene hrubých odumretých stromov obrastených machmi naznačovali, že dávno nepocítili ruku človeka a dali nám poriadne zabrať pri ich prekračovaní. Postupovalo sa nám zle. Občas sme mali aj pocit, že sme značku stratili. Viacerí z nás si siahli na dno svojich síl. No museli sme to „dať“.

Nad upravenou drevenou studničkou nás potešil pohľad na les pokrytý vysokými fialovými kvetmi mesačnice trvácnej, ktorá rastie v sutinových lesoch. Náročného terénu sme sa zbavili až pri poľovníckej chate na Voniacej. Tu už dohorieval oheň, ktorý založili zdatnejší turisti z našej skupiny za účelom opekania klobások.

Pod chatou je pekná lúčka a parádny výhľad z brala Voniacej na vrcholy Šajba, Čeremošná, Ostrá, Hradová, Kášter, Klenoský vepor a Bánovo.

Po dlhšom oddychu a posledných výhľadoch zostupujeme lesným chodníkom, strmým klesaním a serpentínami popri studničke, kde je na strome uvedené „Posledná voda po Sivákovú“ cez Ľavkovo do Tisovca.

Bol nám dopriaty krásny, slnečný deň s prekrásnymi výhľadmi. Príroda v okolí nášho mesta sa nám odmenila svojimi vôňami, scenériami a zážitkami, ktoré vie darovať len ona. Veď čas strávený v horách je to najlepšie, čo môžeme urobiť pre svoje zdravie.

Božena Brádňanová

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

NÍZKE TATRY: Chopok - Ďumbier - Čertovica - 13. jún 2020

Z Chopku na Čertovicu

Pozvánka začínala slovami: Dňa 13.6.2020, odchod autobusom z Tisovca pri Hradovej o 7.00 hod, z námestia o 7:10 hod, od Srdiečka 7:15 hod. Trasu je možné vybrať si podľa svojich síl.

Zišlo sa nás 36 turistiky chtivých. Obavy z počasia sme mali všetci, veď v noci poriadne pršalo, no vôľa zažiť deň v prírode bola silnejšia. Možností bolo viacero, väčšina z nás sa vybrala lanovkou na Chopok a odtiaľ až na Čertovicu. Niektorí sa vyviezli na Chopok, tri členky zostali na dolnej stanici v Krupovej, urobili si vlastný program, na Kosodrevinu a späť. Dvaja statoční sa vybrali pešo z dolnej stanice v Krupovej až na Čertovicu. Kondíciu môžeme len závidieť.

Počasie bolo neuveriteľne milostivé. Počas celej hrebeňovky sme mali výhľady na Liptov, Vysoké Tatry, aj na juh do našich končín. Tí s lepšou kondíciou vybehli aj na vrchol Chopka, alebo Ďumbiera, niektorí aj na obidva. Prestávku sme si všetci dali na chate gen. Štefánika, pivko, alebo polievka padli veľmi dobre. Skoro celou cestou nás sprevádzal príjemný vietor, svietilo slnko. Len pri pohľade do dolín sme videli, ako sa preháňajú búrkové mračná a kropia veľkú časť nášho Slovenska. Po prestávke na chate pokračujeme v ceste na Čertovicu. Toho slnka je naozaj dosť a tak niektorí sme opálení, ako niekedy družstevníci.

Vydarenú túru máme v zdraví a suchu za sebou. Milostivá príroda, vďaka ti za počasie, ako vždy výborná partia vďaka za spoločnosť a tešíme sa nabudúce.

Ľ. Pánisová, vedúca akcie

---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

VÍKEND NA LIPTOVE - ZÁPADNÉ TATRY - VÝSTUP NA BABKY a SIVÝ VRCH - 19. - 21. jún 2020

 ---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

JÚL 2020

VÝSTUP NA LYSEC vo Veľkej Fatre - 4. júl 2020

ROZKVITNUTÉ VÝHĽADY

alebo

FAREBNÝ A VOŇAVÝ LYSEC

Vrch Lysec /1381 m.n m./ je samostatne sa vypínajúci, takmer hôľny vrchol v horstve Veľkej Fatry. Výškou sa nevyrovná vrchom na veľkofatranskej magistrále, ale scenériou a výhľadmi im určite môže konkurovať. Môj prvý kontakt s týmto nádherným masívom sa datuje do roku 1994. Vtedy sme sa piati členovia oddielu zúčastnili 41. letného zrazu turistov, ktorého centrom v tom roku bola Blatnica. Konal sa v dňoch 7. až 10. júla 1994 a práve na piatok, 8. júla sme si z množstva trás, ktoré program zrazu ponúkal, vybrali výstup na nám dosiaľ neznámy vrch Lysec. Medzi piatimi zástupcami na zraze bola vtedy aj Valika Husaníková. Vtedy sme ešte netušili, že to bola vlastne jedna z troch jej posledných akcií. Po tejto to bol už 31. júla 1994 prechod trasou, ktorú sme si následne po jej úmrtí pomenovali jej menom a v polovici augusta sa zúčastnila 10. Turistickej dovolenky v Slovenskom raji. A práve v Slovenskom raji sa navždy rozlúčila s turistikou a prírodou, pretože v októbri toho istého roku nás náhle opustila. Aj napriek jej rýchlemu a nečakanému odchodu do turistického neba, na výročnej schôdzi bola vyhodnotená za rok 1994 ako tretia najaktívnejšia členka s počtom 287 prejdených kilometrov za 22 dní na turistike.

Keď som nahliadol koncom minulého roka do predbežného zoznamu pripravovaných akcií v KST Dúbrava, zaujal ma tam okamžite ich plánovaný Výstup na Lysec a v spomienkach som sa automaticky preniesol o 26 rokov späť, kedy som na Lysci po prvý krát stál práve s našou Valikou. Bol som okamžite rozhodnutý, že jednou z akcií, ktorú navrhnem aj do nášho Kalendára akcií na rok 2020 bude práve tento výstup. Nielen na počesť Valiky a ako spomienku na ňu, ale i preto, aby sa s týmto málo známym skvostom medzi vrchmi Veľkej Fatry zoznámili aj ďalší členovia oddielu. A tak sme sa v počte 22 KOS-ákov, spolu s turistami KST Dúbrava vydali 4. júla 2020 v dvoch autobusoch do Veľkej Fatry. Výstup začal v Jasenskej doline, pri chate Lysec. Vybrali sme si modro značkovaný variant výstupu. Po necelých troch hodinách neustáleho strmého stúpania sme sa ocitli doslova v prírodnej záhrade so záľahou kvetov rôznych druhov, farieb a vôní. Lysec je jeden z mála vrchov, kde sa nachádza také obrovské množstvo druhov rastlín a hlavne kveteny. Bol to pre všetkých vytrvalých ako taký bonus k nádherným výhľadom do okolia a na vrchy Veľkej Fatry, ktoré Lysec plným priehrštím ponúka. Strávili sme tu aj viac času, ako na iných výstupových vrcholoch, pretože toto sa len tak nevidí. Tie výhľady, scenérie, farby a vône nás nechceli prepustiť zo svojich rajských osídiel. Na zostup sme si zvolili inú trasu, nemenej krajšiu, ale aj nemenej náročnú, s cieľom v Jasenskej doline.

Po občerstvení sme opustili kolegov z Revúcej a nasmerovali si to ešte na návštevu hradu Sklabiňa. Keďže časovo sme boli na tom celkom dobre, mohli sme si dovoliť tento neplánovaný, ale príjemný bonus v podobe menšej zachádzky do obce Sklabiňa spojenej s nenáročným výstupom k hradu, týčiacim sa nad dedinou. Výstup na Lysec nesklamal, aj keď dal zabrať. Veď odmena v podobe výhľadov a farebných lúčnych kobercov stála za to. Počasie bolo objednané a objednávka splnená na 100%. Ďakujeme /aj za opálené čelá a časti tiel/ .

Trasa: Chata Lysec – Lysec, 1381 m.n m. - Medzijarky – Jasenská dolina - Kašová

Dĺžka trasy: 11 km + 2 km Prevýšenie - stúpanie: 841 m, klesanie: 876 m

Dušan Kojnok

Foto TU: https://www.facebook.com/groups/421438968012009

------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

NÍZKE TATRY západ: Magurka - Ďurková, útulňa - sedlo Zámostskej hole - Magurka - 11. júl 2020

Nízke Tatry západ - Z MAGURKY NA ĎURKOVÚ

V druhú júlovú sobotu uskutočnil KST TO KOS Rimavská dolina ďalšiu svoju naplánovanú akciu, tentoraz po mesiaci, opäť namierenú na časť hrebeňa Nízkych Tatier. 28 členná skupina turistov sa autobusom prepravila do východiskového miesta, do osady Magurka, najvyššie položenej osady na Slovensku. Nachádza sa pod hrebeňom Nízkych Tatier, vo výške 1 050 m.n.m. pod vrcholkami Latiborskej hole, Ďurkovej a Chabenca. Je to banícka osada a s dolovaním zlata sa tu začalo v 13. Storočí. V Budapeštianskom múzeu sa dokonca nachádza aj 8 kilogramový nuget rýdzeho zlata práve z Magurky. Históriu baníctva si tu chcú pripomínať aj pripravovaným vybudovaním náučného chodníka. Z osady vychádzajú na hrebeň Nízkych Tatier 3 turistické trasy, zelená, žltá a modrá, s rôznym druhom náročnosti. Naša najpočetnejšia skupina sa pustila po zelenej značke, 5 kilometrovou, príjemnou dvojhodinovou výstupovou trasou na hrebeň Nízkych Tatier, do sedla pod Malým Chabencom. Odtiaľ to už bol len kúsok do útulne Ďurková. Po malom občerstvení sme vyšli opäť na hlavný hrebeň a pokračovali časťou magistrály až do sedla Zámostskej hole a odtiaľ žltou značkou už len hodinku dolu kopcom opäť do Magurky. Niektorí si trasu do Magurky predĺžili až cez sedlo Latiborskej hole. Tí menej zdatní si urobili svoju vlastnú trasu po peknej horskej prírode len v blízkom okolí osady. Počasie nás príjemne prekvapilo, pretože po nepriaznivej predpovedi pršať začalo až okolo 15:00 hod., keď väčšina účastníkov bola už v autobuse, a zmokli len tí čo sa trocha oneskorili.

Akcia sa nám vydarila a účastníci boli spokojní, pretože spoznali opäť ďalšie nové pekné miesta nášho malého, ale čo do krásy, veľkého Slovenska.

Dušan Liptay

Foto: D.K., G. Rovná, D. Liptay, J. Sojková - TU: https://www.facebook.com/groups/421438968012009

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

AUGUST 2020

                                       Dve etapy trasy po ceste Márie Széchy

                                           /Z Muráňa – do Rimavskej Soboty/

1. Deň 8. 8. 2020. Túto trasu sme mali v kalendári akcií na rok 2020 naplánovanú na koniec augusta, no z dôvodov dovolenky sme ju presunuli na začiatok mesiaca. Vedel som, že záujem, vzhľadom na dĺžku celej trasy, asi veľký nebude. Bolo prihlásených 7 odvážlivcov a tak som sa potešil, že nás bude ako v tom filme Sedem statočných. Napokon nás v sobotné ráno bolo len 6 statočných v zostave: Cyril Huňa, Zuzana Gažúrová, Jiží Brož, Marcel Vlček, Ingrid Guzmová a Mária Vrablicová – Ružániová. Grófka Mária Széchy mala práve dovolenku a tak bolo zbytočné navštevovať jej panské sídlo na Muránskom hrade, preto sme sa rozhodli ráno, niečo po šiestej hodine, vyraziť z obce Muráň, s perspektívou splnenia prvého dňa doraziť do Hnúšte tak, aby sme do Tisovca „chytili“ nejaké autobusové, či vlakové spoje. Po červenej značke začíname šlapať smerom na Revúcu a o malú chvíľu odbočujeme v pravo, cez kopec na Muránsku Lehotu. Tu už v diaľke pozorujeme našu ďalšiu „ métu“ Nemcovú, na ktorej sa lesnícka chata z dediny javí ako škatuľka od zápaliek. Veď na úseku cca 5 km, treba prekonať okolo 600 m prevýšenia. Slnko začína prihrievať a ak nechceme skolabovať hneď na začiatku, tak je treba z času na čas aj nejaký pitný režim dodržiavať. Nemcová nás trochu potrápila, ale nevzdávame sa. Čaká nás ešte úsek Tri chotáre, Korimovo a najvyšší bod dnešného putovania Tŕstie ( 1121 m. n. m. ) Je niečo okolo pol dvanástej a čuduj sa svete, sme tam. Tu si dávame čas na malý oddych, dopĺňame zásoby vody z tečúceho dreveného žliabku vytekajúceho zo studničky a vydávame sa na ďalšiu cestu. Pred nami je Kvakov vŕšok a zrazu strašný lomoz. Celá črieda diviakov z neďalekej bažuriny prebehla popred nás. Od najmenších, po tie najväčšie svine, ktoré keby zaútočili, asi ťažko by sme sa ubránili s našimi vreckovými nožíkmi. Konečne dedina Polom. Pôvodných obyvateľov tu už nenájdeš, len chalupári tu na víkendy z času na čas zavítajú a farmár Ján Roško s rodinou, ktorý tu musí byť, lebo tu gazduje. Veď aj magistrála vedie cez jeho majetky. Prichádzame k smerovníku na Laze. Skupinka štyroch členov opúšťa trasu a schádza kratšou verziou z Lazu do Hnúšte po zelenej značke. My dvaja, 70- roční penzisti sme kráčali vpredu a keďže akosi nemáme dosť, tak od smerovníka na Laze pokračujeme po vytýčenej trase ešte ďalej na Brezinu. Záverečná 5 kilometrová cesta z Breziny do Hnúšte po asfaltke nás riadne vytrénovala. Vyhriaty asfalt a k tomu pražiace slnko únave len pridali. Všetko však napravili 2 orosené pivá v Chemiku a už sme len čakali na vlakový spoj, ktorým sme o 18: 00 hod dorazili do Tisovca.

2. deň 9. 8. 2020. O 06:30 hodine odchádzame na túru už len traja. Cyril Huňa, Jiří Brož a Ingrid Guzmová. Autom sme sa dali vyviezť tam, kde sme včera trasu prerušili, na Brezinu. Značenie je pomerne dobré a na niektorých miestach, kde si nie sme istí, pomáha GPS–ka. Prechádzame cez preriedený lesný porast, len postupne sa spamätávajúci po veternej kalamite, ktorá aj túto oblasť pred niekoľkými rokmi poriadne zasiahla. Cesta nám ubieha pomerne rýchlo, žiadne veľké stúpania už nehrozia. Ďalší smerovník objavujeme na skorodovanej autobusovej zastávke nad obcou Kyjatice, sedlo Prievady. Ďalej prechádzame lesom, ktorý nás o chvíľu vyvedie do polí a tak už z diaľky vidíme náš ďalší orientačný bod, Boľfovu samotu. Pár domov, žiadni ľudia , len traja psi, od najmenšieho po najväčšieho chlpáča, nás svojím brechotom upozorňovali, že viac tu nie sme vítaní a máme sa poberať kade ľahšie, aj napriek tomu, že sme boli v práve, lebo sme sa držali červenej značky (zrejme oni to vyhodnotili po svojom). Je už skoro poludnie, slnko hreje rovnako ako včera a my prechádzame cez hory a lesy cez polia a lúky. Ako bonus je pred nami aj cca 6 km asfaltovej cesty, ktorá kopíruje červenú značku do obce Horné Záhorany. Tu si dávame aj prvú väčšiu prestávku na oddych a občerstvenie (samozrejme len z vlastných zásob). Nejaký obchod, či nebodaj krčma tu nehrozí. Ešte zo 2 km po asfaltke a konečne opäť les. Smerujeme cez Pokoradské jazierka a pichľavé kríky do obce Nižná Pokoradz. Únava prichádza, slnko neprestáva piecť, ale nás hreje pocit že koniec dnešnej cesty sa blíži a aj keď po štyroch, tak do tej Rimaszombat to dáme. Už sa ani nepotíme a tvrdo vykračujeme po asfaltke za vytúženým cieľom. Konečne prichádzame na križovatku cesty hlavného ťahu na Košice a hneď na benzínovej pumpe Slovnaft si dávame prvé čapované pivo (lepšie som v živote nepil). Posledné foto pred hlavnou železničnou stanicou a potom už len cesta domov. Dve tretiny cesty Márie Széchy máme za sebou. V nohách my traja cca 60 km za dva dni. Zatiaľ sme nastúpali za tieto dve etapy 1811 výškových metrov a 1996 metrov predstavovalo klesanie na celej trase.

Čaká nás zdolať posledný úsek trasy. Z Rimavskej Soboty cez Kurinec, Dúžavu, Mojín, Veľký Bučeň, Záhorany, až na hrad Fiľakovo. Ale o tom porozprávame až to zažijeme. Verím, že toho posledného úseku sa zúčastní viac odvážlivcov.

Cyril Huňa

----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

VYSOKÉ TATRY: Výstup na Jahňací štít - 15. august 2020

-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

CESTOU MÁRIE SZÉCHY: Fiľakovo - Veľký Bučeň - Kurinec - Rimavská Sobota - 29. august 2020

Cesta Márie Széchy zavŕšená 3. etapou

Prvé dve etapy tejto trasy, z Muráňa na Brezinu a z Breziny do Rimavskej Soboty, sme absolvovali 8. a 9 . augusta 2020. A práve v deň výročia SNP, 29. 8. sme z Fiľakova do Rimavskej Soboty dokončili celú trasu dlhú cca 90 km. Rozhodli sme sa túto poslednú etapu zdolať na bicykloch a tak sme cestu naplánovali, aj s trochou spoznávania histórie Fiľakovského hradu.

Celkovo nás ráno na vlakovej stanici nastúpilo 13. Vlak nás doviezol až na konečnú do Fiľakova. Pomaly sme sa všetci presunuli k vstupnej bráne hradu. Ten sa nachádza na nevysokom, ale strmom vulkanickom brale Cerovej vrchoviny. Dejiny Fiľakovského hradu sú opradené viac ako desiatkou povestí. Prvá písomná zmienka je z roku 1242, kde sa píše, že hrad odolal Tatárskym nájazdom, ale samozrejme nechýba ani príbeh „ Muránskej Venuše“ a kapitána cisárskych vojsk na Fiľakovskom hrade, grófa Františka Vešeléniho, s menami ktorých je spojená aj známa turistická trasa „Cesta Márie Széchy“. Na hrade v roku 2006 – 2007 prebehla rekonštrukcia Bebekovej bašty a jej adaptácia na múzejné účely. Dnes majú možnosť návštevníci sa oboznámiť s históriou hradu od prvej písomnej zmienky až po jeho pád v roku 1682. Súčasťou expozície sú aj hodnotné exponáty z archeologických nálezov z okolia Fiľakova.

Naša skupina sa po prehliadke hradu delí. Piati členovia sa vydávajú na plánovanú trasu, smer Rimavská Sobota na bicykloch a ostatní sa domov vracajú autobusom a z Rimavskej Soboty vlakom. Je niečo pred 11 –tou a teplo už neznesiteľné. Zvlášť v tejto južnej časti „skoro Maďarska“. Hneď na kraji autobusového nástupišťa je smerovník, udávajúci, že na Muránsky hrad je to 92,3 km. Potešili sme sa, že dnes to bude „ len niečo nad 30 km“. Dve tretiny máme chvalabohu za sebou. Po troch km za mestom odbočujeme vpravo do kopca a smerujeme do obce Bulhary. Odtiaľ už vidíme náš dnešný najvyšší bod trasy, Veľký Bučeň. Cesta za dedinou zatáča doprava, ale značka smeruje cez hustý nepriechodný terén s černičím. Neriskujeme prípadné zranenia hneď na začiatku  našej trasy a tak volíme červenú „C“ trasu. Na strmom úseku prekonávame vyše 300 metrov prevýšenia. Tento úsek preveril naše fyzické schopnosti, ale aj psychiku. Vrátiť sa z kratšej cesty, či z nejakým tým výdychom to zvládneme a potom už bude lepšie. Aj sme to všetci piati zvládli a tak opierame naše bicykle o náučný panel „Náučný chodník Veľký Bučeň – Veľké Dravce“. Nasleduje krátke občerstvenie a pokračujeme ďalej netušiac, čo nás o chvíľu čaká. Najprv je to chata na sedle Veľký Bučeň a okolo nej už zchátrané drevené posedenia, ktoré už čo - to asi majú za sebou. Nejaké foto pri smerovníku pribitom na starom buku a pokračujeme ďalej. Chvíľu príjemná cesta lesnou zvážnicou sa na konci lesa mení na šíre poorané pole, ktorému nedovidieť na koniec. A tie polmetrové vysoké brázdy sa na nás vyškierajú, že čo si počneme, keď „C“ značky nikde a GPS ukazuje presne krajom poľa. Tak kráčame, tlačiac bicykle, niektorí už aj vytriasajúc z botasiek hlinu, ale ideme ďalej. PO 300 – 400 metroch sa na okraji lesa objavil, aký taký chodník a tak ním pokračujeme ďalej. Míňame starý poľovnícky posed a konečne sa nám opäť začína dariť. Celkom dobrá poľná cesta nám ukrajuje kilometre, ale potom opäť húšťava všetkých možných kríkov. S bicyklami, by to bolo ťažko priechodné. Volíme preto cestu menšieho odporu /nech nám to Mária Széchy odpustí/ a robíme väčšiu obchádzku po modrej značke cez osadu Čierny Potok do Hodejova. Za ním odbočujeme a šliapeme do poriadneho kopčiska k obci Gemerček, kde tesne pred dedinou odbočujeme v pravo na červenú cyklotrasu. V prachu, pod páliacim slnkom výmoľmi lemovanú cestu  zdolávame, už nám nič nevadí, cítime, že sa blíži koniec. Nie náš, ale našej dnešnej cesty. O chvíľu už vidíme „Vodnú nádrž Kurinec“, prechádzame okolo nej a potom už ďalej cyklo - chodníkom do Rimavskej Soboty. Nejaké to vytúžené pivko, spláchnuť prach a odchod vlakom domov. Špinaví, zaprášení, unavení, ale spokojní, že sme objavili opäť niečo, čo sme doposiaľ nepoznali.

Sme radi, že sme sa o svoje poznatky zo všetkých troch etáp trasy „Márie Széchy“ mohli podeliť aj s Vami a trochu Vám to naše putovanie priblížiť. Ďakujem svojim spolupútnikom za podporu a teším sa na ďalšie spoločné stretnutia v lone naše prírody. 

Cyril Huňa

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

SEPTEMBER 2020

VÝSTUP NA OSTRÚ A TLSTÚ vo Veľkej Fatre - 5. september 2020

Z ostra na Ostrú a Tlstú

Za existencie nášho oddielu, od roku 1984, sme už absolvovali množstvo trás a túr a niektoré lokality už mali svoje miesto v kalendároch akcií aj niekoľko krát. Veď členská základňa sa každoročne obmieňa, pribúdajú aj noví a tým chceme tiež dopriať spoznať miesta, ktoré my niektorí už poznáme a kde sa nám kedysi páčilo. K takýmto miestam určite patria aj dve kráľovné bralnatej časti Veľkej Fatry, vrcholy Ostrá a Tlstá. A tak sa dostali do kalendára akcií už po tretí krát. Naplánovaný termín: 5. september 2020. Počasie: vybavené. Nádherné, slnečné, predpovedajúce už ráno, že výstupy nebudú márne a zbytočné a že nás na vrcholoch čaká odmena aj v podobe úchvatných výhľadov.

Vyrážame autobusom, do posledného miesta zaplnenom, v sobotu o 5:30 hod., tak, ako bolo naplánované. Vystupujeme v obci Blatnica, ktorá je východiskom, ale aj cieľom dnešnej túry. Ako už býva zvykom, k hlavnej trase pridáme nejaké alternatívy aj pre tých menej zdatných účastníkov. A tak tzv. trasa „B“ mala takýchto možností niekoľko. Prehliadka obce Blatnica, nenáročný vychádzkový výstup náučným chodníkom s dĺžkou 1,8 km k Blatnickému hradu, prechádzka Blatnickou, či Gaderskou dolinou napríklad až k Čertovej bráne a späť. Času bolo dosť, tak mnohí využili takmer všetky príležitosti, ktoré sa im v tomto prostredí ponúkali.

Hlavnou trasou dňa však bol spomínaný výstup na dva bralnaté vrcholy, patriace k skvostom Veľkej Fatry a k jedným z najkrajších krajinárskych vrcholov na Slovensku. V ústí Blatnickej a Gaderskej doliny sa cesty oboch skupín, po spoločnej fotografii rozdelili. 20 členná skupina využívajúc možnosti trasy „B“ smerovala do Gaderskej doliny a 27 turistov začínalo svoju púť trasou „A“, Blatnickou dolinou. Asi po hodine príjemnej chôdze po zelenej značke dolinou, túto opúšťame a po žltej odbočujeme vľavo z ostra stúpajúc viac ako 2 hodiny na sedlo Ostrej. Ak však chceme povstať na hlavnom temeni Ostrej /1247 m n.m./, je potrebné ešte za pol hodinku sa na jej vrchol dostať. Tí, ktorí tak urobili, neoľutovali. Po nekonečných úchvatných pohľadoch do okolia a krajiny a pár zhotovených záberoch do svojich fotoaparátov, vraciame sa späť na sedlo Ostrej. Ďalej už smerujeme po modrej značke viac ako hodinu a opäť aj z ostra, cez najvyššie položené miesto dnešnej trasy, Bágľov kopec, zvaný aj Lubená /1414 m n. m./, až na rozložitý masív Tlstej /1373 m n.m./. Z bralnatej a mohutnej Tlstej máme prekrásne výhľady najmä južným a západným smerom a ako na dlani aj nedávno navštívený vrchol Lysec. Na zostup máme zvolenú trasu vedúcu okolo jaskyne Mažarná, nachádzajúcu sa hodinu chôdze od vrcholu Tlstej, vo výške 1070 metrov. Je to jedna z najvyššie položených osídlených jaskýň s pamiatkami a hrobom z konca mladšej doby kamennej. Od roku 1981 je vyhlásená za chránený prírodný výtvor. Počas SNP bola aj útočiskom ranených a vyčerpaných odbojárov. Dlhá je 150 metrov a má dva obrovské portálovité vchody a pozoruhodnú výzdobu stĺpových a záclonovitých stalagnátov s celoročnou prítomnosťou vody v jazierkach v zadných častiach jaskyne. Do Gaderskej doliny schádzajú poslední účastníci trasy „A“ po desiatich hodinách, okolo 18:30 hod. A potom už nastáva len odchod domov. Veľkofatranskú prírodu si mohli vychutnať všetci 47. účastníci tejto akcie a verím, že sme v tomto Národnom parku neboli naposledy. Veď Veľká Fatra má ešte stále čo ponúknuť.

Trasa „A“ - 20 km, prevýšenie: 1160 m

Trasa „B“ - 17 km, prevýšenie: 314 m

Dušan Kojnok

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

VYSOKÉ TATRY: Výstup na Rysy

Ďalšia sobota vo Vysokých Tatrách, alebo z každého rožka troška. 

12. september signalizoval pekné počasie aj vo Vysokých Tatrách, do ktorých mala namierené aj malá skupinka turistov z TO KOS Rimavská dolina so sídlom v Tisovci. Je na škodu, že tento príjemný slnečný deň s dobrou viditeľnosťou do širokého okolia našich veľhôr nevyužili viacerí členovia nášho oddielu a tak z pôvodného hlavného zámeru uskutočniť prechod Rysov z Poľska na Slovensko zišlo. 

Zvolili sme preto druhú variantu dopravy vlastnými autami a Tatry sme dobíjali len zo slovenskej strany. Parkovisko na Popradskom plese bolo už ráno o 07: 00 hodine zaplnené a zaparkovať sa nám podarilo len niečo vyše 100 m za odbočkou z hlavnej cesty. To ale vôbec nebránilo výberčímu prejsť skoro kilometer a zinkasovať 6,00 eur parkovné.  

Posledné úpravy a vyrážame. Samozrejme, že sa delíme a tak päťčlenná partia na Rysy, dvojčlenná na Slavkovský štít, ďalšia dvojica zvolila prechod Veľkou Studenou dolinou a navštívila Zbojnícku chatu, ďalší na Popradské pleso a po návšteve symbolického cintorína aj do sedla Ostrvy. 

Ľudí všade ako maku, chaty aj chodníky praskali vo švíkoch, každý si vychutnával krásne jesenné počasie. Veď bolo naozaj nádherne. Každý sme si splnili svoj cieľ a tak po zdolaní svojich zvolených trás, nabití energiou a obohatení o ďalšie zážitky sme sa v zdraví vrátili do svojich domovov. 

Cyril Huňa  

------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

39. CLEMENTISOVA CESTA - 19. september 2020

VÝSTUP NA ŽELEZNÍK - 3. ročník - 10. október 2020

NOVEMBER 2020

Spoznali sme okolie Tisovca

po stopách zbojníka Jakuba Surovca

Naplánovaná novembrová akcia sa uskutočnila za dodržania epidemiologických opatrení súvisiacich s pandémiou Covid 19. Smerovali sme ju na dve rôzne, od seba nezávislé trasy. Trojčlenná cykloskupinka absolvovala cyklotrasu z Čierneho Balogu,časť Dobroč, cez Šaling, na sedlo Chlípavice a ďalej cez sedlo Diel a Zbojská do Tisovca. Skupinka 16. peších turistov sa vydala v malých, troj až 6 členných skupinkách, po žltej značke z Pohronskej Polhory cez sedlo Krátke na Chlipavicu a potom cez Machniarku, sedlo Bánovo a sedlo Diel na Zbojská. Hmlisté počasie nám z hľadiska výhľadov veľmi neprialo, ale nevadilo nám to. Opäť sme urobili niečo pre svoje zdravie a necelých šesť hodín sme strávili v tejto krásnej jesennej pestrofarebnej prírode so 14 kilometrami v nohách. Verím, že posledná akcia, Silvestrovská oddychovka na Hradovej, nám už umožní stretnúť sa vo väčšom počte, aby sme si mohli spoločne zaspomínať na uplynulý rok a zároveň si zaželať dobré zdravie a pekné zážitky v roku 2021 na potulkách našou prírodou.

Cyril Huňa

Foto TU: https://www.facebook.com/groups/421438968012009

---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

KONTRÓLNY VÝSTUP NA HRADOVÚ - 28. november 2020

Deň po odstraňovaní kalamity na náučnom chodníku prišla iniciatíva prejsť si trasu a dočistiť, čo sa nestihlo, prípadne zájsť aj ďalej a skontrolovať stav priechodnosti chodníka. Zišli sme sa len štyria, ale niet divu, pretože počasie nelákalo von. Cestou nahor sme pozbierali spílené konáre, poodhadzovali tie, čo boli v ceste. Prešli sme sa až na začiatok hlavného hrebeňa a dobre sme urobili. To, čo nám pripravila príroda by bolo škoda prepásť. Nádherné scenérie so zamrznutými konárikmi a steblami tráv v ostrom kontraste so zeleným, či sivým okolím pôsobili ako z dvoch svetov. Niekde neskorá jeseň, inde zasa biele vrcholce stromov. A všetko nádherne zladené a oku lahodiace. Raz darmo, opäť sa potvrdilo to staré známe, že príroda je nádherná a vždy iná. A o Hradovej to tentokrát platilo dvojnásobne.

DECEMBER 2020

14. Silvestrovský výstup na Hradovú

Zvykli sme ho nazývať aj Máriova silvestrovská oddychovka, ale samotný vedúci akcie sa tohto ročníka nezúčastnil. Nevyhovovalo mu počasie./???!!!/ Sneh absentoval a po daždi bolo vlhko. A tak dal prednosť inej svojej súkromnej aktivite. Aj napriek tomu na bralo Hradovej vystúpilo v posledný deň roka 2020 individuálne 7 turistov.

------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------