ROK 2020

HRDZAVOU DOLINOU A CEZ MURÁNSKU PLANINU

Z turistických chodníkov KST TO KOS Rimavská dolina

Muránska planina je jednou z najzachovalejších a najvzácnejších lokalít slovenskej prírody, ktoré sú ešte stále tak trochu mimo masovej pozornosti turistov. Srdce Muránskej planiny tvoria najmä očarujúce doliny. Jednou z nich je aj Hrdzavá dolina. Je to viac ako 10 km dlhá kaňonovitá dolina, ktorú po stáročia modeluje koryto hrdzavého potoka. Nachádza sa severozápadne od obce Muráň a do vápencového masívu planiny sa vrezala skutočne hlboko. Doline v spodnej časti dominuje 76 metrov vysoká masívna skalná veža Tureň, ktorú nemožno v začiatku trasy prehliadnuť. Veľká časť Hrdzavej doliny bola vyhlásená za národnú prírodnú rezerváciu, nakoľko predstavuje jednu z najcennejších prírodovedných lokalít národného parku s výskytom vzácnych rastlín, živočíšnych i lesných spoločenstiev. Pri potulkách dolinou môžeme obdivovať krásne výtvory prírody, obrovské balvany, strmé vápencové bralá obrastené ihličnanmi, či zaujímavé krasové formy, ako jaskyne, skalný most, skalné okná, veže a ihly. Našu, na 14. marec 2020 naplánovanú trasu, sme začínali o 8.00 hodine, v ústí samotnej Hrdzavej doliny. V ústrety Muránskej planine vyrazilo 12 členov TO KOS Rimavská dolina a dvaja hosťujúci turisti z Jelšavy a Dobšinej. Dolinou vedie žlto značený turistický chodník z obce Muráň a vedie až do sedla Nižná Kľaková. Tu, po krátkom odpočinku, sa naša 14-členná partia delí na tri skupiny. Hostia si to nasmerovali cez Sivákovú a Voniacu do Tisovca. Zdatnejší KOS-áci, tentokrát v počte osem, pokračovali naplánovanou trasou „A“ cez Studňu, Maretkinú, Veľkú lúku do Muráňa. No a my štyria sme sa vracali po tej istej žltej značke, Hrdzavou dolinou späť do Muráňa, čo bola trasa „B“. Chodník dolinou je ľahko schodný, nakoľko väčšinou vedie po lesnej ceste a preto nám viac vyhovovala táto alternatíva zostupu do Muráňa. Dĺžka trasy „B“: 21 km.                                                      Klaudia Ivanová, vedúca akcie

Nás 8 statočných sa rozhodlo, že pôjdeme teda tou naplánovanou,
stredne náročnou trasou naprieč Muránskou planinou. Od Nižnej Kľakovej na Studňu, Maretkinú, Poludnicu, Veľkú lúku až do Muráňa.
Aj keď Kľaková bola stále zasnežená, netušili sme, že snehu môže byť na planine ešte aj viac.
A veru bolo. Nikto z nás teda nevedel, že nás tam bude čakať 12 kilometrové únavné brodenie sa miestami takmer v metrovom snehu.
Bol to poriadny záber na všetky svaly, ale zvládli sme to. A aj toto je čaro turistiky - prekonať samého seba.
Cestou sme pozorovali na mnohých miestach aj stopy huňatého kráľa lesa, ktorého slnečné lúče tiež vytiahli z domova.
A na zasneženej lúke neďaleko Studne, míňame dokonca celú plejádu snehom zaviatych medvedích stôp rôznych veľkostí.
Asi tam mali tanečnú šou. Od náročného terénu v hlbokom snehu sme si vydýchli až na Maretkinej.
Odtiaľ je to už do Muráňa len lesnou cestou, takže sme mohli pridať aj do kroku.
Na kilometer vzdialené vyhliadkové bralá Poludnice sa po úmornej ceste vybrali už len dvaja z nás.
Do Muráňa sme dorazili už za šera, po 18-tej hodine s 30, alebo 32 kilometrami v nohách.
                                               
                                                             Jana Kuricová - Sojková

----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------