_ROK 2020

 

JANUÁR 2020

36. ONDREJOV POCHOD VĎAKY - 11. 1. 2020

36. ONDREJOV POCHOD VĎAKY v druhú januárovú sobotu za účasti 19 turistov, v sprievode nádherného počasia, exkluzívnych záberov, veselej nálady a výbornej klobásy.

---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

VÝSTUP NA STOLICU S TELEVÍKENDOM - 12. 1. 2020

Neplánovaný, ale vydarený výstup na Stolicu so štábom Televíkendu, v nedeľu, 12. januára 2020, s nádherným záverom so západom slnka. Zopár záberov zo zákulisia v našej facebookovej skupine KST TO KOS Rimavská dolina sú malým dôkazom. Sprievodcovia po trase: D. Kojnok, O. Miháliková, P. Čipková.

TELEVÍKEND s reportážou z výstupu na Stolicu, v spoločnosti členov nášho oddielu, v archíve RTVS.

Foto: Martin Potančok, kameraman a fotograf Televíkendu

https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/14048/210652

---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

ZIMNÉ VYSOKÉ TATRY 2020 - 18. 1. 2020

Druhá plánovaná turistická akcia nášho oddielu v roku 2020 bola spojená s návštevou zimných Vysokých Tatier. Nádherné, slnečné, priam pohľadnicové počasie, úžasné výhľady na končiare našich veľhôr, nenáročné, prechádzkové trasy, k tomu umelecký zážitok z návštevy Ľadového dómu na Hrebienku v štýle katedrály Notre - Dame a skvelá partia 45 pozitívne naladených ľudí, vytvorila príjemnú atmosféru tretej januárovej soboty.

Trasa A: Starý Smokovec - Hrebienok - Rainerova útulňa - Obrovský vodopád - Zamkovského chata a späť.

Trasa B: Starý Smokovec - Hrebienok - Rainerova útulňa a späť

----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

9. SPOMIENKOVÝ VÝSTUP NA HRADOVÚ - 25. 1. 2020

Bralo Hradovej už po 9. krát vo svetle kahancov. Tento rok v sobotu, 25. januára 2020 od 15:30 hod. pri príležitosti 75. výročia oslobodenia Tisovca, za účasti 17 členov TO KOS Rimavská dolina a 11 účastníkov neregistrovaných v TO KOS. Škoda len, že tento rok tie svetielka na Hradovej z mesta nebolo vidieť z dôvodu pretrvávajúcej hmly na vrchole.

- 26. 1. 2020

Deň po konaní 9. spomienkového výstupu na Hradovú, k 75. výročiu oslobodenia Tisovca nasledoval upratovací výstup, ktorého náplňou býva upravenie priestoru pri zástave na Hradovej do pôvodného stavu a znesenie kahancov. Tento rok za účasti troch členov a dvoch nečlenov. Počasie s prírodou ukážkové!

----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

 

FEBRUÁR 2020

SPOZNAJME ZIMNÝ SPIŠ - 1. 2. 2020

ZA KRÁSAMI ZIMNÉHO SPIŠA.

V prvú februárovú sobotu 33 turistov z našich radov zlákali prírodné výtvory na Spiši. Z obce Chrasť nad Hornádom smerujeme k neďalekej Šikľavej skale a pokračujeme cez Matejovce nad Hornádom k ďalšej prírodnej zaujímavosti. Markušovský skalný hríb je tiež známym cieľom mnohých turistov. Nemohol chýbať ani v našom programe dňa. 8 kilometrová trasa končila v Markušovciach, kde sme si nemohli nechať ujsť prehliadku kaštieľa a letohrádku Dardanely s expozíciou klavírov a akordeónov. Na záver, cestou domov, sa mohlo niekoľko účastníkov /Tisovské cencúle a Sobotské ľadové medvede/ osviežiť vo vodách vernárskeho potoka.

----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

46. ZIMNÝ VÝSTUP NA TŔSTIE - 15. 2. 2020

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

 

MAREC 2020

MURÁNSKA PLANINA - PRECHOD HRDZAVOU DOLINOU - 15. 3. 2020

HRDZAVOU DOLINOU A CEZ MURÁNSKU PLANINU

Muránska planina je jednou z najzachovalejších a najvzácnejších lokalít slovenskej prírody, ktoré sú ešte stále tak trochu mimo masovej pozornosti turistov. Srdce Muránskej planiny tvoria najmä očarujúce doliny. Jednou z nich je aj Hrdzavá dolina. Je to viac ako 10 km dlhá kaňonovitá dolina, ktorú po stáročia modeluje koryto hrdzavého potoka. Nachádza sa severozápadne od obce Muráň a do vápencového masívu planiny sa vrezala skutočne hlboko. Doline v spodnej časti dominuje 76 metrov vysoká masívna skalná veža Tureň, ktorú nemožno v začiatku trasy prehliadnuť. Veľká časť Hrdzavej doliny bola vyhlásená za národnú prírodnú rezerváciu, nakoľko predstavuje jednu z najcennejších prírodovedných lokalít národného parku s výskytom vzácnych rastlín, živočíšnych i lesných spoločenstiev. Pri potulkách dolinou môžeme obdivovať krásne výtvory prírody, obrovské balvany, strmé vápencové bralá obrastené ihličnanmi, či zaujímavé krasové formy, ako jaskyne, skalný most, skalné okná, veže a ihly. Našu, na 14. marec 2020 naplánovanú trasu, sme začínali o 8.00 hodine, v ústí samotnej Hrdzavej doliny. V ústrety Muránskej planine vyrazilo 12 členov TO KOS Rimavská dolina a dvaja hosťujúci turisti z Jelšavy a Dobšinej. Dolinou vedie žlto značený turistický chodník z obce Muráň a vedie až do sedla Nižná Kľaková. Tu, po krátkom odpočinku, sa naša 14-členná partia delí na tri skupiny. Hostia si to nasmerovali cez Sivákovú a Voniacu do Tisovca. Zdatnejší KOS-áci, tentokrát v počte osem, pokračovali naplánovanou trasou „A“ cez Studňu, Maretkinú, Veľkú lúku do Muráňa. No a my štyria sme sa vracali po tej istej žltej značke, Hrdzavou dolinou späť do Muráňa, čo bola trasa „B“. Chodník dolinou je ľahko schodný, nakoľko väčšinou vedie po lesnej ceste a preto nám viac vyhovovala táto alternatíva zostupu do Muráňa. Dĺžka trasy „B“: 21 km.                                                      Klaudia Ivanová, vedúca akcie

Nás 8 statočných sa rozhodlo, že pôjdeme teda tou naplánovanou,
stredne náročnou trasou naprieč Muránskou planinou. Od Nižnej Kľakovej na Studňu, Maretkinú, Poludnicu, Veľkú lúku až do Muráňa.
Aj keď Kľaková bola stále zasnežená, netušili sme, že snehu môže byť na planine ešte aj viac.
A veru bolo. Nikto z nás teda nevedel, že nás tam bude čakať 12 kilometrové únavné brodenie sa miestami takmer v metrovom snehu.
Bol to poriadny záber na všetky svaly, ale zvládli sme to. A aj toto je čaro turistiky - prekonať samého seba.
Cestou sme pozorovali na mnohých miestach aj stopy huňatého kráľa lesa, ktorého slnečné lúče tiež vytiahli z domova.
A na zasneženej lúke neďaleko Studne, míňame dokonca celú plejádu snehom zaviatych medvedích stôp rôznych veľkostí.
Asi tam mali tanečnú šou. Od náročného terénu v hlbokom snehu sme si vydýchli až na Maretkinej.
Odtiaľ je to už do Muráňa len lesnou cestou, takže sme mohli pridať aj do kroku.
Na kilometer vzdialené vyhliadkové bralá Poludnice sa po úmornej ceste vybrali už len dvaja z nás.
Do Muráňa sme dorazili už za šera, po 18-tej hodine s 30, alebo 32 kilometrami v nohách.
                                               
                                                             Jana Kuricová - Sojková

----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Od 16. marca 2020 bolo aj v našom oddieli KONANIE AKCIÍ dočasne ZRUŠENÉ!!!

V zmysle aktuálne platného nariadenia Ústredného krízového štábu SR, v rámci opatrení na zabránenie šírenia epidémie korona vírusu COVID19, konanie verejných hromadných podujatí (športových, spoločenských a iných ) je do odvolania zrušené. Týka sa to, pochopiteľne, aj všetkých podujatí, uverejnených v ročenke KALENDÁR TURISTICKÝCH PODUJATÍ KST 2020, ako aj všetkých akcií v každom oddieli KST. Vo vlastnom záujme to, prosím, rešpektujte.

Verme, že svojou disciplinovanosťou a prechodným obmedzením spoločenských kontaktov pomôžeme skrátiť toto zvláštne obdobie, aby sme sa čím skôr opäť mohli tešiť z normálneho života a spoločných turistických zážitkov.

Dušan Valúch, generálny sekretár a člen propagačnej komisie KST

----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

 

APRÍL 2020

13. apríla 2020 bol na facebookovej skupine oddielu zverejnený tento oznam, resp. prosba:

Milí členovia TO KOS, turisti, návštevníci a milovníci Hradovej,
dostalo sa mi, že chodník na Hradovej potrebuje opäť pomoc. Svedčia o tom nielen cez chodník spadnuté stromy, ale údajne aj odpadky na ňom. Ak sa rozhodnete ísť sa prejsť v týchto dňoch touto trasou, bolo by super pár odpadkov, papierikov, či iných do prírody nepatriacich vecí zniesť do smetných košov. Za Vašu prípadnú, aspoň takúto pomoc prírode, vopred ďakujem.

14. apríla 2020 tam už visel tento oznam:

Chodník na Hradovú odbremenený od ďalších spadnutých stromov a vývratov a opäť, až po zástavu, pohodlne priechodný. Vyzbierané sú aj pozostatky po "tiežturistoch" (papierové vreckovky, obaly z cukroviniek, plechovky, plasty, fľaše...).
Dokedy to takto vydrží?????

---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

VEĽKONOČNÝ VÍKEND V MALÝCH KARPATOCH - neuskutočnené - Corona Covid - 19

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Brigádnicky 17. týždeň v KST TO KOS Rimavská dolina od 20. do 26. apríla 2020 v našej nehnuteľnosti na Šťavici. Pondelok, utorok, streda, štvrtok, piatok od 17-tej do 19:30 hod. úpravy po pokládke podlahy, silikónovaním a zatieraním cokľov, vypľňanie a tmelenie špár pod stropom, dovoz schodiska a jeho prvý náter. Nedeľňajšie zavŕšenie týždňa od 14-tej do 16:00 hod.: ďalší náter schodiska a výkop jám na pätky pre pripravovanú stavbu gangu, resp. terasy.

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

37. VÝSTUP NA HRADOVÚ - 25. apríl 2020

37. VÝSTUP NA HRADOVÚ poňatý netradične.

Tohtoročná tradičná akcia nášho oddielu sa konala aj napriek obmedzeniam, ktoré sme však pri organizovaní dodržali. Začiatok výstupu a tempo si mohol každý zvoliť individuálne, alebo po rodinách, aby sme sa vyhli bližším kontaktom. Na Bobaľovej lúke, medzi 10:30 až 12:30 hod. sa všetci účastníci, postupne, ako prichádzali, podpisovali do prezenčnej listiny a tak môžeme skonštatovať, že počet zúčastnených členov oddielu dosiahol číslo 14 a turistov neregistrovaných v našom klube bolo na akcii 8. Aj napriek pár kvapkám na vrchole, akcia sa vydarila a všetci ju zvládli bez újmy na zdraví. Súčasťou prechodu bolo aj čistenie trasy od konárov zasahujúcich do chodníka a zber odpadkov.

-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

 

MÁJ 2020

2.  a 8. máj 2020 v našom turistickom oddieli KOS Rimavská dolina poňatý brigádnicky.
Práce v prospech areálu Šťavice: Vyzbieranie odpadkov a skál, aby najbližšie kosenie prebehlo bez újmy, dočistenie ľavého brehu potoka, pod štátnou cestou, navozenie zeminy do vyhĺbených pňov, ktoré budú slúžiť ako kvetináče.
Ďakujem za oddiel, aj v mene mesta všetkým ochotným turistom - brigádnikom, že aj za nie príliš priaznivého počasia urobili kus dobrej práce.

8. mája sa betónovali šalovacie tvárnice, základy pod budúcu terasu. 

----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

MÁJOVÝ VÍKEND POD VTÁČNIKOM - 7. - 9. máj 2020

Už minuloročné spoznávania pohoria Vtáčnik na vrchoch Buchlov a Žarnov v nás zanechalo fascinujúce zážitky a spomienky a tak bolo jasné, že do CHKO Ponitrie sa ešte musíme vrátiť. A preto sme si naplánovali na rok 2020 ďalšie zákutia v tomto málo objavenom pohorí. Aj napriek spočiatku nie najprívetivejším vyhliadkam, konanie našej akcie mohlo byť napokon realitou. Z pôvodných 15 prihlásených účastníkov, zostali sme však len siedmi /statoční?/. Tí, stále sa obávajúci Korony a odstúpení od účasti, neurobili dobre, pretože pobyt pod 1 346 metrovým kopcom s okrídleným menom stál naozaj ZATO! Už predpovede počasia na tieto dni vyzerali nádejne a dali tušiť, že na ne len tak ľahko nezabudneme.

1. deň - Vyrážame vo štvrtok 8:45 hod. z Tisovca. Ciele na prvý deň pobytu sú len dva. Pred dvanástou nastupujeme k prvému z nich. Nachádza sa v sektore Salamandra, čo je jeden z mnohých lezeckých rajov pod Vtáčnikom. Tak ďaleko však naše méty nesiahajú a postačí nám istejší druh lezenia, čo sú zaistené ferratové cesty. Tých je v pohorí hneď niekoľko. Nie sú vyznačené v mapách, ale nie je problém sa o nich z rôznych informačných zdrojov dozvedieť, čo bol aj náš prípad. Medzi tie známejšie ferratky patrí aj tá, ktorou sme sa vybrali na Volkov zub. Od smerovníka v Baškovej doline postupujeme širokou lesnou cestou, lemovanou skalnými mužíkmi, čo sú miestami až cez dva metre vysoké veže, či priam sochy z kameňov. Po 10 minútach nás už obklopujú skalné masívy a vežičky rôznych tvarov. Ferratka vedie strmými kopanými a brvnami spevnenými vysokými schodmi, popri malej skalnej veži s pár kramľami a reťazami, úzkou špárou, potom popod skaly k ešte užšej špáre a popod zakliesnený balvan až na vrchol Volkovho zubu. Tvoria ho dve skalné veže, pomedzi ktoré vedie stupačkami a reťazou zaistený výstup. Na vrchol sa vmestili všetci piati, čo sme si trúfli dôjsť až sem. Späť k autu sme sa vracali najskôr vrchom Volkovej skaly, neskôr popod ňu. Že je to častý cieľ skalolezcov nás usvedčili nielen traja aktéri v akcii, ale aj množstvo vyznačených lezeckých ciest rôznych mien a náročností vyznačených aj na informačnom paneli pod skalou. K druhému cieľu dňa sa presunieme ďalej Baškovou dolinou k amfiteátru za pár minút autom. Od chaty Smrečina, kde sa vetví dolina, nás smerovník nasmeroval do sektoru Dve veže, pod Novácku skalu, ktorú lezci nazývajú Amerika. Ale niekto, kto na ňu asi prvý vyliezol a aj označil tabuľkou, si ju nazval po svojej frajerke Jitkina vyhliadka. Výstup strmým terénom nám dal síce zabrať, ale tie pohľady z vyhliadky potom stáli za tú námahu. Vrchol Nováckej skaly je tvorený rozoklaným hrebienkom, pozostávajúcim z troch veží. Dajú sa prejsť krátkou, ale zato výživnou ferratkou. Prvú a druhú vežu, ktorú oddeľuje asi meter široká medzera nad závratnou hĺbkou, spája len reťaz. Kto sa chce dostať ďalej, verí svojim rukám a nohám a nemá závraty z výšok, musí túto prekážku zdolať. Nehovoriac o tom, že mysľou výri aj pomyslenie, že treba ísť tadiaľ aj späť. No márnosť šedivá!!! Ak chceme prejsť až na tretí skalný masív, čo je vlastne Jitkina vyhliadka, musíme medzi druhou a treťou vežou zísť najskôr po kramliach strmo do štrbiny a zasa hneď nahor, na poslednú vežu. Piatim sa nám to podarilo. Dvaja sa ani nesnažili to skúsiť a radšej sledovali naše lezecké "majstrovstvo" z bezpečenej diaľky prvej veže. Po adrenalínovom zážitku na ferratke Jitkinej vyhliadky smerujeme strmým svahom späť do sektoru pod lezecké steny a nadol k autám. Niektorí aj so spomienkami v podobe odrenín a škrabancov, ako dôsledku zdolania skalných Jitkiných veží. Čaká nás už len presun do sektoru ubytovacieho. Chata pod Končitou, ktorá sa stala našim prechodným útočiskom počas troch dní spoznávania prírody v okolí Vtáčnika, nás privítala už niečo po 16-tej hodine a tak máme dostatok času na ubytovanie a oboznámenie sa s prostredím a okolím. Chutnou bodkou za úspešne zvládnutým dňom bola napríklad aj špecialita miestnej kuchyne, výborne pripravený pečený pstruh.

2. deň - Hlavným cieľom druhého dňa bol vrchol Vtáčnika /1346 m n.m./. Cestou však neunikla našej pozornosti malá tabuľka s údajom o 15 minútovej odbočke k ferrate Hrádok. O Hrádku, ako o ďalšej známej lezeckej oblasti tohto pohoria sme tiež počuli a predstava prechodu ferratou, nás doviedla až k nej. Okrem nádherných výhľadových miest na vrchole Hrádku, nás očarila aj samotná ferrata. Vedie strmým svahom Hrádku a na niektorých miestach je istená rebríkmi, reťazami a kramľami. My dvaja sme si ju zliezli dole, aj hore, teda oboma smermi. Po príjemnej odbočke sa vraciama späť na hlavný chodník a pokračujeme na Vtáčnik. Výstup nie je náročný, ale je potrebné počítať so stálym stúpaním lesom až na vrchol. Ten sme úspešne zdolali všetci siedmi. A zistili sme, že nie len my. Tento vrch je doslova hotovým Eldorádom turistov. Prírody chtiví sem prichádzali z rôznych smerov a tak ešte šťastie, že vrcholová plošina je nielen lákavá, ale aj dostatočne priestranná. Vrcholové partie hrebeňa sú nádherné. Rovnako aj výhľady. Na zostup si traja z našej sedmičky zvolili tú istú cestu, ostatní štyria chceli ešte vidieť ďalší turistický magnet Vtáčnika, Kláštorskú skalu. Tá sa nachádza na hlavnom hrebeni pohoria, len pár minút od vrcholu Vtáčnika. Od nej potom zvolili zostup do Bystričianskej doliny. Celodennú túru sme zavŕšili večernou spoločnou klobásovo - syrovou opekačkou.

3. deň - Posledným naplánovaným cieľom májového víkendu pod Vtáčnikom bol už len hrad Sivý kameň, či skôr vrch s pár ruinamy, čo po ňom zostali. Nachádza sa v obci Podhradie a bol príjemným a nenáročným zakončením akcie plnej sýtych májových vôní, slnka, rozpálených skál, štebotu vtákov, s prímesou adrenalínu, dobrej nálady, smiechu a správnych ľudí. A im ďakujem za spoločnosť.

D.K.

 

O svoje dojmy z nezabudnuteľného pobytu v CHKO Ponitrie sa podelila aj účastníčka Peťka:

MÁJOVÝ VÍKEND POD VTÁČNIKOM NESKLAMAL

S prihliadnutím na nariadené opatrenia ohľadom COVIDU-19 som sa s myšlienkou spoločných turistických výjazdov rozlúčila, ako väčšina nás, turistov, už v marci. Veselá spoločnosť, dobrá nálada, vtipné rozhovory a nezabudnuteľné zážitky mi veľmi chýbali a preto, keď som sa dozvedela, že májový víkend pod Vtáčnikom 7. - 9. mája 2020 nie je ohrozený a Chata pod Končitou, v ktorej sme mali rezervované ubytovanie, je pripravená nás prijať, ani na chvíľu som nezaváhala...tak ako mojich ďalších 6 turistických kolegov... Asi hovorím za všetkých, keď poviem, že aspoň na pár dní sme chceli uniknúť od všadeprítomnej publicity okolo koronavírusu a užiť si prírody, slnka, modrej oblohy, krásnych výhľadov, ako aj malej dávky adrenalínu. A to všetko májový víkend dokonale splnil.
Vo štvrtok, 7.5.2020 vyrážame z Tisovca, smer: Lehota pod Vtáčnikom. Za dedinou sa po polorozbitej asfaltke konečne dostávame k nášmu prvému cieľu: sektor Salamandra Climbing. Po dlhých týždňoch absencie obúvame turistické topánky a vydávame sa po lesnej cestičke, ktorú lemujú kamenní mužíci, s očakávaním nebezpečných adrenalínových úsekov, vysokých a strmých skál. Po necelých 10 minútach sme narazili na prvý smerovník “Ferrata Volkov Zub”. Turistické nadšenie stúpa, tak ako stúpa aj terén popod skalnú stenu. Z diaľky už vidím prvé reťaze, srdce poskočí a už sa neviem dočkať sľúbeného adrenalínu. Ceduľka Pozor padajúce kamene nám pripomenula, že prilby by boli v tejto chvíli vhodné. Ale tie by sme si nemohli nechať v kufroch áut! Veď na hlavách by nám určite zavadzali. Ako stúpame nahor, pribúda členitejší terén a aj tie skaly sa mi zdajú odrazu nejaké vyššie, užšie. To asi preto, že sa dostávame k úzkemu skalnému otvoru, cez ktorý je priamo umenie sa dostať s batohom na chrbte. Aspoň si tie skaly pekne pochytáme, tieto nemusia byť pravidelne dezinfikované, ako nákupné košíky v obchodoch. Na záver pribúda trocha obtiažnosti a tú sa dvaja kolegovci uberajú na ústup. Rozhodli sa prehodnotiť cenu svojho života s prihliadnutím na výšku ich životnej poistky a ďalej nás už monitorujú len z bezpečia lesa. My sa ale s nezlomnou vôľou a odhodlaním horolezcov chytáme ďalších želiez, kovových schodíkov, aby sme sa dostali na samotný Volkov Zub. Malá skalná plošinka splnila čo sľúbila - výhľady na údolie, na zelené koruny stromov, sú zaslúženou odmenou za dlhé týždne dodržiavania korona opatrení. Cestou nadol sme narazili na ohnisko s roštom, ktoré stráži ako ináč, kamenný mužík. Škoda, že okrem prilieb zostali v aute aj klobásky na opekanie, to by bola mňamka /teda pre mňa určite.../. O pár minút sme stáli opäť na lesnej ceste, aby sme pokračovali do nášho druhého cieľa, na Jitkinu vyhliadku. Volkov zub, ako aj Jitkina vyhliadka ponúkajú veľa možností pre horolezcov. Na skalných stenách sa v desiatkách, až stovkách ligocú kovové skoby a príznačné názvy úsekov so stupňami náročnosti mi vyvolávajú úsmev na perách. Veď kto by si nechcel vyliezť na Bachor, Hakunu Matatu, alebo Lásku na brušku?! Ponad amfiteáter prichádzame k chate Smrečina, kedy opäť stúpame prakticky neoznačenou trasou prudko do kopca. Batohy sme si tentokrát nebrali, veď čo keď sa znova niekde zasekneme?! Ale pre istotu znova ani prilby! Veď kameňov je tam toľko, že prečo by padali na hlavy práve nám?! V lese je ťažká orientácia, značenie minimálne a sektor Dve veže, do ktorého sme sa mali dostať, ani doteraz netuším, či sme vôbec našli. V zmysle "poďme hore, veď niekde sa musíme dostať", sa predsa len dostávame pod Novácku skalu, odkiaľ sa strmým svahom dostávame k Jitkinej vyhliadke. Pri pohľade ktorý ma čakal si hovorím, tak toto je Amerika! A skutočne som sa trafila! Horolezci vyhliadku nazývajú Amerikou...to len jeden beťár ju nazval Jitkou, údajne podľa svojej frajerky. Či mu frajerka zostala, to nevieme, ale Jitkina vyhliadka zostane zapamätaná v našich hlavách na dlhé roky. K samotnému vrcholu sme sa museli prebojovať cez dve skalné veže s metrovými medzerami a reťazami. Tí s krátkymi nohami mali o pár gymnastických prvkov postarané. Dvaja "monitorovači z Volkovho Zuba" zostávajú aj v tomto prípade v bezpečí. Na gymnastiku údajne dnes nemajú chuť. Keďže zvedavosť je ťažká nemoc, na výstup sa necháva prehovoriť aj náš vedúci Duško, ktorý výšky v obľube veľmi nemá. V očiach sa mu ale zračilo odhodlanie a motivácia tú Jitku pokoriť!!! Myslím, že si v duchu poriadne nadával, mám dojem že tlkot jeho srdca počuli aj v Novákoch. Každým ďalším pohybom mu stúpal tep a na čele sa objavovali kropaje potu. Možno by z toho bol aj menší vodopádik...a to už by bola aká Amerika! Ale dosť srandy. Milí čitatelia, týmto potvrdzujem, že síce s následkami odretých rúk a lakťov to zvládol s prehľadom. Ešte pár takýchto ferrát a bude skákať po skalách ako Jánošík, aj bez istenia. Touto druhou ferratou náš štvrtkový turistický program skončil. Bolo to krásne odreagovanie sa. Obe "prechádzky" nezabrali spolu viac, ako dve hodiny času. Škoda, vedela by som sa takto túlať aj dlhšie...
V piatok, 8.5.2020 nás čaká hlavný program, výstup na Vtáčnik, 1346 m n. m. Vrch Vtáčnik je najvyšším vrchom celého rovnomenného pohoria. Vypína sa na pomedzí prievidzského a žarnovického okresu a ponúka ďaleké výhľady na Kremnické, Štiavnické i Strážovské vrchy, Veľkú i Malú Fatru a celú oblasť hornej Nitry. Zelenou turistickou trasou, ktorú sme si zvolili, vedie náučný chodník s 11 panelmi a prakticky celý čas až po vrchol, kráčame lesom. Užívam si horského vzduchu, hlboký nádych a výdych, veď tak je to zdravé a prospešné a k tomu zadarmo ešte aj ten Vitamín D. No táto zdravotná vsuvka netrvala dlho, dych sa rýchlo mení na fučanie lokomotívy. Nastupuje totiž prudké stúpanie na „Siahy", ktoré sú vo výške 1 076 m n. m. Na Vtáčnik už pokračuje moja obľúbená modrá značka. Cestou sme sa ale rozdelili. Každá skupinka či dokonca jednotlivci išli svojim tempom, svojou plánovanou, respektívne neplánovanou trasou spojenou s odbočkami. Ubezpečujem sa, že na vrchole Vtáčnika sa ale všetci určite stretneme, veď tam nemôže byť veľa ľudí. Opak bol ale pravdou. Bolo nás tam ako mravcov, alebo lepšie povedané, ako kliešťov (ktorých sme si ako suvenír doniesli s kolegyňou Jankou). Našťastie vrchol Vtáčnika je dosť priestranný na to, aby sme sa si našli svoje miestečko na oddych a dokonca dodržali aj povinné 2 metrové rozostupy. Ej, keby nás videl ten náš pán premiér!!! Kolegov sme sa na vrchole nedočkali a stretávame ich postupne až na vzostupe nadol, keďže si cestou na Vtáčnik ešte „odbehli“ navštíviť a zaliezť si po ferrate Hrádok. Priznám sa, z Vtáčnika som nebola doslova očarená. Ale určite netreba mať predsudky, že pohorie je na prvý pohľad len samý fádny les. Tie som zahodila vo chvíli, keď sme sa aj my, po vzore našich dvoch parťákov, dostali tiež k ferrate zvanej Hrádok. Hrádok je po Tatrách druhou najväčšou lezeckou oblasťou na Slovensku. Okrem skalolezcov je určite zaujímavý i pre nás, odvážnejších turistov. Na vrchol skalného masívu totiž vedie zaistená cesta s rebríkmi a reťazami. Výstup nám rozprúdil krv v žilách a úchvatný výhľad z vrcholu nás zahrial pri srdci. Ako na dlani sme mali celú Bystričiansku dolinu, ktorú si na zostup zvolili naši štyria kolegovia. A Hrádok, toto krásne miesto, bol dokonalou bodkou za dnešnou túrou. Spokojní na konci dňa sme boli jednoznačne všetci, možno aj vďaka opekačke, čapovanému pivu a príjemnej spoločnosti. A tu ma napadne jeden citát: "Umenie byť šťastný spočíva v schopnosti nachádzať šťastie v obyčajných veciach".

Víkendový pobyt pod Vtáčnikom ukončujeme v sobotu, krátkym výstupom na malú zrúcaninu hradu Sivý Kameň v obci Podhradie. Na dnes stačilo a ide sa domov. Cestou v autách rozoberáme prežité hodiny v tomto prekrásnom pohorí, kde máme ešte stále čo objavovať a obdivovať. Tak možno zasa niekedy....

 

Petra Čipková

----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

SPOZNAJME OKOLIE TISOVCA - VEPORSKÉ VRCHY - 16. máj 2020

NETRADIČNÉ VÝHĽADY NA VEPORSKÉ VRCHY Z NETRADIČNEJ TRASY

V rámci tematickej akcie Spoznajme okolie Tisovca zvykneme absolvovať trasy v okolí nášho mesta, aby sa s jeho krásami oboznámili aj tí, ktorí o nich možno ani netušia. Na 16. máj bola naplánovaná práve podobná, mnohým z nás neznáma trasa v časti Veporských vrchov. Keďže ju málokto z nás poznal a v druhej polovici vedie dokonca neznačeným terénom, boli sme na ňu zvedaví viacerí. Viedla zo sedla Zbojská, cez Diel, sedlo Bánovo, Martalúsku, Roveň, Tepličné, do Suchých dolov /niektorých cykloturistov aj na Tisovskú Poľanu/. Neznačkovaná časť vedie od kóty Roveň /835 m n.m./ po plynovode, pohodlnou širokou lesnou cestou, takže dá sa zvládnuť bez problémov. Celá trasa však bola príjemná, pohodlná, nenáročná, bez nejakých veľkých prevýšení a preto ju zvládnu aj deti, či seniori. Jej dĺžka 22 kilometrov síce môže na prvý dojem odrádzať, ale v príjemnom prostredí prírody Veporských vrchov a v dobrej partii naozaj cesta ubehne celkom rýchlo. Nehovoriac o bonusoch na trase v podobe nekonečných a doposiaľ nám neznámych nádherných výhľadov. Akcie sa za nádherného slnečného počasia zúčastnilo celkom 32 turistov, z toho 9 na dvojkolesových "tátošoch". Z Tisovca na Zbojská nás odviezol o 8:15 hod. vlakový spoj a domov sme už zo Zbojsk kráčali po svojich. Poslední, nenáhliaci sa účastníci dorazili do Tisovca okolo 17:30 hod. Vedúcim akcie bol Dušan Liptay.

D.K.

Foto z akcie TU: https://www.facebook.com/groups/421438968012009/

---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

 

JÚN 2020

ZA VôŇAMI VONIACEJ S PRÍCHUŤOU HISTÓRIE - 6. jún 2020

 

   6. júna 2020 za pekného, slnečného dňa sa stretlo pred informačným centrom v Tisovci 59 turistov, milovníkov prírody, nielen z nášho oddielu a mesta, ale aj z Revúcej, Tuhára,či Hnúšte na akcii nazvanej presne ako trasa a projekt realizovaný v roku 2012 s podporou SPP, „Za vôňami Voniacej s príchuťou histórie“.

Po zapísaní sa do prezenčnej listiny naše kroky pokračovali novo vyznačenou modrou trasou námestím, popod Vápenku, cez Šťavicu, popri židovskom cintoríne a po lesnej cestičke sme sa dostali k zatopenému tunelu pod Dielikom, postaveným počas 2. svetovej vojny. V súčasnosti je zimoviskom netopierov. Odtiaľ sme pokračovali do sedla Dielik až k druhej strane tunela a pokračujeme až na Paseky. Pri turistickom smerovníku odbočíme zo štátnej cesty vľavo, na žlto značkovaný chodník, ktorý nás dovedie do ústia Martinovej doliny.

Cestou sa zastavujeme pri informačnom paneli, kde sa dozvedáme o faune, flóre, živočíchoch a iných zaujímavostiach Martinovej doliny. Dolina je takmer celá pokrytá lesmi a po bokoch ju lemujú vysoké skalnaté svahy a bralá Strelnice a Šarkanice.

Padnuté kmene hrubých odumretých stromov obrastených machmi naznačovali, že dávno nepocítili ruku človeka a dali nám poriadne zabrať pri ich prekračovaní. Postupovalo sa nám zle. Občas sme mali aj pocit, že sme značku stratili. Viacerí z nás si siahli na dno svojich síl. No museli sme to „dať“.

Nad upravenou drevenou studničkou nás potešil pohľad na les pokrytý vysokými fialovými kvetmi mesačnice trvácnej, ktorá rastie v sutinových lesoch. Náročného terénu sme sa zbavili až pri poľovníckej chate na Voniacej. Tu už dohorieval oheň, ktorý založili zdatnejší turisti z našej skupiny za účelom opekania klobások.

Pod chatou je pekná lúčka a parádny výhľad z brala Voniacej na vrcholy Šajba, Čeremošná, Ostrá, Hradová, Kášter, Klenoský vepor a Bánovo.

Po dlhšom oddychu a posledných výhľadoch zostupujeme lesným chodníkom, strmým klesaním a serpentínami popri studničke, kde je na strome uvedené „Posledná voda po Sivákovú“ cez Ľavkovo do Tisovca.

Bol nám dopriaty krásny, slnečný deň s prekrásnymi výhľadmi. Príroda v okolí nášho mesta sa nám odmenila svojimi vôňami, scenériami a zážitkami, ktoré vie darovať len ona. Veď čas strávený v horách je to najlepšie, čo môžeme urobiť pre svoje zdravie.

 

Božena Brádňanová

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

NÍZKE TATRY: Chopok - Ďumbier - Čertovica - 13. jún 2020

Z Chopku na Čertovicu

Pozvánka začínala slovami: Dňa 13.6.2020, odchod autobusom z Tisovca pri Hradovej o 7.00 hod, z námestia o 7:10 hod, od Srdiečka 7:15 hod. Trasu je možné vybrať si podľa svojich síl.

Zišlo sa nás 36 turistiky chtivých. Obavy z počasia sme mali všetci, veď v noci poriadne pršalo, no vôľa zažiť deň v prírode bola silnejšia. Možností bolo viacero, väčšina z nás sa vybrala lanovkou na Chopok a odtiaľ až na Čertovicu. Niektorí sa vyviezli na Chopok, tri členky zostali na dolnej stanici v Krupovej, urobili si vlastný program, na Kosodrevinu a späť. Dvaja statoční sa vybrali pešo z dolnej stanice v Krupovej až na Čertovicu. Kondíciu môžeme len závidieť.

Počasie bolo neuveriteľne milostivé. Počas celej hrebeňovky sme mali výhľady na Liptov, Vysoké Tatry, aj na juh do našich končín. Tí s lepšou kondíciou vybehli aj na vrchol Chopka, alebo Ďumbiera, niektorí aj na obidva. Prestávku sme si všetci dali na chate gen. Štefánika, pivko, alebo polievka padli veľmi dobre. Skoro celou cestou nás sprevádzal príjemný vietor, svietilo slnko. Len pri pohľade do dolín sme videli, ako sa preháňajú búrkové mračná a kropia veľkú časť nášho Slovenska. Po prestávke na chate pokračujeme v ceste na Čertovicu. Toho slnka je naozaj dosť a tak niektorí sme opálení, ako niekedy družstevníci.

Vydarenú túru máme v zdraví a suchu za sebou. Milostivá príroda, vďaka ti za počasie, ako vždy výborná partia vďaka za spoločnosť a tešíme sa nabudúce.

 

Ľ. Pánisová, vedúca akcie

---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

VÍKEND NA LIPTOVE - ZÁPADNÉ TATRY - VÝSTUP NA BABKY a SIVÝ VRCH - 19. - 21. jún 2020

 

Pokoronový víkend na Liptove, v Západných Tatrách

Už dva týždne v kuse na striedačku prší a ja sledujem počasie na všetkých možných portáloch. Pred nami víkendovka v Západných Tatrách a slnka nikde. Len husté mračná, prehánky a ani najbližšie dni nevyzerajú, že by sa to malo zmeniť. Ale čo už. Niekedy je aj o tom turistika, zvlášť keď je ubytovanie zabezpečené, záloha zaplatená a ty nevieš, či tí, čo sa prihlásili neodskočia z akcie na poslednú chvíľu. Ale náš kolektív "Kosákov" to nie sú len také obyčajné bábovky. Pekne, všetci 24. prihlásení sme sa v Bobrovci postretali, aj napriek nelichotivým predpovediam na celý víkend. Štyria členovia cestou stihli navštívť Demänovskú jaskyňu slobody, iní zasa namočenie sa v Liptovskej Mare. Ubytovanie sme mali už od marca zarezervované v slušne vybavenom zariadení Benevyta a po príchode a zvítaní sa, sme začali uvažovať, čo s načatým večerom. Jednohlasne sme sa zhodli a potvrdili záujem o grilovačku. Veď bola by škoda, len tak bez využitia ponechať veľký drevený prístrešok s krbom a grilom. Zároveň sme prediskutovali sobotňajší progam, aj v náväznosti na zmenu, v prípade zhoršeného počasia. Aj keď v noci pršalo, sobotné ráno síce bez slnečných lúčov, ale bez dažďa rozhodlo, že všetci predsa len vyrážame splniť náš zámer. A tak o 7:30 hod. začíname šlapať z Bobroveckej Vápenice v smere na Babky a Sivý vrch. Po prejdení niekoľkých stoviek metrov sa naša skupina trhá na malé podskupiny, ktoré už potom samostatne v zhode pokračujú v naplnení svojho dohodnutého cieľa. Dažďu nohy visia, obloha zatiahnutá a my, ktorí sme sa pevne rozhodli, že už keď sme do týchto končín po dvoch rokoch znovu zavítali, že to len tak nevzdáme. Po trase sem-tam nejaké to foto, aj keď bez výhľadov, ale aby nám aspoň rodina uverila, že sme boli v Tatrách, tak pred smerovníkmi. Smerovník "Rázcestie pod Babkami" už skoro ležal na zemi a značky so šípkami, udávajúcimi smer nášho ďalšieho putovania ukazovali všade do neba a pekla, len nie tam, kde bolo treba ísť. A tak nakoniec pomohla len vlastná orientácia a predieranie sa cez polomový les. Objavili sme aj "bivak" ako ho nazval jeden z našich členov, samozrejme ležovisko po "macovi" a s kopou voňavého "pokladu" vedľa. Dážď stále nehrozil, dokonca sa na chvíľu objavili slnečné lúče, ale neviem či to bolo naozaj, alebo sa nám to už zjavovalo všeličo možné z toho prudkého stúpania na Babky. Na kopci trochu vyfúknuť, občerstviť sa, odfotiť a hybaj dobiť ďalší naplánovaný cieľ - Sivý vrch. Je to výrazný skalný vrchol na hlavnom hrebeni Západných Tatier. Tvoria ho vápence a dolomity. V jeho zadnom hrebeni sa nachádzajú Radové skaly s množstvom skalných útvarov, zabezpečených fixnými reťazami. Z vrcholu sú nádherné kruhové výhľady, ale my sme videli akurát tak guľové.....A tu sa to s počasím začalo lámať. Asi prvý som na svojej hlave pocítil niečo vlhké. Najprv len sem-tam kvapka, ale potom čoraz ďalej začalo intenzívnejšie pršať a tak bol najvyšší čas z batohov vytiahnuť pláštenky a takto rôznofarebne zamaskovaní sme sa zo Sivého vrchu po reťaziach a mokrých skalách púšťali na zdolanie sedla Pálenica, kde sa všetko rozhodne. Keďže dážď neustával, tak sa naša malá skupinka rozhodla nepokračovať ďalej na Brestovú a Salatín, ale zostupom Bobroveckou a Jaloveckou dolinou dokončiť našu akciu. To isté rozhodnutie potom urobila aj sedemčlenná skupina za nami. Veď aj tak to bude celkom cca 21 kilometrov. Niektorí z členov si už na začiatku zvolili kratšie trasy, napríklad B-éčkový, 13 kilometrový okruh na Babky, alebo len 8 kilometrovú trasu "C" s návštevou chaty Pod Náružím a späť. Tak si myslím, že každý si to vychutnával podľa svojho uváženia a síl. Večer už len príjemné spoločné posedenie, výmena zážitkov z prejdených trás, či spomienok z niektorých predchádzajúcich akcií. V nedeľu, po raňajkách, uprataní a odovzdaní celého zariadenia majiteľom, sme sa postupne vytrácali, každý do svojich domovov. Niektorí ešte v ceste absolvovali v Jánskej doline návšetvu Stanišovskej jaskyne a park slovenských miniatúr, tzv. Mini Slovensko. Chcem využiť tento priestor na poďakovanie našim ženám, ktoré sa starali o spoločný stravovací servis a hlavne udržiavali po nás, chlapoch, vzorný poriadok v zmysle dodržiavania koronových opatrení. Rovnako ďakujem sponzorom – oslávencom, ktorí tiež prispeli ku spestreniu zdarného priebehu celej akcie.

Cyril Huňa,vedúci akcie

 ---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

JÚL 2020

VÝSTUP NA LYSEC vo Veľkej Fatre - 4. júl 2020

 

 

ROZKVITNUTÉ VÝHĽADY

alebo

FAREBNÝ A VOŇAVÝ LYSEC

 

Vrch Lysec /1381 m.n m./ je samostatne sa vypínajúci, takmer hôľny vrchol v horstve Veľkej Fatry. Výškou sa nevyrovná vrchom na veľkofatranskej magistrále, ale scenériou a výhľadmi im určite môže konkurovať. Môj prvý kontakt s týmto nádherným masívom sa datuje do roku 1994. Vtedy sme sa piati členovia oddielu zúčastnili 41. letného zrazu turistov, ktorého centrom v tom roku bola Blatnica. Konal sa v dňoch 7. až 10. júla 1994 a práve na piatok, 8. júla sme si z množstva trás, ktoré program zrazu ponúkal, vybrali výstup na nám dosiaľ neznámy vrch Lysec. Medzi piatimi zástupcami na zraze bola vtedy aj Valika Husaníková. Vtedy sme ešte netušili, že to bola vlastne jedna z troch jej posledných akcií. Po tejto to bol už 31. júla 1994 prechod trasou, ktorú sme si následne po jej úmrtí pomenovali jej menom a v polovici augusta sa zúčastnila 10. Turistickej dovolenky v Slovenskom raji. A práve v Slovenskom raji sa navždy rozlúčila s turistikou a prírodou, pretože v októbri toho istého roku nás náhle opustila. Aj napriek jej rýchlemu a nečakanému odchodu do turistického neba, na výročnej schôdzi bola vyhodnotená za rok 1994 ako tretia najaktívnejšia členka s počtom 287 prejdených kilometrov za 22 dní na turistike.

Keď som nahliadol koncom minulého roka do predbežného zoznamu pripravovaných akcií v KST Dúbrava, zaujal ma tam okamžite ich plánovaný Výstup na Lysec a v spomienkach som sa automaticky preniesol o 26 rokov späť, kedy som na Lysci po prvý krát stál práve s našou Valikou. Bol som okamžite rozhodnutý, že jednou z akcií, ktorú navrhnem aj do nášho Kalendára akcií na rok 2020 bude práve tento výstup. Nielen na počesť Valiky a ako spomienku na ňu, ale i preto, aby sa s týmto málo známym skvostom medzi vrchmi Veľkej Fatry zoznámili aj ďalší členovia oddielu. A tak sme sa v počte 22 KOS-ákov, spolu s turistami KST Dúbrava vydali 4. júla 2020 v dvoch autobusoch do Veľkej Fatry. Výstup začal v Jasenskej doline, pri chate Lysec. Vybrali sme si modro značkovaný variant výstupu. Po necelých troch hodinách neustáleho strmého stúpania sme sa ocitli doslova v prírodnej záhrade so záľahou kvetov rôznych druhov, farieb a vôní. Lysec je jeden z mála vrchov, kde sa nachádza také obrovské množstvo druhov rastlín a hlavne kveteny. Bol to pre všetkých vytrvalých ako taký bonus k nádherným výhľadom do okolia a na vrchy Veľkej Fatry, ktoré Lysec plným priehrštím ponúka. Strávili sme tu aj viac času, ako na iných výstupových vrcholoch, pretože toto sa len tak nevidí. Tie výhľady, scenérie, farby a vône nás nechceli prepustiť zo svojich rajských osídiel. Na zostup sme si zvolili inú trasu, nemenej krajšiu, ale aj nemenej náročnú, s cieľom v Jasenskej doline.

Po občerstvení sme opustili kolegov z Revúcej a nasmerovali si to ešte na návštevu hradu Sklabiňa. Keďže časovo sme boli na tom celkom dobre, mohli sme si dovoliť tento neplánovaný, ale príjemný bonus v podobe menšej zachádzky do obce Sklabiňa spojenej s nenáročným výstupom k hradu, týčiacim sa nad dedinou. Výstup na Lysec nesklamal, aj keď dal zabrať. Veď odmena v podobe výhľadov a farebných lúčnych kobercov stála za to. Počasie bolo objednané a objednávka splnená na 100%. Ďakujeme /aj za opálené čelá a časti tiel/ .

Trasa: Chata Lysec – Lysec, 1381 m.n m. - Medzijarky – Jasenská dolina - Kašová

Dĺžka trasy: 11 km + 2 km Prevýšenie - stúpanie: 841 m, klesanie: 876 m

 

Dušan Kojnok

Foto TU: https://www.facebook.com/groups/421438968012009

------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

NÍZKE TATRY západ: Magurka - Ďurková, útulňa - sedlo Zámostskej hole - Magurka - 11. júl 2020

 

Nízke Tatry západ - Z MAGURKY NA ĎURKOVÚ

 

V druhú júlovú sobotu uskutočnil KST TO KOS Rimavská dolina ďalšiu svoju naplánovanú akciu, tentoraz po mesiaci, opäť namierenú na časť hrebeňa Nízkych Tatier. 28 členná skupina turistov sa autobusom prepravila do východiskového miesta, do osady Magurka, najvyššie položenej osady na Slovensku. Nachádza sa pod hrebeňom Nízkych Tatier, vo výške 1 050 m.n.m. pod vrcholkami Latiborskej hole, Ďurkovej a Chabenca. Je to banícka osada a s dolovaním zlata sa tu začalo v 13. Storočí. V Budapeštianskom múzeu sa dokonca nachádza aj 8 kilogramový nuget rýdzeho zlata práve z Magurky. Históriu baníctva si tu chcú pripomínať aj pripravovaným vybudovaním náučného chodníka. Z osady vychádzajú na hrebeň Nízkych Tatier 3 turistické trasy, zelená, žltá a modrá, s rôznym druhom náročnosti. Naša najpočetnejšia skupina sa pustila po zelenej značke, 5 kilometrovou, príjemnou dvojhodinovou výstupovou trasou na hrebeň Nízkych Tatier, do sedla pod Malým Chabencom. Odtiaľ to už bol len kúsok do útulne Ďurková. Po malom občerstvení sme vyšli opäť na hlavný hrebeň a pokračovali časťou magistrály až do sedla Zámostskej hole a odtiaľ žltou značkou už len hodinku dolu kopcom opäť do Magurky. Niektorí si trasu do Magurky predĺžili až cez sedlo Latiborskej hole. Tí menej zdatní si urobili svoju vlastnú trasu po peknej horskej prírode len v blízkom okolí osady. Počasie nás príjemne prekvapilo, pretože po nepriaznivej predpovedi pršať začalo až okolo 15:00 hod., keď väčšina účastníkov bola už v autobuse, a zmokli len tí čo sa trocha oneskorili.

Akcia sa nám vydarila a účastníci boli spokojní, pretože spoznali opäť ďalšie nové pekné miesta nášho malého, ale čo do krásy, veľkého Slovenska.

 

Dušan Liptay

Foto: D.K., G. Rovná, D. Liptay, J. Sojková - TU: https://www.facebook.com/groups/421438968012009