ROK 2015

J A N U Á R   2015

Nový rok začalo niekoľko členov "Novoročnou výdychovkou". Bol to nápad Roba Buchtu na Silvestrovskej oddychovke deň pred Novým rokom. Tak keď na Silvestra oddychovka, prečo nie na Nový rok výdychovka? Tak sa stalo. Slovo dalo slovo a pár sa ich na Obadovom očku pri slovenskom dvojkríži aj zišlo.

31.Ondrejov pochod vďaky sa zdal byť väčšou účasťou ohrozený, nakoľko celú noc pred akciou sa dáždik nie a nie utíšiť. A to aj odradilo mnohých prihlásených. Som rád, že čím viac členov sa prikláňa k môjmu dávno známemu výroku v duchu, že nikdy netreba posudzovať akciu vopred a že na turistiku chodíme za každého počasia. Všetko sa vykryštalizuje až na samotnej trase. A to platilo aj v tento deň. Zišlo sa nás tu celkom 28 /20 dospelých členov, 6 oddielových detí a 2 hostia/. Nálada bola, ako vždy, výborná. Po návšteve cintorína a spomienke na zakladateľa oddielu a akcie Ondreja Knappa, pokračujeme smerom na Kraskovo. Známa odbočka do lesa, za obcou, kadiaľ ostatné roky chodievame,nás po chvíli vracia späť na asfaltku. Májová kalamita z minulého roka aj tu zanechala svoje stopy a tie ešte neboli odstránené. Popadané stromy radšej nechávame svojmu osudu aj my. K pomníku na pastve teda pokračujeme po štátnej ceste, tak ako občas, na niektorých ročníkoch akcie, keď bolo nevhodné počasie. Máme aj nových účastníkov, čo sa prvý krát zúčastňujú akcie. To oceňujeme najmä pri pomníku, kde po zapálení symbolického plameňa kahanca a položení kytice, dostávajú slovo práve oni. Prechodom pastvou k nášmu známemu lesíku sa dostávame k miestu, kde už tradične opekáme. Tento rok to boli klobásy. Do Rimavskej Bane schádzame s časovou rezervou a tak v pohode stíhame vlakový spoj o 13:24 h.

4.SPOMIENKOVÝ VÝSTUP NA HRADOVÚ k 70. výročiu oslobodenia Tisovca sa konal v stredu, 28. januára 2015. Začiatok a prezentácia účastníkov bola od 16-tej hodiny. Zúčastnení: 33 členov - dospelí, 10 členov - dorast, 12 hostí - dospelí, 3 hostia - deti.

Celkom 58 účastníkov. Počet zapálených kahancov: cca 114.

F E B R U Á R   2015

1. február 2015 - nedeľa od 14.00 sa konala výročná členská schôdza za prítomnosti 43 členov a hosťa, predsedu Regionálnej rady KST, Jaroslava Brndiara.

Z Á P I S N I C A z výročnej členskej schôdze KST TO KOS Rimavská dolina,

konanej dňa 1. februára 2015 v zasadačke MsKS Tisovec o 14.00hod.

------------------------------------------------------------------------------------

Prítomní: podľa prezenčnej listiny – PRÍLOHA č. 1

Program :

   1. Otvorenie

  1. Voľba návrhovej a volebnej komisie

  2. Správa o činnosti KST T.O. KOS Rimavská Sobota za rok 2014

  3. Finančná správa o hospodárení za rok 2014

  4. Vyhodnotenie aktivity členov za rok 2014

    6. Kalendár akcií na rok 2015

    7. Potvrdenie, prípadne voľba výboru na rok 2015

    8. Diskusia

    9. Návrh na uznesenia

      10. Záver

 

k bodu č. 1

Schôdzu TO KOS Rimavská dolina otvoril a prítomných privítal predseda turistického oddielu Dušan Kojnok. Zároveň oboznámil prítomných s programom výročnej členskej schôdze.

k bodu č. 2

Dušan Kojnok, predseda turistického oddielu – do návrhovej a volebnej komisie navrhujem týchto

členov : Božena Brádňanová, Mária Šajgalíková, Miroslava Kojnoková

k bodu č. 3

Správu o aktivitách Turistického oddielu KOS Rimavská dolina za rok 2014 prečítal Dušan Kojnok predseda turistického oddielu. - PRÍLOHA č. 2

k bodu č. 4

Finančnú správu o hospodárení Turistického oddielu KOS Rimavská dolina za rok 2014 prečítala

Ing. Katarína Mešková, hospodárka T.O. - PRÍLOHA č. 3

k bodu č. 5

Turistické aktivity jednotlivých členov turistického oddielu za rok 2014 vyhodnotil

Dušan Kojnok, predseda turistického oddielu. - PRÍLOHA č. 4

k bodu č. 6

Pán Miroslav Bysterský, podpredseda turistického oddielu predložil návrh Kalendára

turistických akcií na rok 2015.- PRÍLOHA č. 5

k bodu č. 7

Dušan Kojnok, predseda turistického oddielu – prečítal zloženie výboru turistického oddielu v roku 2014. Má niekto nejaké pripomienky k zloženiu, prípadne výhrady, či návrhy na zmenu členov?

Miroslav Bysterský, podpredseda turistického oddielu - navrhujem, aby namiesto Mgr. Saskii Hrončekovej, ktorej aktivita v poslednom roku stagnovala, bol zvolený iný, aktívnejší člen oddielu, napríklad Jiří Brož.

Božena Brádňanová, tajomníčka turistického oddielu – Jiří Brož nemôže byť členom výboru, nakoľko je v Revíznej komisii.

Dušan Kojnok, predseda turistického oddielu – ďakujem za upozornenie, tak v tom prípade by som navrhol Pavla Blaha, nakoľko je aktívny aj mimo turistických akcií. Keď je potrebné pomôcť na akejkoľvek brigáde, či inej pracovnej činnosti v prospech oddielu, mesta, či prírody, je stále ochotný. Môže ísť ako vzor aj pre ostatných členov.

Ak teda nemá už nikto ďalšie návrhy a pripomienky a nikto výhrady k navrhnutej zmene vo výbore, dávam návrh na hlasovanie, kto je za, aby sa členom výboru na rok 2015 namiesto Saskii Hrončekovej stal Pavel Blaho :

za: všetci prítomní členovia turistického oddielu

Keďže zo strany členov nie sú ďalšie pripomienky ani námietky, dávam návrh na hlasovanie, kto je za, aby výbor TO pracoval v roku 2015 v tomto zložení :

predseda : Dušan KOJNOK

podpredseda : Miroslav BYSTERSKÝ

tajomník : Božena BRÁDŇANOVÁ

hospodár: Ing. Katarína MEŠKOVÁ

členovia : JUDr. Mário KELETI

               Pavel BLAHO

               Katarína KNAPPOVÁ

za: všetci prítomní členovia turistického oddielu

 

Dušan Kojnok, predseda turistického oddielu – dávam návrh na hlasovanie, kto je za schválenie

revíznej komisie v rovnakom zložení, ako v roku 2014:

Eva CABANOVÁ, Jiří BROŽ, Jarmila HOOSOVÁ

za: všetci prítomní členovia turistického oddielu

 

k bodu č. 8 - D i s k u s i a

Dušan KOJNOK, predseda turistického oddielu – navrhujem:

- aby sme vstúpili do Verejno-súkromného partnerstva Muránska planina – Čierny Hron. Vstupom do partnerstva by sme mohli získať a čerpať finančné prostriedky cez podané projekty. Poplatok pre neziskové organizácie je vo výške 16 €/rok.

Dávam návrh na hlasovanie, kto je za :

za: všetci prítomní členovia turistického oddielu

 

Dušan Kojnok, predseda turistického oddielu – ďakujem za jednohlasný súhlas. Keďže sme schválili naše členstvo v tomto Verejno-súkromnom partnerstve, je potrebné nám ešte schváliť nášho zástupcu, ktorý bude oddiel zastupovať na rokovaniach. Navrhujem, aby sa týmto zástupcom stal Ing. Róbert BUCHTA.

Dávam návrh na hlasovanie, kto je za :

za: všetci prítomní členovia turistického oddielu

Ing. Katarína MEŠKOVÁ, členka turistického oddielu – dňa 28. februára 2015 sa bude konať na Zbojskách workshop o náučných chodníkoch.

Dušan KOJNOK, predseda turistického oddielu – len pripomínam, že prostredníctvom Jaroslava Brndiara sme dostali od NP Muránska planina príspevok 50,00 € pre brigádnikov, ktorí sa podieľali na spriechodnení chodníka na Hradovú. Všetci brigádnici sa odmeny zriekli v prospech turistického oddielu. Ďakujeme.

Miroslav BYSTERSKÝ, podpredseda turistického oddielu – bolo by potrebné prepíliť chodník na Voniacu od Tisovca, ktorý je značne zarastený.

Dušan KOJNOK, predseda turistického oddielu – na jar bude potrebné osadiť smerovník turistických chodníkov pred Zdravotným strediskom.

Jaroslav BRNDIAR, predseda Regionálnej rady KST – informoval o :

- výzve predsedníctva KST, aby turistické oddiely udržiavali útulne, prístrešky na prespanie turistov ( Prvosienka, Albínka, Vysoký vrch). Vytipovať ďalšie miesta, rokovať s majiteľmi chát,

- informoval o dôvodoch navýšenia členských príspevkov na rok 2015,

- poistenie na hory,

- náučný chodník Stožky je v dezolátnom stave,

- dobré odozvy na náučné chodníky v Tisovci.

Dušan KOJNOK, predseda turistického oddielu – dnes je ešte možné, aby sa prihlásili záujemcovia o akciu Víkend na Orave.

Dušan KOJNOK, predseda turistického oddielu – na základe návrhu Boženy Brádňanovej, navrhujem do Kalendára akcií na rok 2015 doplniť 4. apríla 2015 Pustý hrad pri Zvolene. Akosi som na túto akciu pri zostavovaní kalendára pozabudol. Za akciu budú zodpovední: Božena Brádňanová a Dušan Liptay.

Miroslav Bysterský, podpredseda turistické oddielu - je potrebné nahlásiť záujem o akciu Zimný Slovenský raj.

 bodu č. 9

Božena Brádňanová, tajomníčka turistického oddielu prečítala za návrhovú a volebnú komisiu návrh na uznesenia :

Členská schôdza KST TO KOS Rimavská dolina

1/ b e r i e  n a  v e d o m i e

  • Správu o aktivitách v roku 2014

  • Správu o hospodárení za rok 2014

  • Vyhodnotenie aktivity členov turistického oddielu za rok 2014

2/ s c h v a ľ u j e

zloženie Výboru TO KOS Rimavská dolina :

predseda :       Dušan KOJNOK

podpredseda : Miroslav BYSTERSKÝ

tajomník :       Božena BRÁDŇANOVÁ

hospodár:       Ing. Katarína MEŠKOVÁ

členovia :       JUDr. Mário KELETI

                     Pavel BLAHO

                     Katarína KNAPPOVÁ

 

3/ s c h v a ľ u j e

Revíznu komisiu v zložení : Eva Cabanová, Jiří Brož, Jarmila Hoosová

4/ s c h v a ľ u j e

Kalendár turistických akcií na rok 2015

5/ s c h v a ľ u j e

vstup Turistického oddielu KOS Rimavská dolina do Verejno-súkromného partnerstva

Muránska planina – Čierny Hron

6/ s c h v a ľ u j e

za zástupcu Turistického oddielu KOS Rimavská dolina vo Verejno-súkromnom partnerstve

Muránska planina – Čierny Hron Ing. Róberta BUCHTU.

 

Dušan Kojnok, predseda turistického oddielu – dávam návrh na hlasovanie, kto je za prečítané

uznesenia ?

za: všetci prítomní členovia turistického oddielu

k bodu č. 10

Program výročnej členskej schôdze Turistického oddielu KOS Rimavská dolina bol vyčerpaný.

Predseda p. Dušan Kojnok poďakoval prítomným za účasť a výročnú členskú schôdzku ukončil.

 

Dušan K O J N O K, predseda TO KOS Rimavská dolina

Zapísala: B. Brádňanová, tajomníčka

------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Zimný prechod Slovenským rajom.

 

Národný park Slovenský raj sa nachádza na pomedzí Spiša a Gemera. V letom období je jedným z najnavštevovanejších kútov Slovenska, aj napriek tomu, že jednosmerný prechod roklinami a tiesňavami smerom nahor si vyžaduje zvýšenú opatrnosť. V zimnom období to platí dvojnásobne.

Spolu s ďalšími šestnástimi členmi nášho turistického oddielu som sa 21. februára 2015 tiež odhodlala zdolať mrazivú krásu tohto čarovného miesta. A takých, čo boli v raji v zimnom období po prvý krát, nás bolo na tejto akcii viac. Technické pomôcky v roklinách sú pokryté snehom a ľadom, preto sú vhodná obuv, stúpacie železá – mačky, alebo turistické palice takmer nutnosťou. Nie všetci však museli tieto pomôcky použiť. Zistili sme, že za zvýšenej opatrnosti sa Slovenský raj dá zdolať aj bez nich. Vyrážame z osady Píla (581 m), ktorá nás privádza do tiesňavy Piecky. Chodníkom popri potoku stúpame najprv mierne hore širšou Bielou dolinou. Pri najbližšom rozvetvení odbočíme doľava, do doliny Stredné Piecky, kde sa začína náročný výstup tiesňavou. Cítime sa ako v inej dimezii. Úzke kaňony a vodopády sú spútané ľadom. Najprv prechádzame cez mohutný Veľký vodopád. Pokračujeme riečiskom cez Kaskády k ďalšiemu rozvetveniu menších dolín, odkiaľ sa vydávame hore a doprava cez Terasový vodopád. Prechádzeme riečiskom, neskôr vystupujeme strmo hore svahom na zvážnicu. Pokračujeme doľava a po zasneženej lesnej ceste príchádzame k rázcestiu Suchá Belá vrch (959 m).  Pri pohľade na divokú, nevšednú krásu ani neviem, kam sa skôr dívať. Cestu nám spríjemňujú slnečné lúče, ktoré z nádhernej modrej oblohy prebleskujú pomedzi stromy. Pokračujeme Glackou cestou (žltá značka) po okraji krasovej planiny Glac. Táto trasa v minulosti, ako obchodná tepna, spájala Gemer so Spišom. Z Malej Poľany pokračujeme na Palc a z odtiaľ do osady Píla.

Príroda je prirodzené prostredie pre človeka. Vracia nám vnútornú rovnováhu, radosť zo života, napĺňa naše duše pokojom a harmóniou. Slovenský raj je miesto, na ktoré som ako Slovenka patrične hrdá. Strávila som niekoľko vzácnych chvíľ v lone panenskej zimnej prírody so skvelými ľuďmi. Výlety do roklín Slovenského raja majú v každom ročnom období svoje čaro. Po tejto už aj zimnej návšteve a skúsenosti to môžem len potvrdiť. Je to miesto, kam sa vždy rada vrátim.

Andrea Blahová, členka KST TO KOS Rimavská dolina
-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

KOS-áci na 41. Zimnom výstupe na Tŕstie.

 

V sobotu 14. februára sa konal zimný výstup na Tŕstie, ktorý už 41 rokov tradične organizuje KST Tisovec. Bolo krásne a zasnežené, slnečné ráno. Na malej stanici sme počkali na našich spolupútnikov, ktorí sa dopravili vlakom a spolu sme vyrazili cez Láň, poniektorí aj na lyžiach. Po žltej značke sme pomalým krokom stúpali stále nahor k Čiernej hore, až k panelu náučného chodníka nad studničkou. Tu sme si dali krátky odpočinok. Po občerstvení sme v našej túre pokračovali na Pasiečky. Počas brodenia v snehu sme sa zároveň kochali krásnymi výhľadmi na naše tisovské vŕšky a pokračovali do lokality zvanej Pavlovka. Odtiaľ sme kráčali lesom až na temeno Tŕstia. Pod vrcholovou planinou sme zastali, aby sa naše zraky zaborili do diaľav s panorámou Vysokých Tatier v pozadí a potom už pokračujeme popri studničke k pomníku botanika Václava Vraného. Práve jemu a jeho životu a dielu je venovaný ďalší panel náučného chodníka nachádzajúci za mohylou. Po príchode na rázcestie značiek sme pokračovali smerom na Kvakov vŕšok, ale po pár minútach odbočujeme k cieľu dnešnej trasy, k turistickej chate. Čakalo tu účastníkov výstupu malé občerstvenie a príjemná atmosféra. Svoje miesto tu mala aj tradičná výstavka fotografií Milana Slabeja. Stretli sme priateľov z  iných turistických klubov. V družnom rozhovore a pri výbornom čaji s rumom, či bez, sme obdivovali, v akom krásnom prostredí sa zvnútra trošku vynovená chata nachádza. Absolvovali sme spoločné foto a pokračovali rovnakou turistickou cestou spät do Tisovca.

Bol to veľmi pekný a vydarený deň.

                                                                                                                                                                                                    Andrea Blahová


--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Čertovsky mokrá a krásna Čertova dolina

 

Na poslednú februárovú sobotu mal náš oddiel naplánované netradičné podujatie spoločne s občianskym združením T4 /Tisovská štvorka/, Salašom Zbojská a Partnerstvom Muránska planina- Čierny Hron. V rámci tematickej akcie Spoznávajme okolie Tisovca sme si tento krát zvolili za cieľ spoznať Čertovu dolinu a sedlo Zbojská.

Podujatie bolo zaujímavé nielen spoluprácou s ďalšími združeniami, ale práve vďaka tomuto spojeniu, aj pestrosťou programu. Už niekoľko týždňov pred akciou sme turistov a záujemcov pozývali formou plagátikov, letákov, ale aj v rôznych médiách na toto netradičné stretnutie v prírode. Aj napriek tomu, že sa naše podujatie konalo súbežne s ďalšou známou akciou na Zbojskách, bohatá účasť takmer stovky záujemcov na tej našej, nás milo prekvapila o to viac.

Všetko to začalo na veľkej železničnej stanici Tisovec, kde bol zraz účastníkov. Viac ako štyridsiatka turistov vystúpila z motorového vlaku už na Bánove. Tu začala naša trasa do Čertovej doliny a následne aj prechod jej zákutiami. A naozaj čarovnými a čertovsky bizarnými. Dolinou prechádza aj časť náučného chodníka Jakuba Surovca a tak sa turista môže z informačných panelov na trase dozvedieť aj mnoho zaujímavostí o tejto lokalite. Prechod roklinou nie je dlhý, ale v prípade topenia snehu a teda zvýšeného množstva vody v toku potoka, zaberie trocha viac času. A to bol aj náš prípad. Nakoľko už niekoľko dní pred konaním akcie sa stopilo viac snehu, dalo sa počítať s mokrou verziou. Bolo veľmi náročné prejsť celou dolinou, aby nohy zostali po jej prechode v suchu. Ale ten, kto má rád trochu adrenalínu, humor a spoločnosť rovnako nastavených ľudí, určite neoľutoval, že sa odhodlal na tento prechod. Nevadilo ani to, že viac, ako nad hlavu a do okolia, sa bolo treba možno viac pozerať pod nohy a hľadať vhodný nášľapný kameň, či brvno. A veru boli aj miesta, že nebolo čo hľadať. Všetko však dopadlo dobre a s humorom.

Prví účastníci prechodu dorazili na Zbojská už po desiatej hodine. Cieľom bola "Maštaľ", objekt nachádzajúci sa v areáli Salaša Zbojská. Tu nás už čakali kolegovia organizátori zo spomínaných združení a redaktorka Slovenského rozhlasu, pani Mariana Kovačechová. Tá vyspovedala zopár účastníkov akcie a vytvorila o nej pár minútový vstup, odvysielaný na Rádiu Regina 2. marca o 6.40 hod. /Relácia v podobe MP3 je súčasťou tohoto príspevku./

Čertova dolina a workshop_vysielanie Radia Regina .mp3 (4716687)

Druhá časť podujatia sa už konala v "Maštali". Jej začiatok bol naplánovaný na 11-tu hodinu a na programe bol informačný workshop „Náučné chodníky Muránskej planiny v okolí Tisovca“. Pre turistov boli pripravené všakovaké dobroty. Okrem horúceho čaju s citrónom aj chlieb s masťou a cibuľkou, klobásy, syrové výrobky a napokon aj vynikajúce bryndzové halušky. Súčasťou bol tiež prezentačný stánok Huculskej magistrály, či možnosť povoziť sa na koňoch a najmladších účastníkov zaujali malé jahniatka, ktoré si mohli aj pohladkať.

Program workshopu s obrazovou prezentáciou a výkladom bol nasledovný:

  • Klaster Huculská magistrála – projekt na podporu rozvoja cestovného ruchu – Ing. Igor Pašmík

  • Náučný chodník Tŕstie – Jaroslav Brndiar

  • Náučný chodník Hradová – Dušan Kojnok

  • Za vôňami Voniacej s príchuťou histórie – Dušan Kojnok, Jaroslav Brndiar

  • Prameň Rimavy – Dušan Kojnok

  • Náučný chodník zbojníka Jakuba Surovca – Ing. Katarína Mešková

  • Možnosti rozvoja turistiky pre účely cestovného ruchu v Tisovci – Mgr. Irena Milecová

Bonusom pre účastníkov bola okrem spomínaných halušiek po skončení workshopu, aj ľudová hudba Baločkári z Čierneho Balogu. A tá veru hrala nielen na počúvanie.

Staré známe „v najlepšom treba skončiť“ platilo aj tu a tak už pred pol treťou sa poslední turisti vytratili z Maštale, aby stihli vlakový spoj do Tisovca. „Ach Zbojská, Zbojská, ťažko nám odísť...“

Ďakujeme za vytvorenie super atmosféry na celom podujatí všetkým organizátorom. Cítili sme sa veľmi príjemne.

                            Dušan Kojnok

------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

M A R E C  2015

 

Výstup na modrastú horu

 

14. marca 2015 o pol ôsmej ráno prechádzajú dva autobusy s takmer sedemdesiatkou turistov slovenskou hranicou do Maďarska. Cieľom cesty, o ktorú bol obrovský záujem nielen z radov členov, je najvyšší vrch Maďarska Kékes (1014 m n.m.).

Smerom zo Salgótarjánu pokračujeme do sopečného pohoria Mátra, kde sa v severnej časti spomínaný vrch nachádza (v maďarskom jazyku Kékes znamená modrastá hora). Po troch hodinách jazdy začíname túru v dedinke Parádóhuta. Celou cestou nás vytrvalo sprevádza drobný dážď. Dúfame, že sa sychravé počasie umúdri. Občerstvíme sa pri prameni železitej minerálnej vody, ktorá je chránená pekným prístreškom. Odtiaľ vyrážame od rázcestníka po maďarských turistických značkách. Turistické značenie v Maďarsku je odlišné od toho nášho na Slovensku. Značky sú rôznych tvarov. Kríž, štvorec, kruh a trojuholník sú našimi sprievodcami po maďarskej turistickej ceste k vrcholu. Smerujeme nahor miernym stúpaním. Asi v polovici cesty prichádzame k malému jazierku. Prostredie je prispôsobené cestovnému ruchu. Lavičky a prístrešky spolu s náučnými tabuľami sú účelne osadené do tohto pekného prostredia. Počasie nás neustále prekvapuje. Kvapky dažďa sa zároveň s naším stúpaním menia na čoraz vytrvalejšie snehové vločky. Zem je pokrytá snehovou perinou. Je to ešte posledná snaha pani Zimy udržať si svoju moc pomocou ľadového žezla. Nevadí! Sme predsa turisti a na vrtochy počasia sme navyknutí, pretože túry absolvujeme v každom ročnom období a za každého počasia.

Blížime sa k vrcholu, ale žiaľ viditeľnosť je nulová. Predierame sa hustou hmlou. Stojí tu kotvená televízna a rozhlasová veža vysoká 176 metrov. Jej výške vďačíme za to, že jej signál zasahuje do značnej časti západného a stredného Slovenska. Za pekného počasia je z vyhliadkovej veže krásny pohľad až na Slovensko. Nás žiaľ sprevádzala po celej ceste hmla a snehová chumelica, takže výhľad z veže bol ledva na reštauráciu vzdialenú len pár metrov od veže. Vo veži sa nachádza bar a malá výstavka rôznych mini fľaštičiek s alkoholom. Iba pár metrov od veže si nemožno nevšimnúť najvyššie položený bod v Maďarsku označený kameňom natretým vo farbách štátnej vlajky (červená –biela -zelená). V okolí vysielača je pár reštaurácií a stánkov so suvenírmi. Nemáme inú možnosť zaplatiť iným platidlom než maďarskými forintmi . Ešte že sme si na hranici zamenili ich menu. Veselo sa tlačíme pri stánkoch, aby sme si nakúpili zopár suvenírov. Narážame na rečovú bariéru. Pokus o komunikáciu v nemčine, alebo angličtine zlyháva. Avšak snaha tetušiek popredať svoj tovar je silnejšia. Napokon sa ručnou gestikuláciou dorozumieme a so spokojnosťou na oboch stranách odchádzame do najbližšej reštaurácie. Je zriadená na spôsob vývarovne. Jedlo je vynikajúce. Maďarská kuchyňa je vychýrená a svojou povestnou kvalitou nás veru nesklamala ani tu. Pri vrcholovom kameni absolvujeme spoločnú fotografiu, na ktorej sa okrem závoja so stále padajúcich snehových vločiek, hrdo vyníma aj naša národná vlajka. Následne už vykračujeme spoločne smerom nadol po červenej značke, vedúcej asfaltovou cestou smerom do rekreačného strediska Mátraháza. Niekoľkí z nás len tak, spontánne, opúšťame túto značku a na svoju päsť si to skracujeme krížom po modrom krížiku vo viere, že to bude kratšie. Omyl! Naša trasa sa tým predĺžila o pár kilometrov. Nevadí, pretože na niektorých úsekoch nás zaujali prírodné úkazy v podobe kamenných morí a tie nám odbočenie z pôvodnej trasy aspoň trocha kompenzovali. Na chvíľku nás pohľad na toľkú prírodnú krásu vytrháva z reality. Znovu sa vraciame do skutočnosti, až keď si uvedomujeme, že vôbec netušíme, kde sa nachádzame a ktorým správnym smerom sa máme vybrať. Až v takýchto situáciách a za takýchto podmienok si človek uvedomuje, aký je voči prírode malý, slabý a zraniteľný. Ešte že existujú mobily s GPS navigáciou... Takto sa nám aspoň opäť potvrdilo staré známe: „Neopúšťaj cestu pre chodník“.

Atmosféra v oboch autobusoch cestou domov bola spevavá a veselá. Poniektorí si škodoradostne vtipkovali na účet nás, „stratených“. Nevadí, je to v poriadku, veď o čom by sa potom rozprávalo celý rok na akciách? A či je Kékes naozaj modrastou horou? Nezistili sme, nakoľko bol práve čerstvo pokrytý zimnou bielou perinou. Snáď sa nám to podarí niekedy nabudúce, keď aj počasie bude prívetivejšie.

Po pobyte v prírode sa vraciame domov opäť s pocitom dobre využitých chvíľ a chuti do života. Najdôležitejšie pre každého z nás je byť zdravý, chrániť si svoje zdravie a utužovať ho. Myslím si, že okrem zdravia, ktoré je najvzácnejšou komoditou tohto konzumného spôsobu života, aký momentálne žijeme v tejto dobe, je aj vzájomný kontakt a medziľudské vzťahy. Som vďačná za priateľstvo a súdržnosť, ktorá panuje v našom kolektíve. Bude mi cťou a potešením stretnúť sa s ním na ďalšej spoločnej akcii.

 

Andrea Blahová, členka KST TO KOS Rimavská dolina

----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

A P R Í L  2015

KOS-áci na PUSTOM HRADE

V chladnom, zamračenom sobotňajšom ráne, 4. apríla 2015 sa skupinka 33. turistov KST TO KOS Rimavská dolina so sídlom v Tisovci vybrala na naplánovanú akciu "Výstup na Pustý hrad „ nad Zvolenom. Viacerých prihlásených odradilo studené počasie. Ale to len zima asi chcela ešte ukázať svoju poslednú silu. Ale keďže naše heslo je "Turistika za každého počasia", tak sa vďaka práve týmto tridsiatim trom odvážnym členom akcia podarila.

Už v autobuse sa nálada zlepšila, keď začalo svietiť slniečko a obloha bola krásne modrá. Takže vo Zvolene sme už s elánom, od zimného štadiónu vykročili modrou okruhovou značkou smerom na Pustý hrad. Trasa bola nenáročná, vhodná aj pre deti a seniorov. Jedinou chybičkou krásy bolo blato, pretože zem bola ešte nasiaknutá z nedávnych dažďov a snehu. Odmenou na vrchole nám všetkým bol nádherný pohľad na príťažlivý rozsiahly areál hradu a výhľady do blízkeho i ďalekého okolia. Bola krásna viditeľnosť a okrem slabšieho vetra to nemalo chybu.

Pri kávičke, či čajíku sme sa okrem fotografovania oboznámili aj s históriou Pustého hradu. Dozvedeli sme sa napríklad, že pozostáva z dvoch hradných celkov - Dolný a Horný hrad, ktoré sú spojené 400 metrovým kamenozemným valom. Ale aj to, že v 13. storočí to bol najčastejšie navštevovaný hrad uhorských kráľov na Slovensku. Hradný komplex bol vybudovaný v priebehu 12. - 14. storočia a už v polovici 15. storočia bol zničený vo vojne medzi Jánom Huňadym a Jánom Jiskrom z Brandýsa. Archeologický výskum a pamiatková obnova prebieha od r. 1992. Práce na tejto historickej pamiatke financovalo, ako hlavný donor, mesto Zvolen.

Po príjemnej prechádzke celým areálom sme pomaly druhou, strmšou stranou zišli späť k autobusu. Spokojní z vydarenej túry sme skonštatovali, že kto zaváhal a nebol, môže iba ľutovať.

                                                 So svojimi pocitmi sa Vám zverila členka TO KOS Rimavská dolina Šajgalíková Mária.

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Židovský cintorín stredobodom turistov, alebo KOS-áci na troch brigádach

Prvá mimo turistická aktivita KST turistického oddielu KOS Rimavská dolina v tomto roku sa konala v sobotu, 11. apríla, kedy 17 jeho členov, aj napriek populárnej masovke Off Road, dalo prednosť nezvyčajnej brigáde. Jej cieľom bolo skrášlenie židovského cintorína pri Tisovci. Bol to len taký spontánny novoročný nápad ľudí, ktorí chodia do prírody a radi si urobia prechádzku aj okolo cintorína, k bývalému tunelu, až na Dielik. Veď aj tento cintorín je takou malou súčasťou Tisovca, tak prečo ju trocha neupraviť a nedať jej krajší vzhľad?

A tak sme sa pustili v spomínaný deň do hrabania roky popadaného lístia, opiľovania konárov zasahujúcich do areálu cintorína a čistenia krásnych náhrobných kameňov /škoda, že niektorých, rukami vandalov vyvrátených/. Robota nám išla v príjemnom počasí a s dobrou náladou pekne od ruky. Po dobre vykonanej práci sme si všetci opiekli zaslúžené klobásky a zaspomínali na ľudí, ktorí tiež niekedy žili v našom mestečku a boli súčasťou Tisovca.

Myslím, že to bola veľmi vydarená akcia a vďaka patrí všetkým, ktorí sa jej zúčastnili. O to viac sa cení to, že všetci tí sedemnásti turisti sem prišli dobrovoľne, z vlastnej iniciatívy. Len tak. Pre dobrý pocit. A pomôcť dobrej veci a skrášliť ďalší kúsok prírody. Nielen pre seba, občanov mesta, ale aj pre turistov, ktorí sem zavítajú, alebo prejdú popri tomto magickom mieste. Chceli by sme totiž v ďalšej etape smerovkami a značkami viac spropagovať trasu okolo cintorína na Dielik, aby turisti nemuseli absolvovať tú nebezpečnejšiu, vyznačenú po štátnej ceste. A možno aj novú lavičku cez potok by to chcelo. Pousilujeme sa ešte.

Len dva dni po prvej brigáde sa konala ďalšia. Jej náplňou bolo osadenie samorastu, ktorý čakal po dvoch náteroch na svoj deň už od jesene. Svoje miesto tak má od 13. apríla pri križovatke medzi SOŠ a Zdravotným strediskom. Bude slúžiť ako miestny turistický smerovník.

No a keďže sme odštartovali tohtoročnú brigádnicku činnosť v židovskom cintoríne, nemohli sme si tu nevšimnúť aj množstvo odpadu, ktorým častujú breh nad potokom pod štátnou cestou, niektorí občania mysliac si, že je to asi smetisko. Padla tu vtedy spoločná dohoda, že to nemôžeme nechať len tak a ešte sem treba prísť a odpad vyzbierať. Je potešiteľné a chvályhodné, že iniciatívy sa po našej výzve chopili ôsmaci z našej Základnej školy pod vedením pani učiteľky a členky oddielu Mirky Kochanovej a už v pondelok, 20. apríla sa v rámci akcie Deň zeme zúčastnili na brigáde, kde celý úsek od Šťavice, až po židovský cintorín vyčistili. Vyzbieraný odpad tak skončil v 18!!!!! vreciach. Ďakujeme.

Začali sme zostra a s elánom. Načo čakať? Takých, čo stále na niečo čakajú je medzi nami aj tak už dosť. Nebolo treba prikázať. Stačí vždy len chcieť. A vtedy sa aj robí s väčšou chuťou.

Škoda, že nie je viac takých, čo nečakajú, ale konajú. K tisovskému koloritu však už akosi patrí viac kritizovať, ako niečo urobiť. Je to jednoduchšie.

Ďakujeme všetkým, ktorým nieje ľahostajné naše mesto a príroda v jeho okolí.

Kto bude chcieť prispieť, bude možností dosť. Tento rok napríklad potrebujú nové nátery aj informačné panely na Náučnom chodníku Trstie.

Stačí u predsedu oddielu nafasovať farbu a spojiť tak príjemné s užitočným.

                                        Ingrid Guzmová a Dušan Kojnok

-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

 

32. výstup na Hradovú

25. apríla sa konal tradičný výstup, tento krát s poradovým číslom 32, za účasti 26 členov a 7 nečlenov - hostí. Počasie bolo fantastické a nádherne umocňovalo pocity z vydarenej akcie, plnej dobrej pohody a nálady. Na Bobaľovej lúke sme spoločne zagratulovali našej členke Olinke Mihálikovej k okrúhlym narodeninám a záver akcie si niektorí spríjemnili u Ľudky Pánisovej v jej domčeku na Podhradovej. Ďakujeme.

                                                                               D.K.

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

M Á J   2015

Turistický víkend na Orave.

„Na Orave dobre, na Orave zdravo“ znejú slová známej slovenskej ľudovej piesne. Čaká nás predĺžený víkend na Orave a my členovia turistického oddielu KOS Rimavská dolina dostávame príležitosť sa v tom utvrdiť. Siedmeho mája popoludní máme pred sebou 180 km dlhú cestu autami cez Liptov na Oravu. Podľa možností a časov odchodov prichádzame postupne do cieľa našej cesty do rekreačného areálu chaty Slaná voda, ktorá sa počas troch dní stáva naším prechodným domovom. Slaná voda je známym turistickým miestom nachádzajúca sa v peknom  horskom prostredí pod úpätím Babej hory (1725 m n. m), vzdialená len 3 km od obce Oravská Polhora.

Naša prvá túra je naplánovaná na 8. máj, kedy si pripomíname výročie skončenia druhej svetovej vojny. Členovia oddielu, čo zostali doma, zabezpečujú ďalšiu akciu – Vatru víťazstva na Obadovom očku a my vyrážame na vrch Pilsko /1557 m n. m./. V sedle Hliny, na poľsko – slovenskej hranici, zanechávame naše autá a začíname stúpať do výšav po modrej značke. Celý výstup je vedený štátnou hranicou a až tesne pred vrcholom sa odbočuje na slovenskú stranu. Na Pilsku je jeden z najrozsiahlejších slovenských pralesov. Od roku 1967 je chránený. Podobne ako Babia hora, aj Pilsko má pri pohľade zo slovenskej strany rozložitý tvar. A výhľady! Nádherné! Na všetky strany. Tatry, Roháče, Choč, Malá Fatra a samozrejme celá Orava. Späť sa väčšina z nás vracia na sedlo Hliny k svojim autám. Siedmi členovia dali prednosť inej, dlhšej trase, končiacej na Bielej farme. Večer prichádzajú do Slanej vody ďalší štyria KOS- áci z nášho turistického oddielu. Po zvítaní a ubytovaní sa stretávame už v kompletnej 49 člennej zostave večer pri ohníku, kde si spoločne opekáme klobásky a v družnom rozhovore, pri plameňoch príjemného ohníka pod priestranným prístreškom zotrváme do neskorších nočných hodín. Zhodneme sa na čase, kedy sa ráno zídeme pred chatou a spoločne načneme ďalšiu túru.

Cieľom sobotňajšej trasy je Babia hora. Je to najvyšší vrch tretieho najväčšieho slovenského pohoria - Oravských Beskýd. Zobúdzame sa do sychravého rána. Kvapky dažďa nám vytrvalo bubnujú na strechu. Ísť do toho dažďa, či nie? To je rečnícka otázka tohto rána. Je 8 hodín, dohodnutý čas odchodu. Nikto však nestojí pred chatou, každý čaká. Zatiaľ stále mrholí. Napokon po hodine čakania a rozhodovania prestáva pršať. Cestou na Babiu horu sa nachádza Hviezdoslavova horáreň a nakoniec zostala cieľom väčšiny z nás len tá. Na začiatku žltej trasy už míňame informačnú tabuľku „Hviezdoslavova aleja“. Avšak kraje cesty tejto aleje žiaľ nelemujú žiadne stromy. Ostala len samotná cesta, ktorá je jediným nemým svedkom krokov našej najznámejšej osobnosti slovenskej literatúry a slovenskej kultúry Pavla Országha Hviezdoslava. Na svojich potulkách po okolí sa dostal práve touto cestou do hájovne v Rovniach, ktorá sa stáva aj našou prvou, pre niektorých hlavnou, zástavkou na túre smerom na Babiu horu. Prichádzame na miesto, ktoré P. O. Hviezdoslava očarilo a spolu s hlbokými lesmi bolo jeho inšpiráciou na vytvorenie krásneho diela. „Pozdravujem vás lesy, hory, z tej duše pozdravujem vás!" Práve touto vetou začína písať svoje literárne dielo unesený krásami prekrásnej oravskej prírody. Tu sa zoznámil s hájnikom Lachom a jeho ženou Máriou. Títo manželia boli námetom postáv k vytvoreniu jeho najznámejšieho diela Hájnikova žena a príbeh zasadil rovnako do prostredia pod Babou horou. V hájovni sa nachádza múzeum a expozícia literárnej tvorby P. O. Hviezdoslava. Vo vedľajšej budove je pamätný dom našej ďalšej literárnej osobnosti Mila Urbana. Ten sa narodil v rodine spomínaného hájnika a jeho najúspešnejším románom bol Živý bič. Nie každý si trúfne na túru a tak od horárne po prehliadke expozícií odchádzame smerom na vrchol Babej hory len v počte 17.

Od horárne pokračujeme smerom k vodopádom. V polovici trasy strmším stúpaním prichádzame k novo vybudovanej drevenej vyhliadke s posedením, z ktorej je krásny pohľad na Oravskú priehradu a okolitú prírodu. Turistická trasa je veľmi dobre značkovaná a lemovaná tromi útulňami pre turistov, poskytujúcich ochranu pred dažďom a šikovné miesto pre chvíľku oddychu. Počasie sa mierne umúdrilo už v polovici cesty na vrchol. Zasvietilo nám aj slniečko a ukázali sa aj výhľady do okolia. Prichádzame na pohraničný chodník a po skalnatom teréne vystupujeme až na vrchol kráľovnej Beskýd, Babej hory, ktorá sa týči rovnako nad Slovenskom i Poľskom. Aj značenie turistických tabúľ je v obidvoch jazykoch. Osadená pamätná tabuľa na vrchole nás informuje o výstupe Jána Pavla II, ktorý vyšiel na vrch hory viackrát, ešte ako krakovský arcibiskup. Zaujímavosťou je aj tzv. veterná stena postavená zo skál. Stačilo však len pár sekúnd na to, aby sa obloha zatiahla a obklopila nás hustá hmla. Počasie vo vysokých horách je nevyspytateľné a my sme bezmocní oproti sile matky prírody. Je čas na zostup. Ten absolvujeme, rovnako ako výstup, v skupinkách. Niektorí tou istou cestou, ako nahor, iní zasa pokračujú dlhšou verziou hrebeňom na Malú Babiu horu a potom do Slanej vody. Večer sa schádzame vo svojich chatkách, či pri ohnisku a rozoberáme dojmy a zážitky z uplynulých dvoch dní.

Turistický víkend si ešte podaktorí spestrili návštevou Oravského hradu. Či už cestou tam, alebo späť. Orava je kraj plný prírodného a kultúrneho bohatstva. Máj je prekrásnym obdobím, ktoré hýri farbami a rôznymi odtieňmi zelenej. Všetko navôkol sa prebúdza zo zimného spánku a už len pár menších, či väčších snežných polí nás sprevádzalo na trasách k vrcholom. Aj tie sa postupne vytratia s pribúdajúcimi slnečnými dňami. Príroda je nevyčerpateľným zdrojom inšpirácie. Dáva nám pocit slobody a spája naše duše v jednu. Do pracovného týždňa sa preto vraciame aktívni a s pocitom účelne využitých voľných dní.

                      Andrea Blahová a Dušan Kojnok

                      KST TO KOS Rimavská dolina

------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

VATRA SLOBODY 2015

Po roku, 8.mája, sa opäť rozhorela na Obadovom očku vatra slobody, ktorá je pokračovaním obnovenej tradície pálenia vatier na okolitých kopcoch Tisovca na počesť ukončenia 2. svetovej vojny a oslobodenie Európy od fašizmu v roku 1945. Pred rokom aktívni občania a členovia KST TO KOS Rimavská dolina oprášili myšlienku pálenia vatier. Túto akciu spojili s postavením slovenského dvojkríža, na Obadovom očku, ako symbolu slovenskej národnosti. Kríž bol vlani venovaný aktívnymi členmi TO KOS mestu Tisovec a jeho občanom k 680. výročiu prvej písomnej zmienke o Tisovci. Vatra slobody vyjadruje oslobodenie, ale aj slobodu (slobodu slova, názoru, vyznania...).Tento rok mala Vatra slobody o to väčší význam, nakoľko sme si pripomínali 70.výročie ukončenia 2. svetovej vojny v Európe a oslobodenia Európy od fašizmu.

V piatok, za krásneho slnečného počasia partia členov TO KOS sa podujala postaviť na Obadovom očku už tretiu vatru v poradí. Robota im šla od ruky a tak už na obed mohli Tisovčania vidieť vedľa slovenského dvojkríža novú dočasnú dominantu.

Podvečer už začali k vatre prúdiť menšie, ale aj väčšie skupinky ľudí. Od vatry mali možnosť vidieť krásnu scenériu mesta Tisovec a okolitých kopcov a tiež aj západ slnka za Tisovskú Poľanu. Postupne sa pri vatre zišlo cca 80 tisovčanov, ale aj turistov z Trenčína, ktorí využili možnosť byť pri zapálení vatry, no aj možnosť stretnúť sa porozprávať, zaspomínať s kamarátmi, priateľmi. Vatru, po príhovore Michala Stejskala, zapálila najstaršia zúčastnená členka turistického oddielu KOS, pani Anna Dianišková. Dobrú náladu počas horenia vatry znásobilo spievanie ľudových pesničiek v sprievode gitary. Po vyčerpaní repertoáru ľudových pesničiek nastúpili pesničky novšie, modernejšie, v podaní mladej generácie a to v sprievode 5 gitár a bonga.

Veríme, že akcia zapaľovania vatry na Obadovom očku sa stane tradíciou pre stretnutie ľudí slobodného zmýšľania v každom veku a hlavne, že osloví mladú generáciu, ktorá bude v tradícii pokračovať. Poďakovanie za možnosť a uskutočnenie tejto akcie patrí majiteľom pozemku, riaditeľovi firmy Mestské lesy Tisovec s. r. o. p. Karolovi Kubínimu, Denisovi Komjatymu, Ľubovi Husanicovi a členom TO KOS Rimavská dolina Robovi Buchtovi, Romanovi Petróczymu, Martinovi Kuchtovi, Vladovi Kuchtovi.                                                                                                                                  

      Róbert Buchta, KST TO KOS Rimavská dolina

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

23. máj 2015 - Harmanec - vodný žľab Rakytovo - Harmanecká jaskyňa - Harmanec

Vedúci akcie: M.Bysterský a Z. Smitalová

/INFO o konaní a priebehu akcie vedúcimi nedodané/

---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

J Ú N  2015

10. jún 2015 - Večera s Margarétkou na "Štefáničke"

Trasa: Trangoška - Chata M.R. Štefánika - Kosodrevina - Srdiečko

Večera s Margarétkou na „Štefáničke“

Názov akcie znie zaujímavo až poeticky, avšak naša túra v Nízkych Tatrách až tak poeticky nezačala. Teda aspoň pre nás šiestich, čo sme chceli ako bonus zdolať aj najvyšší vrchol tohto horstva. Veď keď sme už tu.... Príroda si s nami však rozohrala trošku nebezpečnú hru, z ktorej sme kvôli jej vrtochom skončili premoknutí až do nitky. Nevadí! Bola k nám aj tak milosrdná. Aspoňže na nás nezoslala búrku, ktorá sa razom v horách môže zmeniť z peknej prechádzky na nočnú moru. Napriek všetkému...stálo to za to! A i napriek dažďu sú Nízke Tatry v každom ročnom období a za každého počasia neopakovateľné.

V stredu 10. júna napoludnie sa uprostred slnečného dňa tridsiatka členov klubu KST TO KOS Rimavská dolina postupne schádza pri autobuse. Iba hodinu a pol cestovania nás delí od druhého najväčšieho a zároveň druhého najviac navštevovaného pohoria Západných Karpát na Slovensku. Nízke Tatry sú popretkávané nespočetným množstvom turistických trás. Na deň s menom Margaréta v kalendári, bol naplánovaný výstup k chate Milana Rastislava Štefánika hovorovo aj „Štefánička“ s dĺžkou trasy 10 km a prevýšením 740 metrov. Ako sa blížime k parkovisku na Trangoške, hrejivé lúče slnka sa postupne menia na prudký lejak. Zostávame čakať v autobuse. Po pol hodine dážď ustupuje a my s nádejou, že sa predsa len naša túra uskutoční, vstupujeme po zelenej značke na trasu. Kráčame Trangošskou dolinou v sprievode slnečných lúčov, popri vysokohorskom toku malej rieky Bystrianky. Výstup na Štefáničku zvládne aj priemerne zdatný turista za dve hodiny. Po svojich. Iná možnosť, ako sa tam dostať, neexistuje. Ako jediná chata v Nízkych Tatrách je zásobovaná horskými nosičmi. Prvú časť cesty prechádzame miernym stúpaním cez les. Počas výstupu v jednom úseku cesty je nachystaný šichtúň dreva s odkazom, že kto vynesie jednu metrovicu, dostane na Štefáničke čaj zdarma. Tri útle žienky z nášho oddielu si berú každá po jednom bremene na plece a spolu s nákladom svižne stúpajú skalnatým terénom okolo Halašovej jamy smerom nahor. Sú obdivuhodné a ja snímam pred nimi pomyselný klobúk. Približne po hodine prichádzame k informačnej tabuli s odbočkou k Jaskyni mŕtvych netopierov, jedinou vysokohorskou jaskyňou na Slovensku /vo výške 1520 metrov/, sprístupnenou verejnosti. Po dvoch hodinách prichádzame k horskej chate generála Milana Rastislava Štefánika. Počas socializmu sa prechodne nazývala Chata hrdinov SNP na počesť povstaleckým hrdinom. Naše dočasné „nosičky“ sa nevzdali a za odmenu dostali poctivo odpracovaný čaj. Vtedy som si spomenula práve na výrok Milana Rastislava Štefánika: „Pre ľudí pevného predsavzatia a vytrvalosti niet nemožnosti.“ Chata ponúka v tejto úctyhodnej výške prekvapivo pestrý výber z viacerých druhov jedál, nápojov, nocľah a najvyššie čapované pivo na Slovensku. Kapustnica, či langoše na terase s krásnym výhľadom na okolité horstvo chutili výborne. V blízkosti chaty sa nachádza aj pomník padlým partizánom. Spolu s piatimi členmi po chvíľke oddychu pokračujeme chodníkom na Ďumbier (2 043,4 m n.m). Ostatní ešte zostávajú pri chate. A dobre urobili, pretože hrejivé lúče slnka po niekoľkých minútach vystriedal opäť dážď. Pol hodinu prečkali v chate a zostup okolo chaty Kosodrevina už absolvovali bez dažďa. Nás, šiestich dobrodruhov, však už zastihol dážď cestou na Ďumbier a sprevádzal takmer celou trasou. Dobíjame vrchol nášho národného vrchu, kde sa vyníma slovenský symbol, veľký drevený dvojramenný kríž. Bohužiaľ, v tomto počasí nie sú na okolité horstvá a kotliny žiadne výhľady. Pri zostupe naše sklamanie z počasia vynahrádza aspoň pohľad na malé stádo kamzíkov. V strede týždňa býva chodník menej frekventovaný, alebo je príčinou dážď, že si nás spočiatku vôbec nevšimli? Kráčame opatrne, mlčky. Skaly sú klzké, môžeme sa kedykoľvek pošmyknúť a preto si častejšie pozeráme pod nohy. Upozorňujem na ich prítomnosť ostatných. V tej chvíli si nás všimli. Reagujú rýchlo, dlhými elegantnými skokmi sa nám strácajú pod hrebeňom v skalách. Je úžasné, ako dokážu tieto energické zvieratá prežiť v tak náročnom prostredí. My pokračujeme k horskej chate Kosodrevina, ktorá sa nachádza v pásme kosodreviny v nadmorskej výške 1500m. Z chaty je len kúsok dolu strmým svahom k horskému hotelu Srdiečko, kde dnešná túra končí. V malých skupinkách sa pomaly všetci schádzame pri autobuse. Ten o 20:30 vyráža s nami na cestu do Tisovca.

Domov prichádzame veselí, spokojní a plní spomienok na našu prekrásnu prírodu. Spomienky a zážitky späté s prírodou nám ostávajú ešte dlho v pamäti a hlavne ukryté v našich srdciach. Sú malým svetielkom a v prípade potreby ich nachádzame hlboko v našich dušiach. Vtedy aspoň na malú chvíľu pookrejeme a vydržia nám do ďalšej túry, po ktorej si každý nový zážitok ukladáme sťaby do čarovnej nevyčerpateľnej studničky.

                              Za KST TO KOS Rimavská dolina: Andrea Blahová

----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

13. jún 2015 - Rozhľadňa na Jasenine

Trasa:Kokava nad Rimavicou - Jasenina - Ďubákovo - Kokava Línia

Rozhľadňa na Jasenine,

nenápadný, ale príjemný tip na výlet

Ešte nám ani nestihli „vychladnúť“ turistické topánky z Nízkych Tatier a už o tri dni, v sobotu /13. júna 2015/ ráno ich opäť obúvame. Rosničky sa predbiehajú v hlásení v predpovediach o počasí. Vraj nás dnes čaká extrémne  horúci deň s tropickými teplotami. Možno práve táto informácia odradila väčšinu našich členov a namiesto túry si zvolili oddych niekde pri vode. A tak len malá, šesťčlenná zostava v dvoch autách opúšťa Tisovec a prichádza do rekreačného strediska Kokava – Háj. Túru začíname pri Penzióne Family náučným chodníkom Ipeľ. Náučný chodník je ešte stále vo výstavbe a jeho nenáročná trasa vedie dolinou Hájskeho potoka. Holé chrbty kopcov nám poskytujú prekrásne výhľady na Slovenské rudohorie a Klenovský Vepor. Od rána nás sprevádza príjemné slnečné počasie. Vysokou trávou sa prebrodíme do obce Šoltýska. Vznik tejto obce, ako i obce Ďubákovo úzko súvisí s rozvojom priemyselnej výroby a najmä skla. Zo Šoltýsky pokračujeme v okolí Ďubákova najskôr k Chladnej studni, kde si pri novom prístrešku, v peknom prostredí s jazierkom, trochu vydýchneme. Po chvíli opäť pokračujeme v našej ceste smerom k rozhľadni na Jasenine, ležiacej v Stolických vrchoch, vo výške 995,2 m. n. m. Okolie rozhľadne je pekne udržiavané, s pamätnými tabuľami, prístreškom a dreveným stolom s lavicami. Z Jaseniny máme už len kúsok do Ďubákova. Prichádzame do cieľa našej dnešnej túry. Ten, kto má chuť si aktívne oddýchnuť v lone prekrásnej prírody, má určite naše odporúčanie na prechádzku práve týmto náučným chodníkom. Veď je to takmer za rohom a výhľady, ktoré ponúka táto časť našej krajiny sú balzamom na dušu. Liekom na „všetko“ je predsa príroda.

Andrea Blahová

KST TO KOS Rimavská dolina

----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

 

Pálenie jánskych ohňov

V piatok, 26. júna večer mohli obyvatelia a návštevníci nášho mesta opäť vidieť žiaru ohňa pri dvojkríži na Obadovom očku. Tentokrát to boli jánske plamene. Partia tisovčanov, členov KST TO KOS Rimavská dolina, dostala nápad obnoviť ďalšiu, v Tisovci pozabudnutú tradíciu našich slovenských predkov.

Pálenie jánskych ohňov je pradávna slovenská tradícia. Tradovalo sa, že na Jána majú najväčšiu moc všetky živly - zem, voda i oheň. Preto sa zvykli páliť jánske ohne, vatry. Mládež, ženy aj muži na svätého Jána tancovali a spievali okolo vatier, často ich aj preskakovali. Ohňu sa pripisovala magicko-očistná funkcia. Generácie pred nami kedysi tiež verili, že aj byliny nájdené v túto magickú moc, majú ozdravujúce účinky. Jánske ohne sa pálili v podvečer 24 .júna. Pastieri už dlho predtým zbierali raždie na jednu hromadu. V deň, keď sa mala páliť svätojánska vojana /vatra/ mládenci a pastieri postavili zo žrdí kostru, ktorú vyplnili nazbieraným raždím a väčšími kusmi dreva. Keď sa zotmelo, zapálili najskôr zvolávacie ohníky, na ktoré dievky čakali ako na signál, aby išli ku vojane spievať a prekárať sa. Mládenci a pastieri preskakovali ohníky a dievky spievali ľubozvučné piesne. Rozšírené bolo vyhadzovanie fakieľ a zapaľovanie kolies na vysokých drevených stĺpoch. Oheň sa uctieval, nesmel sa požičať ani zhasiť. Musel vydržať horieť čo najdlhšie.

V piatok popoludní /akciu sme posunuli o dva dni/ najskôr partia v zložení M. Keleti, R. Petróczy a R. Buchta pripravila dve vatry na jánske ohne. Jednu menšiu – ,,zvolávaciu“ a druhú väčšiu. Podvečer sa už začali schádzať prví nadšenci a zvedavci. Postupne sa tu vystriedalo cca 45 obyvateľov Tisovca - detí, mládeže a dospelých. Najskôr bol zapálený malý zvolávací ohník, ktorý poslúžil pre všetkých zúčastnených na opekanie prinesených pochutín. Po občerstvení sa najodvážnejšie deti podujali vyskúšať jednu z tradícii a to preskakovanie ohňa, na čo im poslúžil zvolávací ohník. Darilo sa im a tak zažili aspoň na chvíľu spôsob zábavy našich predkov. Keď sa zotmelo, bola zapálená väčšia vatra. Pri pohľade do ohňa sa rozozneli ľudové, trampské ale aj modernejšie piesne, ktoré znásobovali dobrú náladu. A akcia mala aj svoj zlatý klinec. Atmosféru pálenia jánskych ohňov obohatila oprášením ďalšieho zvyku a to vyhadzovanie fakieľ, no v modernejšej podobe, Kristína Bysterská svojou ohňovou show. Za svoje vystúpenie oprávnene zožala potlesk všetkých zúčastnených. Kristínka ďakujeme za skvelý zážitok.

Veríme, že ďalšia obnovená tradícia si získa ďalších nadšencov a ľudí, ktorí si vážia a sú hrdí na svoje tradície a majú chuť pri pohľade do ohňa zaspomínať, zaspievať a porozprávať sa spokojne a bez vonkajších vplyvov. Poďakovanie za pomoc pri uskutočnení tejto akcie, okrem už menovaných, patrí aj firme Mestské lesy Tisovec s.r.o. E. Lopušnému, Ľ. Husanicovi, M. Husanicovej, M. Stejskalovi za super plagát a majiteľom pozemku.

R. Buchta, člen KST TO KOS Rimavská dolina

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

J Ú L   2015

11. júl 2015: Z Muráňa do Tisovca

Do tretice všetko dobré ....Aj tak by sa dala opísať táto náročná trasa, nielen pre svoju dĺžku, prevýšenie a členitosť terénu, ale aj preto, že po dvoch vlaňajších odkladoch z dôvodu kalamity a nevyspytateľného počasia, sa to tentokrát konečne podarilo. A tak sme v sobotu, 11. júla 2015 mohli vyraziť na plánovanú trasu. Náročné bolo najmä úvodné dlhé stúpanie z Muráňa hore Hrdzavou dolinou do sedla a neplánovaná prechádzka do „ neba „ smerom na Nižnú Kľakovú. /1185 m/
Prvá časť výletu viedla prekrásnou Hrdzavou dolinou do lúčneho sedla Nižná Kľaková ležiaceho na Rudnej magistrále. Malé občerstvenie neďaleko útulne a naša túra pokračuje na skalné bralo. Po neskutočných výhľadoch na Skalnej bráne /1120 m/ sme zostúpili pod nedostupné vápencovo- dolomitové skaly Malej a Veľkej Stožky. Obidva vrchy stojace tesne oproti sebe nad skalnou roklinou potoka sú národnou prírodnou rezerváciou. Ešte jedno malé stúpanie na Randavicu /1025m/, prekonanie prekážkovej trasy /neodstránená kalamita z vlaňajška/ smerom na Burdu a krásna sobotná vychádzka je na konci. Tu naša spoločná akcia končí. Mali sme možnosť nazrieť do novej útulne a potom sa naša skupinka rozdelila. 9 členná partia pokračovala dolinou Roveň do Tisovca, ostatní traja smerom na Zbojská.

Naša trasa: Muráň - Hrdzavá dolina - Nižná Kľaková - Skalná brána - Stožky-horáreň - Randavica - Pod Vysokým vrchom- Burda - Roveň - Tisovec (8,55 hod)

Celková dĺžka plánovanej trasy 31 km. /naša, neplánovaná, asi 34/.

     Saskia Hrončeková, KST TO KOS Rimavská dolina

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

A U G U S T  2015

 1. august 2015 -                            40. výstup na Veľký bok aj s účasťou KOS- ákov

Leto spoločne s  prázdninami máme v plnom prúde a kúpaliská praskajú vo švíkoch. Tropické horúčavy sužujú naše malé Slovensko. Pobyt pri vode, alebo vysoko v horách sú dve lákavé možnosti, ktoré ľudia zvažujú v týchto dňoch plných slnka. Tým si osviežia nielen svoje telo, ale aj svoju myseľ. Pre ktorú z týchto možností sa rozhodnúť? My, turisti z TO KOS Rimavská dolina si samozrejme vyberáme tú druhú. A tak v prvý augustový deň prichádzame v počte 34 do obce Heľpa, kde sa koná jubilejný 40. ročník turistického výstupu na Veľký bok /1727 m. n. m., Nízke Tatry/. Akciu organizuje klub turistov Heľpa v spolupráci s OÚ Heľpa a my sme si účasť na nej naplánovali aj do nášho Kalendára akcií na rok 2015. Otvorenie akcie začína pred obecným úradom, kde sa postupne schádzame spolu s turistami a milovníkmi prírody z celého Slovenska. Členovia folklórneho súboru spríjemňujú registráciu účastníkov, otvorenie a čas čakania na začiatok výstupu peknou piesňou. Heľpa je obec v prekrásnom lone prírody. Obec navštívil aj známy umelec, fotograf, filmár a hudobník Prof. Karol Plicka. Svoje nadšenie z tohto kúska zeme vyjadril slovami, že tu našiel kroje, zvyky a ľudí v najčistejšej podobe. Svoj výrok patrične potvrdil vo vynikajúcom filmovom spracovaní Zem spieva a tým zachoval odkaz na časť histórie nášho národa pre budúce generácie. V obci pôsobil i známy slovenský spisovateľ Jozef Cíger Hronský, ktorý sa taktiež inšpiroval prostredím heľpianskeho kraja vo svojich knihách Jozef Mak a Brondove rozprávky. Po otvorení výstupu nás autobus vyviezol až na hrebeň Nízkych Tatier, do sedla Priehyba /1191 m. n. m./, kde začína trasa. Zo sedla Priehyba už po svojich pokračujeme červenou turistickou značkou prudkým stúpaním po turistickom chodníku smer Kolesárová /1508 m. n. m. /. Chodník je úzky a nás je priveľa. Napriek tomu sme výborne zladení a pomaly sa z nohy na nohu posúvame strmým terénom prudko nahor. V tejto chvíli sa vo mne prebúdza spomienka na poslednú túru jedného daždivého dňa v Nízkych Tatrách. Vtedy ma studené kvapky dažďa sprevádzali takmer celou trasou a viditeľnosť sa rovnala nule. Dnes je tomu pri troche šťastia inak. Výhľady na Západné a Vysoké Tatry, Veľký bok, Muránsku planinu a časť Horehronia sú čarovné. Prechádzame Oravcovou na vrchol Zadnej hole /1619 m. n. m. /. Tu si doprajeme chvíľku oddychu a ďalej pokračujeme odkloniac sa z hlavného hrebeňa na žltú značku. Schádzame do sedla pod Veľkým bokom /1497 m. n. m. / a kratším, ale zato prudším stúpaním prichádzame cez les a potom trávnatým porastom na Veľký bok /1727 m. n. m./. Nasleduje pauza, kde po zapísaní do knihy výstupov dostávame od organizátora pamätné suveníry/tričko, odznak/. Teraz sa môžeme kochať v skutočne neopísateľne krásnych výhľadoch. Z chrbta Veľkého boku očami pohládzame okolitú krajinnú nádheru. Na severe Vysoké a Západné Tatry, na západe je to Ďumbier a Chopok, Muránska planina na juhu a Kráľova hoľa na východe. Pred nami sa rozprestiera takmer polovica Slovenska ako na dlani. Žltou značkou sa vraciame späť na hlavný hrebeň nízkotatranskej magistrály, na Zadnú hoľu, Oravcovú, Kolesárovú. Z hrebeňa sa na Kolesárovej odpájame na modrú značku a zostupujeme k horárni Kolesárová /730 m. n. m./. Odtiaľ účastníkov autobusy zvážajú do areálu amfiteátra v Heľpe, kde akcia končí chutným guľášom s občerstvením.

Okrem dojmov z vydareného dňa si ako bonus odnášame v srdciach ešte niečo navyše. Je to spomienka na neopakovateľné stretnutia s podobne naladenými ľuďmi, či na vône a zvuky, ktoré nám nezištne poskytuje jedinečná matka príroda. Lesy a hory s ich tajomnými zákutiami plnými zelene, spolu so zvieracími obyvateľmi, ktorých sa nám pri troche šťastia niekedy podarí zahliadnuť a potôčikmi plnými krištáľovo čistej vody. To je to pravé, prečo sa tak radi a často do prírody vraciame.

                         Andrea Blahová,

           KST TO KOS Rimavská dolina Tisovec

-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

S E P T E M B E R   2015

5. september patril Belianskym Tatrám

O 6:00 sme vyrazili z Tisovca do Ždiaru, odkiaľ nasledoval prechod Monkovou dolinou na Široké sedlo, Kopské sedlo a okolo Bieleho plesa a chaty Plesnivec do Tatranskej Kotliny. Asi prvú hodinu a pol nám síce pršalo a práve v najstrmšom úseku, kým sme vyšli na prvé sedlo, ale potom sa vyčasilo a dokonca aj slnko nás sprevádzalo cestou a bolo príjemne teplo. Spoločnosť pri výstupe do hrebeňových partií nám robili aj kamzíky. Tých tu bolo neúrekom. O 19:00 opúšťame Tatranskú Kotlinu a autobusom smerujeme späť domov.

Vedúci akcie M.Bysterský. Info o akcii nedodané.

                                   D.K.

---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

19. september - 34. Clementisova cesta

28 dospelých členov a štyria z kategórie dorast sa zúčastnilo tohoto 34. ročníka prechodu Clementisovou cestou. Aj keď to zrána vyzeralo s počasím kadejako a nejaký ten mierny dáždik nás na Zbojskách, aj v začiatku trasy sprevádzal, nebolo to vôbec také zlé, ako to možno vyzeralo a na Kučelachu sa obavy rozplynuli. Na sedlo Burda, kde tento rok varili guláš horehronci, to už z Kučelachu nie je ďaleko a preto tí lenivejší pokračovali starou známou zelenou trasou, aby čo najrýchlejšie mohli oddychovať pri novopostavenej útulni na Burde. Niektorí sme sa už tradične zo sedla Kučelach vydali radšej okolo prameňa Rimavy. A boli aj takí, ktorí po prvý krát. Počasie už bolo fajn a času tiež dosť, tak prečo si cestu trochu nespríjemniť výhľadmi. Tie sa nám naskytli nielen cestou k prameňu, ale aj počas zostupu na Burdu. Po ochutnaní guláša, občerstvení a povinnom fotografovaní na pamiatku, kroky účastníkov  mierili do Tisovca rôznymi smermi. Či už späť na Zbojská, dolinou Roveň, popod Vysoký vrch, alebo Kľak. Tí, čo trochu pridali do kroku, vyhli sa dažďu a tí, čo sa aj niekde zdržali, pocítili jeho vlhký hnev. Aj koncert pred základnou školou skončil pár minút skôr, ako sa plánovalo, práve kvôli zmene počasia a jeho mokrej verzii.

                                     D.K.

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

27. september - Výstup na Sivec

Do tretice všetko dobré. Toto známe slovné spojenie možno v prípade tejto akcie smelo použiť. Pred dvomi rokmi bol Sivec tiež naplánovaný, ale pre malý záujem sa akcia nekonala. Druhý pokus v tom istom roku opäť nevyšiel. Autobus síce na stanovisko dorazil, aj niekoľko turistov, ale po vzájomnej dohode sme autobus napokon poslali preč. Dážď, ktorý neprestával a tiež aj predpovede počasia na celodenný lejak na väčšine územia, neveštili nič dobré. V tomto prípade bolo zrušenie akcie na mieste.

V roku 2015 sme si akciu zaradili do plánu opäť. A aj keď to spočiatku pri prihlasovaní na ňu nevyzeralo na naplnenie autobusu, napokon sa tak stalo a do tretice sa akcia uskutočnila. Nekonala sa však v sobotu, ako býva zvykom, ale z dôvodu konania koncertu Františka Nedvěda a jeho syna práve v tento deň, sme ju presunuli na nedeľu, kedy to aj s počasím vyšlo lepšie. Sobota bola ešte daždivá, ale nedeľa už ako stvorená na turistiku. Nebola plná slnka, ani pohľadnicovej oblohy, ale o nádherné výhľady z vrcholu Sivca nebola núdza. Nebola zima, nebolo horúco, nepršalo a to na turistiku stačí. Na trasu sme nastúpili za mostom pri vodnej nádrži Ružín. Sivec bol zdolaný za necelé 2 hodiny a tak bola možnosť pokračovať zo sedla Priehyba pod Sivcom ďalej, až na Gaľovú. Tu sa naša 34 členná skupina rozdelila. Osem členov, ktorí už mali chodenia dosť, sa vydalo po modrej značke do Košickej Belej. To ale ešte netušili, že vďaka zaujatému rozhovoru a nepozornosti zo značeného chodníka odbočia. Pri zostave tejto skupinky, hlavne u niektorých členiek,  to však nebolo nič nové. Napokon sa však k autobusu dostali, len trasu, ktorú si chceli oproti nám skrátiť, mali dlhšiu, ako plánovali.

26 turistov pokračovalo trasou A z Gaľovej červenou značkou na sedlo Repy a odtiaľ na rázcestie na Kráľovej studni, cez Jánošovu lúku k chate na Hrešnej, až do Kavečian. Skupina B dorazila v autobuse do Kavečian len niekoľko minút pred "Áčkarmi". Naša mlaď využila čas čakania na tunajšej bobovej dráhe. Po občerstvení a zasýtení sa v reštaurácii, smerujeme domov. Aj napriek neskoršiemu návratu /okolo 22.hod./ možno akciu považovať za vydarenú a účastníkom len poďakovať za disciplinovanosť a vzájomnú toleranciu. Tí rýchlejší totiž vždy čakali pri najbližšom turistickom smerovníku ostatných a tak tomu bolo až do záveru trasy.

Počet členov celkom: 34, z toho 22 x dospelí, 6 x dorast.  Hostia, nečlenovia: 6                

Počet kilometrov: Trasa A - 19 km, Trasa B - 15km

 

                                                  D.K.

----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

O K T Ó B E R   2015

3. október - Spoznajme Turiec

V rámci tejto akcie sme stihli zhliadnuť rodný dom Jána Kostru v Turčianskej Štiavničke, zaujímavé Teplické serpentíny, vystúpiť na bájmu Katovu skalu, Sklabinský hrad s pútavým a netradičným výkladom v hradnom múzeu a tí, čo toho nemali dosť, cestou domov ešte na Blatnický hrad. Akcia ako víno. Slnečný deň, 31 veselých a poznania chtivých zábavných ľudí, tolerancia, dobrá nálada, nízka náročnosť. To sú ingrediencie, z ktorých vznikla opäť vydarená akcia.

Počet zúčastnených celkom: 31, z toho 24 x dospelí, 3 x dorast.   Hostia, nečlenovia: 4   

Počet kilometrov: A - 15 km, B - 12 km                                                                                

Bližšie info o akcii od Andrejky Blahovej prikladám.                                                 D.K.                                                                                                                

                               SPOZNALI SME KRÁSY A ZAUJÍMAVOSTI REGIÓNU TURIEC

Zo slnečného, horúceho leta sme sa prehupli do jesene, kedy moc pomaly preberá noc a preto sa krátko pred šiestou hodinou rannou schádzame pri autobuse ešte za hlbokej tmy. Krátko po šiestej odchádza tridsaťjeden rovnako naladených ľudí smerom do Turca.

Do malej obce Turčianska Štiavnička prichádzame zároveň s lúčmi ranného slnka. Obec je plná prírodného a kultúrneho bohatstva. Od Martina je vzdialená približne 9 km. Pomenovaná bola podľa uhličitej kyselky, ktorá sa nachádza v obci. Takmer v centre obce nás víta a v najbližšej hodinke sa stáva našim sprievodcom, sám starosta obce, Peter Očka. Na úvod nás zavedie do rodného domu básnika Jána Kostru, kde prechádzame malou kuchynkou, izbičkou a obývacou miestnosťou. Tu sú uložené básnikové osobné veci, pôvodné zariadenie domu s nábytkom, cenné literárne práce, na stenách visia staré pamätné fotografie a obrazy. Uprostred zrekonštruovanej budovy nám starosta porozpráva, čo všetko predchádzalo otvoreniu tohto malého múzea . Sám mnoho rokov zhromažďoval materiály a osobné veci Jána Kostru. I samotný rodný domček bol v dezolátnom stave takmer na pokraji rozpadnutia, aby presne na sté výročie narodenia spolu s pamätnou tabuľou básnika mohol opäť v novom šate privítať širokú verejnosť, ale už ako malé múzeum.

Kto bol vlastne Ján Kostra? "Buď trpezlivý. Porozumenie nech Ťa vždy sprevádza, keď skúmaš, čo ju bolí. Život je veľké krásne umenie. Nemáme ešte pre ten odbor školy." Aj týmto citátom si môžeme pamätať z našich školských lavíc tohto významného slovenského básnika a autora literatúry pre mládež. Bol jedným zo zakladateľov modernej slovenskej lyriky, okrem iného prekladateľom a veľkú časť svojho života venoval maliarskej tvorbe. Tú považoval za svoju intímnu záležitosť. Preto jeho diela poväčšine nepoznáme. Niektoré z maliarskych prác boli použité pri ilustrácii básnickej zbierky Ave Eva. Medzi exponátmi v básnikovom rodnom dome, okrem vlastných obrazov na stenách, nachádzame aj maliarsky stojan v obývacej izbe s originálom obrazu, ktorý všestranný umelec sťaby len pred malou chvíľkou sám namaľoval. Mimochodom celý domček dýcha históriou, akoby práve sám básnik odišiel iba niekam na krátku prechádzku. Na záver sa dozvedáme, že v básni Môj rodný domov si Kostra spomína na skromný domček svojich rodičov, ktorý stál v susedstve kaštieľa. Stojí dodnes, avšak renesančný kaštieľ zo 16. storočia ku ktorému patrí rozľahlý anglický park je v súčasnosti oplotený, má nového majiteľa a bohužiaľ sme sa dovnútra nedostali. V parku sa nachádza rozsiahle arborétum plné viac než 400 druhov vzácnych stromov, kríkov z celého sveta a jazierko. Kaštieľ patril kedysi rodine Révayovcov. V obci sa nachádza aj ich pohrebná kaplnka - mauzóleum.

Autobusom pokračujeme na kraj obce, smerom na Sklabinský Podzámok. Tu sa nachádza pri ceste minerálny prameň, šťavica. Odtiaľto začíname našu túru po neznačenom chodníku Teplickými serpentínami miernym, nenáročným terénom smerom nahor. Keďže obec a jej okolie nemala dostatok vodných zdrojov dal vybudovať gróf Révay Teplické serpentíny. Je to sústava menších horských jazierok prepojených vodnými malými kanálmi. Ide o dômyselný systém ako priviesť vodu do obce, hlavne do kaštieľa a parku, kde sa v jazierku zhromažďuje všetka voda zo serpentín. Kráčame lesným chodníkom súbežne s umelo vytvorenými drevenými žľabmi a skalami. Prichádzame k prvému jazierku a hustým lesom pokračujeme až k ďalšiemu jazierku. V kaskádach jazierok vidieť aj malé vodopády.Tie vznikli dlhým pôsobením vody. Neďaleko od posledého jazierka prichádzame na vyhliadku s umelecky spracovanou drevenou tabuľou, ktorá nám svojim popisom uľahčila orientáciu v priestore. Tam si nachvíľku popasieme oči na okolitej prírode. Vidíme celú Turčiansku Štiavničku a niekoľko susedných obcí. Počasie nám praje, začína babie leto a na tvári nás šteklia hodvábne pavučinky. Oči nám ostávajú visieť na vrcholoch Malej Fatry.

Od vyhliadky pokračujeme lesom a rúbaniskom, až postupne prichádzame na Katovu skalu. Zo skaly sa ponúka prekrásny polkruhový výhľad na Turčiansku, Kantorskú dolinu a Veľkú Fatru. Skala vraj dostala názov podľa neďalekého hradu Sklabiňa, ktorému slúžila ako miesto popráv. Údajne z nej zhadzovali hradní páni nepohodlných ľudí. Okrem toho podľa povesti je v skale zakliata mladá dievčina. Do skalnej steny ju zavrel tyran - kat, aby ju donútil stať sa jeho ženou. Toto mladú dievčinu nezlomilo, preto ju preklial a ona teraz musí sedieť na jeho poklade. Iba raz za sto rokov má však možnosť vysloviť jedno slovo. A tak sa zo skaly raz za sto rokov ozve “vysloboď!” Po chvíli odpočinku naše kroky pokračujú zostupom po červenej značke do obce Sklabinský Podzámok.

Nad obcou na nevysokom návrší sa týči hrad Sklabiňa. Hrad vznikol v prvej polovici 13. storočia na mieste staršieho hradiska. V 16. storočí hrad dostal nového majiteľa. Stal sa ním Františka Révai a až do roku 1944 bol obývaný. Vtedy ho hitlerovské vojská vypálili a od tej doby je v ruinách. Momentálne hrad znovu opravujú. V hospodárskej budove pri hrade je zriadené múzeum, kde dostávame emotívny výklad o histórii hradu ako i nálezoch, ktoré sa našli pri oprave samotného hradu a hradného areálu. Z hradu sa zachovala časť muriva a na niektorých miestach stoja vysoké múry až do výšky niekoľkých metrov.

Z hradu Sklabiňa sa autobusom presúvame na hrad Blatnica. Vzdialený je len pár kilometrov a máme to po ceste domov, preto by bola škoda o túto možnosť prísť. Do obce Blatnica prichádzame v podvečer. Na konci obce začíname žltou značkou, ktorou kráčame tí, ktorí ešte vládzeme. Prechádzame okolo Chatovej osady Gader hore Gaderskou dolinou. Smerovník nám oznamuje, že ku odbočke k Blatnickému hradu je to len 10 minút. Pri odbočke meníme asfaltovú cestu za lesný chodník, ktorý mierne stúpa nahor a pri horárni sa prudko stáča doľava. Tu začíname stúpať strmšie až ku hradu. Cesta nám trvá približne 20 minút. Hrad Blatnica (685m.n.m.), postavili v druhej polovici 13. storočia. Všetky časti hradu sú prístupné, na hrade prebiehajú rozsiahle rekonštrukčné práce a z veží je krásny výhľad na okolitú panorámu. Z hradu sa vraciame tou istou trasou. V Chatovej osade Gader si doprajeme chvíľku na občerstvenie a plní zážitkov odchádzame domov.

Stihli sme toho za jeden deň naozaj dosť. Okrem prírodných krás sme sa dotkli aj histórie. Veď práve ona je jednoznačne dôležitou súčasťou každého z nás.

Andrea Blahová, členka KST TO KOS Rimavská dolina                                       

----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

VALIKINA TRASA STÁLE POPULÁRNA
                         alebo
21. ročník s medzinárodnou účasťou

    Na jar, v roku 1994 nás, vtedy najstaršia členka nášho turistického oddielu Valika Husaníková, previedla svojou obľúbenou trasou, ktorú najviac milovala a po smrti svojho otca po nej často chodievala s bratom Žigmundom. My, ako tisovčania - turisti neznalí zákutí bez turistického značenia, sme toto jej pozvanie, roky odkladané, radi prijali. Vtedy však netušiac, že touto trasou sme s Valikou kráčali nielen prvý krát, ale aj posledný. 24. októbra toho istého roku nás Valika náhle navždy opustila. Ako spomienku na ňu sme si ponechali túto jej obľúbenú trasu v našom Kalendári akcií a pravidelne každý rok, v dňoch výročia Valikinho odchodu z tohoto sveta, sa vydávame po jej stopách. Tento rok to vyšlo presne na deň, kedy nás pred 21 rokmi opustila.
    Tohtoročná predposledná októbrová sobota bola ako vystrihnutá z tej najkrajšej pohľadnice. Zraz prvých účastníkov býva už tradične pod železničným mostom na Muránskej ulici v Tisovci ráno, po ôsmej hodine. Prvým cieľom dňa bol cintorín, kde sme si za prítomnosti Valikinej dcéry Valiky s manželom uctili pamiatku našej bývalej členky položením kytice a zapálením kahancov. Druhé zrazové stanovisko je na železničnom priecestí v mestskej časti Slávča. Tu sa na k nám na trasu napája tá väčšia časť účastníkov. Ako plynú roky, pribúdajú aj noví účastníci prechodu a ich počet každým rokom rastie. Nebolo tomu inak ani na tomto ročníku, kedy sa akcie zúčastnila stovka turistov. Boli medzi nimi nielen pravidelní návštevníci akcie, ale opäť aj množstvo nových zvedavcov, ku ktorým sa dobrý chýr o akcii dostal z rôznych zdrojov. Svoje zastúpenie tu mali okrem tisovčanov aj  Revúca, Hnúšťa, Rimavská Sobota, Bratislava, Košice, Lučenec, Čerenčany, či dokonca aj Česká republika, čím sa 21. ročník stal ročníkom s medzinárodnou účasťou.
Valikina trasa vedie zo Slávče pod Hajnaš, cez Kozák do Hrdzavého a končí zostupom dolinou Kačkava v Tisovci. Pod Hajnašom nás čakalo okrem krásnych výhľadov aj prekvapenie v podobe horúceho čaju a iných nápojov. O toto príjemné spestrenie sa postarali manželia Irena a Pavel Milecovci. Veľmi pekne ďakujeme. Ďalej sme kráčali pohodlnou cestou, z ktorej sa naskytajú striedavo výhľady na okolité vrchy a vŕšky zaliate jesenným slnkom. Poďakovanie patrí aj manželom Zlatke a Jurajovi Brožovcom, ktorí už niekoľko rokov poskytujú priestory pri svojej chate v Kačkave, kde sa účastníci môžu občerstviť a zajesť si pripraveného pokrmu. Tento rok to boli dva druhy gulášov. Jeden divinový, vďaka kamarátom sponzorom, poľovníkom Dušanovi Liptaymu a Jánovi Striežovskému a druhý, pre tých, čo divinu "nemusia", bravčový. Hlavný aktér a šéfkuchár Pavel Blaho, za asistencie manželky Andrejky a Zlatky s Jurajom, sa svojej premiéry vo varení pre také množstvo stravníkov, zhostil na výbornú. Obidva BLAHOdarné guláše tak dostali právom samé pochvaly.
21. ročník Valikinej trasy dopadol nad očakávania. Prvotné odhady cca do 50 účastníkov sa nepotvrdili, ale počet sa zdvojnásobil, čo nás veľmi teší. Veď po vlaňajšom jubilejnom 20. ročníku za takmer 160 člennej účasti, sme so stovkou turistov tento rok už ani veľmi nepočítali.

Tak dovidenia zasa o rok!

Dušan Kojnok

---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

7. november 2015 - účasť na 22. Karolovskom výstupe na Bralo a Bralce v Tuhári

Organizátorom a všetkým skvelým ľuďom, ktorí sa podieľali na zabezpečovaní a priebehu tejto skvelej akcie patria naše pozdravy a veľké poďakovania za celú zostavu z Tisovca. Keďže neboli medzi nami v 44 člennej partii len Tisovčania, ale aj turisti z Hnúšte, Revúcej, či Banskej Bystrice, posielame toto poďakovanie aj v ich mene. Veľmi pozitívne ohlasy mala akcia aj u divadelných ochotníkov z Tisovca, ktorí kvôli tejto akcii prerušili víkendové predpemiérové sústredenie. Vyzerá to dokonca tak, že aj na rok 2016 budeme musieť pre obrovský úspech a pozitívne ohlasy, akciu a účasť na nej, zakomponovať do nášho Kalendára akcií.

----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Výstup na Sinec

V sobotu 14.11.2015 sa uskutočnila predposledná tohoročná akcia nášho turistického oddielu. Spoločne sme s turistami z Hnúšte a Klenovca vystúpili na vrchol Sinca s nadmorskou výškou 917 m.n.m.

Členovia oddielu, ako aj hostia, teda turisti neregistrovaní v našom TO KOS, sa stretli v Tisovci na malej stanici, odkiaľ sme sa vlakom dostali do Hnúšte a potom autobusom do Klenovca. Prvá zástavka bola pri pamätníku druhej svetovej vojny v Klenovci, ktorý zaujal najmä deti. Od tanku sme už spoločne s turistami z okolitých  obcí začali strmý výstup na Chorepu. Bola to najnáročnejšia časť výstupu, ale odmenou bol výhľad na Klenovec, tisovskú Hradovú s dominantou okrúhlej skaly, ako aj na Klenovský Vepor, Fabovu hoľu a Stožky. Počasie nám prialo, slniečko nám svietilo na cestu a občas, najmä na hrebeni, pofukoval vietor, čo zlepšovalo viditeľnosť. Po príjemnom prechode hrebeňa nasledovala zástavka na Bodnárke a trocha neskôr vrcholový oddych pri horárni na Sinci. Cestou sa nám niekoľkokrát naskytol nádherný výhľad aj na hrebeň Nízkych Tatier s dominantou Kráľovej hole a dokonca aj na zopár vrcholov Vysokých Tatier. Niektorí účastníci si na ohníku opekali špekáčiky, iní sa posilnili zásobami z domova. Ako obyčajne, Milan Slabej urobil spoločnú vrcholovú fotografiu a keďže bolo niekoľko variant na zostup, dostali sme pokyny na návrat domov. Po Sinec - Železná tabla sme išli všetci spoločne, potom sa jedna partia vybrala smerom do Rimavskej Bane, druhá, kde prevládali deti, ktorým bola sľúbená pizza, smerom do Hnúšte. Cesta nadol bola komplikovanejšia, ale o to zaujímavejšia. Najmä preto, že sme museli obchádzať resp. podliezať veternou kalamitou padnuté stromy, čo niekedy spôsobilo potrebu hľadať nielen značku, ale aj chodník. Nakoniec to ale zvládli všetci, aj najmladšia účastníčka Zuzka Parobeková, ktorá absolvovala celú trasu o dĺžke 13 km a prevýšením 650 m na vlastných nôžkach, hoci nemá ešte ani 4 roky. Motivácia pizze a kofoly bola odmenou najmä pre detských účastníkov. Na sklonku prekrásneho dňa sme sa vo vlaku v Hnúšti spojili so skupinou, ktorej cieľom bola Rimavská Baňa a spoločne sme sa vrátili domov.

Celková účasť: 28 účastníkov, z toho 19 členov.

Valéria Parobeková, členka KST TO KOS Rimavská dolina

---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

D E C E M B E R   2015

9. SILVESTROVSKÝ VÝSTUP NA HRADOVÚ, alebo Máriova silvestrovská oddychovka

Posledný deň roka už po 9. krát patril Máriovej silvestrovskej oddychovke, teda Silvestrovskému výstupu k zástave na Hradovej. Od 9:30 sa začali schádzať účastníci akcie, ktorých sa zaregistrovalo svojim podpisom 50, ale napokon sa na vrchole vystriedalo až okolo 65 turistov. Tých na vrchol vylákalo aj pekné zimné, síce bez snehu, no slnečné počasie. Zaujímavosťou akcie bola aj účasť Rasťa Ekkerta z televízie JOJ so svojou kamerou a mikrofónom. A tak mohlo celé Slovensko v silvestrovský večer sledovať v hlavných večerných Novinách cca 50 sekundový šot natočený z tejto našej akcie. Súčasťou tohto ročníka Silvestrovského výstupu bolo aj osadenie vrcholovej knihy pri vyhliadke na Hradovej. Na informačný panel tak pribudla schránka od zhotoviteľa Paľa Blaha a v nej zošit, do ktorého už aj na Hradovej budú môcť turisti napísať svoje pocity a dojmy z výstupu a pobytu na pýche a symbole Tisovca.  Výhľadmi do okolia, prípitkami punčom od Mária a sektami od účastníkov a po prianiach do Nového roka sa akcia skončila a v skupinkách sme sa z vrcholu rozchádzali späť do Tisovca.

                                                                                                                                                                                             D.K.