R o k   2019

J A N U Á R  2019

1. akcia roka 2019 v KST TO KOS Rimavská dolina:

ROBOVA NOVOROČNÁ VÝDYCHOVKA - 1. január 2019

 /Tisovec - Krivá - Obadovo očko/

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

35. ONDREJOV POCHOD VĎAKY - 5. 1. 2019

   Druhou akciou Nového roka bol už tradičný nenáročný "pochod" za krásami zimy v okolí Rimavskej Bane. Kraskovská pastva je cieľom KOS-ákov od roku 1984, kedy sa traduje aj vznik turistického oddielu, práve v Rimavskej Bani. Po desiatich rokoch oddiel zmenil sídlo a od vtedy ním je Tisovec. Rok 2019 je aj rokom malého jubilea v našom oddieli, nakoľko si pripomenieme už 35 rokov od jeho založenia. Iniciátorom vzniku oddielu, ako aj Pochodu vďaky pred 35. rokmi bol Ondrej Knapp, na ktorého počesť nesie akcia v názve aj jeho meno. Stalo sa tak pred 15. rokmi, kedy nás navždy opustil. Od vtedy to nie je Pochod vďaky, ale ONDREJOV pochod vďaky.
Aj v piatu januárovú sobotu roku 2019 sme akciu začali na cintoríne v Rimavskej Bani, kde sme si tichou spomienkou, kyticou a plameňmi sviec pripomenuli osobnosť Ondreja Knappa. Potom už smerujeme cez obec na Kraskovskú pastvu k pomníku, kde s pietou vzdávame hold padlým na týchto miestach. Pred zostupom do Rimavskej Bane sa tradične hostíme na vlastnoručne opečených klobásach, zabezpečených každoročne pre všetkých účastníkov z rozpočtu oddielu. Po výdatnej hostine schádzame známou trasou do Rimavskej Bane. Po návšteve a ochutnávke špecialít na obecnej zabíjačke už smerujeme domov. Počet účastníkov: 27

Foto TU: https://www.facebook.com/photo.php?fbid=2018042795162032&set=pcb.1195024183986813&type=3&theater&ifg=1

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

ZIMNÉ VYSOKÉ TATRY - 12. 1. 2019

V "ľadovom kráľovstve" na Hrebienku

Z turistických chodníkov KST TO KOS Rimavská dolina Tisovec

Pre dôvod stráviť druhú sobotu roka 2019 v našich veľhorách sa rozhodlo až 43 turistov. Naplánované bolo navštíviť ľadový dóm na Hrebienku a betlehem vytvorený zo snehu pri Rainerovej chate, či vyjsť si aj na zasneženú Zamkovského chatu. Bol to skvelý nápad.

Po príchode do Starého Smokovca sme sa rozdelili na dve skupiny. Cieľom skupiny A bola túra až na Zamkovského chatu. Skupina B smerovala zo Starého Smokovca pešo, alebo lanovou dráhou na Hrebienok. Z Hrebienka sme ďalej pokračovali pešo, popri Bilíkovej chate na Rainerovu chatu. Hrebienok bol v tento deň krásny, slnečný, plný turistov. Prilákal ich, rovnako ako nás, Tatranský ľadový dóm a podujatie Tatry Ice Masters, ktoré sa práve v tento víkend na Hrebienku konalo. Najprv sme navštívili ľadový dóm, ktorého architektúra bola inšpirovaná bazilikou Svätého Petra v Ríme. Naživo sme mali možnosť sledovať aj tvorbu ľadových sochárov v rámci 7. ročníka podujatia Tatry Ice Masters. Bolo to niečo impozantné. Po prehliadke sme sa niektorí zastavili a posedeli na Bílikovej chate, niektorí pokračovali vo vychádzke priamo na najstaršiu a najmenšiu chatu vo Vysokých Tatrách, Rainerovu chatu. Všetci sme chceli vidieť betlehem zo snehu, ktorý vytvoril chatár Peter Petras. Žiaľ, osobne nebol prítomný. Snáď v lete sa s ním možno stretneme, keď bude oslavovať súkromné výročie. Bude to 50 rokov, čo do Tatier prišiel a začal pracovať ako horský nosič. Toto výročie ho motivovalo, aby pri chate vytvoril aj nadrozmernú postavu vysokohorského nosiča zo snehu. Táto socha upúta každého. Cestou späť na Hrebienok už boli chodníky úplne zaplnené tisíckami turistov. Všetci zdieľali nadšenie z krásy zasnežených stromov, čistého vzduchu a hrejivého slniečka.

Skupina A, v počte 4 členov, sledovala svoj cieľ, vyjsť na zasneženú Zamkovského chatu. Je to celoročne otvorená horská chata v nadmorskej výške 1475 metrov. Nikto z nás, ostatných nepredpokladal, že výstup vzdajú. Zvládli ho v plánovanom čase, pred dohodnutým odchodom autobusu. Turistika sa v Tatrách nekončí ani v zime. Práve naopak, nápor turistov sa zvyšuje. Zima dáva Tatrám jedinečnú tvár, akú nikde inde nenájdeme. Zažili sme to aj my, ktorí sme sa tohto výletu zúčastnili. Všetkým odporúčam objaviť tú nekonečnú krásu a osobne si prajem, aby sme sa do Tatier aj nabudúce vracali a odnášali si bohaté zážitky a energiu na dlhé obdobie.

Valika Huňová,

KST TO KOS Rimavská dolina

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

8. SPOMIENKOVÝ VÝSTUP NA HRADOVÚ - 26. január 2019

8. SPOMIENKOVÝ VÝSTUP NA BRALO HRADOVEJ

                                                                               „Vojna nie je nepríjemnosť, ale tá najohavnejšia vec na svete.“

                                                                                                                                       Lev Nikolajevič Tolstoj

Na pamiatku všetkých obetí vojny, ktorá zasiahla aj naše mesto a jeho obyvateľov, sa v sobotu podvečer, 26. januára 2019 o 15:30 pred zdravotným strediskom, stretla partia 36. turistov, občanov mesta a návštevníkov Tisovca, aby už po ôsmy krát nasmerovala svoje kroky do cieľa výstupu, pod zástavou na Hradovej.

Každoročne si v našom meste pripomíname významnú udalosť z 28. januára1945, ktorou je oslobodenie Tisovca a m. č. Rimavská Píla vojskami II. ukrajinského frontu a rumunskej armády. Tento rok už po 74. krát. Oslobodením Európy, ako i nášho malého mesta od fašizmu v roku 1945, skončil najväčší a najrozsiahlejší ozbrojený konflikt v dejinách ľudstva. Vo vojne prišlo o to najcennejšie, o život, údajne až do 60 miliónov ľudí. Zničené boli celé mestá a výsledkom nevyčísliteľné škody, nielen na majetku a kultúrnom dedičstve ľudstva, ale ostali obrovské rany i v samotných srdciach ľudí. Ako pomaly stúpam v spoločnosti mojich priateľov k vyhliadke, pri pomyslení na slovo vojna, prvé, čo mi napadne je strach, zúfalstvo a neopísateľná krutosť. Do života našich predkov vniesla v tom období neuveriteľný zmätok a nekonečnú bolesť. Preto, keď spolu zapaľujeme niekoľko desiatok kahancov, neprestávame myslieť na pamiatku tých, ktorí sa o oslobodenie mesta pričinili. Súčasťou akcie je aj známa partizánska pesnička Tichá noc, tmavá noc. Po krátkom príhovore predsedu nášho oddielu, nemohla chýbať ani na tomto ročníku výstupu. Ako sa mestečko postupne s pribúdajúcou večernou hodinou zahaľovalo do tmy, mali možnosť jeho obyvatelia uvidieť svetielka prichádzajúce z našej majestátnej Hradovej. Z vrchu, ktorý v sebe ukrýva obrazy z minulosti. Krásne miesto, ktoré si v sebe ponesie aj spomienku na tento večer.

S prichádzajúcou nedeľou sa však ešte traja, ja, Duško a Rastík vraciame na vyhliadku, aby sme upratali a upravili priestor pod zástavou. Kahance, ktoré v sobotu splnili svoju dôležitú úlohu, sme zniesli späť do Tisovca. Chodník nám dláždia drobné, bielučké snehové vločky, ktoré akoby nám šepkali, aby sme si udržali mier aj v srdciach. Aj holandský filozof raz povedal: „Mier nie je absenciou vojny. Mier je cnosťou, dôverou a spravodlivosťou.

Andrea Blahová,

KST TO KOS Rimavská dolina Tisovec

Foto TU: https://www.facebook.com/photo.php?fbid=10213582745827753&set=pcb.1210198322469399&type=3&theater&ifg=1

             https://www.facebook.com/photo.php?fbid=1692437540858191&set=pcb.1692438497524762&type=3&theater&ifg=1

---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

F E B R U Á R  2019

XVIII. ZIMNÝ PRECHOD STOLICKÝMI VRCHMI - 2. február 2019

Akcie v Revúcej sa z nášho oddielu zúčastnilo a 15 kilometrovú trasu zo sedla Javorinka do Muránskej Zdychavy prešlo 12 členov.

A tu je zopár postrehov od Števky Sirkovej:

   Na to aké bolo zlé počasie (asi najhoršie čo som za 10 rokov účasti na tejto akcii zažila), bola nálada pohodová a veselá. Ľudia boli spokojní, servis zvládnutý po každej stránke. Postretali sa rodiny, priatelia, turisti, lyžiari, mali sme aj návštevy zo spriatelených klubov. Z KST Sabinov sa zúčastnilo 14 lyžiarov, boli tu na výlete 3 dni, na Prednej Hore. Už tradične chodia na tento náš výstup aj turisti z Tisovca KST KOS Rimavská dolina. Tento rok prišli v počte 12 účastníkov. Pri debatách po trase sme zaznamenali účasť návštevníkov z Popradu a z Nitry. Chlapci na chate sa prekonali a tohto roku postavili „Hradby  na chate Janke“. Tam sa podával vynikajúci citrónový čaj a keksík, ktorý nám na akciu poskytla COOP Jednota Revúca.

Horská služba sa svojej úlohy zhostila tiež v plnom rozsahu – robili službu na chate, aj po celej  lyžiarskej stope, na začiatku, aj na konci.

Všetkým sa trasy, lyžiarske stopy a zabezpečenie výletu veľmi páčilo, aj napriek  hustej hmle a nepriazni počasia. Svedčia o tom aj zápisy v pamätnej knihe.

Na guláši sme si pochutnali  v reštaurácii Balaton, kde nám ho prichystali už piaty rok.

Personál bol veľmi ústretový a trpezlivý aj k posledným opozdilcom, ktorí prišli dolu okolo 17 – tej hodiny.

Štefánia Sirková,

KST Dúbrava Revúca a KST TO KOS Rimavská dolina

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

45. ZIMNÝ VÝSTUP NA TŔSTIE - 16. február 2019

Príspevok nedodaný!

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

M A R E C  2019

JOZEFOVSKÝ VÝSTUP NA VRŠOK - 23. marec 2019

Jozefovský výstup

na rozhľadňu Vršok

   Do Kalendára akcií na rok 2019, s dátumom 23. marec, sme zaradili aj akciu, na ktorú náš oddiel dostal pozvanie od predsedu novo založeného turistického oddielu Vršok Rimavská Baňa, Jozefa Kušpála. Stane sa z nej tradičná a toto bol jej nultý ročník.

Stretávame sa 15. KOS-áci a ďalších cca 85 ostatných účastníkov pred obecným úradom v Rimavskej Bani, krátko pred 11:00, kde už rozvoniava guľáš a na námestí hra DJ Julko. O 11:00 hod. nás privítal organizátor akcie a nasledovala gratulácia k jeho meninám od Vierky s Tuhára, nakoľko pozvanie prijali aj naši priatelia z obce Tuhár. Po úvodnej „ceremónii“, pokračujeme smerom do ulice Repno. V jej hornej časti sa nachádza diviačia ohrada a niektorí sme mali to šťastie jej obyvateľov aj zhliadnuť. Potom už pokračuje asi 20 minútové stúpanie na rozhľadňu Vršok, ktorá sa stala aj akýmsi symbolom nového turistického oddielu. Rozhľadňa je vysoká 7 metrov a pri dobrej viditeľnosti vidieť aj Kráľovu hoľu 1948 m.n.m, ba aj k našim južným susedom do Madarska a ich najvýšší vrch Kékes 1014 m.n.m.. Pod rozhľadňou bola vytvorená spoločná fotografia, no aj napriek snahe niektorí účastníci na nej chýbajú. Zostup späť si každý volí individuálne po tej istej trase. Celou Rimavskou Baňou rozvoniava guľáš, ktorý už od rána varil Jožko s pomocou kamaráta Milana z Tuhára. Za obecným úradom bolo pre účastníkov pripravené posedenie, čaj, výborný guláš a Jožkom vlastnoručne napečené buchty v počte 100 kusov. Do nálady pri jedle nám hral DJ Julko. Po občerstvení bola pre záujemcov pripravená prehliadka Evanjelického kostola z konca 13. storočia, zapísaného ako Národná kultúrna pamiatka, v ktorom sú zaujímavé fresky. Návštevu kostola nám sprístupnil správca, Vladimír Macove. Domov sa turisti vytrácali, podľa odchodov spojov. Pre tých, čo zostali, zábava nekončila, nakoľko DJ Julko hral až do 15-tej hodiny a tak sa na námestí aj tancovalo.

Ďakujem aj touto cestou priateľom z Tuhára, Vladimírovi Piarovi, predsedovi KST Bralo Tuhár Marošovi Martinskému, Vierke Olšiakovej, Milanavi Hrivnákovi, ale aj Ondrejovi Kockovi z Hnúšte, za pomoc pri organizácii, ale aj Vám, Kosáci, že ste prišli podporiť moju prvú oddielovú akciu a teším sa o rok na jej prvý ročník.

Jozef Kušpál, vedúci a organizátor akcie,

člen TO KOS Rim. dolina,

predseda TO Vršok Rim. Baňa

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

K PRAMEŇU TUHÁRSKEHO POTOKA - 30. marec 2019

    Prvý krát sme do plánu turistických akcií organizovaných KST - Bralo Tuhár, zaradili túto, nám doposiaľ neznámu akciu, s možnosťou spoznať aj iné lokality tohto regiónu, než nám už roky známy výstup na Bralo a Bralce. Zraz účastníkov bol o 8:00 hod. na námestí v Tuhári, odkiaľ sme sa na miesto začiatku trasy presunuli spojovým autobusom. Túra začala v Budinej a naše kroky najprv smerovali k pamätníku padlým počas 2. svetovej    vojny, ako aj ďalším13. obyvateľom Budinských lazov, ktorých nemecké vojská popravili na výstrahu obesením. Ďalšie naše putovanie sa nieslo v duchu obdivovania prírodných krás a prírodných výtvorov, čadičových vyvrelín v podobe Kamenných vrát, či Budínskej skaly, kde sa nachádza aj jaskynný útvar nazvaný Jánošíkova izba. Počasie bolo ukážkové a nič nebránilo tomu, aby sme si v doline, pri prameni Tuhárskeho potoka urobili krátku prestávku na oddych a na už pripravenom ohnisku od domácich turistov opiekli aj nejaké špecialitky. Cesta popri potoku nás potom doviedla do Tuhára, k prístrešku u Vaška, kde už tradičná pohostinnosť domácich ani v tomto prípade nesklamala a  všetci sme mali možnosť ochutnať výborný divinový guľáš, či iné ponúkané špeciality domácich majstrov. Nechýbala ani dobrá nálada, priateľské debaty, či dokonca spev.

Záverom mi nedá pripomenúť opäť nízku účasť z našej strany, čo na tak veľký kolektív je viac ako smutné.

Počet zúčastnených za KST TO KOS: 14

Počet prejdených km: 15

Cyril Huňa,

KST TO KOS Rim. dolina

Foto TU: https://www.facebook.com/photo.php?fbid=2072517303047914&set=pcb.1263342087155022&type=3&theater&ifg=1

-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

 A P R Í L  2019

PRIELOM RIEČKY MURÁŇ, KAŠTIEĽ V BETLIARI, Vodný hrad v Štítniku

- 13. apríl 2019

Turistika s príchuťou histórie

   Apríl  je mesiacom lesov, časom prebúdzajúcej sa jari a zelená má v tomto čarovnom ročnom období doslova zelenú. Navôkol, kam len oko dovidí, cítime už v ovzduší jej veľkolepý príchod s pompou jej vlastnou. Zároveň so sebou prináša sladký pocit znovuzrodenia, rodiaceho sa nového života a začiatku čohosi opäť nového. A hoci nám dnes, v druhú aprílovú sobotu, nebude dopriate rozprávkové počasie so slnkom zaliatou krajinou, nás to neodradí. Práve naopak! Náš dnešný príbeh začíname v počte 29 členov oddielu so zmesou príchutí turistiky a histórie, pokračujeme malou štipkou speleológie a končíme pri štvrťke kávovej lyžičky poznania svojej dávnej minulosti. Milý čitateľ, pýtaš sa prečo? V pláne totiž bude prechádzka príjemným a nenáročným Náučným chodníkom Prielom Muráňa, návšteva kaštieľa Betliar a cestou domov krátka zastávka v obci Štítnik, kde sa vyberieme po dávnych stopách Vodného hradu.

Osviežení vôňou a chuťou rannej kávy, poniektorí po pár dúškoch čerstvého čaju, vystúpime z autobusu v centre obce Meliata, z ktorej nás sprevádza žltý turistický chodník. Lenivo sa hadí popri kľukatom toku rieky Muráň, krásnou, pokojnou prírodnou scenériou. Kráčame pravým brehom a v niektorých úsekoch plynú jej vody akoby v tichučkom, takmer nečujnom takte zvuku drobných vĺn. Tento, pre mnohých neznámy, krásny kúsok prírody sa nachádza v Juhoslovenskej kotline, len pár kilometrov od západnej hranice NP Slovenský kras, v okrese Rožňava. Z centra obce Meliata po 3 km prichádzame do bodu, kde sa napája na našu trasu náučný chodník a zelená značka. Samotný náučný chodník začína v centre obce Bretka. My však v tejto obci trasu zakončíme a pôjdeme akoby z opačnej strany, teda v mieste, kde sa napojíme na trasu náučného chodníka, nás bude čakať 1. informačný panel, ktorý je označený ako č. 6 (teda je posledný). Panel má názov Stará Huta (továreň na klince). Náučný chodník Prielom Muráňa bol pre verejnosť otvorený v roku 2010. Dĺžka trasy náučného chodníka je 3 200 m, prevýšenie dosahuje 66,5 m a čaká nás na ňom 6 informačných panelov. Chodník prechádza chráneným územím, malebnou kaňonovitou dolinou potoka Muráň a v nenarušenom prírodnom prostredí. Už pred 350 rokmi tu prebiehala banícka a hutnícka činnosť a ruiny vysokej pece, ktoré stále vidieť na opačnej strane potoka, patria k najstarším na Slovensku. Chodník nás sprevádza krásnym lesom, bohatým na stromy, kde sú skaly pokryté machom ako zelenou perinou a rôznymi rastlinami. Miestami pôsobia divoko, až pralesne. Po krátkej chvíli už stojíme pred ďalším informačným panelom. Tento je venovaný Hutnianskej jaskyni, s dĺžkou 11 m. Pohodlne do nej vchádzame a na jej konci čaká na nás prekvapenie v podobe malej kostry menšieho zvieraťa. Od jaskyne stúpame po kamenitých schodoch. Chodník sa ďalej kľukatí cez les a v jednom úseku prechádzame planinou. Tu, na ďalšom paneli, sú informácie o flóre a faune, charakteristické pre NP Slovenský kras. História nám prostredníctvom štvrtého informačného panela pripomina, že pri rieke Muráň bol v roku 1920 postavený vodný mlyn. Po tejto zaujímavosti nás čaká prechod cez zaujímavý kovový most, ktorým sa bezpečne dostaneme na druhý breh rieky Muráň. Opäť vchádzame do zmiešaného lesa a medzi stromami sa objavujú drevené schodíky. Na ich konci objavíme ďalší klenot prírody a informačný panel. Ten stojí pred verejnosti voľne prístupnou jaskyňou Peško, s dĺžkou 17 m. Jaskyňa postupom času nadobudla tvar gotického oblúka a dá sa ňou krásne prejsť. Na jej konci nás čaká prekvapenie. Dobrí ľudia tu osadili drevenú lavičku. Vo vnútri jaskyne Peško môžeme s dobrou baterkou objaviť aj rodinku netopierov. Poslednými schodíkmi sa dostaneme na planinu nad obcou Bretka. V centre obce nás čaká veľká drevená tabuľa s mnohými zaujímavými informáciami. Na ďalšej tabuli je zobrazená mapa celého náučného chodníka aj s legendou. V obci Bretka sa nachádza skanzen, reformovaný kostol, vojnový bunker a baroková kúria so sýpkou, aktuálne slúžiaca ako galéria a skanzen Beretkei s včelárskym múzeom Jozefa Beretkeiho. Stručne nám o histórii tejto nádhernej chalúpky porozprávala pani sprievodkyňa, ktorá keď zbadala, že v strede obce stojí autobus nelenila, počkala si na nás a následne nám iniciatívne ponúkla svoje služby. Tak to má byť! My sme samozrejme nelenili a túto jedinečnú možnosť aj patrične využili. Chalupa bola údajne postavená v 18. storočí. Domček sa delí na dve časti, prvá časť je tzv. skanzen a druhá slúži ako ubytovacie zariadenie. Vo dvore sme mali možnosť vidieť včelárske múzeum s ľudovou izbou. A takto zaujímavo, s bonusom v podobe návštevy ľudového múzea, sme ukončili naše 6 km dlhé putovanie prielomom Muráňa z Meliatej do Bretky.

   Začiatok dňa stál za to a tak v dobrej nálade pokračujeme autobusom do obce Betliar. Našim druhým cieľom bude honosný kaštieľ s pôvodným zariadením a zbierkami. Kaštieľ pochádza zo začiatku 18. storočia a postavili ho na základoch staršieho renesančného kaštieľa Bebekovcov. Prešiel aj ďalšími prestavbami a následne v rokoch 1880 – 1886 stavba získala dnešnú podobu. Rodina Andrášiovcov bola už vtedy jeho trvalým vlastníkom a mala v majetku nielen hrad Krásna Hôrka, ale aj majetky a bane v okolí Rožňavy. Kaštieľ zaplnili Andrášiovci množstvom vzácneho nábytku, umeleckých diel a zbierok. Pôvodnú knižnicu založil Leopold Andráši v druhej polovici 18. storočia. Jej interiér pochádza z rokov 1792 - 1795. Fond pozostáva prevažne z vedeckej literatúry 18. a 19. storočia. Prevahu zbierok tvoria maliarske diela, najmä obrazy realistov 19. storočia. Druhú časť zbierok (na prízemí) tvoria dovezené exotické predmety a poľovnícke trofeje, ktoré nemajú rovnocennú hodnotu s umeleckými zbierkami. Momentálne sme mali možnosť vidieť aj výstavu s názvon Grófka bez kaštieľa, ktorá mapuje životný príbeh Elizabeth Olgyay Andrássy (1924−2017) a je jedným z mnohých príkladov smutných osudov, ktoré v období od rozpadu rakúsko-uhorskej monarchie až po pád komunistického režimu v roku 1989 postihli tisícky rodín. Ako dvadsaťtriročná prišla takmer o všetko hmotné, no predovšetkým o svoj domov a so svojou rodinou začala život v cudzine.

   Treťou zastávkou uzatvárame dnešný deň v obci Štítnik, kedysi významnom baníckom mestečku so starým vodným hradom. Dal ho vybudovať rod štítnických Bebekovcov. Aj keď sa hrad v Štítniku spomína už v 13. storočí, povolenie na stavbu, resp. prestavbu od kráľa dostali štítnický Bebekovci v r.1432. Tento zaujímavý hrad bol v minulosti chránený veľkými močariskami a predstavoval významnú protitureckú pevnosť.

Čo dodať na záver? Ako raz povedal čínsky filozof a podľa mňa sa to vzťahuje na všetkých a všetko... „Všetky veci v prírode pôsobia ticho. Vznikajú a nič nevlastnia. Plnia svoju úlohu a nič nepožadujú. Všetky veci konajú svoje dielo. Keď dosiahnu svoj rozkvet, vracajú sa k svojmu pôvodu. Je to naplnenie osudu, večný zákon. A poznať zákon je múdrosť.“

A tak sme dnešný pobyt v náručí matky prírody prepojili aj s poznávaním našej nikdy nekončiacej histórie.

Andrea Blahová,

KST TO KOS Rim. dolina

Foto TU: https://www.facebook.com/photo.php?fbid=2072525326380445&set=pcb.1263358237153407&type=3&theater&ifg=1

-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

VEĽKONOČNÝ VÍKEND 2019 - PONITRIE - 19. - 21. apríl 2019

Turistický veľkonočný víkend – PONITRIE

   V termíne od 19. – 21. 4. 2019 sa 34 členov turistického oddielu KOS Rimavská dolina Tisovec zúčastnilo veľkonočného víkendu na Ponitrí. Počas troch /niektorí štyroch/ dní, za krásneho počasia obdivovali krásy prírody a historické pamiatky pohoria Tríbeč. 11 detí a 23 dospelákov sa vracali domov s krásnymi zážitkami.

Štvrtok /18.4. 2019/ - o deň skôr sa na potulky vydávajú traja naši členovia a počas dňa stihnú absolvovať výstup na hrad Tematín, návštevu jaskyne Čertova pec neďaleko obce Radošiná, výstup na Topoľčiansky hrad a cestou do chatovej osady ešte aj krátky výstup ku kostolíku sv. Michala Archanjela nad obcou Dražovce.

Foto 1. deň TU: https://www.facebook.com/photo.php?fbid=2081771432122501&set=pcb.1274477976041433&type=3&theater&ifg=1

                       https://www.facebook.com/photo.php?fbid=2081780068788304&set=pcb.1274481669374397&type=3&theater&ifg=1

                       https://www.facebook.com/photo.php?fbid=2081782142121430&set=pcb.1274501216039109&type=3&theater&ifg=1

                       https://www.facebook.com/photo.php?fbid=2081826305450347&set=pcb.1274566422699255&type=3&theater&ifg=1

Piatok (19. 4. 2019) – stretli sme sa na parkovisku pod hradom Hrušov. Zrúcanina hradu sa nachádza len pár kilometrov za Topoľčiankami. Po nenáročnom, asi 15 minútovom výstupe od parkoviska novovybudovanou gaštanovou alejou s pamätníkom venovaným T. G. Masarykovi, sme si prezreli zrúcaninu hradu Hrušov.

Foto 2. deň TU: https://www.facebook.com/photo.php?fbid=2093533134279664&set=pcb.1288248564664374&type=3&theater&ifg=1

                       https://www.facebook.com/photo.php?fbid=2093538140945830&set=pcb.1288258351330062&type=3&theater&ifg=1                    

Po prehliadke hradu nasleduje presun autami do obce Kostoľany pod Tríbečom. Odtiaľ, od horárne Jedliny, sme vystúpili na vrch Veľký Tríbeč (829 m n. m.). Stredne náročná túra, po červenej značke, cca 6 km, prevýšenie 540 m. Postupne sme takmer všetci (siedmi to vzdali) poprichádzali až na vrchol. Počas krátkeho oddychu sme nad hlavami obdivovali vetrone, doplnili energiu, trošku sa poslnili a vydali sa na cestu späť.

Po výstupe sme mali krátku prestávku v obci Kostoľany pod Tríbečom. Tú vypĺňame prehliadkou jednej z najstarších

sakrálnych stavieb na Slovensku, Kostola sv. Juraja. Podvečer nastáva čas ubytovania v chatovej osade pod Gýmešom pri obci Jelenec.

Deti, ešte stále plné energie, vyskúšali všetky hojdačky, preliezky, futbalové ihrisko, poobdivovali kone

(mimochodom dva kone, ktoré patria majiteľke, sa voľne pohybovali celý čas po chatovej osade).

Sobota (20. 4. 2019) – plánovaná, 24 km túra: Remitáž – Studený potok – Hrad Gýmeš – Oponický hrad

a späť. Nie všetci turisti si trúfli na celú trasu. Nakoniec jedenásti sme to zvládli. Ostatní si skrátili túru,

každý podľa svojich možností. No a práve túto trasu si vybrali aj ďalší naši traja členovia, ktorí prišli

kvôli nej na otočku. Štyria členovia stihli v tento deň absolvovať ešte aj prehliadku renesančného

kaštieľa, situovaného na okraji obce Oponice a ukrýva prevzácny historický klenot – barokovú knižnicu

rodu Aponiovcov založenú v 18. storočí veľkým milovníkom a zberateľom kníh, grófom A. J. Aponim.

Návštevníci tu môžu vidieť viac ako 17 000 zväzkov v 12 jazykoch, najmä v latinčine, taliančine, francúzštine

a nemčine. Medzi historickými dielami neraz obrovskej hodnoty nájdeme pápežské listiny, výpisy z inkvizičných

procesov, diela Giordana Bruna, Isaaca Newtona, Kanta, Goetheho, Machiavelliho, alebo Michelangela.

Pôsobivý bol aj samotný výklad o histórii a peripetiách knižnice a dielach v nej.

Foto TU:   https://www.facebook.com/photo.php?fbid=2093545594278418&set=pcb.1288270551328842&type=3&theater&ifg=1

                 https://www.facebook.com/photo.php?fbid=2093999900899654&set=pcb.1288856654603565&type=3&theater&ifg=1

                 https://www.facebook.com/photo.php?fbid=2094047004228277&set=pcb.1288885967933967&type=3&theater&ifg=1

Aj napriek toľkým kilometrom „v nohách“ sme večer niektorí odohrali ešte futbalový zápas s deťmi. (družstvo Mira Gabriela proti družstvu Milana Cavara ... „cavarovci“ vyhrali). Nasledovala večerná opekačka, skrývačka a zaželali sme si dobrú noc.

Nedeľa (21. 4. 2019) – hneď ráno o 9:00 hod. sme už boli v Zubrej zvernici (obec Lovce). Obdivovali sme najväčšieho európskeho cicavca – zubra hrivnatého. Počas odborného výkladu sme sa o ňom dozvedeli mnoho zaujímavostí.

Foto TU: https://www.facebook.com/photo.php?fbid=2094074754225502&set=pcb.1288921267930437&type=3&theater&ifg=1

              https://www.facebook.com/photo.php?fbid=2094077134225264&set=pcb.1288923671263530&type=3&theater&ifg=1

Následne sme sa presunuli do Topoľčianok. Prezreli sme si voľnokrajinársky park okolo Topoľčianskeho kaštieľa. Niektorí stihli aj Poľovnícky zámoček v tomto parku. Potom sme si spoločne prehliadli kaštieľ. Po prehliadke nasleduje návrat domov. Desiatim turistom sa však ešte nechcelo a preto si pozreli aj Národný žrebčín Topoľčianky.

Nakoniec sme sa všetci, plní krásnych zážitkov, vrátili šťastne domov.

Miroslava Kochanová

KST TO KOS Rimavská dolina Tisovec

------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

 M  Á  J  2019

36. VÝSTUP NA HRADOVÚ - 4. máj 2019

Smutným konštatovaním pri 36. výstupe na Hradovú je nízka účasť členov nášho oddielu. Len 6! Radostnejšie vyznie fakt, že o naše mesto, región a Hradovú prejavilo záujem viac ako 30 turistov z Prešova, z Klubu prešovských turistov. Niekoľkí sa vybrali síce len na prvú vyhliadku pri zástave, ale len preto, aby stihli ďalšiu atrakciu, parnú zubačku, ktorú mali vybavenú na 12:00 hod. Asi šiesti však spolu s našimi turistami absolvovali celú žltú trasu Hradovej. Nechýbal ani dážď, ktorý sa po predpovediach počasia aj očakával. Možno aj preto taká nízka účasť z našej strany. Snáď ten budúcoročný výstup dopadne lepšie i čo sa týka počasia, aj účasti.

D.K.

Foto TU: https://www.facebook.com/photo.php?fbid=2094610777505233&set=pcb.1289562811199616&type=3&theater&ifg=1

----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

VÝSTUP NA VONIACU ZO SEDLA ZBOJSKÁ - 18. máj 2019

V náručí Muránskej planiny

alebo

zo Zbojsk na Voniacu

   Máj je bezpochyby jeden z najkrajších mesiacov roka. Príroda veselo prezlieka svoje sivé šaty za zelené. Všetko navôkol už naplno kvitne a rozvoniava sviežou nádherou. Na rozkvitnutých stromoch poletujú usilovné včielky. Všetci a všetko akoby žije novým životom. Krajinou sa rozlieha spev vtákov, aby nám spríjemnil každodenný život. Pastva je to nielen pre oči, ale aj uši. A vôňa? Neopakovateľná! V jeden takýto májový deň, kedy je v kalendári číslo 18, kráča 25-členná skupinka turistov na železničnú stanicu, aby sa vlakom prepravili na Zbojská, východisko dnešnej naplánovanej trasy. Červeno značkovaný chodník nás zo železničnej stanice Zbojská priviedol na Kučelach, križovatku turistických značiek. Od rázcestníka smerujeme zelenou značkou na sedlo Burda. Vchádzame do kraja pod Fabovou hoľou. Na rozhraní Veporských vrchov a Muránskej planiny, v malebných zákutiach divokej prírody je v areáli bývalého lomu učupený zrub Burda – informačné centrum a zároveň prvá útulňa s hospodárom v Národnom parku Muránska planina. Zrub plní aj dôležitú funkciu nástupnej, cieľovej a prestupovej (oddychovej) stanice pri putovaní Huculskou magistrálou. Chvíľu tu pobudneme, zrelaxujeme a osviežení pokračujeme k rázcestníku. Už však len dvadsiati. Päť turistov z Revúcej zostáva pri ohníku so svojimi rozvoniavajúcimi opekanými dobrotami a späť sa vrátia opäť na Zbojská. Zo sedla Burda, od križovatky turistických chodníkov prichádzajúcich zo všetkých svetových strán, pokračuje trasa našj skupiny po červenej. Tá sa tiahne úbočím doliny, popod Vysoký vrch (1025 m n. m.), chodníkom lemovaným nedozretými čučoriedkami a s krásnymi výhľadmi na otvorenú krajinu s dominujúcimi Stožkami, až na Sivákovú. Počasie nám dokonca doprialo vidieť aj zasnežené vrcholky Tatier. Na Sivákovej opúšťame červenú a na Ostricu pokračujeme po hrebeni, doprevádzaní zelenou značkou. Tá sa nám, lúčkami a lesom s menej otvorenou krajinou, občas strácala, aby sme ju mohli opäť a nečakane objaviť. Z Ostrice cez Šarkanicu, postupne v skupinkách prichádzame na rozkvitnutú Voniacu. Po krátkej pauze, serpentínami a v závere trasy už aj v spoločnosti májového dažďa, zbehneme cez Ľavkovo do Tisovca, s 25. kilometrami v nohách.

Dnešný deň nás opäť len utvrdil v tom, čo už dávno vieme. Príroda je úžasný liek a zdroj energie, elektráreň, ktorá je zdarma a pre všetkých.

Andrea Blahová,

KST TO KOS Rimavská dolina Tisovec

Foto TU: https://www.facebook.com/photo.php?fbid=2094557774177200&set=pcb.1289516947870869&type=3&theater&ifg=1

---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

PIENINY 2019 - 25. máj 2019

VYDARENÉ POTULKY PIENINAMI

   Na turistiku chodím s očakávaním a túžbou po tej najkrajšej scenérii, po úžasných výhľadoch a nezabudnuteľných zážitkoch.
Posledné týždne nám ale dažďové kvapky niekoľkokrát spestrili turistiku a preto vidina slnečného počasia bola väčšia, ako túžba kochať sa krásami prírody.
Už celý týždeň som denne sledovala predpovede počasia zo všetkých dostupných zdrojov... dodržia SHMÚ, doktor Iľko, či mobilné aplikácie svoje prognózy?! Teraz už môžem povedať, že áno, dodržali. Aj preto sme si mohli 25.mája 2019, všetci 36. účastníci akcie, naplno vychutnať Pieniny, ktoré právom patria k najkrajším pohoriam Slovenska, plnými dúškami.
Cieľ našej trasy bol jasný. Červený Kláštor, Tri Koruny a pre tých najzdatnejších i Sokolica. To bola trasa A. Trasu B tvoril len výstup na Tri koruny a späť. Trasa C bola venovaná len potulkám po Červenom Kláštore a okolí. Na tejto akcii si však prišli na svoje aj milovníci dvojkolesových "tátošov" a mohli tak spoznávať krásy Pienin zo sedla svojich bicyklov.

Výstup na Tri koruny sa začal v Červenom Kláštore, cez drevenú lávku pokračujúc ponad rieku Dunajec, tvoriacu hranicu s Poľskom, do dediny Sromowce Nižne. Žltá značka nás rýchlo vyviedla za dedinu, na krásny chodník popri potoku a ďalej sprevádza roklinou, kde sa nad nami po oboch stranách vypínajú magické skalné masívy. Strmé svahy ukrývajú množstvo dier, snáď i jaskýň a tak zahľadená zabúdam, že kráčam po vode tečúcej po chodníku, ako dôkaz výdatného dažďa posledných dní. V ďalšej časti sa v hustom lese začína meniť naša prechádzka na výstup do strmého kopca. Niektorým z nás dokonale preveril kondíciu, zabezpečil červené líca, sťa Nastenke z Mrázika a preto sme si pri rázcestníku s príznačným názvom Chwala Bogu (Chvalabohu) doslova vydýchli.
Keďže nie sme žiadne padavky, ale poriadni turisti, po krátkom oddychu (alebo žeby tými slovenskými Krowkami?!) sme nazbierali sily „vyštverať“ sa až k očakávanej vyhliadke. Tri Koruny majú aj napriek názvu až 5 častí. Okraglica, Pańska Skala, Plaska skala, Ganek a Nad Ogródky a naozaj podobu kráľovskej koruny. Avšak názov vrchu nie je odvodený z podoby koruny. V minulosti sa vraj počas 30-ročnej vojny, pod týmto vrchom zišli traja vtedajší králi, aby rokovali o mieri. Mierovú zmluvu spečatili tak, že na vrchu zakopali svoje koruny. Tie sme žiaľ počas výstupu nikde nenašli, ale zato výhľad z tej najvyššej, z Okgraglice (982 m.n.m) je naozaj úchvatný. Krásne vidieť Červený Kláštor, Dunajec, Spišskú Maguru a v diaľke, z jemného ranného oparu vykúkajú Tatry.
Milujem okruhy, keď sa človek môže vrátiť inou cestou než prišiel. Preto sa ďalej po modro značenom a dobre upravenom chodníku s názvom Sokolia prť  "lagodne" presúvame po vrcholoch Bajków Groń, Sutrówka, Czerteź, Czertezik. Aj na poľských turistických chodníkoch je pekným zvykom popriať si ahoj, alebo dobrý deň. A tak sme pozdrav "dzień dobry" a "cześć" počuli častejšie, ako obohranú gramofónovú platňu.
Viacerými stúpaniami a zostupmi sme sa konečne dostali k najkrajšiemu vyhliadkovému bodu - k Sokolici (747 m). Na vyhliadke sa našťastie našlo dosť miesta pre každého. Preto si vychutnávam úchvatný pohľad na Dunajec a na ňom plno pltí a raftov, malých ako špendlíkové hlavičky. Niet sa kam ponáhľať, výhľad z vtáčej perspektívy je nádherný a krásnu scenériu dotvára najfotografovanejšia borovica v Poľsku. Je to poľský symbol Pienin a nájdete ju na každej prezentácii o Pieninách. Ostáva nám zostúpiť záverečnou časťou Sokolej prte k Dunajcu. Nemusíme ho už prebrodiť, ako pred niekoľkými mnohými rokmi náš predseda Duško s pár ďalšími odvážlivcami. I keď vlastne ani teraz by nebol proti! No pri pohľade na rozbúrený Dunajec, túžbe po pive a suchých nohaviciach, radšej s nami volí dopravu plťou. Prievozník v goralskom kroji nás teda bezpečne dopraví za jedno euríčko na druhý breh. Ako bonus majú niektorí z nás možnosť vzhliadnuť Valikinho bobra...pardón, bobra vodného, ktorého naša členka zbadala a vyfotografovala cestou do Lesnice, kde sme ukončili našu túru. Z Bobra sa napokon, po preskúmaní fotografií, vykľula vydra riečna. Ale tá zábava v autobuse, keď niekto zahlásil, že Valika nám ukázala bobra, stála zato.

Nádherné počasie a dobrá nálada nám spolu s pieninskou prírodou poskytlo neopakovateľné zážitky a pevne verím, že tých spoločných turistických zážitkov a dobrodružstiev budeme mať tento rok ešte nespočetne veľa!

Petra Čipková, vedúca akcie

Foto TU: https://www.facebook.com/photo.php?fbid=2097165400583104&set=pcb.1292640697558494&type=3&theater&ifg=1

              https://www.facebook.com/photo.php?fbid=2814595698765716&set=pcb.1291915750964322&type=3&theater&ifg=1

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

J Ú N  2019

VÝSTUP NA MURÁNSKY HRAD - 1. jún 2019

DEŇ DETÍ NA HRADE

Sedlo Javorinka – Veľká lúka - Muránsky hrad – Muráň

V sobotu, 1. júna 2019, na Deň detí sme mali naplánovanú trasu pre všetky vekové kategórie. Počasie bolo na objednávku, nesklamalo po celý deň. 39 milovníkov turistiky začína pekný slnečný deň najskôr návštevou sysľoviska za Muráňom. Sysle dostali pestré raňajky, niektoré sa nechali aj pohladkať. Aj somárom sa ušlo raňajkové menu. Autobus nás následne odviezol na sedlo Javorinka. Tu sa štyria z nás odpájajú a pokračujú ďalej bicyklami. Ostatní pokračujeme modrou, neskôr červenou turistickou značkou po spevnenej ceste bez výraznejšieho stúpania na Veľkú Lúku, kde sa v plnej kráse predvádzali kone - muránske noriky. Idylický pohľad na veľkú lúku a pasúce sa kone nejeden z nás zvečnil vo svojom fotoaparáte, alebo mobile. Odtiaľ pokračujeme na hrad. Ešte pred samotným výstupom sa stretávame s našimi cyklistami, vypijeme kávičku, alebo niečo iné tekuté. Výhľady z hradu nám dlho zostanú v pamäti. Po krátkom oddychu schádzame turistickým chodníkom do Muráňa a odtiaľ autobusom domov. Je za nami pekný slnečný deň strávený s dobrými ľuďmi a v krásnej prírode.

Ľudmila Pánisová, vedúca akcie

Foto D. Liptay

TU: https://www.facebook.com/photo.php?fbid=2103490546617256&set=pcb.1300034623485768&type=3&theater&ifg=1

---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

VÝSTUP NA ĽUBIETOVSKÝ VEPOR - 15. jún 2019

Ako sme sa ocitli v strede Slovenska a zdolali Ľubietovský Vepor

   Ľubietovský Vepor je Národná prírodná rezervácia ležiaca v CHKO Zadná Poľana v V. stupni ochrany a rozprestiera sa na ploche 236 ha. Dominujú jej dva zalesnené vrchy a to Hrb /1554m/ a Ľubietovský Vepor /1277m/. 15. júna 2019 sa práve sem vybrala naša malá šesť členná skupinka turistov. Vyrážame za sparného rána s obavami, koľko grádusov tepla môžeme očakávať, keďže meteorógovia hlásili mimoriadne horúci deň. Vlastnými automobilmi sme sa presunuli do obce Ľubietová a ďalej, po úzkej, asfalto-štrkovej ceste až na ranč Čelienec. Je to taká malá minifarma, s jazdeckým objektom, s možnosťou ubytovania, včítane poskytovania stravovacích služieb a welnessu. Trochu sme si to tu poprezerali, občerstvili sa a pokračovali ďalej modrou značkou k rázcestníku s názvom Včelínec. Zakrátko sa už vnárame do samotného lesa, prechádzame na lesný chodník, ktorý križuje asfaltovú cyklotrasu a prichádzame na Chatu pod Hrbom, čo je pre nás ďalšia príjemná oddychová stanica. Bufet funguje a dobre padne orosená Plzeň, či niečo iné na osvieženie. Pri smerovníku nad chatou sa už napájame na rudnú magistrálu a tu sa pred nami otvára pravá divočina s množstvom popadaných rozkladajúcich sa stromov s bujnou vegetáciou okolo úzkeho, skalnatého chodníka, ktorý na mnohých miestach vytvára prekážky, akoby nám chcel zabrániť splniť si vytýčený cieľ. Cestou obdivujeme majestátne, hrubo stĺpovité andezitové skalné bralá, týčiace sa k jasnej oblohe. My sa však nevzdávame a za malú chvíľu stojíme na skalnej plošine Hrb, ponúkajúcej nádherné pohľady do blízkeho okolia, na roztrúsené dedinky, či okolité vŕšky už nami zdolané, alebo aj na tie, ktoré nás ešte len lákajú do svojich osídiel. Z Hrbu nám smerovník ukazuje, že za pol hodinku by sme sa mali dostať k jeho bratovi, Ľubietovskému Vepru. Chodník nás ďalej vedie už miernejším terénom, no na mnohých miestach sa strácajúcim pod hustou vegetáciou. Tesne pod Veprom sa les otvára, je prehľadnejší a celkom dobre sa nám kráča. Naše sklamanie však prichádza až na vrchole, kde nás len tabuľka upozorňuje, že sa nachádzame na Ľubietovskom Vepri, ale výhľady, pre hustý porast, nie sú takmer žiadne. Ďalšia cesta vedie už len späť k autám.

Pekná, 11 kilometrová oddychovka je za nami, len škoda, že sme nemohli urobiť celý okruh až na Strelníky z dôvodu nenaplnenia limitného počtu záujemcov na prepravu autobusom.

Cyril Huňa, vedúci akcie

----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Som za krajší Tisovec 3

   Už po tretí krát sa v našom meste organizovala celomestská brigáda "SOM ZA KRAJŠÍ TISOVEC". Iniciátorom prvého ročníka a zároveň aj autorom názvu brigády, bol práve náš oddiel. Druhý ročník si organizovanie brigády vzalo pod patronát Občianske združenie TisArt. Mesto Tisovec bolo v oboch prípadoch spoluorganizátorom. Teraz sa stalo jej hlavným a jediným organizátorom. Som presvedčená, že obyvateľom nie je ľahostajné v akom prostredí žijú. Svedčí o tom vysoká účasť ľudí v minulých dvoch ročníkoch, ktorí pomáhali pri čistení verejných priestranstiev. 17 „KOS-ákov“ opäť pridalo ruku k dielu a aj tento rok pomohlo pri zveľaďovaní nášho mesta. Možnosť upratať vo svojom okolí však mali aj všetci občania, pretože čistota mesta je aj vizitkou jeho obyvateľov. Sídliská plné odpadkov, ohorkov z cigariet, obalov z potravín, nábytku…Taká je realita dnešných dní. Účasť bola slabšia ako po minulé dva roky. Zlyhal marketing? Reklama podujatia sa okrem pár hlásení v mestskom rozhlase, ktorý nie všade dostatočne počuť, uskromnila len na sociálnu sieť a na mestskú webovú stránku. Na internet sa však nedá priveľmi spoliehať, nemajú k nemu prístup všetci obyvatelia mesta. Aj vyhlásenie brigády bolo akosi narýchlo, bez dostatočného predstihu. Plagát žiadny. Brigáda prebiehala už od 10:00 hod. až do cca 18:00 hod. Dopoludnia upratovali študenti a žiaci, popoludní žiaci s rodičmi, organizácie a všetci ostatní, podľa toho, kto kedy mohol. Na ihrisku Stred sa demontovalo staré, poškodené pletivo, natreli sa stĺpiky, vyčistilo miesto v jeho okolí, aby bolo pripravené na montovanie nového pletiva. Tu pomohol aj jeden náš člen. V Rimavskej Píle si obyvatelia vyčistili okolie pamätníka Terézie Vansovej. Pre štyroch členov nášho klubu bola cieľom časť koryta rieky Rimava, v ktorej sme "zachraňovali" smeti... Bohužiaľ, poniektorí ľudia si stále mýlia prírodu so smetiskom. Odpadky sme v plastových vreciach vyhadzovali do pristavených kontajnerov. Ďalšia naša päťčlenná turistická skupinka ošetrila lavičky novými nátermi pri škole a popri Rimave. Traja členovia oddielu sa v Daxnerovom dome podieľali na rekonštrukcii okenných rámov. Jedna členka sa aktivizovala na Jesenského ulici, iná zasa v partii na sídliskách pri Hradovej a Daxnerovej ulici. Okolie turistického smerovníka s prírodným oddychovým miestom pre turistov v Rovni a jeho vyčistenie a skrášlenie si už tradične vzala pod patronát ďalšia naša členka.

Na konci brigády bola pre všetkých brigádujúcich odmenou minerálka, párky a pivo. Občerstvenie v MsKS mali „pod palcom“ pracovníčky Mestskej knižnice a bolo určené pre všetkých, ktorí si v dnešnej uponáhľanej dobe našli trochu času, aby z vlastnej vôle prispeli k čistote a skrášleniu nášho životného priestoru. Verím, že sa o rok stretneme a už opäť vo väčšom počte a táto akcia sa stane akousi tisovskou tradíciou. Každému z nás by malo záležať na tom, v akom prostredí žije. Robert Green Ingersoll raz povedal: „V prírode nie sú odmeny ani tresty - sú tu len dôsledky:“ A tie si budeme bez rozdielu napokon znášať všetci. Aj v Tisovci.

Andrea Blahová, KST TO KOS Rimavská dolina

-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

J Ú L  2019

Z BESNÍKA NA DEDINKY - 6. júl 2019

Zo sedla  Besník na Dedinky

   V sobotu, 6.júla 2019 ráno o siedmej odchádzame autobusom na turistiku pre všetky výkonnostné kategórie. Je nás 28 turistov, z toho 4 cyklisti.  Počasie je priam ideálne. Mierny vetrík, sem-tam obláčik a slnko, ktoré nepáli. Autobus nás vykladá na sedle Besník. Kráľova hoľa je čistá, podľa pranostiky máme pred sebou pekný deň.

Tí zdatní /aj cyklisti/ si vyberajú trasu A - Besník, Ondrejisko, Voniarky, Dedinky. Výhľad z Ondrejiska potešil len cyklistov, my peší sme ho nejako minuli a tak sme si dopriali len výhľad zo Strmej Prte. Aj ten stál zato. Menej zdatní si zvolili trasu B a z trasy sa v Nižnej záhrade odpojili zišli k Dobšinskej ľadovej jaskyni.  Nenároční s výberom trasy C tiež nezostali bez námahy, schody do a z jaskyne im tiež ponaťahovali  svaly na nohách.

Všetci sme sa popoludní stretli na Dedinkách. Osviežili sme si nohy v priehrade a dopriali si občerstvenie. Chutná pizza a pivo /alebo iný výber/ tiež patria k príjemnému zážitku vydareného dňa. Unavení, ale spokojní sa vraciame domov.

Dušan Liptay, vedúci akcie

---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

NÍZKE TATRY východ: Heľpa - Veľká Vápenica - Andrejcová - Pohorelá - 13. júl 2019

Akcia sa nekonala z dôvodu nepriaznivých predpovedí počasia na tento deň. Vedúca akcie, Eva Cabanová jej konanie zrušila na neurčito. Akcia sa bude konať niekedy v náhradnom termíne.

-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

VÝSTUP NA FABOVU HOĽU Z POLOMKY - 20. júl 2019

Vedúci akcie sa jej nemohol zúčastniť z rodinných dôvodov. Náhradným vedúcim, ktorým sa ujal jej organizácie, sa stal Cyril Huňa. Záujem však bol nedostatočný a tak sa akcia zrušila. Niektorí z prihlásených si ako náhradu zvolili inú akciu a zúčastnili sa cyklo prejazdu Muránskou planinou.

------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

A U G U S T  2019

VÝSTUP NA PUSTÝ A ŠÁŠOVSKÝ HRAD - 10. august 2019

ZA RUINAMY PUSTÉHO A ŠÁŠOVSKÉHO HRADU

Naše kroky sú to, čo robí cestu ...

Vyber sa na cestu spoznávať prírodu, pamiatky a ľudí,

ale popri tom najlepšie spoznáš sám seba.

Cesta hore a dole je ako sám život.

A tak 36 turistov kráčalo 10. augusta 2019 za poznaním Pustého a Šášovského hradu. O 9,00h sme vystúpili na parkovisku pri zimnom štadióne vo Zvolene. Po žltej značke a pol hodine už trasou náučného chodníka smerujeme do horného Pustého hradu. Zastavujeme sme sa pri informačných paneloch, ktoré nás obohatili o nové poznatky o osídlení, faune, flóre, histórii a iných zaujímavostiach. Od smerovníka v sedle Veľký vrch, kde je drevená lavička s medveďom, pokračujeme vľavo po ceste s modrou značkou na hrad. Prechádzame okolo miesta, kde je na skale nainštalovaná pamätná tabuľa tragického pádu vrtuľníka. Tu, počas plnenia svojich úloh, zahynula jeho posádka. Po nenáročnom stúpaní sme sa dostali až k hradbám hlavnej brány, kde stála základná časť hradného paláca. Z informačných tabúľ sa dozvedáme, že počiatky osídlenia siahajú do polovice 12. storočia, o čom svedčia nálezy. Postupne na hornom hrade pribúdali stavby, ako Dončov hrad, terasy, cisterna na vodu a ďalšie stavby budované až do polovice 15. storočia, kedy hrad zaniká po vypálení Jánom Huňadym. V týchto miestach je hrad rozsiahlejší ako dolný. Po oddychu, občerstvení, spoločnej foto a posledných pohľadoch do diaľav na prielom Hrona, mesto Zvolen, Poľanu, Kremnické a Štiavnické vrchy, Veľkú Fatru, Nízke Tatry, odchádzame k dolnému hradu. Tu prebiehajú momentálne archeologické výskumy a práce. Je to pekne vyčistené. Na konci hradu je časť veže a torzo jej múrov. Medzi dolným a horným hradom bol vybudovaný hradný múr. Dolný hrad mal oválny pôdorys. Rozlohou 4,7 ha patrí Pustý hrad k najväčším hradom v strednej Európe. Keďže čas nás tlačí, opúšťame rozložitý areál Pustého hradu a po posledných pohľadoch schádzame lesným chodníkom po modrej značke k zimnému štadiónu.

V horúcom augustovom popoludní pokračujeme autobusom do obce Šášovské Podhradie. Našim druhým cieľom je Šášovský hrad. Hrad bol postavený na strmom brale nad dolinou rieky Hron okolo roku 1253. Na začiatku chodníka k hradu je tabuľa, ktorá informuje o jeho histórii. Po strmom výstupe sa dostávame až k hradným ruinám. Na podlhovastom nádvorí bola vykopaná kruhová cisterna, ako jediný zdroj pitnej vody. Základ hradu tvoril gotický palác. Opevnené nádvorie lemovali obytné budovy na konci s okrúhlou strážnou vežou. Hrad bol zničený okolo roku 1708, keď cisárske vojská hrad vyhodili do vzduchu, aby ho nezískali tie turecké. Odvtedy hrad pustne a rozpadáva sa. Pod hradom v obci je zriadená pamätná izba, kde sa nachádza etnografická výstava a predaj spomienkových predmetov. Možnosťou je tu aj vlastnoručne si vyraziť svoju mincu hradu.

Dnes sme mali možnosť spoznať históriu Pustého a Šášovského hradu a navštíviť tak ďalšie historické miesta nášho Slovenska. Oba hrady sú tiež súčasťou známej Barborskej cesty. Bližšie o nej TU: https://barborskacesta.com/

Všetko bolo výborne naplánované, slniečko hrialo a množstvo pekných výhľadov a zážitky si dlho uchováme vo svojom vnútri a srdiečku. Túžby po poznaní a vynaložená námaha boli opäť odmenené.

Božena Brádňanová, vedúca akcie

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

NP MALÁ FATRA: VÝSTUP NA VEĽKÝ ROZSUTEC - 24. august 2019

S pokorou na návšteve kráľa Malej Fatry.

      Myslím, že právom je kráľom Krivánskej Malej Fatry pomenovaný tento skalný masív týčiaci sa do výšky 1610 m. n. m. Je symbolom Národného parku Malá Fatra a považovaný za jeden z najkrajších vrchov na Slovensku. Veľký Rozsutec. Svojou formou a výškou dominuje celému okoliu, z úžasnými kruhovými výhľadmi. Hlavne jeho západná stena s výškou 160 m vzbudzuje obrovský rešpekt pri pohľade nadol. Veľký Rozsutec, je aj centrom národnej prírodnej rezervácie, s výraznou členitosťou flóry, ale aj vzácnych druhov živočíchov. Patrí k najbohatším botanickým lokalitám na Slovensku.

Naša malá, štvorčlenná skupinka /Fantastická štvorka/ turistov z TO KOS Rim. dolina navštívila túto lokalitu v predposlednú augustovú sobotu. Návšteva začína príchodom do malej obce Štefanová, ktorá je jednou z prístupových ciest pri výstupe na Veľký Rozsutec. Už o 7,15 hod. začíname šlapať z parkoviska v obave, aby nás náhle zmeny počasia v tomto nestálom období neprekvapili a pri väčšom šťastí, len nepremočili, v pomyslení na nedávne tragické nešťastia v Tatrách, kde zabíjali blesky. Za zhruba pol hodiny po žltej značke, dáme krátky oddych na občerstvenie v časti Podžiar a po takomto prvom vyfúknutí nás čaká najkrajší úsek dnešnej trasy. Horné Jánošikové diery, poprepletané množstvom vodopádov a rebríkov, stoja za to, chvíľu postáť, pokochať sa tým, čo príroda dokáže vytvoriť a urobiť aj nejaké to foto na pamiatku.Vo výške 1200 m.n.m. sa dostávame na sedlo Medzirozsutce, kde už samotný názov, dáva jasnú logiku, že sa nachádzame na pomedzí Malého a Velkého Rozsutca. Nasleduje krátke občerstvenie a čaká nás poriadna zaberačka po červenej značke až na samotný vrchol. Tá červená, korešponduje aj s našimi, možno až červeno - bordovými tvárami a aj o kvapôčky potu, vôbec nie je núdza. Slnko praží, obloha jasná a my, po zdolaní ešte posledného úseku, sa zrazu strácame v množstve ďalších turistických nadšencov, oddychujúcich na rozstrúsených vrcholových skalných častiach brala. Všetkých nás tu spájajú spoločné pocity. Nádherné pohľady do širokého okolia, spoznávanie okolitých kopcov, ale aj panujúci pokoj, vzájomná spolupatričnosť, vyžarujúca dobrota a spokojnosť všetkých ľudí, ktorých spája túžba po poznaní našej prekrásnej prírody. Ale zároveň aj akési hľadanie aspoň časti života, kde sa človek cíti príjemne, uvoľnený a zbavený dnešného pretechnizovaného, uponáhľaného a rozporuplného života.

Nás už čaká len približne dvojhodinový zostup cez Medziholie späť do Štefanovej a následne cesta domov. Ďalšia pekná, aj keď pomerne náročná túra, je za nami. Deň, aj počasie vyšli na sto percent a o dobrú náladu, pohodu a zážitky opäť nebola núdza.

Trasa: Štefanová – Vrchpodžiar, sedlo – Podžiar – Horné diery – Sedlo Medzirozsutce – Veľký Rozsutec – Sedlo Medziholie - Štefanová

Dĺžka: 12 km, Prevýšenie: 1055 m    

Cyril Huňa, vedúci akcie

Foto TU: https://www.facebook.com/groups/421438968012009/

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

VATRA K 75. výročiu SNP - 30. august 2019, piatok

Už po 19. hodine sa začali postupne z rôznych smerov schádzať obyvatelia Tisovca, ale aj hostia z okolia, či iných regiónov, na Obadovo očko. Cieľom a lákadlom bola od včerajška postavená vatra a nový dvojkríž, ktorý po piatich rokoch nahradil ten pôvodný, vlani odhnitý, vetrom zvalený, upravený a len dočasne znova postavený. Pár minút po 19:30 hodine, po príhovore vedúcej oddelenia kultúry a športu a pani primátorky, nasledoval krst nového dvojkríža. Ako ináč, po slovensky, Spišskou borovičkou. Krstní rodičia dvojkríž starostlivo popolievali, aby vydržal dlhšie, ako jeho predchodca a potom už nasledoval odpal vatry. Slávnoste ju podpálila primátorka Tisovca, Mgr. Irena Milecová. Účasť na podujatí bola nad očakávania hojná. V rámci večera sa tu vystriedalo cca 160 účastníkov a to rôznych vekových kategórií. Od malých detí, až po seniorov.

--------------------------------------------------------------

75. výročie SNP

Odo dňa, keď Slováci ukázali, akým národom chcú byť, ubehlo presne 75 rokov. Písal sa 29. august 1944, keď vo večernom rozhlase zaznela legendárna veta: „Začnite s vysťahovaním,“ vyslovená Jánom Golianom. Tisíckam povstalcov dala znamenie, že jeden z najväčších prejavov odporu v našich novodobých dejinách začína. Po trištvrte storočí od vypuknutia Slovenského národného povstania ubúda priamych pamätníkov týchto udalostí. A mladej generácii by sme mali stále naliehavejšie pripomínať udalosti, ktoré aj pre nich znamenajú život v slobode a mieri.

Mesto Tisovec v spolupráci so ZO Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov a KST TO KOS Rimavská dolina si tiež pripomenulo 75. výročie vypuknutia Slovenského národného povstania pripraveným programom.

Už v piatok 30. augusta sa na Obadovom očku po piatykrát rozhorela Vatra slobody. Turistickí nadšenci a ich priatelia opäť v tomto roku postavili vatru, ktorá bola symbolom tých partizánskych vatier, a bola spomienkou na všetky zmarené a vyhasnuté životy vojakov, partizánov, nevinných civilistov, ktorí o svoj život prišli nielen počas SNP, ale počas celej vojny. Okolo 160 Tisovčanov i cezpoľných vyšlo k vatre, aby svojou účasťou vyjadrili, že nezabúdame na tých, ktorí bojovali za slobodu a život v mieri pre nás. Súčasťou tohtoročnej vatry bol aj „krst“ znovupostaveného dvojkríža, ktorý patrične pokrstili primátorka mesta, Mgr. Irena Milecová a predseda KST TO KOS Rimavská dolina, Dušan Kojnok. A večer pokračoval spomienkami i spevom pri gitare, či opekaním špekačiek.

Veľké poďakovanie za postavenie vatry i obnovu dvojkríža patrí menovite pánom: Mário Keleti, Róbert Buchta, Pavel a Andrej Blahovci, Roman Oravec, Ľubo Husanica, Ján Kubove, Tomáš Dianiška, Peter Maťko, Michal Stejskal, Jaro Perenčay, Maťo Hodoň, Kamil Vlček, Paľo Dianiška, Miro Hronček, Erik Lopušný, Paťo Košičiar, Dušan Kojnok, Cyro Huňa, Mestským lesom Tisovec, Agrospolu Hradová. Výnimočné poďakovanie patrí aj Michalovi Huľukovi za zabezpečenie červeného smreka na dvojkríž, Jánovi Vengrínovi z Rim. Píly za ochotu a technickú pomoc pri osádzaní kríža a Oľge Belušiakovej za poskytnutie pozemku na túto akciu.

Pietny akt pri príležitosti výročia SNP sa uskutočnil v pondelok 2. septembra v dopoludňajších hodinách na Námestí pri Pamätníku SNP. Zúčastnili sa ho primátorka mesta Tisovec, Mgr. Irena Milecová, poslanci MsZ v Tisovci, predseda Oblastného výboru SZPB Rim. Sobota, pán Pavol Brndiar, členovia ZO SZPB v Tisovci, pedagógovia, žiaci a študenti miestnych škôl. Prítomným sa postupne prihovorili: predseda ZO SZPB, p. Peter Mináč, p. Eva Sliacka predniesla dojímavú báseň a p. Ružena Štulajterová sa vo svojom príhovore vrátila svojimi spomienkami k udalostiam z minulosti, no venovala ich najmä našej mladej generácii, ktorú musíme učiť o našich dejinách, aby keď sa postavia k nejakému pamätníku, vedeli, prečo tam stoja.

Pán Pavol Brndiar ocenil nielen historický vklad mesta Tisovec počas SNP, ale aj snahu približovať dejinné udalosti práve mladej generácii. Primátorke mesta Tisovec odovzdal Pamätný list Mestu Tisovec. Primátorka mesta, Irena Milecová, poďakovala za toto ocenenie a sľúbila, že pamiatka na deň, kedy sa malý národ postavil voči zlu, si zaslúži tú najvyššiu poctu v podobe opraveného Pamätníka, ktorý bude aj v budúcnosti symbolickým miestom, kde sa bude brániť sloboda a spravodlivosť. Lebo aj o tom je kvalitný verejný priestor a kvalitné mesto.

Súčasťou tohtoročných osláv bolo slávnostné uvedenie knihy pána Dušana Hutku: Príbehy z vojny 2.

Minulosť je pre nás všetkých cennou lekciou, vďaka ktorej sa môžeme vyvarovať chýb a omylov nielen nás samých, ale takisto aj našich predchodcov. Vďaka nej sa dozvedáme príbehy našich rodín, známych, či úplne neznámych ľudí a častokrát si ani neuvedomujeme, ako veľmi tieto príbehy ovplyvnili aj náš život. Slovenské národné povstanie bolo v slovenskej histórii rozhodne zdrojom množstva takýchto príbehov, na ktoré by nikto z nás nemal zabúdať. A práve pán Hutka zachraňuje našu minulosť zbieraním autentických archívnych materiálov či spomienok, ktoré by inak odišli do zabudnutia.

Pietna spomienka pokračovala tiež pri Pamätníku na Dieliku, pri buste gen. Júliusa Noska či Pamätníku obetí pod Hradovou. Popoludní si 75. výročie SNP pripomenuli krátkym programom aj pri Pamätnej tabuli na Kultúrnom dome v Rimavskej Píle.

Miroslava Kojnoková

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

S E P T E M B E R  2019

CHKO PONITRIE: VÝSTUP NA BUCHLOV A ŽARNOV - 7. september 2019

   V mierne zapadnutej oblasti ohraničenej Žarnovicou a Oslanmi nájdeme Buchlov. Je to 1041m vysoký kopec, nachádzajúci sa v pohorí Vtáčnik, nad obcami Oslany, Ostrý Grúň a Kľak. Pretože je tvorený výraznými skalami, ktoré poskytujú ďaleké výhľady, môžeme ho smelo označiť za veľmi atraktívny vrchol. Vrch a hrebeň Buchlova je typickým pozostatkom vulkanickej činnosti a charakteristický listnatým porastom. Obdivovať tu môžeme pôsobivé andezitové bralá, ktoré sú mohutné, vysoké a doslova lákajú na výstup. K najzaujímavejším častiam výstupu patrí najmä hrebeňová časť, rozprestierajúca sa od Rúbaného vrchu až po vrchol Žarnov, ktorej je súčasťou. Tento horský hrebeň predstavuje bočnú rázsochu hlavného hrebeňa Vtáčnika. Buchlov je súčasťou prírodnej rezervácie s rovnomenným názvom, ako aj časťou CHKO Ponitrie. To dokazuje význam tunajšieho prírodného bohatstva. Buchlov nepatrí k tým vrcholom, ktoré sú na Slovensku najviac propagované. A preto sa môže jednoducho stať, že o ňom niekto ani nikdy nepočul. Toto bol prípad aj v našej členskej základni. Keď sme schvaľovali Kalendár akcií na rok 2019, nie každý vedel, že taký vrchol vôbec existuje a už vôbec nie kde. A práve preto, že v týchto končinách ešte z členov nikto nikdy nebol, aj akcia dostala prívlastok "panenská". Naplánovali sme si pozrieť sa do týchto miest 7. septembra 2019.

V počte 30 účastníkov štartujeme ráno o už 5:30 hod., nakoľko cesta je dlhá. Za východisko výstupu sme si zvolili areál bývalého Mládežníckeho tábora v Hornoveskej doline. Zelenou značkou stúpame až na Zadnú lúku, kde sa napájame na žltú značku a Náučný chodník Buchlov. Ten nás prevedie celou prírodnou rezerváciou. Zo Zadnej lúky začínajú najstrmšie časti výstupu. Chodníkom prichádzame až pod strmé steny vrcholových brál a k skalnému komínu. Prechod komínom, pretínajúcim skaly, zabezpečujú tri krátke rebríky. Po ich zdolaní sa ocitáme na vrcholovom hrebeni a prekvapia nás veľmi pekné výhľady na všetky smery. Z Buchlova vidno doslova široko-ďaleko. Je to vskutku krásny výhľadový vrchol. Ak vystihnete zaujímavú kombináciu poveternostných podmienok, ako sa to podarilo nám, zážitok bude nezabudnuteľný. Rozhodne sa nám potvrdilo, že Buchlov, hoci nepatrí k výškovým rekordérom, právom patrí medzi najkrajšie vyhliadkové vrcholy Slovenska. Môže ponúknuť práve neopozerané výhľady na ďalšie naše horstvá. Pod miestom, kde ústi komín pokračuje žltá značka ďalej k vrcholu Žarnov. Trasa vedúca hrebeňom Buchlova, až po sedlo pod Žarnovom je zaujímavá, oku lahodiaca a plná skalných útvarov rôznych tvarov a veľkostí. Hotové skalné mestečko. Vrch Žarnova, ktorý je tiež súčasťou prírodnej rezervácie Buchlov, pokrýva zmiešaný les. Vystupuje z neho krajinársky pôsobivé andezitové bralo so strmým skalným zrázom na južnej strane. Z tejto skalnej vyhliadky s umiestneným dvojkrížom sa naskytá krásny polkruhový výhľad do širokého okolia. Tu nastáva chvíľa na ďalšie spoločné foto a už len zostup do civilizácie. Po príjemne strávených chvíľach v pohorí Vtáčnik dobre padne chvíľa odpočinku a čaká nás už len odchod do rodných končín.

Dušan Kojnok

Foto z akcie na našej Facebookovej skupine: https://www.facebook.com/groups/421438968012009/?ref=bookmarks

-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

VYSOKÉ TATRY: Prechod Malou Studenou dolinou -

- 14. september 2019

SKVELÝ DEŇ V LONE TATRANSKEJ PRÍRODY

   Dobrá partia ľudí, výborné počasie na turistiku, čo viac si možno priať, keď zavítate do našich veľhôr. Tak tomu bolo aj v sobotu 14. 9. 2019.             Autobus, konečne po dlhšej dobe zaplnený do posledného miesta. Cesta príjemne ubieha a ani sa nenazdáme a už vystupujeme na parkovisku v Starom Smokovci. Niekoľko základných informácií k priebehu dňa a už sa začínajú formovať skupinky ľudí, kto, kde a s kým pôjde. Jedni sa rozhodujú a volia lanovú dráhu na Hrebienok a potom trasu „B“ na Zamkovského chatu, tí najodolnejší peškom už zo Smokovca, až na Téryho chatu a späť, čo je trasa „A“ a poniektorí, len tak, voľne krúžili v okolí Hrebienka, Rainerovej, či Bílikovej chaty. Každý sa dobrovoľne rozhodol vychutnávať tatranskú prírodu po svojom. Ľudí všade požehnane, ako maku. Mnohí sa rozhodli využiť možno posledné príjemné víkendové počasie a tak aj na chatách sa to turistami, len tak hemžilo. Jazyk poľský, český, slovenský, ale aj maďarčinu, či nemčinu bolo sem tam započuť. Dlhé rady čakajúcich na nejaké to občerstvenie stále hustli na obidvoch spomínaných chatách.