R o k   2019

J A N U Á R  2019

1. akcia roka 2019 v KST TO KOS Rimavská dolina:

ROBOVA NOVOROČNÁ VÝDYCHOVKA - 1. január 2019

 /Tisovec - Krivá - Obadovo očko/

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

35. ONDREJOV POCHOD VĎAKY - 5. 1. 2019

   Druhou akciou Nového roka bol už tradičný nenáročný "pochod" za krásami zimy v okolí Rimavskej Bane. Kraskovská pastva je cieľom KOS-ákov od roku 1984, kedy sa traduje aj vznik turistického oddielu, práve v Rimavskej Bani. Po desiatich rokoch oddiel zmenil sídlo a od vtedy ním je Tisovec. Rok 2019 je aj rokom malého jubilea v našom oddieli, nakoľko si pripomenieme už 35 rokov od jeho založenia. Iniciátorom vzniku oddielu, ako aj Pochodu vďaky pred 35. rokmi bol Ondrej Knapp, na ktorého počesť nesie akcia v názve aj jeho meno. Stalo sa tak pred 15. rokmi, kedy nás navždy opustil. Od vtedy to nie je Pochod vďaky, ale ONDREJOV pochod vďaky.
Aj v piatu januárovú sobotu roku 2019 sme akciu začali na cintoríne v Rimavskej Bani, kde sme si tichou spomienkou, kyticou a plameňmi sviec pripomenuli osobnosť Ondreja Knappa. Potom už smerujeme cez obec na Kraskovskú pastvu k pomníku, kde s pietou vzdávame hold padlým na týchto miestach. Pred zostupom do Rimavskej Bane sa tradične hostíme na vlastnoručne opečených klobásach, zabezpečených každoročne pre všetkých účastníkov z rozpočtu oddielu. Po výdatnej hostine schádzame známou trasou do Rimavskej Bane. Po návšteve a ochutnávke špecialít na obecnej zabíjačke už smerujeme domov. Počet účastníkov: 27

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

ZIMNÉ VYSOKÉ TATRY - 12. 1. 2019

 

V "ľadovom kráľovstve" na Hrebienku

Z turistických chodníkov KST TO KOS Rimavská dolina Tisovec

 

Pre dôvod stráviť druhú sobotu roka 2019 v našich veľhorách sa rozhodlo až 43 turistov. Naplánované bolo navštíviť ľadový dóm na Hrebienku a betlehem vytvorený zo snehu pri Rainerovej chate, či vyjsť si aj na zasneženú Zamkovského chatu. Bol to skvelý nápad.

Po príchode do Starého Smokovca sme sa rozdelili na dve skupiny. Cieľom skupiny A bola túra až na Zamkovského chatu. Skupina B smerovala zo Starého Smokovca pešo, alebo lanovou dráhou na Hrebienok. Z Hrebienka sme ďalej pokračovali pešo, popri Bilíkovej chate na Rainerovu chatu. Hrebienok bol v tento deň krásny, slnečný, plný turistov. Prilákal ich, rovnako ako nás, Tatranský ľadový dóm a podujatie Tatry Ice Masters, ktoré sa práve v tento víkend na Hrebienku konalo. Najprv sme navštívili ľadový dóm, ktorého architektúra bola inšpirovaná bazilikou Svätého Petra v Ríme. Naživo sme mali možnosť sledovať aj tvorbu ľadových sochárov v rámci 7. ročníka podujatia Tatry Ice Masters. Bolo to niečo impozantné. Po prehliadke sme sa niektorí zastavili a posedeli na Bílikovej chate, niektorí pokračovali vo vychádzke priamo na najstaršiu a najmenšiu chatu vo Vysokých Tatrách, Rainerovu chatu. Všetci sme chceli vidieť betlehem zo snehu, ktorý vytvoril chatár Peter Petras. Žiaľ, osobne nebol prítomný. Snáď v lete sa s ním možno stretneme, keď bude oslavovať súkromné výročie. Bude to 50 rokov, čo do Tatier prišiel a začal pracovať ako horský nosič. Toto výročie ho motivovalo, aby pri chate vytvoril aj nadrozmernú postavu vysokohorského nosiča zo snehu. Táto socha upúta každého. Cestou späť na Hrebienok už boli chodníky úplne zaplnené tisíckami turistov. Všetci zdieľali nadšenie z krásy zasnežených stromov, čistého vzduchu a hrejivého slniečka.

Skupina A, v počte 4 členov, sledovala svoj cieľ, vyjsť na zasneženú Zamkovského chatu. Je to celoročne otvorená horská chata v nadmorskej výške 1475 metrov. Nikto z nás, ostatných nepredpokladal, že výstup vzdajú. Zvládli ho v plánovanom čase, pred dohodnutým odchodom autobusu. Turistika sa v Tatrách nekončí ani v zime. Práve naopak, nápor turistov sa zvyšuje. Zima dáva Tatrám jedinečnú tvár, akú nikde inde nenájdeme. Zažili sme to aj my, ktorí sme sa tohto výletu zúčastnili. Všetkým odporúčam objaviť tú nekonečnú krásu a osobne si prajem, aby sme sa do Tatier aj nabudúce vracali a odnášali si bohaté zážitky a energiu na dlhé obdobie.

 

Valika Huňová,

KST TO KOS Rimavská dolina

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

8. SPOMIENKOVÝ VÝSTUP NA HRADOVÚ - 26. január 2019

 

8. SPOMIENKOVÝ VÝSTUP NA BRALO HRADOVEJ

                                                                               „Vojna nie je nepríjemnosť, ale tá najohavnejšia vec na svete.“

                                                                                                                                       Lev Nikolajevič Tolstoj

Na pamiatku všetkých obetí vojny, ktorá zasiahla aj naše mesto a jeho obyvateľov, sa v sobotu podvečer, 26. januára 2019 o 15:30 pred zdravotným strediskom, stretla partia 36. turistov, občanov mesta a návštevníkov Tisovca, aby už po ôsmy krát nasmerovala svoje kroky do cieľa výstupu, pod zástavou na Hradovej.

Každoročne si v našom meste pripomíname významnú udalosť z 28. januára1945, ktorou je oslobodenie Tisovca a m. č. Rimavská Píla vojskami II. ukrajinského frontu a rumunskej armády. Tento rok už po 74. krát. Oslobodením Európy, ako i nášho malého mesta od fašizmu v roku 1945, skončil najväčší a najrozsiahlejší ozbrojený konflikt v dejinách ľudstva. Vo vojne prišlo o to najcennejšie, o život, údajne až do 60 miliónov ľudí. Zničené boli celé mestá a výsledkom nevyčísliteľné škody, nielen na majetku a kultúrnom dedičstve ľudstva, ale ostali obrovské rany i v samotných srdciach ľudí. Ako pomaly stúpam v spoločnosti mojich priateľov k vyhliadke, pri pomyslení na slovo vojna, prvé, čo mi napadne je strach, zúfalstvo a neopísateľná krutosť. Do života našich predkov vniesla v tom období neuveriteľný zmätok a nekonečnú bolesť. Preto, keď spolu zapaľujeme niekoľko desiatok kahancov, neprestávame myslieť na pamiatku tých, ktorí sa o oslobodenie mesta pričinili. Súčasťou akcie je aj známa partizánska pesnička Tichá noc, tmavá noc. Po krátkom príhovore predsedu nášho oddielu, nemohla chýbať ani na tomto ročníku výstupu. Ako sa mestečko postupne s pribúdajúcou večernou hodinou zahaľovalo do tmy, mali možnosť jeho obyvatelia uvidieť svetielka prichádzajúce z našej majestátnej Hradovej. Z vrchu, ktorý v sebe ukrýva obrazy z minulosti. Krásne miesto, ktoré si v sebe ponesie aj spomienku na tento večer.

S prichádzajúcou nedeľou sa však ešte traja, ja, Duško a Rastík vraciame na vyhliadku, aby sme upratali a upravili priestor pod zástavou. Kahance, ktoré v sobotu splnili svoju dôležitú úlohu, sme zniesli späť do Tisovca. Chodník nám dláždia drobné, bielučké snehové vločky, ktoré akoby nám šepkali, aby sme si udržali mier aj v srdciach. Aj holandský filozof raz povedal: „Mier nie je absenciou vojny. Mier je cnosťou, dôverou a spravodlivosťou.

 

Andrea Blahová,

KST TO KOS Rimavská dolina Tisovec

---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

F E B R U Á R  2019

 

XVIII. ZIMNÝ PRECHOD STOLICKÝMI VRCHMI - 2. február 2019

Akcie v Revúcej sa z nášho oddielu zúčastnilo a 15 kilometrovú trasu zo sedla Javorinka do Muránskej Zdychavy prešlo 12 členov.

A tu je zopár postrehov od Števky Sirkovej:

   Na to aké bolo zlé počasie (asi najhoršie čo som za 10 rokov účasti na tejto akcii zažila), bola nálada pohodová a veselá. Ľudia boli spokojní, servis zvládnutý po každej stránke. Postretali sa rodiny, priatelia, turisti, lyžiari, mali sme aj návštevy zo spriatelených klubov. Z KST Sabinov sa zúčastnilo 14 lyžiarov, boli tu na výlete 3 dni, na Prednej Hore. Už tradične chodia na tento náš výstup aj turisti z Tisovca KST KOS Rimavská dolina. Tento rok prišli v počte 12 účastníkov. Pri debatách po trase sme zaznamenali účasť návštevníkov z Popradu a z Nitry. Chlapci na chate sa prekonali a tohto roku postavili „Hradby  na chate Janke“. Tam sa podával vynikajúci citrónový čaj a keksík, ktorý nám na akciu poskytla COOP Jednota Revúca.

Horská služba sa svojej úlohy zhostila tiež v plnom rozsahu – robili službu na chate, aj po celej  lyžiarskej stope, na začiatku, aj na konci.

Všetkým sa trasy, lyžiarske stopy a zabezpečenie výletu veľmi páčilo, aj napriek  hustej hmle a nepriazni počasia. Svedčia o tom aj zápisy v pamätnej knihe.

Na guláši sme si pochutnali  v reštaurácii Balaton, kde nám ho prichystali už piaty rok.

Personál bol veľmi ústretový a trpezlivý aj k posledným opozdilcom, ktorí prišli dolu okolo 17 – tej hodiny.

 

Štefánia Sirková,

KST Dúbrava Revúca a KST TO KOS Rimavská dolina

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

45. ZIMNÝ VÝSTUP NA TŔSTIE - 16. február 2019

 

Príspevok nedodaný!

 

 

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

M A R E C  2019

JOZEFOVSKÝ VÝSTUP NA VRŠOK - 23. marec 2019

 

Príspevok nedodaný!

 

 

 

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

K PRAMEŇU TUHÁRSKEHO POTOKA - 30. marec 2019

    Prvý krát sme do plánu turistických akcií organizovaných KST - Bralo Tuhár, zaradili túto, nám doposiaľ neznámu akciu, s možnosťou spoznať aj iné lokality tohto regiónu, než nám už roky známy výstup na Bralo a Bralce. Zraz účastníkov bol o 8:00 hod. na námestí v Tuhári, odkiaľ sme sa na miesto začiatku trasy presunuli spojovým autobusom. Túra začala v Budinej a naše kroky najprv smerovali k pamätníku padlým počas 2. svetovej    vojny, ako aj ďalším13. obyvateľom Budinských lazov, ktorých nemecké vojská popravili na výstrahu obesením. Ďalšie naše putovanie sa nieslo v duchu obdivovania prírodných krás a prírodných výtvorov, čadičových vyvrelín v podobe Kamenných vrát, či Budínskej skaly, kde sa nachádza aj jaskynný útvar nazvaný Jánošíkova izba. Počasie bolo ukážkové a nič nebránilo tomu, aby sme si v doline, pri prameni Tuhárskeho potoka urobili krátku prestávku na oddych a na už pripravenom ohnisku od domácich turistov opiekli aj nejaké špecialitky. Cesta popri potoku nás potom doviedla do Tuhára, k prístrešku u Vaška, kde už tradičná pohostinnosť domácich ani v tomto prípade nesklamala a  všetci sme mali možnosť ochutnať výborný divinový guľáš, či iné ponúkané špeciality domácich majstrov. Nechýbala ani dobrá nálada, priateľské debaty, či dokonca spev.

Záverom mi nedá pripomenúť opäť nízku účasť z našej strany, čo na tak veľký kolektív je viac ako smutné.

Počet zúčastnených za KST TO KOS: 14

Počet prejdených km: 15

 

Cyril Huňa,

KST TO KOS Rim. dolina

-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

 

 A P R Í L  2019

 

PRIELOM RIEČKY MURÁŇ, KAŠTIEĽ V BETLIARI, Vodný hrad v Štítniku

- 13. apríl 2019

Turistika s príchuťou histórie

 

   Apríl  je mesiacom lesov, časom prebúdzajúcej sa jari a zelená má v tomto čarovnom ročnom období doslova zelenú. Navôkol, kam len oko dovidí, cítime už v ovzduší jej veľkolepý príchod s pompou jej vlastnou. Zároveň so sebou prináša sladký pocit znovuzrodenia, rodiaceho sa nového života a začiatku čohosi opäť nového. A hoci nám dnes, v druhú aprílovú sobotu, nebude dopriate rozprávkové počasie so slnkom zaliatou krajinou, nás to neodradí. Práve naopak! Náš dnešný príbeh začíname v počte 29 členov oddielu so zmesou príchutí turistiky a histórie, pokračujeme malou štipkou speleológie a končíme pri štvrťke kávovej lyžičky poznania svojej dávnej minulosti. Milý čitateľ, pýtaš sa prečo? V pláne totiž bude prechádzka príjemným a nenáročným Náučným chodníkom Prielom Muráňa, návšteva kaštieľa Betliar a cestou domov krátka zastávka v obci Štítnik, kde sa vyberieme po dávnych stopách Vodného hradu.

Osviežení vôňou a chuťou rannej kávy, poniektorí po pár dúškoch čerstvého čaju, vystúpime z autobusu v centre obce Meliata, z ktorej nás sprevádza žltý turistický chodník. Lenivo sa hadí popri kľukatom toku rieky Muráň, krásnou, pokojnou prírodnou scenériou. Kráčame pravým brehom a v niektorých úsekoch plynú jej vody akoby v tichučkom, takmer nečujnom takte zvuku drobných vĺn. Tento, pre mnohých neznámy, krásny kúsok prírody sa nachádza v Juhoslovenskej kotline, len pár kilometrov od západnej hranice NP Slovenský kras, v okrese Rožňava. Z centra obce Meliata po 3 km prichádzame do bodu, kde sa napája na našu trasu náučný chodník a zelená značka. Samotný náučný chodník začína v centre obce Bretka. My však v tejto obci trasu zakončíme a pôjdeme akoby z opačnej strany, teda v mieste, kde sa napojíme na trasu náučného chodníka, nás bude čakať 1. informačný panel, ktorý je označený ako č. 6 (teda je posledný). Panel má názov Stará Huta (továreň na klince). Náučný chodník Prielom Muráňa bol pre verejnosť otvorený v roku 2010. Dĺžka trasy náučného chodníka je 3 200 m, prevýšenie dosahuje 66,5 m a čaká nás na ňom 6 informačných panelov. Chodník prechádza chráneným územím, malebnou kaňonovitou dolinou potoka Muráň a v nenarušenom prírodnom prostredí. Už pred 350 rokmi tu prebiehala banícka a hutnícka činnosť a ruiny vysokej pece, ktoré stále vidieť na opačnej strane potoka, patria k najstarším na Slovensku. Chodník nás sprevádza krásnym lesom, bohatým na stromy, kde sú skaly pokryté machom ako zelenou perinou a rôznymi rastlinami. Miestami pôsobia divoko, až pralesne. Po krátkej chvíli už stojíme pred ďalším informačným panelom. Tento je venovaný Hutnianskej jaskyni, s dĺžkou 11 m. Pohodlne do nej vchádzame a na jej konci čaká na nás prekvapenie v podobe malej kostry menšieho zvieraťa. Od jaskyne stúpame po kamenitých schodoch. Chodník sa ďalej kľukatí cez les a v jednom úseku prechádzame planinou. Tu, na ďalšom paneli, sú informácie o flóre a faune, charakteristické pre NP Slovenský kras. História nám prostredníctvom štvrtého informačného panela pripomina, že pri rieke Muráň bol v roku 1920 postavený vodný mlyn. Po tejto zaujímavosti nás čaká prechod cez zaujímavý kovový most, ktorým sa bezpečne dostaneme na druhý breh rieky Muráň. Opäť vchádzame do zmiešaného lesa a medzi stromami sa objavujú drevené schodíky. Na ich konci objavíme ďalší klenot prírody a informačný panel. Ten stojí pred verejnosti voľne prístupnou jaskyňou Peško, s dĺžkou 17 m. Jaskyňa postupom času nadobudla tvar gotického oblúka a dá sa ňou krásne prejsť. Na jej konci nás čaká prekvapenie. Dobrí ľudia tu osadili drevenú lavičku. Vo vnútri jaskyne Peško môžeme s dobrou baterkou objaviť aj rodinku netopierov. Poslednými schodíkmi sa dostaneme na planinu nad obcou Bretka. V centre obce nás čaká veľká drevená tabuľa s mnohými zaujímavými informáciami. Na ďalšej tabuli je zobrazená mapa celého náučného chodníka aj s legendou. V obci Bretka sa nachádza skanzen, reformovaný kostol, vojnový bunker a baroková kúria so sýpkou, aktuálne slúžiaca ako galéria a skanzen Beretkei s včelárskym múzeom Jozefa Beretkeiho. Stručne nám o histórii tejto nádhernej chalúpky porozprávala pani sprievodkyňa, ktorá keď zbadala, že v strede obce stojí autobus nelenila, počkala si na nás a následne nám iniciatívne ponúkla svoje služby. Tak to má byť! My sme samozrejme nelenili a túto jedinečnú možnosť aj patrične využili. Chalupa bola údajne postavená v 18. storočí. Domček sa delí na dve časti, prvá časť je tzv. skanzen a druhá slúži ako ubytovacie zariadenie. Vo dvore sme mali možnosť vidieť včelárske múzeum s ľudovou izbou. A takto zaujímavo, s bonusom v podobe návštevy ľudového múzea, sme ukončili naše 6 km dlhé putovanie prielomom Muráňa z Meliatej do Bretky.

   Začiatok dňa stál za to a tak v dobrej nálade pokračujeme autobusom do obce Betliar. Našim druhým cieľom bude honosný kaštieľ s pôvodným zariadením a zbierkami. Kaštieľ pochádza zo začiatku 18. storočia a postavili ho na základoch staršieho renesančného kaštieľa Bebekovcov. Prešiel aj ďalšími prestavbami a následne v rokoch 1880 – 1886 stavba získala dnešnú podobu. Rodina Andrášiovcov bola už vtedy jeho trvalým vlastníkom a mala v majetku nielen hrad Krásna Hôrka, ale aj majetky a bane v okolí Rožňavy. Kaštieľ zaplnili Andrášiovci množstvom vzácneho nábytku, umeleckých diel a zbierok. Pôvodnú knižnicu založil Leopold Andráši v druhej polovici 18. storočia. Jej interiér pochádza z rokov 1792 - 1795. Fond pozostáva prevažne z vedeckej literatúry 18. a 19. storočia. Prevahu zbierok tvoria maliarske diela, najmä obrazy realistov 19. storočia. Druhú časť zbierok (na prízemí) tvoria dovezené exotické predmety a poľovnícke trofeje, ktoré nemajú rovnocennú hodnotu s umeleckými zbierkami. Momentálne sme mali možnosť vidieť aj výstavu s názvon Grófka bez kaštieľa, ktorá mapuje životný príbeh Elizabeth Olgyay Andrássy (1924−2017) a je jedným z mnohých príkladov smutných osudov, ktoré v období od rozpadu rakúsko-uhorskej monarchie až po pád komunistického režimu v roku 1989 postihli tisícky rodín. Ako dvadsaťtriročná prišla takmer o všetko hmotné, no predovšetkým o svoj domov a so svojou rodinou začala život v cudzine.

   Treťou zastávkou uzatvárame dnešný deň v obci Štítnik, kedysi významnom baníckom mestečku so starým vodným hradom. Dal ho vybudovať rod štítnických Bebekovcov. Aj keď sa hrad v Štítniku spomína už v 13. storočí, povolenie na stavbu, resp. prestavbu od kráľa dostali štítnický Bebekovci v r.1432. Tento zaujímavý hrad bol v minulosti chránený veľkými močariskami a predstavoval významnú protitureckú pevnosť.

Čo dodať na záver? Ako raz povedal čínsky filozof a podľa mňa sa to vzťahuje na všetkých a všetko... „Všetky veci v prírode pôsobia ticho. Vznikajú a nič nevlastnia. Plnia svoju úlohu a nič nepožadujú. Všetky veci konajú svoje dielo. Keď dosiahnu svoj rozkvet, vracajú sa k svojmu pôvodu. Je to naplnenie osudu, večný zákon. A poznať zákon je múdrosť.“

A tak sme dnešný pobyt v náručí matky prírody prepojili aj s poznávaním našej nikdy nekončiacej histórie.

 

Andrea Blahová,

KST TO KOS Rim. dolina

-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

VEĽKONOČNÝ VÍKEND 2019 - PONITRIE - 19. - 21. apríl 2019

Turistický veľkonočný víkend – PONITRIE

 

   V termíne od 19. – 21. 4. 2019 sa 34 členov turistického oddielu KOS Rimavská dolina Tisovec zúčastnilo veľkonočného víkendu na Ponitrí. Počas troch /niektorí štyroch/ dní, za krásneho počasia obdivovali krásy prírody a historické pamiatky pohoria Tríbeč. 11 detí a 23 dospelákov sa vracali domov s krásnymi zážitkami.
Štvrtok /18.4. 2019/ - o deň skôr sa na potulky vydávajú traja naši členovia a počas dňa stihnú absolvovať výstup na hrad Tematín, návštevu jaskyne Čertova pec neďaleko obce Radošiná, výstup na Topoľčiansky hrad a cestou do chatovej osady ešte aj krátky výstup ku kostolíku sv. Michala Archanjela nad obcou Dražovce.
Piatok (19. 4. 2019) – stretli sme sa na parkovisku pod hradom Hrušov. Zrúcanina hradu sa nachádza len pár kilometrov za Topoľčiankami. Po nenáročnom, asi 15 minútovom výstupe od parkoviska novovybudovanou gaštanovou alejou s pamätníkom venovaným T. G. Masarykovi, sme si prezreli zrúcaninu hradu Hrušov.
Po prehliadke hradu nasleduje presun autami do obce Kostoľany pod Tríbečom. Odtiaľ, od horárne Jedliny, sme vystúpili na vrch Veľký Tríbeč (829 m n. m.). Stredne náročná túra, po červenej značke, cca 6 km, prevýšenie 540 m. Postupne sme takmer všetci (siedmi to vzdali) poprichádzali až na vrchol. Počas krátkeho oddychu sme nad hlavami obdivovali vetrone, doplnili energiu, trošku sa poslnili a vydali sa na cestu späť.

Po výstupe sme mali krátku prestávku v obci Kostoľany pod Tríbečom. Tú vypĺňame prehliadkou jednej z najstarších

sakrálnych stavieb na Slovensku, Kostola sv. Juraja. Podvečer nastáva čas ubytovania v chatovej osade pod Gýmešom pri obci Jelenec.

Deti, ešte stále plné energie, vyskúšali všetky hojdačky, preliezky, futbalové ihrisko, poobdivovali kone

(mimochodom dva kone, ktoré patria majiteľke, sa voľne pohybovali celý čas po chatovej osade).

 

Sobota (20. 4. 2019) – plánovaná, 24 km túra: Remitáž – Studený potok – Hrad Gýmeš – Oponický hrad

 

a späť. Nie všetci turisti si trúfli na celú trasu. Nakoniec jedenásti sme to zvládli. Ostatní si skrátili túru,

 

každý podľa svojich možností. No a práve túto trasu si vybrali aj ďalší naši traja členovia, ktorí prišli

 

kvôli nej na otočku. Štyria členovia stihli v tento deň absolvovať ešte aj prehliadku renesančného

 

kaštieľa, situovaného na okraji obce Oponice a ukrýva prevzácny historický klenot – barokovú knižnicu

 

rodu Aponiovcov založenú v 18. storočí veľkým milovníkom a zberateľom kníh, grófom A. J. Aponim.

 

Návštevníci tu môžu vidieť viac ako 17 000 zväzkov v 12 jazykoch, najmä v latinčine, taliančine, francúzštine

 

a nemčine. Medzi historickými dielami neraz obrovskej hodnoty nájdeme pápežské listiny, výpisy z inkvizičných

 

procesov, diela Giordana Bruna, Isaaca Newtona, Kanta, Goetheho, Machiavelliho, alebo Michelangela.

 

Pôsobivý bol aj samotný výklad o histórii a peripetiách knižnice a dielach v nej.

Aj napriek toľkým kilometrom „v nohách“ sme večer niektorí odohrali ešte futbalový zápas s deťmi. (družstvo Mira Gabriela proti družstvu Milana Cavara ... „cavarovci“ vyhrali). Nasledovala večerná opekačka, skrývačka a zaželali sme si dobrú noc.
Nedeľa (21. 4. 2019) – hneď ráno o 9:00 hod. sme už boli v Zubrej zvernici (obec Lovce). Obdivovali sme najväčšieho európskeho cicavca – zubra hrivnatého. Počas odborného výkladu sme sa o ňom dozvedeli mnoho zaujímavostí.
Následne sme sa presunuli do Topoľčianok. Prezreli sme si voľnokrajinársky park okolo Topoľčianskeho kaštieľa. Niektorí stihli aj Poľovnícky zámoček v tomto parku. Potom sme si spoločne prehliadli kaštieľ. Po prehliadke nasleduje návrat domov. Desiatim turistom sa však ešte nechcelo a preto si pozreli aj Národný žrebčín Topoľčianky.
Nakoniec sme sa všetci, plní krásnych zážitkov, vrátili šťastne domov.

 

Miroslava Kochanová

KST TO KOS Rimavská dolina Tisovec

------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

 

 M  Á  J  2019

36. VÝSTUP NA HRADOVÚ - 4. máj 2019

Smutným konštatovaním pri 36. výstupe na Hradovú je nízka účasť členov nášho oddielu. Len 6! Radostnejšie vyznie fakt, že o naše mesto, región a Hradovú prejavilo záujem viac ako 30 turistov z Prešova, z Klubu prešovských turistov. Niekoľkí sa vybrali síce len na prvú vyhliadku pri zástave, ale len preto, aby stihli ďalšiu atrakciu, parnú zubačku, ktorú mali vybavenú na 12:00 hod. Asi šiesti však spolu s našimi turistami absolvovali celú žltú trasu Hradovej. Nechýbal ani dážď, ktorý sa po predpovediach počasia aj očakával. Možno aj preto taká nízka účasť z našej strany. Snáď ten budúcoročný výstup dopadne lepšie i čo sa týka počasia, aj účasti.

 

D.K.

----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

VÝSTUP NA VONIACU ZO SEDLA ZBOJSKÁ - 18. máj 2019

V náručí Muránskej planiny

alebo

zo Zbojsk na Voniacu

 

   Máj je bezpochyby jeden z najkrajších mesiacov roka. Príroda veselo prezlieka svoje sivé šaty za zelené. Všetko navôkol už naplno kvitne a rozvoniava sviežou nádherou. Na rozkvitnutých stromoch poletujú usilovné včielky. Všetci a všetko akoby žije novým životom. Krajinou sa rozlieha spev vtákov, aby nám spríjemnil každodenný život. Pastva je to nielen pre oči, ale aj uši. A vôňa? Neopakovateľná! V jeden takýto májový deň, kedy je v kalendári číslo 18, kráča 25-členná skupinka turistov na železničnú stanicu, aby sa vlakom prepravili na Zbojská, východisko dnešnej naplánovanej trasy. Červeno značkovaný chodník nás zo železničnej stanice Zbojská priviedol na Kučelach, križovatku turistických značiek. Od rázcestníka smerujeme zelenou značkou na sedlo Burda. Vchádzame do kraja pod Fabovou hoľou. Na rozhraní Veporských vrchov a Muránskej planiny, v malebných zákutiach divokej prírody je v areáli bývalého lomu učupený zrub Burda – informačné centrum a zároveň prvá útulňa s hospodárom v Národnom parku Muránska planina. Zrub plní aj dôležitú funkciu nástupnej, cieľovej a prestupovej (oddychovej) stanice pri putovaní Huculskou magistrálou. Chvíľu tu pobudneme, zrelaxujeme a osviežení pokračujeme k rázcestníku. Už však len dvadsiati. Päť turistov z Revúcej zostáva pri ohníku so svojimi rozvoniavajúcimi opekanými dobrotami a späť sa vrátia opäť na Zbojská. Zo sedla Burda, od križovatky turistických chodníkov prichádzajúcich zo všetkých svetových strán, pokračuje trasa našj skupiny po červenej. Tá sa tiahne úbočím doliny, popod Vysoký vrch (1025 m n. m.), chodníkom lemovaným nedozretými čučoriedkami a s krásnymi výhľadmi na otvorenú krajinu s dominujúcimi Stožkami, až na Sivákovú. Počasie nám dokonca doprialo vidieť aj zasnežené vrcholky Tatier. Na Sivákovej opúšťame červenú a na Ostricu pokračujeme po hrebeni, doprevádzaní zelenou značkou. Tá sa nám, lúčkami a lesom s menej otvorenou krajinou, občas strácala, aby sme ju mohli opäť a nečakane objaviť. Z Ostrice cez Šarkanicu, postupne v skupinkách prichádzame na rozkvitnutú Voniacu. Po krátkej pauze, serpentínami a v závere trasy už aj v spoločnosti májového dažďa, zbehneme cez Ľavkovo do Tisovca, s 25. kilometrami v nohách.

Dnešný deň nás opäť len utvrdil v tom, čo už dávno vieme. Príroda je úžasný liek a zdroj energie, elektráreň, ktorá je zdarma a pre všetkých.

 

Andrea Blahová,

KST TO KOS Rimavská dolina Tisovec

---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

PIENINY 2019 - 18. máj 2019

 

VYDARENÉ POTULKY PIENINAMI

 

   Na turistiku chodím s očakávaním a túžbou po tej najkrajšej scenérii, po úžasných výhľadoch a nezabudnuteľných zážitkoch.
Posledné týždne nám ale dažďové kvapky niekoľkokrát spestrili turistiku a preto vidina slnečného počasia bola väčšia, ako túžba kochať sa krásami prírody.
Už celý týždeň som denne sledovala predpovede počasia zo všetkých dostupných zdrojov... dodržia SHMÚ, doktor Iľko, či mobilné aplikácie svoje prognózy?! Teraz už môžem povedať, že áno, dodržali. Aj preto sme si mohli 25.mája 2019, všetci 36. účastníci akcie, naplno vychutnať Pieniny, ktoré právom patria k najkrajším pohoriam Slovenska, plnými dúškami.
Cieľ našej trasy bol jasný. Červený Kláštor, Tri Koruny a pre tých najzdatnejších i Sokolica. To bola trasa A. Trasu B tvoril len výstup na Tri koruny a späť. Trasa C bola venovaná len potulkám po Červenom Kláštore a okolí. Na tejto akcii si však prišli na svoje aj milovníci dvojkolesových "tátošov" a mohli tak spoznávať krásy Pienin zo sedla svojich bicyklov.

Výstup na Tri koruny sa začal v Červenom Kláštore, cez drevenú lávku pokračujúc ponad rieku Dunajec, tvoriacu hranicu s Poľskom, do dediny Sromowce Nižne. Žltá značka nás rýchlo vyviedla za dedinu, na krásny chodník popri potoku a ďalej sprevádza roklinou, kde sa nad nami po oboch stranách vypínajú magické skalné masívy. Strmé svahy ukrývajú množstvo dier, snáď i jaskýň a tak zahľadená zabúdam, že kráčam po vode tečúcej po chodníku, ako dôkaz výdatného dažďa posledných dní. V ďalšej časti sa v hustom lese začína meniť naša prechádzka na výstup do strmého kopca. Niektorým z nás dokonale preveril kondíciu, zabezpečil červené líca, sťa Nastenke z Mrázika a preto sme si pri rázcestníku s príznačným názvom Chwala Bogu (Chvalabohu) doslova vydýchli.
Keďže nie sme žiadne padavky, ale poriadni turisti, po krátkom oddychu (alebo žeby tými slovenskými Krowkami?!) sme nazbierali sily „vyštverať“ sa až k očakávanej vyhliadke. Tri Koruny majú aj napriek názvu až 5 častí. Okraglica, Pańska Skala, Plaska skala, Ganek a Nad Ogródky a naozaj podobu kráľovskej koruny. Avšak názov vrchu nie je odvodený z podoby koruny. V minulosti sa vraj počas 30-ročnej vojny, pod týmto vrchom zišli traja vtedajší králi, aby rokovali o mieri. Mierovú zmluvu spečatili tak, že na vrchu zakopali svoje koruny. Tie sme žiaľ počas výstupu nikde nenašli, ale zato výhľad z tej najvyššej, z Okgraglice (982 m.n.m) je naozaj úchvatný. Krásne vidieť Červený Kláštor, Dunajec, Spišskú Maguru a v diaľke, z jemného ranného oparu vykúkajú Tatry.
Milujem okruhy, keď sa človek môže vrátiť inou cestou než prišiel. Preto sa ďalej po modro značenom a dobre upravenom chodníku s názvom Sokolia prť  "lagodne" presúvame po vrcholoch Bajków Groń, Sutrówka, Czerteź, Czertezik. Aj na poľských turistických chodníkoch je pekným zvykom popriať si ahoj, alebo dobrý deň. A tak sme pozdrav "dzień dobry" a "cześć" počuli častejšie, ako obohranú gramofónovú platňu.
Viacerými stúpaniami a zostupmi sme sa konečne dostali k najkrajšiemu vyhliadkovému bodu - k Sokolici (747 m). Na vyhliadke sa našťastie našlo dosť miesta pre každého. Preto si vychutnávam úchvatný pohľad na Dunajec a na ňom plno pltí a raftov, malých ako špendlíkové hlavičky. Niet sa kam ponáhľať, výhľad z
vtáčej perspektívy je nádherný a krásnu scenériu dotvára najfotografovanejšia borovica v Poľsku. Je to poľský symbol Pienin a nájdete ju na každej prezentácii o Pieninách. Ostáva nám zostúpiť záverečnou časťou Sokolej prte k Dunajcu. Nemusíme ho už prebrodiť, ako pred niekoľkými mnohými rokmi náš predseda Duško s pár ďalšími odvážlivcami. I keď vlastne ani teraz by nebol proti! No pri pohľade na rozbúrený Dunajec, túžbe po pive a suchých nohaviciach, radšej s nami volí dopravu plťou. Prievozník v goralskom kroji nás teda bezpečne dopraví za jedno euríčko na druhý breh. Ako bonus majú niektorí z nás možnosť vzhliadnuť Valikinho bobra...pardón, bobra vodného, ktorého naša členka zbadala a vyfotografovala cestou do Lesnice, kde sme ukončili našu túru. Z Bobra sa napokon, po preskúmaní fotografií, vykľula vydra riečna. Ale tá zábava v autobuse, keď niekto zahlásil, že Valika nám ukázala bobra, stála zato.

Nádherné počasie a dobrá nálada nám spolu s pieninskou prírodou poskytlo neopakovateľné zážitky a pevne verím, že tých spoločných turistických zážitkov a dobrodružstiev budeme mať tento rok ešte nespočetne veľa!

 

Petra Čipková, vedúca akcie

------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------