ROK 2024 - S KOS-om ZA NOSOM UŽ 40 ROKOV
Akcie v roku 2023 sa môžu uskutočniť a realizovať aj vďaka podpore mesta Tisovec.
...a 2% z daní členov oddielu a našich podporovateľov.
Ďakujeme.
Viac tu: https://tokosrimdolina.webnode.sk/o-akcii-po-akcii/rok-2023/
Akcie v roku 2024, v roku nášho jubilea, sa môžu uskutočniť a realizovať aj vďaka podpore mesta Tisovec.
...a 2% z daní členov oddielu a našich podporovateľov.
Ďakujeme.
DECEMBER 2024
18. Silvestrovský výstup na Hradovú - Máriova silvestrovská oddychovka
Viac tu: https://tokosrimdolina.webnode.sk/o-akcii-po-akcii/rok-2023/
Posledná akcia roka 2024 je úspešne za nami. 18. silvestrovský výstup na Hradovú, resp. Máriova silvestrovská oddychovka s 36 účastníkmi.
KATARÍNIN PREDVIANOČNÝ "SPLAV" - 7. 12. 2024
NOVEMBER 2024
TURISTICKY PESTRÝ 9. NOVEMBER 2024
Niekoľko rokov patrí do nášho Kalendára akcií aj tá, ktorú už 3 desaťročia majú vo svojom „repertoári“ turisti v Tuhári. Nebolo tomu inak ani tento rok, lenže nikto nepočítal s tým, že práve druhá novembrová sobota nám narobí pomyselné vrásky na čele. Okrem 31. ročníka tuhárskeho Karolovského výstupu na Bralo a Bralce sa v ten istý deň konali aj ďalšie dve akcie hodné účasti. Nad Revúcou otvárali rozhľadňu a hnúšťanci poriadali svoj jesenný výstup na Sinec. A tak sa naši turistiky chtiví členovia museli rozhodnúť, ktorej dať prednosť. No a počasie bolo priam jesenne ukážkové, čo priam nabádalo stráviť sobotu v prírode. Stalo sa teda to, že na každej zo spomínaných troch akcií sa zúčastnilo aj niekoľko KOS-ákov. Do Tuhára, za nám už známymi jesennými zákutiami, sa vydali len dvaja reprezentanti TO KOS Rimavská dolina. O troch viac sa ich zúčastnilo na hnúšťanskej akcii a na rozhľadňu nad Revúcou si to namierilo 8 našich členov.
Jesenný Sinec
Nádherná jeseň v druhú novembrovú sobotu bola hnacím motorom aj pre piatich KOS-ákov, ktorí dali prednosť pred inými akciami práve výstupu na Sinec, ktorý organizovali hnúšťanskí turisti. Spoločne, červeno značkovaným turistickým chodníkom z Rimavskej Bane, cez Papríčku, stúpali na slnkom zaliaty Sinec, aby potom po modrej značke za neustáleho šuchotu lístia pod nohami, mohli zostúpiť do Hnúšte. Čím vyššie, tým teplejšie. Presne taký bol priebeh 18 kilometrovej trasy, s prevýšením 820 m. A tie výhľady!!! Nízke Tatry, Kráľova hoľa, Klenovská priehrada..... Výborná nálada, opekačka pri horárni a krásny deň prežitý s úžasnými ľuďmi, ktorí dobíjajú svoju energiu a posilňujú svoje zdravie práve v prírode.
Saskia Hrončeková
Jeseň z rozhľadne nad Revúcou
9. novembra 2024 sa ôsmi členovia klubu TO KOS Rimavská dolina rozhodli ísť na otvorenie novej rozhľadne v Revúcej. Naša štvorčlenná posádka vyrážala z Tisovca o 9.15 hod., aby svoj výstup začali o 10.00 hod. Sú dve možnosti výstupu a my sme sa rozhodli pre dlhšiu, ale príjemnejšiu, štvorkilometrovú trasu, ktorá je zároveň aj cyklotrasou. Cestou sme sa kochali výhľadmi a nevedeli sa dočkať, čo nás čaká na vrchole. Oficiálny program otvorenia bol stanovený na 12. hodinu, no my sme pohodovým krokom boli hore už pred 11-tou a zvítali sa s členmi klubu Dúbrava, ktorí tam už mali podelené jednotlivé stanovištia pre deti. My sme sa ale vybrali zdolať poslednú časť trasy a to vyjsť na rozhľadňu. Záujem bol velký a museli sme chvíľu počkať, keďže na vrch púšťali iba po 6 osôb. Ale oplatilo sa prísť tak skoro, pretože keď sme my schádzali dole, už tam bol dlhý rad, nehovoriac čo to mohlo byť neskôr. Potom, ako sme si užili krásne výhľady z hora, sme sa usadili pre rozhľadňou na lavičke a užívali si slniečko. O 12.00 hod. bola rozhľadňa slávnostne odovzdaná do užívania. Dole pod rozhľadňou kde boli pripravené stanovištia pre deti, sme sa aj my pripojili a skúšali svoje vedomosti v uhádnutí, ktorá stopa patrí krorému divému zvieratku, alebo ktorý plod, či list patrí ktorému stromu. Niečo nám išlo lepšie, niečo nie, ale zabavili sme sa a to je hlavné. Potom sa všetci presunuli trochu nižsie, kde sa podával fantastický guľás. Kým Zuzka a Kornel stáli v rade, Majka a Ružena stihli vyskúšať svoje zručnosti v strieľaní z praku na plechovky a hádzaní kruhu na parohy (je ešte čo cvičiť, ale sme sa aspoň nasmiali). Na tieto stanovištia sme sa ešte pár krát vrátili, no výsledok bol stále rovnaký. Následne sme sa rozlúčili so známymi a pobrali sa späť k autu. Celková túrička mala 8 km s neskutočnými výhľadmi a parádnym počasím.
Ružena Polomková & slečna Růža
-----------------------------------------------------------------------
OKTÓBER 2024
VALIKINOU TRASOU, 30. ročník - 26. 10. 2024
JUBILEJNÁ AKCIA V JUBILEJNOM ROKU
alebo
30. ročník prechodu Valikinou trasou
Poslednú októbrovú sobotu organizoval jubilujúci, 40 ročný KST Turistický oddiel KOS Rimavská dolina tradičný prechod Valikinou trasou. Venovaný je bývalej členke oddielu, ktorá opustila jeho rady a tento svet 24. októbra 1994. Tento ročník bol výnimočný, bol totiž 30. - jubilejný. Akcia prilákala okrem domácich turistov KOS-ákov, hlavne veľa hostí, teda nečlenov TO KOS zo širšieho okolia. Celkom sa akcie zúčastnilo 124 turistov a cyklistov. Počasie nám opäť prialo. Síce nesvietilo slnko a ani nebo nám neukázalo svoju modrú tvár, no bolo príjemne teplo – človek by ani nepovedal, že november už klope na dvere. Zraz účastníkov bol pri dome smútku, kde sme si v cintoríne uctili pamiatku pani Valiky Husaníkovej. Položili sme živé kvety na hrob, zapálili plamene kahancov a predseda oddielu zaspomínal na pani Valiku aj prostredníctvom veršov Silvie Kuchtovej, ktoré uzreli svetlo sveta tiež pred 30. rokmi, keď ho Valika náhle opustila. Následne sme sa presunuli na štart trasy do časti Tisovca zvanej Slávča, kde prebehla prezentácia účastníkov. Lístky na guláš sa však ušli len tým /93/ vopred prihláseným, tak ako bolo avizované v propozíciách. Záujem o akciu však prekonal očakávania, pretože napokon prišlo omnoho viac turistov, ako sa prihlásilo a to o celú tridsiatku. Tu, na konci Tisovca, som konečne bola „vo svojom živle“. Les, ktorý matka príroda vymaľovala jesennými farbami priam volal po tom, aby som pod chvíľou zastala a zvečnila túto krásu. Po pár kilometroch prechádzky jesenným lesom nás vítala ceduľa s nápisom „Na Hajnaši ste všetci naši“. Nemohli sme sa nezastaviť. Privítali nás /už po trinásty krát/ manželia Milecovci a ponúkli občerstvením. Sladké koláčiky, chlebíčky s nátierkou a aj čerstvo opečené špekáčiky s domácim kečupom – takej hostine sa nedá povedať nie. Domáci mysleli aj na pitný režim v podobe čaju, alebo piva. Veľmi pekne ďakujeme. Po krátkom oddychu sme pokračovali smerom do Kačkavy. Naďalej sme si užívali prírodu (a pohodu). Hubárska sezóna pomaly končí, no ja som cestou do Kačkavy ešte našla dubák, ktorý sa snažil pred svetom schovať pod listami. V Kačkave bola druhá veľká zastávka – čakal nás guláš pri chate manželov Brožovcov. Teda, nielen guláš tam čakal, ale aj Brožovci, ako správni hostitelia a nám už dobre známy guláš majster Rudolf Keleleti. Guláš bol výborný a komu bolo málo, tak ho čakalo na stole okrem iného slané pečivo a cukríky od Valiky Huňovej a Oľgy Cabanovej - dcér Valiky Husaníkovej. V mene organizátorov ďakujeme. Po dostatočne dlhom oddychu sme sa vybrali na záverečnú časť trasy – späť do Tisovca. Kráčali sme takmer dve hodiny, no mne to zbehlo naozaj rýchlo. Domov som prišla spokojná, aj najedená. Krásna, nenáročná prechádzka jesennou prírodou v príjemnej spoločnosti razom človeku „dobije baterky“.
Kristína Ištvánová
VÝSTUP NA ŽELEZNÍK, 7. ročník, účasť - 19. 10. 2024
Aj keď neplánovane, predsa sme sa aj tento rok zúčastnili akcie kamarátov z Revúcej a Rákošskej Bane.
Nakoľko sa naplánovaná akcia na hrebeň Malej Fatry nekonala, termín na Železník zostal voľný a tak ho mnohí z našich členov využili práve na účasť na tomto populárnom turistickom podujatí. Bola možnosť sa aj prihlasovať, aby sa objednal autobus, ale nenašiel sa dostatočný počet záujemcov, tak sme využili automobilovú dopravu niektorých členov. Prezentácia bola už tradične v Rákošskej Bani, odkiaľ sa účastníci po zaplatení 5 eurového príspevku vydali na trasy. Tých bolo opäť na výber niekoľko a tak sa turisti mohli vybrať na blízky hrad, či Chodníkom malých netopierov, na Železník, Jeleniu skalu, do Sirku, či cez Červeňany. Naša zostava si vyšliapla najskôr na hrad a potom netradične, ešte nevyskúšanou trasou na Železník, cez a popod Jeleniu skalu do Sirku až do Rákošskej Bane, na miesto raňajšieho štartu, kde sa podával sľúbený divinový guláš a ten bol opäť výborný. Počasiu nemožno nič vytknúť, bolo nádherné, priam ideálne na turistiku, čo si vždy praje každý turista. Ďakujeme organizátorom sa vydarenú akciu a nech sa darí aj naďalej organizovať takéto skvelé podujatia.
--------------------------------------------------------------------------------------------------
SEPTEMBER 2024
S KOS-om TURISTICKÝM KROKOM 40 rokov - 21. 9. 2024
Pripomienka 40. výročia existencie TO KOS Rimavská dolina
40 ročný KOS bilancoval
na pripomienke jubilea oddielu
40 rokov existencie nášho turistického oddielu KOS Rimavská dolina si pripomíname počas celého roka 2024. Svedčia o tom aj niektoré akcie, ktoré sme zahrnuli do tohoročného Kalendára akcií. Sú smerované na niektoré miesta a lokality, ktoré sme už v minulosti navštívili a boli niečím výnimočné. Takéto jubileum si však zaslúži aj samostatnú akciu, kde sa stretnú súčasní členovia oddielu, ale aj bývalí, či priatelia z iných klubov a zaspomínajú.
40. výročie pripadá na mesiac apríl, ale prípravy a organizácia takéhoto podujatia si vyžadujú svoj určitý čas a tak nebolo v našich silách stretnúť sa práve v apríli. Nakoľko náš Kalendár je nabitý akciami po celý rok, bolo veľmi náročné nájsť vhodný termín na uskutočnenie spomienkovej akcie. A to ešte nehovoriac o brigádach, ktorých sa počas roka niektorí zúčastňujeme. Rok sa však pomaly končí, pekných dní ubúda, treba konať!S ťažkým srdcom sme preto museli obetovať jednu akciu, ktorej sa pravidelne zúčastňujeme. Za obeť padla Clementisova cesta. Práve v deň konania jej 43. ročníka sa konala aj naša, organizačne dlho pripravovaná pripomienka výročia oddielu. Za účasti 53 súčasných členov a 53 hostí z radov bývalých členov, členov spriatelených turistických klubov, sponzorov a podporovateľov našej činnosti sa 21. septembra 2024 konala dôstojná pripomienka 40. výročia turistického oddielu KOS Rimavská dolina. Miestom stretnutia bol areál tisovskej Šťavice. Už od deviatej hodiny prebiehali prípravy na akciu, spojené s brigádou na našom KOSklube, kde bolo potrebné ešte pribiť latky na štítoch strechy, tzv. štamplózne. Stihla sa aspoň západná štítová strana. Už takmer hodinu pred začiatkom akcie sa začal areál Šťavice zapĺňať účastníkmi, ktorí vopred potvrdili svoju účasť. Pri registrácii obdržal každý z nich taštičku s malými spomienkovými darčekmi. Nielen taška, ale aj bavlnená šatka s oddielovým výročným sloganom, odznak, samolepka, pero, medovník a nápoj KOSovička budú zúčastneným pripomínať túto výročnú KOS-ácku akciu. Pár minút po 13-tej začala pripomienka 40. výročia príhovorom predsedu oddielu. Nasledovala bilancia činnosti a aktivít počas jeho 40 ročného trvania. Prehľad aktivít bol zameraný prevažne na mimo turistickú aktivitu, nakoľko o akciách samotných je toho popísané dosť v kronikách oddielu a na jeho webovej stránke. V čítaní bilancie aktivít sa striedali s predsedom aj ďalšie tri členky oddielu, Ingrid Guzmová, Petra Čipková a Michaela Vetráková. Každá z nich predstavila jednu desaťročnicu.
V závere príhovoru predseda poďakoval všetkým členom za aktivitu a ukáznenosť na akciách počas 40-tich rokov, tiež všetkým, ktorí za uplynulých 40 rokov akýmkoľvek spôsobom pomohli a prispeli na činnosť, čo sa týka hlavne mesta Tisovec, ale aj sponzorov a prispievateľov 2% z daní. Záverečné poďakovanie patrilo tohoročným jubilantom – trom päťdesiatničkam /Saskia, Ingrid, Janka/, jednému šesťdesiatnikovi a dvom členom s číslovkou 75 /Dušan Liptay a Milana Slabej/ za tekuté občerstvenie na akcii. Dušan Liptay sa okrem toho postaral aj o divinové mäso, z ktorého pripravili v reštaurácii Kôlnička chutný guláš. Ten si mohli účastníci vychutnať po príhovore a následne po básni, ktorú nášmu oddielu k výročiu napísal a osobne predniesol bývalý člen, Karol Hruška.
Poďakovanie však patrí všetkým prítomným za účasť, za dary k jubileu /jubileám/ a za príspevky vo forme rôzneho občerstvenia. Ďakujeme aj dvom členom - hudobníkom Miroslavom, Hrončekovi a Bysterskému a priateľovi Jožkovi Danišovi za hudobné osvieženie našej akcie.
Prajme si ďalších úspešných 40 rokov a o 10 rokov na päťdesiatke dovidenia!
TURISTICKÝM KROKOM K 40. ROKOM
Vážení priatelia turistiky,
vzácni hostia, podporovatelia, priaznivci nášho oddielu, priatelia, kamaráti,
milí členovia turistického oddielu KOS Rimavská dolina, tí súčasní, ale aj tí minulí,
dovoľte aby som Vás privítal na dnešnom stretnutí pri príležitosti 40. výročia vzniku nášho turistického klubu.
Teším sa z toho, že môžem privítať Vás všetkých, ktorí ste prijali naše pozvanie. Vítam tých, ktorí v minulosti boli členmi, ale aj Vás, ktorí ste nimi v súčasnosti. A samozrejme srdečne vítam priateľov a kolegov zo spriatelených klubov z Tisovca, Tuhára, Revúcej, Hnúšte a všetkých, či už aktívnych členov, alebo len priaznivcov. Zvlášť, aj keď nie menovite, vítam tých, ktorí nezištne pomáhali a pomáhajú udržiavať naše turistické aktivity. Všetci tu prítomní ste srdečne vítaní a verím že spoločne dôstojne oslávime 40 rokov od chvíle, kedy sa začala písať história turistického oddileu KOS Rimavská dolina.
Nie všetkým je však dopriate sa tejto milej udalosti zúčastniť.
Pripomeňme si aj ich a dovoľte mi, aby sme si uctili tých, ktorí už odišli navždy z našich radov a zaslúžia si aby sme minútou ticha vzdali hold
ich životu a prínosu pre našu činnosť. (1min) Ďakujem.
Vážení hostia, turistickí priatelia.
Rok 2024 má mnoho významných sviatkov, okrúhlych jubileí a výročí. Ku všetkým jubilantom sa tento rok zaradil aj turistický oddiel KOS Rimavská dolina. V apríli totiž uplynulo už 40 rokov, ako sa zaradil medzi ostatné turistické kluby pôsobiace pod hlavičkou KST. Z týchto 40. rokov mal oddiel 10 rokov sídlo v Rimavskej Bani a 30 rokov už sídli v Tisovci. Pri tomto okrúhlom výročí je tu dôvod zamyslieť sa a obzrieť sa späť. Za rokmi, ktoré tak rýchlo utiekli, za ľuďmi, ktorí boli, či zostali, ale i za tými, čo po presídlení oddielu do Tisovca, aj v hojnom počte pribudli a pribúdajú.
Keďže 40 rokov v činnosti jedného spolku je už pekná história, pripomeňme si hlavné medzníky a ohliadnime sa spoločne aspoň v skratke za tým, čo sme prežili a zažili za tých 40 rokov.
Podstatná časť našich aktivít je zameraná na organizovanie turistických akcií ako aj účasti na niektorých ďalších organizovaných okolitými klubmi a spoznávať tak zaujímavé lokality a zákutia našej prírody. O všetkých akciách je možné sa dočítať v našich kronikách, alebo na webe a preto ich podstatnú časť vynechám a spomeniem len niektoré zaujímavé udalosti a hlavne našu mimo turistickú, teda brigádnicku činnosť. Pretože práve tá je u niektorých iných klubov ojedinelá. Na turistiku chodiť je jedna vec, to robia všetky kluby, ale robiť aj niečo navyše, pre prírodu, cestovný ruch, či pre mesto je už pridaná hodnota k našej činnosti. Nehovoriac o tom, že je to aktivita dobrovoľná a na úkor svojho voľného času. V našom klube to všetko vieme skĺbiť a je za nami vidieť aj kus roboty a výsledky našej mimoturistickej aktivity. A na tomto mieste sa chcem všetkým, ktorí akokoľvek a kedykoľvek pomohli, ako sa hovorí, priložiť ruku k dielu.
Poďme ale teraz už trochu bilancovať. Možno sa Vám bude zdať táto, aj keď stručná retrospektíva dlhá, ale nebudem menovať akcie za 40 rokov, to by bolo na celý deň, ak nie na dlhšie, ale bolo naozaj ťažké zosumarizovať 40 rokov činnosti a byť zároveň ešte stručnejší, ako stručný. No snáď to nejako spolu dáme.
Prvých 10 rokov
Organizovaná turistika oddielu KOS začala písať svoju históriu v Rimavskej Bani. Písal sa začiatok roka 1984. V Rimavskej Bani vtedy fungovala jediná športová organizácia Telovýchovná jednota Slovan, zastrešujúca iba miestny futbalový klub. Predseda vtedajšieho Plemenárskeho podniku p. Filipiak oslovil Ondreja Knappa, či by nechcel založiť v obci turistický krúžok a rozšírať tak činnosť Telovýchovnej jednoty. Ondrej Knapp bol v obci známy tým, že rád navštevoval a objavoval jaskyne a tak mal k prírode veľmi blízko. Myšlienka o vytvorení turistického krúžku sa mu zapáčila a predstavil ju susedovi Dušanovi Kojnokovi s tým, aby spoločne založili takýto spolok. Slovo dalo slovo a vyslovené sa začalo stávať skutočnosťou. Do oddielu na začiatok získali 14 členov. Boli hlavne z ulice, kde Knappovci a Kojnokovci bývali. Pri vybavovaní turistických preukazov trochu pomohol MUDr. Ladislav Lebeda z Hnúšte. 15. apríla 1984 Ondrej Knapp úspešne absolvoval školenie cvičiteľov turistiky IV. triedy a potom už nič nebránilo tomu, aby mohol už ako predseda, naplno rozvíjať činnosť. A tak sa práve na mesiac apríl 1984 viaže vznik oddielu. Vtedy však ako „Odbor turistiky pri Telovýchovnej jednote Slovan Rimavská Baňa“. Celkom prvou akciou, na ktorej sa členovia novo vzniknutého oddielu zúčastnili, bol výstup na Ostrú, každoročne organizovaný turistami z Hnúšte. Vtedy to vyšlo na 4. máj 1984. No už 19. mája 1984 sme sa vydali na svoju prvú vlastnú akciu. A bola to práve Hradová, ktorú sme si zvolili za svoj „prvý“ samostatný výlet. Čarovné zákutia týchto miest sa nám tak vryli do srdca a duše, že sme sa rozhodli sem chodiť pravidelne každý rok a tej uskutočnenej akcii sa hneď pripísal 1. ročník.
V roku 1985 sme začali písať tradíciu dvoch tradičných oddielových akcií. V januári 1. ročník Pochodu vďaky na Kraskovskú pastvu a v lete 1. ročník Turistickej dovolenky.
V roku 1988 sa Ondrej Knapp po štyroch rokoch vzdáva funkcie predsedu a novým sa stáva spoluzakladateľ oddielu.
V roku 1990 zaniká Telovýchovná jednota Slovan Rimavská Baňa, no turistika v obci zostáva, len sa pozmení názov na: Turistický oddiel KOS Rimavská Baňa.
1. apríla 1993 sa ženil predsedu oddielu. A svadba dvoch turistov nebol prvý apríl.
V roku 1994, pri príležitosti 10. výročia založenia oddielu sa po prvýkrát obraciame na obecný úrad v Rimavskej Bani so žiadosťou o poskytnutie jednorázového príspevku vo výške aspoň 500,- Sk. Aj napriek predošlému prísľubu starostu, príspevok nám neposkytli, len zamietavé stanovisko k žiadosti. Nulová podpora a ignorácia jediného športového klubu v obci bola následne tiež jedným z dôvodov zmeny sídla oddielu a následnej úpravy názvu na: Turistický oddiel KOS Rimavská dolina so sídlom v Tisovci. 24. októbra toho istého roku nás vo veku nedožitých 60 rokov náhle opúšťa naša členka, Valéria Husaníková. Na jej počesť vzniká o rok neskôr štvrtá tradičná oddielová akcia, ktorá nesie názov Valikinou trasou.
Druhá desaťročnica
V roku 1996 nastáva zmena na poste predsedu – novou sa stáva Silvia Koniarová.
Po roku opäť zmena predsedu a funkciu preberá Viera Kuchtová. Kríza v oddieli, za rok len tri akcie, hrozí rozpad. Kritický rok!
Významnou udalosťou pre klub bol 30. december 1997, keď bol oddiel zaregistrovaný ako občianske združenie „Klub slovenských turistov turistický oddiel KOS Rimavská dolina“.
V roku 1998 sa funkcie predsedu ujíma opäť Dušan Kojnok.
V roku 2000 nám je poskytnutý prvý finančný príspevok od mesta Tisovec.
V roku 2002 oddiel registrujeme na notárskej komore a stávame sa tak prijímateľom 1% z odvedených daní. Ku koncu roka tak získavame prvé finančné prostriedky pre oddiel.
Výrazné zväčšenie členskej základne až na 42 členov zaznamenávame v roku 2003. Pod naše krídla priberáme aj žiakov školského turistického krúžku s ich vedúcimi.
10. január 2004 – po desiatich rokoch ďalší smutný deň v oddieli, pretože práve v 20. roku jeho existencie a akurát v deň plánovaného konania Pochodu vďaky nás po ťažkej chorobe opúšťa jeden z jeho zakladateľov, Ondrej Knapp. Už tretí rok sme poberateľmi percent, ale po navýšení vládou už 2% z daní, čo je pre oddiel v tomto roku možnosť výraznejšieho prísunu finančných prostriedkov. Pozorujeme opäť podstatné zvýšenie počtu členov až na 65, čím sa stávame najpočetnejším turistickým oddielom v okrese.
Tretia desiatka rokov
Prvá akcia roka 2005 mení názov na počesť zakladateľa, prvého predsedu oddielu a iniciátora tejto akcie. Z Pochodu vďaky sa tak stáva „Ondrejov pochod vďaky“. Záujem o turistické akcie organizované našim oddielom stúpa. Členská základňa ďalej narastá.
Členov neustále pribúda aj v roku 2006. 105 zaregistrovaných členov je toho dôkazom. Počet uskutočnených akcií 19, z toho 2 brigády. Na jednej to bolo čistenie chodníka na Hradovú, spoločne s ochranármi Národného parku Muránska planina. Na druhej sme čistili Rimavu.
Rok 2007: Počet uskutočnených akcií: 18. Brigáda pri čistení vodného toku Rimavy, dve brigády pri vynáške materiálu na stavbu náučného chodníka na Hradovú. Mimoriadny záujem bol o náučný výlet za krásami opálových baní pod Dubníkom, kam smerovali z Tisovca až dva autobusy plné našich členov. Jubilejná turistická dovolenka s poradovým číslom 20, po prvý krát v histórii oddielu mimo hraníc Slovenska a Čiech. Miesto pobytu: Národný park Paklenica v Chorvátsku. Na 13. ročníku Valikinej trasy až 62 účastníkov! Peniaze na činnosť sme získali vďaka 2% z daní od viac ako stovky občanov a tiež ako príspevok z mesta.
Rok 2008: Počet členov oddielu zatiaľ rekordný. Úctyhodných 110. Z toho až 51 detí. Druhý rekord sme dosiahli v účasti na výstupe na Hradovú. Dvadsiateho piateho ročníka sa totiž zúčastnilo 94 turistov, nielen našich členov, ale aj z iných oddielov okresu. Z príležitosti jubilejného výstupu sme dali vyrobiť pre účastníkov originálne drevené kľúčenky s logom oddielu a pohľadnice tisovskej prírody a výborný turistický guláš. V rámci prechodu Clementisovou cestou sme sa zúčastnili hľadania prameňa Rimavy z dôvodu príprav na jeho sprístupnenia. Na činnosť nám opäť poskytlo príspevok aj mesto Tisovec, ale hlavným zdrojom príjmov boli aj v tomto roku 2% z daní.
V roku 2009 nastáva ďalší rekord, čo do počtu členov! Nárast o 20 nových! Až 130 platiacich členov na rok 2009. Druhý polrok sme odštartovali 21. turistickou dovolenkou, tentokrát v Českom Švajčiarsku. Okrem turistickej aktivity sa niektorí naši členovia aktívne podieľali na realizácii projektu „Sedí hoľa na prameni“ a to na brigádach pri úpravách a sprístupňovaní prameňa Rimavy a jeho okolia. Na 28. ročníku Clementisovej cesty sme prameň pokrstili tisovskou šťavicou a predstavili turistickej verejnosti.
Členská základňa v roku 2010 – 115 členov, počet dní strávených na turistických podujatiach: 32. Miestom 22. turistickej dovolenky bolo opäť zahraničie a to Tirolské Alpy. V tomto roku sme stihli vymeniť na Hradovej štyri info panely, ktoré neodolali vyčíňaniu vandalov.
Členská základňa pozostávala v roku 2011 zo 122 členov. Uskutočnených akcií bolo 19 a zaujímavosťou bola napríklad 17. Valikina trasa s rekordnou účasťou až 126 účastníkov. Prioritou v tomto roku však bola aktivita, zabezpečovaniu ktorej sa niektorí členovia venovali od mája do polovice novembra. Ako oddiel sme podali projekt do Nadácie Orange na výstavbu náučného chodníka na Tŕstie, ktorý bol aj schválený. 19. novembra sme výsledky nášho úsilia – Náučný chodník na Tŕstie, oficiálne otvorili a sprístupnili turistickej verejnosti.
Rok 2012: Členská základňa nám oproti roku 2011 vzrástla o 13 nových členov a pozostávala tak až zo 135 členov. V januári sa uskutočnil na náš podnet po prvý krát aj Spomienkový výstup na Hradovú, organizovaný v spolupráci s Oddelením kultúry a športu pri Mestskom úrade v Tisovci, pri príležitosti 67. výročia oslobodenia Tisovca a Rimavskej Píly. Z tejto akcie sa stala už piata s prívlastkom tradičná.
Podali sme ďalší menší projekt a boli sme opäť úspešní. Projekt „Spoznajte prameň Rimavy“ bol zastrešený mestom Tisovec realizovaný členmi nášho klubu a finančne podporený Partnerstvom Muránska planina – Čierny Hron. Bol v podstate pokračovaním projektov „Sedí hoľa na prameni“, ktorý bol podporený v roku 2009 a projektu „Informačné panely prameňa Rimavy“. Pribudli tak nové 2 informačné panely. Na sedle Burda a pri salaši Zbojská. S projektom „Za vôňami Voniacej s príchuťou histórie“ sme uspeli v roku 2012 až v dvoch nadáciách. Financie z jednej z nich sme napokon nasmerovali do projektu "Oživenie parku Terézie Vansovej v Rimavskej Píle", ktorý podporený nebol a tak sa ho podarilo úspešne zrealizovať s našou pomocou.
Rok 2013: Stav členskej základne: 131 členov. Počas roka 2013 sme niektorí viac ako inokedy chodili po chodníkoch vedúcich na Voniacu. Realizovali sme totiž v minulom roku podporený projekt, ktorého súčasťou bolo vybudovanie šiestich informačných panelov, lavičiek, studničky pod Voniacou a vydanie brožúrky o projekte Za vôňami Voniacej s príchuťou histórie. Natreli sme aj prístrešky pri prameni Rimavy a na náučnom chodníku Hradová.
Rok 2014: Uskutočnené akcie: 21 + brigády. Členská základňa nám oproti roku 2013, opäť vzrástla zo 131 členov na počet 146. Na jubilejnom, 30. ročníku akcie Ondrejov pochod vďaky padol rekord v účasti na tejto akcii. Po prvý krát sa jej zúčastnilo až 58 turistov. Medzi účastníkmi boli aj vzácni hostia z ústredia KST z Bratislavy a to vtedajší predseda Klubu slovenských turistov a predseda Výkonného výboru KST pán Peter Perhala a členka Výkonného výboru, pani Zuzana Jendželovská. 3. ročník Spomienkového výstupu na Hradovú bol zaujímavý aj účasťou redaktorky Slovenského rozhlasu, pani Kovačechovou, ktorá z akcie urobila krátku reportáž do Rádia Regina. 8. mája sme na Obadovom očku zapálili vatru pri príležitosti Dňa víťazstva. Zapálenie vatry bolo spojené s krstom nového symbolu nad mestom, slovenského dvojkríža. Dvojkríž sme postavili a venovali mestu a jeho občanom k 680. výročiu prvej písomnej zmienky o Tisovci. Na rok 2014 vyšiel jubilejný, 20. ročník Valikinej trasy, kde bol tiež prekonaný rekord v účasti - až 155 turistov. Pod Voniacou pribudla v novembri ďalšia studnička. Tentokrát v závere Martinovej doliny. Bola už tiež zničená, tak sme sa rozhodli ju vymeniť. V roku 30. výročia založenia oddielu sa nám podarilo okrem prác na realizácii Slovenského dvojkríža aj niekoľko ďalších brigád. Dokončili sme nátery panelov na Hradovej. Pár dní nato zasiahla náučný chodník na Hradovej májová kalamita a chodník tak zostal na dlhšiu dobu nepriechodný. Našťastie náučné panely na následky kalamity nedoplatili. Zopár našich členov ochotne prispelo na niekoľkých brigádach k jeho spriechodneniu. Prístrešok s posedením pri prameni Rimavy tiež doplatil na májové kalamity v okolí. Zasiahol ho padnutý strom. Bolo potrebné ho nanovo postaviť a preto sme sa zúčastnili prác na projekte Sadnime si opäť k prameňu Rimavy. Projekt bol podporený Partnerstvom Muránska planina – Čierny Hron. Znovupostavenie prístrešku zabezpečili Mestské lesy Tisovec a nové nátery a pokosenie priestranstva pri prameni náš oddiel. Pomáhali sme aj pri čistení a úprave priestorov v areáli Šťavice. Pred desiatimi rokmi, práve v roku 2014 vznikla aj taká naša malá foto kronika, v podobe stolového kalendára pod názvom 30 rokov na nohách v čase /i nečase/. Vzniklo tak dielko s fotografiami dokumentujúcimi niektoré naše akcie uskutočnené od začiatku vzniku oddielu, až po rok 2014. Verím, že mnohým z Vás slúži aj teraz ako taká malá spomienka na prvých 30 rokov existencie turistického oddielu KOS Rimavská dolina.
Celú činnosť nášho klubu za 40 rokov máme zachytenú v kronikách. Každoročne ich dopĺňame o nové spoločne s Vierou Kuchtovou, ktorej zároveň ďakujem za pomoc pri výslednom kompletizovaní údajov a fotografií do kroník už niekoľko rokov.
Štvrtá desaťročnica
Rok 2015: 131 členov. Prvá mimo turistická aktivita oddielu v tomto roku sa konala v sobotu, 11. apríla, kedy 17 jeho členov, aj napriek populárnej masovke Off Road, dalo prednosť nezvyčajnej brigáde. Jej cieľom bolo skrášlenie židovského cintorína pri Tisovci. O dva dni nato sa konala ďalšia. Jej náplňou bolo osadenie samorastu, ktorý mal svoje miesto od apríla pri križovatke medzi SOŠ a Zdravotným strediskom. Slúžil niekoľko rokov ako miestny turistický smerovník. No a keďže sme odštartovali tohtoročnú brigádnicku činnosť v židovskom cintoríne, nemohli sme si tu nevšimnúť aj množstvo odpadu. Iniciatívy sa po našej výzve chopili ôsmaci z našej Základnej školy pod vedením našej členky, Mirky Kochanovej a už najbližší pondelok, sa zúčastnili na brigáde, kde celý úsek od Šťavice, až po židovský cintorín vyčistili. Vyzbieraný odpad tak skončil v 18 vreciach. Z brigádnickej činnosti ešte možno spomenúť čistenie chodníka na Hradovú, čistenie Rimavy, nátery striešok a panelov na Hradovej, Dieliku a na Tŕstí. Uskutočnené akcie v roku 2015: 25 + 10 brigád
Rok 2016: Uskutočnených akcií bolo 26 + 40 brigád. Členská základňa zahŕňala 123 členov. Na základe oslovenia produkcie z Českej televízie sa náš oddiel spolupodieľal na realizácii natáčania relácie Cyklopotulky zameranej na Tisovec a jeho okolie. Koncom septembra sa ozvala ďalšia televízna turistická relácia a redaktori magazínu Televíkend. Prejavili záujem natočiť reportáž z Hradovej. Prechodu sa zúčastnilo s moderátorkou a kameramanom aj päť našich členov. Po dvoch televíznych štáboch prejavil záujem o Tisovec a jeho okolitú prírodu aj Slovenský rozhlas. Redaktorka relácie Rádiovíkend pani Sylvia Hoffmanová si vybrala ďalší turistický chodník a v spolupráci so šiestimi našimi členmi podnikla s redakčným mikrofónom prechod trasou Za vôňami Voniacej s príchuťou histórie. V roku 2016 náš turistický oddiel odkúpil od mesta Tisovec schátralú budovu bývalého skladu v areáli Šťavice so zámerom ju opraviť a zrekonštruovať. V prvej etape bol náš zámer realizovaný vďaka grantovému programu z Partnerstva Muránska Planina – Čierny Hron. Projekt nášho oddielu „Turisti pod strechou“ získal medzi konkurenciou rôznych iných projektov v hodnotení najviac bodov a tým aj podporu v sume 600,00 €. V rámci tohto projektu sa podarilo budovu zastrešiť, postaviť komín a zhotoviť strop. V nasledujúcej etape sa realizovali ďalšie stavebné úpravy a to rekonštrukcia miestnosti, podkrovia a výstavba verandy. Veľkou pomocou nám boli hlavní sponzori materiálu. Predovšetkým firma Mestské lesy Tisovec, ktorá nám dodala sponzorsky drevo na celú strechu a strop. Komínové centrum – Nitra nám vďaka nášmu členovi Robovi Buchtovi venovalo kompletný komín. Vďaka Milanovi Cavarovi a jeho bratrancovi máme zasa okná a dvere. Za spoluprácu a pomoc ďakujeme ďalším sponzorom: Grigorij Šamin – Bautrade Hnúšťa, Roman Petróczy, Mário Keleti, reštaurácia Kôlnička.
Rok 2017: Uskutočnené akcie: 28 + 35 brigád, na ktorých sa odpracovalo celkom 787 hodín. Členská základňa, oproti roku 2016, vzrástla na 129 členov. Až 30 turistov svojou účasťou podporilo v tomto roku celomestskú brigádu Som za krajší Tisovec. Je potešiteľné, že práve náš klub mal na brigáde najpočetnejšie zastúpenie. V júni 2017 sme opäť podali projekt na Mikroregión Muránska planina - Čierny Hron, tentoraz na podporu zateplenia nášho "KOSklubu" na Šťavici. Názov projektu: Turisti pod strechou aj v teple." Bol úspešný, podobne ako ten minuloročný na strechu a podporený maximálnou sumou 500,00 €. V júli toho istého roku sme robili sprievod Rasťovi Ekkertovi na Hradovú, kde natáčal príspevok do Novín TV JOJ.
Rok 2018: Členská základňa nám oproti roku 2017 vzrástla zo 129 na 139 členov. V tomto roku sa nám podarilo okrem zorganizovania akcií uskutočniť a zúčastniť sa aj niekoľkých brigád. Bolo ich celkom 56. Celkovo sa na nich odpracovalo 765 hodín. Z toho v prírode na chodníkoch 140, pre mesto a v meste 93 hodín a na Šťavici pri „Sklade“ turistov odpracovaných 522 hodín.
ROK 2019: Registrovaných 130 členov. Okrem 29 akcií sme uskutočnili 13 brigád na Šťavici, 11 brigád v prírode na čistení a spriechodňovaní chodníka na Hradovú, pri náteroch lavičiek na Obadovom očku a na násype cestou na Šťavicu a pri výmene dvojkríža na Obadovom očku, ktorý podľahol zubu času a bolo potrebné vyrobiť a osadiť nový.
Rok 2020 s počtom členov 131 bol rokom netradičným, netypickým, zvláštnym, obmedzujúcim. Dôvodom bol vírus, ktorý zasiahol do našich životov. No aj napriek obmedzeniam a opatreniam počas roka 2020 sa nám podarilo takmer všetky naplánované akcie uskutočniť. Akcií bolo 27 a boli aj v tomto roku zaujímavé a vydarené. Rovnako vydarené boli aj brigády, ktorých gro tvorili práce v našom klubovom domčeku na Šťavici. Zabezpečili sme položenie podlahy, výrobu a osadenie schodiska do podkrovia, pribudla nám pred klubom veranda. Práce na nej zabrali najväčší podiel prác. V podkroví pribudlo 8 postelí. Ako každý rok, nechýbala naša účasť na celomestskej brigáde, ale ani pri iných prácach pre mesto, na ktoré sme boli oslovení, alebo len tak z vlastnej iniciatívy. Bol to zber skál pred kosením, kosenie, či hrabanie a výsadba kvetov na Šťavici. Našu pomoc znova potrebovala aj Hradová, keď bolo potrebné niekoľko krát čistiť, prepiľovať a odstraňovať stromy z kalamitou zaváľaného náučného chodníka. Z akcií možno spomenúť napríklad výstup na Stolicu, ktorý niekoľko členov absolvovalo na podnet relácie Televíkend, kde sme robili sprievod a účinkujúcich. V roku 2020 bolo uskutočnených celkom 40 brigád, odpracovaných celkom 419 hodín. Z toho: 3 x na NCH Hradová a Voniaca odpracovaných 21 hodín, 6 x pri zveľaďovaní mestských pozemkov v meste a okolí, či celomestskej brigáde odpracovaných 114 hodín a 31 x na Šťavici v „KOSklube“ odpracovaných 284 hodín.
Rok 2021 bol opäť rokom pandémie a pokračujúcich opatrení. Aj napriek určitým pretrvávajúcim obmedzeniam a opatreniam počas roka 2021 sa nám podarilo takmer všetky naplánované akcie uskutočniť. Myslím, že boli aj v druhom roku pandémie zaujímavé a vydarené. Rovnako vydarené boli aj brigády, ktorých gro tvorili práce v našom klubovom domčeku „Sklad turistov“ na Šťavici. Ani v roku 2021 nechýbala naša účasť na brigádach v prospech prírody a mesta. Bol to zber odpadkov na výstupových trasách na Obadovo očko, Hradovú, alebo zveľaďovanie mestského pozemku v areáli Šťavice formou kosení, výsadby kvetov a starostlivosť o ne a samotný areál. Našu pomoc až tri krát potreboval aj chodník na Hradovú, keď bolo potrebné čistiť, prepiľovať a odstraňovať stromy z kalamitou zaváľaného náučného chodníka. Pri prameni Rimavy sa uskutočnila brigáda zameraná na pokosenie vysokej trávy na prístupovom chodníku k prameňu a vyčistení informačných panelov, stola a lavíc v prístrešku. V roku 2021 bolo uskutočnených celkom 47 brigád, odpracovaných celkom 529 hodín. Z toho 6 x na NCH Hradová a Obadovom očku odpracovaných 90 hodín, 8 x pri zveľaďovaní mestských pozemkov odpracovaných 29 hod.,33 x na Šťavici v „KOSklube“ odpracovaných 410 hodín. Počet členov: 123 a uskutočnených turistických akcií 29. O turistické chodníky a krásy prírody v okolí nášho mesta opäť prejavili záujem tvorcovia televíznej relácie Televíkend. Po reportáži s Hradovej v roku 2016 a z výstupu na Stolicu v minulom roku tak prišla tento rok na rad Voniaca. S televíkendovou kamerou sme si okružnú náučnú trasu prešli vo štvrtok, 1. apríla.
Rok 2022: 122 členov, uskutočnených 29 akcií. Ani v roku 2022 nechýbala naša účasť na brigádach v prospech prírody a mesta. Z 22 dní, v ktorých sa uskutočnilo niekoľko malých brigád, spomeniem aspoň zber odpadkov na výstupových trasách na Hradovú, alebo zveľaďovanie mestského pozemku v areáli Šťavice formou výsadby kvetov, či zber odpadu v okolí areálu v rámci akcie Deň Zeme. Aj pri prameni Rimavy a na časti chodníka „Za vôňami Voniacej...“ sa uskutočnili malé brigády. Boli zamerané na vyčistenie a náter prístrešku pri prameni, niekoľkých panelov a lavičiek. Na 22 brigádach bolo odpracovaných celkom 142 hodín. Z toho: 3 x na NCH Hradová, Voniaca a prameň Rimavy odpracovaných 24 hodín, 2 x pri zveľaďovaní mestských pozemkov odpracovaných 35 hod.,18 x na Šťavici v „KOSklube“ odpracovaných 83 hodín.
V roku 2023 sme absolvovali 29 akcií a zaregistrovali 112 členov.
Aj v tomto roku bola možnosť zúčastniť sa niekoľkých brigád v prospech prírody a mesta. Tou prvou bola účasť na mestskej brigáde Za krajší Tisovec. Ďalších 10 malých brigád dostalo prívlastok náterové, nakoľko ich náplňou boli nátery informačných panelov na autobusovom nástupišti, na Šťavici, pri zdravotnom stredisku a dvoch na začiatku Náučného chodníka Hradová. Nátery potrebovali aj nové šindle, ktoré mali byť súčasťou nových striešok pri prameni Rimavy. Tu treba spomenúť, že ako klub sme podali na konci mája 2023 projekt v grantovom programe Partnerstva Muránska planina – Čierny Hron“, na výmenu pôvodných, šindľov na strieškach prístreškov, za nové. Boli sme s projektom úspešní a tak počas letných a jesenných dní sa postupne pripravovali a realizovali práce na rekonštrukcii striešok pri prameni. Projekt „Prameň Rimavy v novom šate“ bol zastrešený a realizovaný členmi nášho oddielu, finančne podporený aj mestom Tisovec. Celková hodnota realizácie projektu bola 1 700,00 €, z nej Partnerstvo Muránska planina – Čierny Hron ho podporili sumou 1 000,00 €. V roku 2023 bolo uskutočnených celkom 13 brigád s počtom odpracovaných hodín 142. Z toho: 10 x náterové, odpracovaných 47 hodín, 2 x pri prameni Rimavy, odpracovaných 38 hodín a pri zveľaďovaní mestských pozemkov, odpracovaných 26 hodín.
A dostali sme sa do súčasnosti.
Práve prebiehajúci rok 2024, je našim jubilejným a sme poctení, že sme práve pri tomto výročí boli ocenení cenou primátora mesta Tisovec. Ani tento rok nezaháľame a pripravili sme pre členov niekoľko zaujímavých turistických trás, niektoré aj na miesta, kde sa nám v uplynulých 40. rokoch páčilo a na ktoré radi spomíname. Po rokoch sme sa zúčastnili aj stretnutia čitateľov časopisu Krásy Slovenska, aj letného zrazu turistov. Dokonca sme po 10 rokoch znovu oživili turistickú dovolenku, ktorej cieľom boli Adšpašské skaly a okolie. Zrealizovali sme aj ďalší projekt s podporou Partnerstva Muránska planina – Čierny Hron v hodnote takmer tisíc eur. Ten sme zamerali na výmenu strešnej krytiny hlavného informačného bodu Náučného chodníka Hradová. Vymenili sme dosluhujúce drevené šindle za nové, plastové, ktoré sú bezúdržbové.
Dnes sme si prišli zaspomínať na 40 rokov KOS-áckej turistiky v presvedčení, že bude žiť aj ďalších aspoň 40 rokov, a tešme sa z toho, že si môžeme spoločne zaspomínať na uplynulé akcie a roky, na priateľstvá, priateľov, veď o tom dnešná akcia je.
Záverom už budem len ďakovať. Ďakujem všetkým členom za aktivitu, ktorú vyvíjajú v prospech nášho oddielu, aj v prospech prírody, či mesta. Za ukáznenosť na turistických akciách.
Ďakujeme všetkým, ktorí akoukoľvek formou prispeli za tých 40 rokov k tomu, že dnes môžeme stáť tu a že sa nemáme za čo hanbiť. Naša činnosť a aktivita sú toho dôkazom.
Veľká vďaka mestu Tisovec za každoročné príspevky, všetkým sponzorom a samozrejme aj prispievateľom svojich 2 percent z daní.
No a v neposlednom rade vďaka Vám všetkým, ktorí ste dnes prišli podporiť svojou účasťou naše výročie a našu činnosť. Ako malú pozornosť dostal každý z Vás malé spomienkové darčeky na dnešný deň a na 40 rokov, ktoré turistickým krokom kráčame s KOS-om.
Ďakujem za pozornosť a trpezlivosť.
A celkom na záver veľká vďaka členom, ktorí sa podieľali na prípravách a organizácii dnešnej spomienky. Dušan Liptay, Tebe zvlášť ďakujeme za mäso, ktoré si na túto akciu venoval a Zuzke a Michalovi Karasovcom za ochotu nám dnešný pokrm pripraviť. Tekuté a sladké občerstvenie zabezpečili tohoročné 50-ničky, jeden 60-nik a samozrejme aj Vy všetci, ktorí ste neprišli s prázdnymi rukami. Ďakujeme veľmi pekne.
Dušan Kojnok
VYSOKÉ TATRY: MLYNICKÁ A FURKOTSKÁ DOLINA - 7. 9. 2024
V 40-ty jubilejný rok
turistickým krokom aj k vodopádu Skok
V sobotu 07.09.2024 bola v našom turistickom kalendári naplánovaná ďalšia akcia. Tentokrát sme sa vybrali do Vysokých Tatier. Boli určené 2 trasy, spoločná po vodopád Skok a pre tých zdatnejších pokračovanie cez Bystrú lávku do Furkotskej doliny na Štrbské pleso. Niektorí využili možnosti, vyjsť, či vyviesť sa len k Chate pod Soliskom a tak sa to v prejdených kilometroch pohybovalo od 5 do 18 km. Po príchode na „miesto činu“, t.j. na Štrbské Pleso sme sa všetci vybrali smerom k spomínanému vodopádu. Trasa „B“, tá kratšia, pri vodopáde Skok končila a jej účastníci sa vracali tým istým chodníkom späť na Štrbské Pleso. Dlhšia, „A“ trasa pokračovala ďalej k Plesu nad Skokom, okolo Kozích plies a Capieho plesa na Bystrú lávku a Furkotskou dolinou okolo Wahlenbergových plies na Škutnastú poľanu až na Štrbské pleso. Ja som sa vybrala dlhšou trasou („Typické“! - ako by povedal Dušan). Pri vodopáde Skok, na moje počudovanie, to zatiaľ nebolo zaplnené turistami. Tak sme si rýchlo urobiili spoločnú fotografiu a pokračovali ďalej. Cesta bola do mierneho kopca, po skalnatom teréne, a popri už spomínaných viacerých nádherných plesách. Ďalšiu zastávku sme mali pri Capom plese, na ktoré bol (aspoň pre mňa) celkom smutný pohľad. Pri písaní tohto článku som porovnala svoje fotky a staršie fotky na internete a ten úbytok vody je alarmujúci. Ostáva len dúfať, že situácia s vodnou hladinou sa v ďalších rokoch nebude zhoršovať. Po krátkej pauze pri Capom plese sme pokračovali k Bystrej lávke, najvyššiemu bodu trasy (2314 m.n.m). Výstup bol podstatne strmší, ale v tejto fáze túry sa to už neoplatilo vzdať! A preto som odvážne pokračovala... až do chvíle, kým som nezbadala reťaze. Keď som vyliezla po reťaziach hore do skalnatého sedla, mala som chuť od radosti sa hodiť na pevnú zem. Problém bol, že hore nebola žiadna pevná zem, ale ďalšia reťaz, tentokrát smerom dole. Rozhodla som sa, že činnosť „hodiť“ zamením za „fotiť“ keďže som mala pred sebou výhľad na Wahlenbergové plesá, aj Kriváň. Pomalým zostupom skalnatým terénom sme klesali Furkotskou dolinou. Cestou z Bystrej lávky sa skupinka, v ktorej som kráčala, nevedela dohodnúť na tom, či na neďalekej skale sedí kamzík. Problém sme vyriešili štandardne - demokratickým hlasovaním - a dospeli sme k záveru, že tam kamzík sedel. Okoloidúci turisti nám tvrdili, že ráno sa v týchto miestach pohybovala aj medvedica s medvieďaťom. Na nás však bohužiaľ nepočkala. Škoda, mohla mať s nami peknú fotku. Na Škutnastej poľane je osadený turistický smerovník a ten ponúka dve možnosti ako zísť na Štrbské pleso. Buď pokračovaním žltou značkou Furkotskou dolinou na červenú a časťou magistrály do cieľa, čo absolvovali piati účastníci, alebo odbočiť modrou k Chate pod Soliskom a potom ňou pokračovať až do miesta raňajšieho štartu. Túto variantu si postupne zvolila väčšia časť účastníkov -15. Na chate sme dodržali pitný režim a až potom pokračovali do samotného cieľa - na Štrbské pleso. Cesta nás viedla dole svahom popri lyžiarskej zjazdovke a skokanskom mostíku. Čím viac sme klesali, tým bolo teplejšie. Neviem, či to mám pripísať globálnemu otepľovaniu, alebo strmému kopcu. Po príchode na Štrbské pleso sme hľadali miesto, kde by sme sa občerstvili a počkali na ostatných turistov. Aj keď bol stanovený odchod na 16.30, nepodarilo sa nám ho dodržať a o necelú hodinku sa odchod predĺžil. Niektorí sa zatiaľ občerstvili nápojom, iní polievkou a keď sme už boli všetci, tak sme vyrazili domov.
Pre budúcnosť by som, ako vedúci akcie, doporučil, aby sme si všetci aspoň trochu pred každou akciou naštudovali trasu, zvážili a zvoli si takú, ktorá nám z hľadiska našich fyzických danností najlepšie vyhovuje, pretože akcie a hlavne vo Vysokých Tatrách, sú vždy plánované v rôznych variantách a obtiažnostiach.
Kristína Ištvánová a Cyril Huňa
-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
AUGUST 2024
27. TURISTICKÁ DOVOLENKA - ADRŠPAŠSKÉ SKALY 2024 - 12. - 18. 8. 2024
Dva pohľady, dva zápisy z týždňovej akcie v Čechách:
27. Turistická dovolenka v skratke
Už 27. turistickej dovolenky, ktorá sa tento kalendárny rok zrealizovala v susednej Českej republike, sa zúčastnilo 14 ľudí, osem členov nášho oddielu a zvyšok nečlenovia. Dovolenkovou destináciou bol región Náchodsko v Královohradeckém kraji. Program dovolenky bol pestrý, bohatý, zaujímavý, poučný a zábavný. V príjemnej atmosfére a za krásneho počasia sme obdivovali Adršpašské skály, Teplické skály, Kočičí skály, skalné mesto Ostaš, Hronov, Broumov, Broumovské stěny ... ale pekne po poriadku:
Pondelok, 12.8.2024, deň príchodu. Osem dovolenkárov pricestovalo vlakom, následne autobusom do obce Stárkov, kde sa ubytovali v Hájovni Pod Vysákem. Ostatných päť dovolenkárov, cestujúcich osobným automobilom, si cestu spríjemnili návštevou ZOO v Zlíne a preto v neskorých nočných hodinách dorazili do Stárkova.
Utorok, 13. 8. 2024. Desať dovolenkárov sa vydalo obdivovať krásy Kočičích skál, prezreli si Kočičí hrad a potúlali sa v bludiskách skalného mesta Ostaš. Tri nečlenky nášho oddielu sa vybrali obdivovať vodný mlyn Dřevíček a využili aj možnosť komentovanej prehliadky. Popoludní sa skupinka “siedmych statočných“ stretla v meste Hronov a vydali sa za históriou – rodný dom Alojsa Jiráska, Papírna a rodný dom Karla Čapka. Počas komentovaných prehliadok sa dozvedeli veľa zaujímavostí.
Streda, 14. 8. 2024. Už všetci štrnásti dovolenkári sa vybrali do Teplických skál. 5 km okruh v Teplických skalách bol úžasný. Po jeho absolvovaní, sa šiesti vybrali ešte do Adršpašských skál.
Štvrtok, 15. 8. 2024. Dovolenkári sa rozdelili. Jedna skupinka išla do Broumovských stěn a druhá skupinka si prezrela Adršpašské skály. Hoci za jemného dažďa, ale zvládli to. Po prestávke na obed a keď ich slniečko vysušilo, sa ešte vydali na Adršpašký zámok a vrch Biely kríž. Medzitým dokonca stihli aj jednu escape room v Adršpaškom zámku.
Piatok, 15. 8. 2024. Posádka osobného automobilu sa v skorých ranných hodinách vydala na cestu späť. Zvyšok sa nevybral do hôr, ale do Broumova. Tu si pozreli Múzeum pivovaru, ochutnali rôzne druhy pív a deň ukončili prehliadkou Broumovského kláštora.
Sobota, 16. 8. 2024. Zvyšní dovolenkári, ktorí nemuseli v piatok odísť domov, sa presunuli do Českej Skalice a vydali sa po stopách Barunky. Babiččiným údolím sa vydali spoznávať osud postáv z knihy Babička, ale hlavne Boženy Nemcovej. Vo večerných hodinách sa vybrali vlakom na cestu späť domov.
Miroslava Kochanová, vedúca akcie
TURISTICKÁ DOVOLENKA po 10 ročnej prestávke
Podľa dostupných údajov sa zatiaľ ostatná turistická dovolenka konala v roku 2014 a jej cieľom bolo pohorie JESENÍKY. Hlad po viacdenných akciách sme sa rozhodli zahnať práve v roku 40. výročia vzniku oddielu. Po niekoľkých pokusoch v minulých rokoch sme aj do nášho tohtoročného kalendára akcií zaradili v letných mesiacoch turistickú dovolenku. Mirka Kochanová, ako vedúca akcie, zvolila miesto poznávania Adršpašské skaly a okolie, čo je mimoriadne magická lokalita. Spôsob presunu do miesta pobytu bol zvolený vlak, čo aj využili ôsmi účastníci akcie. O ich pocitoch a pohľade na pobyt bude určite písať vedúca akcie. 5 členov nášho oddielu sa vydalo na cestu do Čiech automobilom. A moje riadky o ceste, pobyte a zážitkoch budú z pohľadu práve našej 5-člennej zostavy.
Náš výlet začal v pondelok ráno, 12. augusta, kedy 4 členovia posádky (Kubo,Majka, Dušan, Inga) nasadli do auta smer Česká Republika. Posledná členka posádky (Ružena) nastúpila v Brezne.
V aute bola dobrá nálada od začiatku cesty. Plán bol po ceste nájsť zmenáreň (táto úloha nebola úspešná). Cestou sme chceli navštívit hrad Pernštejn, ale ako sme v aute zistili aj v ČR majú v pondelok muzeá, hrady a expozície zatvorené. A tak sa hľadal plán B. Bola ním nášteva ZOO Zlín, kde sme strávili takmer 5 hodín aj s exkurziou v zámočku Lešná, ktorý je súčasťou areálu v ZOO. Pred vstupom do ZOO nás náš šofér Kubo vysadil a išiel hľadať pneuservis, keďže nám pravé zadné koleso dávalo na známosť, že niečo nieje v poriadku. Kubovi pomohli miestni policajti, ktorí sa držali hesla “Pomáhať a Chrániť“. Po vyriešní problému sa Kubo včas pripojil ku zvyšku posádky. Túto ZOO môžem len odporučit. Chovali sme Raje, videli chov žiráf, zabávali sa na sloníkovi ktorý nám urobil šou v šmykľavom bahne, hlučné vydry a veľa iného. Na ubytovanie v Stárkove sme dorazili okolo 22.30, kde už vlaková posádka takmer spala. Ubytovali sme sa a išli vymyslieť plán na ráno, aby sa mohli začať obdivovať miestne krásy, kvôli ktorým sme merali takú diaľku.
Utorok. Na návrh predsedu sme podnikli výlet do Kočičích skál a do susediaceho skalného mesta Ostaš. Od prvej chvíle, ako sme vstúpili do lesa, sme sa nevedeli vynadívať na čaro okolia. Kočičí skály nás všetkych uchvátili a chceli sme spoznať každú škáročku, ktorá tam je. Fotiť sa na každej skale a každom výbežku, kde to bolo možné aj nemožné. Poniektoré sme prekonávali vlasné strachy z výšok, schodov, úzkych priestorov, ale stálo to za to. Na konci Kočičích skál sa preukázala moja „šikovnosť“, keď sa mi podarilo vytknúť si členok s vidinou, že moje poznávanie Adršpachov končí. Ale po pár minútach zúfalstva som sa postavila a kráčala, síce pomalšie, ale kráčala. Bola by veru veľká škoda o to prísť.
V skalnom meste Ostaš sme sa vybláznili ako deti, keď sme blúdili v bludisku a strácali sa až tak, že dvaja účastníci ostali iba v bludisku a neprešli, resp. nenašli cestu von a teda neabsolvovali celý okruh chodníka. Prišli tak o najkrajšie výhľady tohto dňa. Po prechode trasy v skalnomm meste sme sa rozdelili na dve skupinky, keďže jedna sa ponáhľala na skorší spoj do rodného domu Alojza Jiráska v Hronove. Druhá skupinka išla na neskorší spoj. Asi po 15 minútach čakania v rozpálenej autobusovej zastávke sme zistili, že sú prázdniny a že tento spoj nepôjde. Keďže sa nám v tom úpeku nechcelo čakať, vybrali sme sa 2 km pešo do najbližšej dediny. Nakoniec to bol iba kilometer, keďže sme mali štastie a z iného smeru nám išiel autobus. Ani keby sme to plánovali, tak by sa nám to nepodarilo. Ďalším prekvapením bolo, keď sme sa v Hronove celá skupinka opäť stretli. Vymenili sme si zážitky, osviežili sme sa chladeným nápojom a spoločne išli hľadať zastávku do Stárkova.
Streda. Plán na stredu boli Teplicé skály, keďže sme už v pondelok vedeli, že priamo do Adršpašských sa nedostaneme z dôvodu vypredania lístkov. Chceli sme si teda užiť aspoň všetko ostatné, čo bolo možné. Konečne na tento výlet sme sa vybrali ako 14 členná skupina, teda celá zostava. Opäť bolo čo obdiovať. Pre odvážnych bol hneď na začiatku trasy pripravený výstup na skalný hrad Střmen, na ktorý viedlo 300 schodov. A keďže som si to na začiatku výstupu nevšimla, tak som poctivo počítala a tým aj zabávala hlavu, aby sa nesústredila na dĺžku a výšku výstupu. Takmer pred koncom som zabudla, koľko som napočítala a tak som si povedala, že dolu cestou budem počítať opäť. Na posledný úsek sa muselo čakať, kým nezlezú dole ludia keďže na vrcholovej plošine to bolo tak maximálne pre 10 osôb. Na tento najvyšší bod viedlo ešte 95 úzkych schodov, ktoré ale stáli za to. Keď sme si urobili foto, pomaly sa zišlo dole a ja som začala počítať opäť. Celá šťastná som skupinke dole oznámila, že na hrad vedie presne 300 schodov, na čo mi oni odpovedali, že áno, čítali sme dole na tabuli. Ja som si danú tabuľu nevšimla, ale aspoň som sa uistila, že tých schodov tam naozaj je 300. Po zostupe zo skalného hradu sme pokračovali ďalej a užívali si tieň a príjemný chládok medzi bralami, pričom na ten deň hlásili až 35 stupňov. Počas prechádzky v skalách sme sa opäť nejako rozdelili a 12 členná skupina sa vybrala v protismere. Ja a Simona sme išli po vlasnej osi a až neskôr sme zistili, že vlastne my sme išli v smere prehliadky. Bola to kľudná a príjemná prechádzka medzi bralami. A keď už sme nedúfali, že stretneme zvyšok posádky, v jednom altánku bolo zrazu počuť známe hlasy. Chvíľku sme posedeli porozprávali sa a pokračovali každý svojim smerom. Keďže to bol okruh dohodli sme sa, že tam kde sme sa rozdelili, sa počkáme a opäť budeme pokračovať spolu. Kým sme čakali, Simona sa dala do reči s pánom ktorý kontroloval vstupenky a to, aby návštevníci išli v smere prehliadky (ráno tam ešte nebol a teda nemohol nás usmerniť). Čo ale z rozhovoru vyplynulo bolo, že lístok ktorý máme je platný aj na úsek do Adršpašských skál, takže sa dá pekne stihnúť aj ten okruh. Keď sa skupinka spojila, oznámili sme im túto dobrú správu. V tú chvíľku sa skupinka rozbehla a automobilová posádka chcela ešte vystúpiť do časti nazvanej Pod bludiskom. Keďže mne sa začal trošku ozývať členok, bola som pomalšia a stratila som ich, ale vedela som kam mali namierené. Po dohode väčšej časti skupiny, že dnes už do Adršpašského okruhu nepôjdu a prídu sem opäť zajtra, som sa odčlenila aj ja a išla smer Pod bludiskom. Dosť nahnevaná s boľavou nohou a sama som začala stúpať. Po chvíľke som naštastie stretla svoju skupinu upokojili ma a išli sme dole. Rozhodli sme sa ísť sa najesť späť do areálu, kde sme ráno vstupovali do Teplických skál a overiť, či naozaj naše vstupenky platia aj na Adršpašský okruh. Platia, len naň musíme z Teplických skál prejsť Vlčou roklinou. Tak prečo to nevyužiť, keď sme už tu, času je dosť a načo platiť vstupné zasa na druhý deň? Po výbornom obede sme sa teda opäť vrátili do Teplických skál a cez Vlčiu roklinu si to namierili do skalného mesta skál Adršpašských. Duško ma ukecal, že to bude lepšie a ľahšie ako v Teplických skálach, že by bolo škoda neísť tam dnes, keď nám platia listky a je len obed. Jeho doslovne znenie bolo “budú tam rovné široké a piesočnaté chodníky aj bosá budeš môcť chodiť”. Po týchto slovách som prikývla a tešila sa na tú rovinku. Prechod z jedného skalného mesta do druhého bol nádherný. Poväčšine dreveným chodníkom a všade machové perinky, až nás to zlákalo ľahnúť si do nich. Po príjemnom chodníčku nastala tá „ľahká“ časť. Boli to schody a schody a opäť raz schody. Keď sme sa dostali na vstup do Adršpašskej časti a tešili, že už to bude „ľahšie“ tak to „ľahšie“ neprichádzalo a Dušan si pár krát vypočul narážky na: “... rovné široké a piesočnaté chodníky aj bosá budeš môcť chodiť”. Ale so zapretím všetkých síl tam bolo nádherne. Keď už sme sa blížili k východu, opýtala som sa, kde je tá vstupná brána kvôli ktorej som išla do týchto končín. Tak sme si pozreli mapku a zistili sme, že sme to obišli inou trasou. Tak sme sa vrátili a samozrejme, že to stálo za to. Naše putovanie sme zakončili na Pískovně, pri jazierku pri ktorom sa točilo veľa rozprávok a nečudo, keď to tam je také rozprávkové. Ja a Majka sme išli iba na vyhliadku, kde sme sa pokochali a vrátili sa späť k východu, zvyšok osadenstva prešiel celý okruh okolo jazierka. Celý čas sme sa nestresovali, ako sa dostaneme domov, ale všetko vychádzalo tak ako malo a hneď, ako sme opustili brány Adršpašských skál sme zistili, že najbližsí a zároveň najlepší spoj nám ide o 15 minút. Natešení sme sa ponáhľali na zastávku. Na prestupnej stanici v Hronove sme mali 25 minút a tak sme ich patrične využili a zašli na chladený nápoj. Autobus nás potom odviezol unavených, ale nadmieru spokojných, na ubytovanie do Starkova. Večer sme zakončili opekačkou a hraním žolíkových kariet, ktoré spoločensky unavili všetkých.
Štvrtok. Automobilová posádka a Adrian pokračovala aj tretí deň pobytu spoznávaním okolitých skalných miest. Tentoraz sme si to namierili do Broumovských stěn. Z Police nad Metují sme vyrazili po červenej značke 4 km po lúke. Ďalej sme pokračovali do Kovářovej rokliny na hrebeň, až ku chate Hviezda, kde sme počkali kým ju otvorili o 11.00 a zároveň sme tam prečkali dážď. Po prečkaní toho najhoršieho počasia sme sa pustili do putovania hrebeňom. Terén bol členitý, ale nič také čo by sme nezvládli. Všetko to vynahradili nádherné scenérie a výhľady na takých miestach, ako Supí hnízdo, Skalné divadlo, či Ovčín. Pôvodný zámer prejsť trasu až do Broumova sme prehodnotili a skrátili si to zostupom žltou značkou do .... V Polici nad Metují sme sa občerstvili a išli na autobus, kde sme zistili, že autobusy nechodia, lebo v Hronove je veľká havária a tak sme hľadali ako sa dostaneme do Starkova a zistili sme, že o chviľku nám ide autobus na vlakovú stanicu odkiaľ máme spoj, ktorým sme išli domov. Keď sme nastupovali na vlak už z neho kývali naši ďalší členovia vracajúci sa z Adršpašských skál. Keďže sme tento spoj využili včera vedeli sme, že budeme mať 25 min na osvieženie, ktoré tak ako včera, aj tento deň padlo vhod.
Piatok. Pred odchodom obidvoch skupín, či už na výlet, alebo na cestu domov, v prípade automobilovej skupinky, sme si urobili spoločné foto pre chatou. Automobilová posádka si to zamierila smer Slovensko, ale najskôr po ceste sme sa zastavili na hrade Pernštejn. Traja členovia sa rozhodli využiť vláčik a na hrad sa nechali vyviesť. Hrad je nádherný a monumentálny a stálo za zastavenie sa tu. Taktiež sa tu natáčali rozprávky. Na hrade sme dostali za úlohu počítať zubre, ktoré som nadšene počítala a celá skupinka ma kontrolovala či som videla toho a toho zubra. Zubor bol znakom rodiny ktorá hrad postavila a keďže toto zviera mali radi, boli vyobrazené všade. Na konci sa nás sprievodca opýtal koľko sme napočítali, keďže som bola jediná, ktorá to počítala moje číslo bolo 16, bohužial nebolo ani zďaleka blízko realite. Správne číslo neprezradím pre tých, ktorí by navšívili toto čarovné miesto, aby sa potrápili a skúsili počítať. Pred odchodom sme sa najedli v reštaurácii pod hradom, kde jedlo bola jedna báseň a iba zlepšilo naše dojmy.
Vlaková časť účastníkov v piatok podnikla výlet do Broumova a v sobotu ešte výlety v okolí Starkova a nočnými vlakmi sa vydala tiež na cestu domov.
Ružena Polomková, alias Slečna Růža
JÚL 2024
SLOVENSKÝ RAJ, juh - ZEJMARSKÁ ROKLINA, GERAVY - 20. 7. 2024
NAJKRATŠOU ROKLINOU A ZA VÝHĽADMI V SLOVENSKOM RAJI
V sobotu 20. júla 2024 sa uskutočnila ďalšia akcia podľa nášho turistického kalendára. Tentokrát bol cieľom Slovenský raj, konkrétne jeho južná časť a v tejto časti jediná roklina, Zejmarská a planina Geravy. Pre nižší záujem členov bola preprava na túru zrealizovaná osobnými autami. Avšak, ako sa ukázalo na začiatku trasy (parkovisko na Dedinkách), zišli sme sa v celkom slušnom počte – 16, z toho 11 členov TO KOS Rimavská dolina a 5 nečlenov. Z parkoviska na Dedinkách sme sa všetci vybrali po červenej značke na Biele Vody, kde je začiatok Zejmarskej rokliny. Cestou k rokline sme míňali reedukačné centrum (polepšovňu) a vedúci akcie Dušan mi tam chcel „vybaviť“ pobyt. Jeho snaha úspešná nebola. Slečna, ktorá predávala lístky pri vstupe do rokliny, bola podobného názoru ako Dušan – mysliac si, že patrím k chlapcom z reedukačky – a takmer mi predala lístok pre deti do 15 rokov. Aspoň sme še pobavili. Roklina ma už na prvý pohľad očarila. Úzky chodníček, ktorý viedol pomedzi stromy a vyzeral ako z rozprávky, sa po pár metroch stratil. Čakala nás divoká príroda – prekračovanie spadnutých stromov, balansovanie po kameňoch (aby sme nestúpili do vody) a štveranie sa do kopca. Uvedené sme zvládali aj vďaka prítomným technickým pomôckam (reťaze a stúpačky). V naozaj náročných miestach boli aj rebríky. Nebola som z nich zrovna nadšená, ale chápem, že bez nich by bolo nemožné prejsť roklinou, takže v konečnom dôsledku som za ne vďačná. Väčšiu radosť ako z rebríkov som určite mala z Nálepkových vodopádov, ktoré boli nádherné a v tom teplom dni aj chladili. Roklina skončila asi po 40 minútach prechodu na Geravách. Tu sa sme sa po občerstvovacej pauze rozdelili – menšia časť turistov sa vybrala podľa pôvodného plánu trasy „B“ dole po zelenej (alebo lanovkou) na Dedinky. V tejto partii som bola aj ja. Krátky zostup po zelenej a už sme boli opäť na parkovisku na Dedinkách. Druhá časť skupiny si výlet predĺžila a pokračovala ďalej, podľa plánu trasy „A“, za výhľadmi na neďaleké bralá Geráv. Možno keby som (ako vždy) neutekala, tak by som sa aj ja k nim pridala a mala by som ešte o čom písať, pretože podľa ich rozprávania, výhľady asi zo štyroch výhľadových brál na rôzne strany boli nádherné. Záver trasy „A“ „mali tiež na Dedinkách, pri medovej čapovanej štrnástke.
Kristína Ištvánová
VÝSTUP NA VEĽKÝ ROZSUTEC - 13. júl 2024
13. júl 2024 patril v našom turistickom kalendári akcií Malej Fatre. Prihlásený počet záujemcov však nebol dostatočný na objednanie autobusu a tak sa počty pri zmene dopravného prostriedku z autobusu na autá znížili z 22 na 4. Práve toľko /traja členovia a jeden nečlen/ ich napokon absolvovalo na jednom aute cestu do Národného parku Malá Fatra. Svoje pocity a dojmy z túry na tento veľkolepý malofatranský končiar opísala vedúca akcie vo veršoch:
VO ŠTVORICI NA ROZSUTCI
Ej Rozsutec, Rozsutec, si ty mohutný vrcholec,
žiadny ľahký „kopec“, čo hravo zdolá každý borec!
Šlapeš na plný valec, v topánkach cítiš každý palec,
miestami si pripadáš ako taký vytrvalec.
Ale nevzdáš to, nie si žiadny zbabelec ani uplakanec,
si predsa turistiky nadšenec a TO KOS Rimavská dolina odchovanec.
Z obce Štefanová sme štartovali, v hlave jasnú predstavu o trase mali.
Na Medziholie sme strmým brehom stúpali, pekne sa tam šmýkali,
keď nám nohy v klzkom blate všetkými smermi kĺzali.
Prúdy potu z nás kvapkali,
no napriek tomu sme vysokým tempom k vrcholu stúpali.
Pre hustú hmlu sa nám cestou žiadne výhľady neponúkali,
či dnes vôbec nejaké budú? sme dumali.
Keď sa nám však bralá, kamenná sutina a reťaze do cesty postavili
a naše sily riadne preverili, razom aj mračná zázračne ustúpili.
Na vrchol Veľkého Rozsutca sme tak už za slnka vystúpili.
Výhľady na okolité vrchy (Stoh, Choč, Kľak, Minčol ...) nás očarili,
veru, všetky majestátne pôsobili a výbornú náladu nám dotvorili.
Čo sme cestou vypotili, to sme tekutinami doplnili.
Zdravo!!! uhorkami sme sa osviežili, pri kovovom kríži sa odfotili
a na cestu nadol smer Podžiar, Pod Tanečnicou, Štefanová sa pripravili.
Dobre sme si vyvolili /bola menej strmá/, aby sme sa nebodaj príliš „nezrobili“.
Cestou sme len samých poliakov a čechov zdravili,
pozdrav „Cześć“ a „Nazdar“ sme si rýchlo osvojili.
Čo sa slováci vyparili, či sme nebodaj do Poľska zablúdili?
Keď sme ale dole zostúpili, na lúke pod Tanečnicou sme davy turistov objavili.
Tým sme sa ale rýchlo vyhli, aby sme chladený žltý mok v bufete stihli.
Veru že sme si aj švihli, veď o 14:30 sme sa už v cieli mihli.
Ďakujem mojim spoločníkom za skvelý deň a za ďalšiu krásnu túru.
Moje veľké uznanie patrí práve im - Cyrovi Huňovi a Ďurimu Brožovi, ktorý vo svojom relatívne „mladom“ veku svojou kondíciou a vytrvalosťou hravo skryjú do vrecka aj o polstoročie mladších turistov. Nech Vám to ešte dlho vydrží páni turisti, je radosť s Vami objavovať krásy slovenských hôr a pohorí.
Petra Čipková
70. celoslovenský letný zraz turistov: Sabinov - Drienica - 4. - 7. 7. 2024
JUBILUJÚCI ODDIEL NA JUBILEJNOM ZRAZE
Účasť na letných, aj zimných zrazoch turistov bola v minulých rokoch v našom klube samozrejmosťou. Už dlhé obdobie sme však akosi zrazy vynechávali v nášich Kalendároch akcií. Až prišiel rok 2024. Rok rôznych a mnohých jubileí. Okrem 40. výročia založenia nášho KST TO KOS Rimavská dolina sme zaznamenali aj pekné výročie konania letných celoslovenských zrazov. Aj preto sme do tohoročného Kalendára akcií zaradili po dlhšej pauze účasť na tomto peknom podujatí.
Prvý júlový a zároveň predĺžený víkend sa preto členovia nášho jubilujúceho klubu rozhodli stráviť na jubilejnom, už 70. ročníku celoslovenského letného zrazu turistov. Na ten sa bolo potrebné prihlásiť v predstihu, čo sme ôsmi aj využili. Tento rok sa zraz konal v malebnom prostredí pohorí Čergov a Bachureň, v Sabinove - Drienici. Dve posádky osobných vozidiel dorazili vo štvrtok podvečer do hotela Javorná. Po ubytovaní a absolvovaní večere sme sa presunuli na prezentáciu účastníkov a slávnostné otvorenie zrazu naplánované na 19. hodinu. Na prezentácii sme sa dohodli na upresnení trás, ktoré absolvujeme nasledujúci deň. Rozhodovala kondícia členov a náročnosť jednotlivých trás. Chvíľku sme pobudli na otvorení zrazu a programe, keď odrazu nás rozohnal prudký dážď. Trval síce len niekoľko minút, ale po urýchlenom presune na izbu sme sa už von nevrátili. Pred nasledujúcimi trasami bolo potrebné si odpočinúť. Štyria členovia sa rozhodli pre najdlhšiu zo všetkých trás zrazu, až 34 kilometrov dlhú trasu P2: Kyjov – Minčol – sedlo Ždiare – sedlo Priehyby – Solisko - sedlo Lysina - Veľká Javorina – Chochuľka – Čergov – chata Čergov – Črchľa rázcestie - Ostrý kameň - Lysá – Drienica, s prevýšením 1278 m. Druhá polovica našej zostavy si zvolila radšej o polovicu kratšiu trasu P7: Kyjov – Minčol – sedlo Ždiare – Hanigovský hrad - Ľutina, s prevýšením 607 m a dĺžkou 16 kilometrov.
Ráno sme sa o 7.30 hod. presunuli k autobusom, ktoré nás zaviezli do obce Kyjov, odkiaľ sa začala spoločná trasa pre obidve skupiny. Začali sme pomaly stúpať po modrej značke k sedlu pod Minčolom a ďalej až na vrchol Minčola. Z turistického hľadiska je Minčol (1157 m n. m.) najvyššou dominantou Čergova a dôležitou križovatkou turistických trás. Stretávajú sa tu značkované chodníky všetkých štyroch farieb z rôznych smerov. V blízkosti kovového turistického smerovníka sa nachádza betónový pylón. Na jeho štyroch stranách sú umiestnené erby okolitých miest (Prešov, Sabinov, Stará Ľubovňa a Bardejov), ako aj pamätná tabuľa pripomínajúca XXVI. zraz turistov SNP, ktorý sa uskutočnil v neďalekých Lipanoch v júli 1979. Výhľady sú fantastické, aj keď na južnú stranu trocha zacláňajú stromy. Z tohto pohľadu je na výhľady lepší nižšie položený vrchol s krížom, postaveným na počesť návštevy pápeža Jána Pavla II. v roku 1995 na východnom Slovensku a výhľadovou doskou. Vychutnávame si pohľady nielen na rozľahlý Čergov, ale aj okolité pohoria – Bachureň, Spišsko-šarišské medzihorie, Slanské vrchy, Levočské vrchy či Tatry. Po trase pribudli porasty smreku, hájiky zakrpatených briez, machov, čučoriedok a iných horských kvetov či bylín. Pokračujeme až do sedla Ždiare, kde sa po občerstvení cesty našich dvoch skupín rozchádzajú. Početnejšia, takmer 200 členná skupina opúšťa hrebeňovú trasu pohoria Čergov a pokračuje na Hanigovský hrad. 20 členná partia zdatnejších turistov pokračuje hrebeňom Čergova ďalej. A že ich ešte čaká riadna „fuška“, o tom niet pochýb. Veď neprehliadnuteľný vrchol Lysej, ktorý obohacujú dva vysielače, vidieť už od Minčola a stále je dosť ďaleko. Na Hanigovský hrad klesáme po zelenej turistickej značke, neskôr odbočíme na žltú. Hneď na začiatku nás čaká pomerne strmé stúpanie. S pribúdajúcou výškou sa odkrývajú nové pohľady. Hrad bol postavený pravdepodobne v 13. storočí na mieste niekdajšieho dreveného hrádku pre obranné účely hornotoryského regiónu. V druhej polovici 16. storočia hrad vyhorel a viac ho neobnovili. V súčasnosti sú zachované časti paláca spolu s priľahlými obrannými múrmi. O záchranu ruín hradu sa stará miestne občianske združenie. Z hradu je nádherný výhľad - od horného paláca vidíme krásnu siluetu Šarišského hradu, v pozadí za ním Slanské vrchy. Po fotoshootingu začíname prudko klesať do obce Ľutina. Ide azda o najvýznamnejšie pútnické miesto gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku. Jeho vznik sa spája s tradíciou, podľa ktorej sa istej Zuzane pri zbieraní hríbov v roku 1851 mal zjaviť svätý Mikuláš. Na mieste údajného stretnutia bola neskôr postavená mariánska kaplnka. Zaujímavosťou je, že pôvodný drevený chrám zhorel krátko pred dokončením nového kamenného kostola v roku 1908. V roku 1988 povýšil pápež Ján Pavol II. chrám a priľahlé objekty hodnosťou Basilica Minor. V súčasnosti sa na vrchu pútnického areálu týči nový drevený gréckokatolícky Chrám sv. Rodiny (vysvätený v roku 2015), súčasťou ktorého je vyhliadková veža. Z nej je pekný pohľad nielen na celý areál pútnického miesta, ale aj okolité lesy Čergova. Priľahlú časť dotvára miniskanzen drevených kostolíkov z východného Slovenska, ale napr. aj z ukrajinskej časti Karpát. V miestnom bufete sme sa posilnili kávičkou alebo vychladeným pivkom a nastúpili sme do autobusu, ktorý nás doviezol do hotela. Skupinka diaľkoplazov /Saskia, Miška, Jozef a Dušan/ sa z hrebeňovky Čergovom vrátila až večer. Napriek tomu, že to bola dlhá trasa, kráčalo sa im veľmi dobre, pretože počasie bolo na turistiku naozaj ideálne. Slnko zatieňovali oblaky, takže nepálilo, ale viditeľnosť bola vynikajúca. Jednoducho príjemný, aj keď turisticky výdatný deň.
Na sobotu sme boli prihlásení na trasu P6. Zo zdravotných dôvodov sa dvaja účastníci trasy nezúčastnili, ale urobili si náhradný individuálny program v mestách Prešov a Sabinov. 20 kilometrová trasa šiestich KOS-ákov a niekoľkých ďalších, takmer dvadsiatich účastníkov, viedla pre zmenu pohorím Bachureň a začínala v obci Dubovica. Po výdatnom výstupe bývalou zjazdovkou nás prekvapila lavička s veľkým srdcom, slúžiaca ako fotobod na veľmi peknom mieste na hrebeni Dlhé Diely s fantastickými výhľadmi. Ani odísť sa nám nechcelo z tohto pekného miesta. Potom už trasa viedla bez väčších prevýšení lesmi, lúkami, peknými scenériami na vrchol Marduňa a Kohút, kde bolo pre účastníkov trasy pripravené aj občerstvenie. Odtiaľ už len necelé 2 hodinky trval zostup mimoriadne pekným lesným chodníkom do Sabinova. Cestou sme neobišli neveľkú rozhľadňu nad mestom a v meste zasa známy obchodík pani Lautmannovej z oskarového filmu Obchod na korze. O 16-tej sme už opäť všetci ôsmi sedeli v autobuse smerujúcom do Drienice. Večer o 19-tej sa konalo slávnostné ukončenie zrazu, spojené s odovzdaním štafety ďalšiemu organizátorovi zrazu v roku 2025. Ten sa budúci rok uskutoční v Liptovskom Hrádku. V záverečnom žrebovaní tomboly nebol úspešný nikto z nás, no aj napriek tomu nálada bola celý večer výborná.
Na nedeľu sme si zrazovú trasu neobjednávali. Po raňajkách sa už len balíme a o deviatej odchádzame z Drienice. Prijali sme návrh nášho predsedu, ktorý nám chcel sprostredkovať jeden z množstva hradov východného Slovenska, málo známy, ale o to krajší Kamenický hrad. Je to hradná zrúcanina nad obcou Kamenica, severozápadne od terajšieho okresného historického mesta Sabinov, na vápencovom bradle, v pohorí Čergov. Hrad Kamenica dal v roku 1248 postaviť gróf spišských sasov Dietrich Tarczay. Prvá písomná zmienka je z roku 1306. Hrad aj s okolitými dedinami zdedil syn šľachtica Rikolfa, Rikolf II. V roku 1438 ho pre kráľovnú Alžbetu dobili Prešovčania. Na hrade sa vymenilo ešte niekoľko majiteľov. Posledným, kto na ňom žil, bola Anna Tarczay-Drugethová, manželka Juraja Drugetha. Tá sa zúčastnila sprisahania proti Ferdinandovi Habsburskému a hrad odmietla vydať. Dobili ho 16. júla 1556 a odvtedy chátral. Pod zničenie bývalej pýchy na brale sa podpísala aj rodina Tahy. Pred históriou dala prednosť „pálenému” – pri stavbe liehovaru v Lúčke, v 19. storočí, použila hradné múry ako lacný stavebný materiál. Z Kamenického hradu ostali viaceré múry. K najzachovalejším častiam patrí severný múr východného paláca. Na hrade prebieha obnova a o jeho zachovanie sa stará Občianske združenie Kamenná veža. Pri dobrej viditeľnosti z hradného kopca vidieť aj Ľubovniansky, Hanigovský a Šarišský hrad. My sme využili jednoduchý prístup náučným chodníkom z obce Kamenica. Dopriali sme si nádherné výhľady z tohto magického miesta. Naozaj boli nádherné. A krajší záver predĺženého zrazového víkendu sme si ani nemohli priať. Bola to ozajstná čerešnička na koniec.
Na záver sa naše dve posádky stretli ešte v reštaurácii v Sabinove a po doplnení energie sa vydali na cestu domov. Bol to krásny a na mnoho rokov nezabudnuteľný turistický víkend.
Henrieta Krkošková a Dušan Kojnok
JÚN 2024
VÍKEND NA LIPTOVE - Roháče - 21. - 23. 6. 2024
KOS VÍKEND NA LIPTOVE
Pri príležitosti 40. výročia založenia nášho turistického oddielu sme umiestnili do Kalendára akcií na rok 2024 niektoré trasy a akcie, ktoré boli v uplynulých štyroch desiatkach rokov nejakým spôsobom zaujímavé, či pamätné. Bolo ich naozaj neúrekom a každá akcia má vždy svoje čaro, no vybrali sme len niektoré, ako vzorku. Medzi také úspešné lokality, ktoré sme už niekoľko krát počas 40 rokov navštívili, patria aj Západné Tatry, resp. Roháče, či Liptov.
Predposledný júnový víkend preto opäť patril tomuto zaujímavému regiónu a horstvu v ňom. Teda aspoň pre 11 prihlásených účastníkov akcie, ktorú sme nazvali Víkend na Liptove. Z Tisovca vyrážame v piatok, 21. júna 2024 po 17- tej hodine na troch autách Smer: Žiarska dolina. S vidinou pobytu v horskej chate, kde budeme obklopení len čistou prírodou, tichom hôr a pokojom, nás Koliba Kožiar a v jej blízkosti umiestnená chatka Marína, kde budeme ubytovaní až do nedele, naopak víta tanečnou náladou, DJ-om a skupinou tančichtivých hostí. Z reproduktorov vábi do tanca nesmrteľná Helenka Vondráčková Sladkým mámením aj posledných „zasedencov“ a zábava naberá na obrátkach. To, že máme 40-te výročie je síce dôvodom na oslavu, ale že si vedúci akcie pre nás pripraví takýto program veru zaskočil, priam šokoval. Ale prečo na nás nečakali a oslavujú aj bez nás? A kde majú modré klubové tričká?! Pochopili sme čoskoro. To sa liptáci rozhodli utužovať pracovné vzťahy na firemnom teambuildingu. A toho, že ich utužovali poriadne sme boli svedkami až do polnoci. Pre nás, po ubytovaní a večeri, nastáva „bojová“ porada a zasadá krízový štáb. Na sobotu hlásia všetky mobilné aplikácie a predpovede búrky a dážď a náš program je nabúraný. Síce v turistickom žargóne platí, že neexistuje zlé počasie, len zle oblečený turista, ale všetci máme rešpekt vykročiť na hrebeň Roháčov na niekoľkohodinovú náročnú túru v ústrety dažďu, búrkam, či nárazovému vetru. Po niekoľkých návrhoch a tipoch sme sa nakoniec zhodli, že v sobotu absolvujeme menej náročný prechod a to najkrajšími dolinami Liptova (veď nás možno inšpiroval aj na tanečnom parkete hrajúci Karol Duchoň – V dolinách). „Pretancujeme“ sa teda kvapkami dažďa Prosieckou a Kvačianskou dolinou a plánovanú časť hrebeňa Roháčov si necháme na nedeľu, kedy je predpoveď oveľa priaznivejšia.
22. jún 2024, sobota. Po raňajkách, nasadáme do áut a smerujeme do obce Prosiek, k ústiu nádhernej Prosieckej doliny. Prvé kvapky dažďa skúšajú našu odhodlanosť, no cieľ a zámer je jasný. Vyrážame v ústrety mokrému dobrodružstvu. Pri vstupe do doliny, keď už pán dažďa vidí, že nám deň ani dobrú náladu neprekazí a my si ideme aj tak za svojim, znásobí rýchlosť pádu svojich kvapiek až tak, že nás prinúti schovať sa do malej jaskynky pri vstupe do tiesňavy. „Vydržali“ sme tu takmer hodinu, ale po prvom zmiernení rýchlosti dažďa vyrážame mu v ústrety s nádejou, že už bude lepšie a časom ustane. No lepšie nebolo a veľmi ani neustal. Nevadí, kráčame ďalej. Chodník dolinou je mokrý, na niekoľkých miestach je potrebné prekonávať aj koryto potoka križujúceho chodník so zvýšenou hladinou vody a tak sa miestami turistika mení na olympijské hry v skoku do výšky aj diaľky...len my skáčeme z kameňa na kameň, preskakujeme potok, s väčším, či s menším úspechom. So skandovaním, či povzbudzovaním. Ale topánkam je to však už viac-menej jedno, vody v nich je „tak akurát“ po členky. Vodopád Červené piesky v doline si pozreli len traja z nás jedenástich, nakoľko bolo k nemu potrebné „odbehnúť“ asi na 10 minút (a že sme tej vody videli už v tento deň dosť) a pod blízkym prístreškom bolo aspoň na chvíľu príjemne – sucho!!! Po krátkej prestávke pokračujeme roklinou, míňajúc dva rebríky a zopár reťazami zabezpečených úsekov. Netrvá dlho a ocitáme sa na najvyššom bode trasy, na krasovej planine Svorad. Nenáročným terénom, po rozsiahlych lúkach smerujeme do obce Veľké Borové, kde využívame miestny bufet na malé občerstvenie. Kým sedíme v bufete, neprší. Sláva. Asi po pol hodinke pokračujeme v trase, pršiplášte našli konečne opäť svoje miesto v ruksakoch. No nie na dlho. Po pár krokoch začína náš mokrý spoločník opäť svoj kvapkový tanec. Rád sa asi predvádza, ale nás už nezaujíma, ani neprekvapí. Sme premočení a tých zopár kvapiek navyše už zvládneme. Po príchode k vodným mlynom Oblazy dážď ustáva a po niekoľkých minútach vychádza aj slnko. Hurá, deň je zachránený, teploty stúpajú, s ňou úmerne aj naša nálada a my máme spríjemnený záver trasy. Kvačianska dolina, ktorou smerujeme do obce Kvačany, je nenáročná, vedie širokou lesnou cestou ponad tiesňavu. Na niektorých miestach ju doplňujú vyhliadkové plošiny, vyhliadky a informačné panely. Tie sú však súčasťou celej dnešnej trasy, nakoľko chodník má zároveň aj prívlastok Náučný. Že sme sa toho v dnešný deň naučili bolo niekoľko ...
Po 1.) pršiplášť/poncho pri lezení po rebríkoch je nápomocný jedine tak ako uterák vo vode
Po 2.) dvakrát nevstúpiš do tej istej rieky....ale vstúpiš, aj trikrát, aj štyrikrát, keď si neodhadneš krok a správnu skalu
Po 3.) mať na prezutie druhé, hlavne suché turistické topánky je najväčšia odmena
Po 4.) aj v lete sa môžeš tešiť na teplú sprchu.
V Kvačanoch si spríjemňujeme a krátime čas, kým po nás prídu autá, v miestnej reštaurácii s vlastným pivovarom. Trasa dňa nebola náročná. Bola síce po väčšinu dňa upršaná, ale s tým sme počítali, hlavne že sme sa v poriadku vrátili a aj bez povolených strát, ktoré sa tradujú v turistických kruhoch. Po večeri, teplej sprche a gratuláciách ďalšej čerstvej päťdesiatničke, treba ísť odpočívať. Zajtra nás čaká diametrálne odlišná túra od tej dnešnej. Z dolín vystúpime niektorí až nad dve tisíc metrov vysoké končiare Roháčov.
23. jún 2024, nedeľa. Plán znel jasne!!! Raňajky už o 6:00 hod., zbaliť sa a vyraziť čím skôr. Čaká nás omnoho krajší, aj keď na čas a kondíciu náročnejší deň. Keďže dvaja nás musia pre povinnosti opustiť, zostávame na turistiku len deviati. Pred siedmou už naše z väčšej časti vysušené topánky stúpajú Žiarskou dolinou. Prvým cieľom je Žiarska chata, vzdialená od tej našej hodinu a pol cesty. Tu sa naše cesty a ciele prispôsobujú nálade a zdravotným dispozíciám a tak sa delíme na tri skupinky. Vilo so Zlatkou smerujú na trasu: Žiarske sedlo – Plačlivô – Smutné sedlo – Žiarska chata – Žiarska dolina.
Mário, Ingrid a Rasťo o pár minút za nimi, ale len po Žiarske sedlo a späť.
Petra, Janka, Dušan a Monika zostávajú verní pôvodne naplánovanej trase: Žiarska chata – Baníkov – Hrubá Kopa – Tri Kopy – Smutné sedlo – Žiarska chata – Žiarska dolina. Výstupom na Baníkov sa však nakoniec triešti aj táto skupina. Janka s Dušanom v štýle „ve dvou se šlape líp“ sa navzájom podporujú celým náročným výstupom naplánovej trasy a Petra s Monikou sa rozhodli naháňať kondičku pridaním si ešte jedného vrcholu a z trasy od Smutného sedla pokračujú cez Plačlivô až na Žiarske sedlo. Zostupovú trasu mali už totožnú s ostatnými. Počasie bolo na výstup a prechod ideálne. S fyzickou kondíciou to mohlo byť ideálnejšie a vystupujúc pod vrchol Baníkov si hovorím, že má naozaj výstižné pomenovanie. Kým sa k nemu dostaneš, nadrieš sa ako baník v uhoľnej bani. Tie „Kopy“ nám zasa dopriali slušnú dávku adrenalínu. Chodníky vedú priamo po hrebeni, pod tebou nič, len skaly, nad tebou nič, len nebo...výstupy a zostupy sú istené reťazami a tí, čo ste tam už boli, mi dáte za pravdu, že „vysokohorský tlak“ miestami stúpol asi každému z nás a adrenalín z každého ďalšieho kroku je citeľný. Smutné sedlo môže mať dve varianty svojho názvu. Človek je smutný že už zostúpil do sedla a pomaly končí jeho túra alebo druhá varianta, človek je smutný, že je ešte len v polovici túry, hlavne ak pokračuje cez Plačlivô na Ostrý Roháč a Volovec...a na tom spomínanom Plačlivôm sa už buď len rozplače od šťastia, alebo vyčerpania. Ale aby to neznelo tak odstrašujúco, túry v Západných Tatrách – v Roháčoch sú naozaj náročné po fyzickej a vďaka reťaziam aj po psychickej stránke, majú dlhé, niekoľkohodinové nástupy a veľké prevýšenia, kedy je to o prekonávaní samého seba.
Sú ale nezabudnuteľné, nádherné, ba priam kráľovské. Síce nedosahujú takých nadmorských výšok ako tie Vysoké, ale výhľadmi sú neprekonateľné. Panoráma celej hrebeňovky a nižšie položených plies sú odmenou za litre potu a vynaloženej námahy a každý vrchol a výhľady z neho na okolitú krajinu sú naozaj zaslúžené. Cestou v závere už ma napadla len krátka rýmovačka:
Ej bisťu, bola to drsná skala, aj rohatá,
túra to bola, ale výdatná a bohatá.“
Dušan Kojnok a Petra Čipková
VÝSTUP NA SINEC – slnko, huby, kliešte
Na sobotu 8. júna 2024 mala v našom Kalenári akcií svoje miesto jedna z množstva akcií a trás, ktoré si tento rok opätovne pripomenieme pri príležitosti 40. výročia vzniku oddielu. Sú to trasy, ktoré mali počas 40 ročnej existencie oddielu nejakú tú príchuť výnimočnosti, alebo úspešnosti. Takými boli aj výstupy na Sinec. Hlavne v prvých rokoch sa na tento majestátny vrch nad obcou Rimavská Baňa, kde oddiel v roku 1984 vznikol, chodievalo dosť často. Naposledy sme naň vystúpili pred deviatimi rokmi. Z množstva výstupových trás je práve tá, zo sedla Chorepa, tá najmenej náročná a je preto vhodná pre všetky vekové kategórie. Tentoraz sa ju rozhodlo absolvovať 13 členov nášho TO KOS za spoluúčasti troch členov z KST Vršok Rimavská Baňa.
Náš predseda, ktorý bol zároveň vedúci akcie, zabezpečil a z rozpočtu oddielu zafinacoval cestovné, suroviny na opekanie, drobné sladké pochutiny a dobré počasie ako bonus. Začiatok trasy bol v sedle Chorepa – na hranici okresov Poltár a Rimavská Sobota - kde sme sa z Tisovca dopravili autobusovými spojmi. Už po pár minútach chôdze sme mali z lúky výhľady do ďaleka – vodná nádrž Klenovec, Kokava nad Rimavicou, neskôr bolo vidno aj Hradovú, či Stožky na Muránskej planine. V prvej časti výstupu, sme stretli aj stádo oviec, s ktorými sme sa slušne pozdravili a išli ďalej. Výstup na Sinec sa niesol aj v hubárskom duchu. Kuriatka, dubáky, kozáky - rýchlo sa plnili tašky. Dosť bolo pre každého. Stalo sa aj, že pár turistov sa pozeralo viac po hubách ako po značkách a odtúlali sa od skupiny (ale len na chvíľu). Tesne pred horárňou na vrchole Sinca sme v lese objavili „ôsmy div sveta“ – kruhový objazd. Ešte väčším divom však pre mňa bolo, keď po tom náhodnom kruháči uprostred lesa (bez akejkoľvek premávky) kráčali všetci v zmysle pravidiel cestnej premávky. Len ja som išla rebelsky (ale hlavne efektívne) v protismere. Prišli sme k bývalej horárni a mnohí zostali prekvapení, ako pekne je vynovená od našej poslednej návštevy. Mala však jednu chybičku krásy – ohnisko bolo preč. Absencia ohniska však nebola prekážkou. Jedno improvizované sme si na vhodnom mieste vytvorili sami. Po opečení klobások, cibuľky a po občerstvení, sme sa rozdelili na dve skupiny – jedna, 7-členná mala v pláne zísť do Lehoty nad Rimavicou, ostatní deviati do Rimavskej Bane. Ja som sa pridala do tej početnejšej. Ale, plány sú veci, ktoré sa menia. Niekedy skončia inak, no s lepším výsledkom ako človek pôvodne plánoval. Po nesprávnom odbočení za smerovníkom sme totiž zamierili do Hnúšte. Išli sme lesom, v tieni, no dolu strmým kopcom. Cestou sme pozbierali ďalšie dubáky. Boli uprostred chodníka a vyzeralo to, že na nás už čakali. Do príchodu autobusu sme sa v Hnúšti občerstvili pivom, či kofolou a potom už len rovno domov. Siedmi KOS-áci, ktorí mierili do Lehoty nad Rimavicou mali zostup kratší, miernejší, no možno s väčším počtom kliešťov. Po osviežení pivkom, či radlermi, pokračovali ešte do Rimavskej Bane a odtiaľ vlakom domov.
Kristína Ištvánová
MÁJ 2024
59. stretnutie čitateľov časopisu Krásy Slovenska - 25. 5. 2024
VRŠATSKÉ BRADLÁ V ZÁPLAVE KRÁSISTOV
alebo
59. Stretnutie čitateľov časopisu Krásy Slovenska
Na sobotu 25. mája 2024 bolo naplánované 59. stretnutie čitateľov časopisu Krásy Slovenska. V Kalendári akcií ho mali aj dva turistické kluby, ktorých som členkou. A tak sa stalo, že sa oba tieto kluby dohodli, že na akciu pôjdu spoločne. KST TO KOS Rimavská dolina v zastúpení 15 členov a KST Dúbrava s 18 členmi vyrazili do dejiska zrazu skoro ráno, už o piatej, pretože sme cestovali do ďaleka, až do obce Pruské v okrese Ilava. V obci Pruské sme nechali „náš spoločný autobus“ a presadli do kyvadlovej dopravy, ktorá nás dopravila na štart trasy, pri chate Vršatec. Odtiaľ smerovali naše kroky na neďaleký vrch Chmeľová. Krátke, avšak prudké stúpanie (prevýšenie skoro 200 metrov) bolo ešte o čosi dobrodružnejšie vďaka šmykľavým blatistým chodníkom. Inak povedané, niektorí šťastlivci mali terapiu blatom v cene zájazdu. Z Chmeľovej sme mali zaujímavé výhľady na široké okolie. Vyhotovili sme si aj niekoľko spoločných fotografií. Myslím, že ak by sme tam postáli ešte cca polhodinku odfotografovala by nás aj matka príroda a to naozaj kvalitne, s bleskom. My sme sa však rozhodli nevyužiť túto „službu“ a preto sme rovnakým terapeutickým chodníkom zišli späť na lúku v sedle. Odtiaľ sa niektorí vrátili k Chate Vršatec na ceremónie spojené so zrazom. My sme mali v pláne absolvovať okruh okolo Vršatských brál a tak sme žltou značkou (a blatom) pokračovali cez les a lúky až do obce Červený Kameň. Príroda bola naozaj nádherná, tmavozelené machy v lese a zakvitnuté lúky mám stále pred očami. A tie výhľady na skalné kopce a masívy, to ani neviem popísať slovami (a preto som vďačná, že existuje fotoaparát). Len kúsok pred dedinou nás zastihol intenzívny dážď, preto sme sa pred ním schovali v miestnom pohostinstve. Po krátkej prestávke (na občerstvenie a usušenie) sme pokračovali v našom pešom okruhu, už asfaltovou cestou, po modrej značke cez sedlo Chotuč do Vršatského Podhradia. Opäť v slušnom stúpaní (prevýšenie skoro 300 metrov), ale boli sme oddýchnutí a preto sme to úspešne zvládli. Predposlednou zastávkou pred cieľom bola zrúcanina hradu Vršatec. Z hradu bol nádherný výhľad na Vršatské bradlá a široké okolie. Posledná zastávka bolo samotné podujatie (pre toho, kto mal záujem). Pripravené boli rôzne stánky so všelijakými suvenírmi aj občerstvením. Na pódiu sa v príhovoroch striedali rôzni hostia s hudobníkmi. Kyvadlovou dopravou sme sa potom opäť prepravili naspäť do obce Pruské a po krátkom občerstvení už smerovali rovno domov.
Kristína Ištvánová
--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
POPOD NÍZKE TATRY - 18. 5. 2024
POPOD NÍZKE TATRY: Z TÁLOV NA KRPÁČOVO
Aj napriek nepriaznivým predpovediam počasia sa sedem statočných turistov nášho oddielu vydalo v sobotu, 18. 5. 2024, na plánovanú turistiku popod Nízke Tatry. Pôvodne naplánovanú sme trasu museli trošku upraviť kvôli preprave. Do autobusu sa nenašlo dostatok záujemcov, tak sme ráno o deviatej nasadli do dvoch automobilov a vydali sa na Tále.
Turistický okruh začal na parkovisku, pred Hotelom Grey Bear. Náučný chodník nás príjemným lesíkom doviedol k Hotelu Partizán. Odtiaľ, po nenáročnej červenej turistickej trase, už naše kroky viedli na Krpáčovo krásnou prírodou, za pekného počasia, obdivujúc nie len prírodu, ale aj okolité chatky a chaty. V príjemnej atmosfére a miernym tempom sme dorazlili na Krpáčovo. Prešli sme sa okolo prírodnej nádrže, nakŕmili rybky, aj seba /jedlo na Krpáčove výdatné a vynikajúce – odporúčame/ a vydali sa tou istou cestou späť na Tále. Na spiatočnej ceste nás zastihol búrkový dážď – predpoveď počasia sa naplnila našťastie až v popoludňajších hodinách. No aj napriek "mokrému záveru“ bolo všetko super, nálada výborná a šťastne sme sa všetci vrátili domov.
Miroslava Kochanová
APRÍL 2024
TRADIČNÝ 41. VÝSTUP NA HRADOVÚ UŽ MINULOSŤOU
alebo
"HRADOVÁ 2024" OČAMI DVOCH KOS-ákov
Hradová je vrch, ktorý symbolizuje nielen mesto Tisovec, ale je každoročne až 3 krát zapísaná aj v celoročnom kalendári akcií nášho turistického oddielu. Prvý krát v roku ju navštevujeme koncom januára, kedy si pripomíname výročie oslobodenia mesta a vtedy už za šera vynášame množstvo kahancov na skalné bralo pod slovenskou zástavou, aby sme ich zapálením vzdali úctu našim osloboditeĺom. Druhý krát je Hradová cieľom našej najstaršej oddielovej akcie na jar. Výstup na ňu je charakteristický tým, že prechádzame celým masívom Hradovej a s rešpektom aj cez obávané hrebene, ako ich my domáci nazývame. Do tretice sa na Hradovej stretávame na Silvestra, opäť na skalnom brale pri slovenskej zástave, aby sme si spoločne popriali veselý záver roka, ale hlavne dobré zdravie a pekné zážitky na spoločných túrach aj v tom nastávajúcom roku. Posledná tohoročná aprílová sobota sa niesla v znamení už 41. ročníka výstupu. Akciu prišlo podporiť 15 členov nášho turistického oddielu. Svojou účasťou prispeli aj členovia spriateleného klubu turistov z Revúcej, ako aj iných klubov KST. Z rána to vyzeralo kadejako, len nie podľa predpovedí meteorológov. Veď, aj sme trochu pomokli, ešte šťastie, že v tom najväčšom sme sa práve preplietali lesom, z časti chránení hustými konármi starých borovíc. Asi po hodine, sme už stáli na skalnom brale pod slovenskou zástavou a vychutnávali si, aj keď ešte čiastočne pod zamračenou oblohou, ale už bez dažďa, pohĺady na naše mesto, či jeho okolité kopce. Už tam sme zvažovali, že vzhĺadom na počasie a mokrý terén, nebudeme riskovať a vyjdeme len po hrebene a vrátime sa tou istou cestou späť. Poniektorí sa dlho nerozhodovali a hneď sa vrátili z kratšej, bezpečnejšej cesty domov. My, ktorí trochu vyhĺadávame aj nejaký ten adrenalín, sme pokračovali ďalej s vedomím, že sa uvidí v akom stave bude skalný terén. S pribúdajúcou výškou, stúpajúc strminou bukového lesa, slušne zahriati a už aj presušení po daždi, sme dorazili na najvyšší bod horského masívu, ležiaci vo výške 887 m. n m. Na Hradovú chodím už viac ako 60 rokov, ale ešte nikdy sa mi nepodarilo uzrieť na skalnom brale rozkvitnutý chránený lykovec muránsky. Až teraz. Že je to pravda potvrdia aj moji spolupútnici a tiež fotografie. My sme však stále pokračovali ďalej, už za priaznivejšieho počasia, aj za občasných slnečných lúčov. Prešli sme okol ruín tisovského hradu a blížili sme sa k prvej skalnej vyvýšenine. Skala vyzerala celkom suchá, vyfúkaná vetrom a prehriata prvými slnečnými lúčmi. Slovo dalo slovo a tak s upozornením na maximálnu opatrnosť sme sa vydali zdolávať, pre mnohých obávané, hrebene. Už len 14-ti odvážlivci, krok za krokom, v podrepe, či po zadku, chytajúc sa všetkého možného aj nemožného, sme nakoniec všetci so zdravou kožou zdolali tento najťažší úsek trasy. Potom už len prehupnúť sa popod Okrúhlu skalu a ďalej po žltej turistickej značke, cez Kordove lúčky, do cieĺa našej cesty. Záverom chcem poďakovať všetkým, ktorí svojou účasťou podporili túto akciu, nezľakli sa počasia a vydržali. Odmenou, hlavne hore na skalách, bola aj odmena v podobe nádherných výhĺadov.
Cyril Huňa
41. výstup opäť nesklamal
V sobotu 27. 04. 2024 sa uskutočnil 41.ročník výstupu na Hradovú. Najskôr ráno mrholilo, no po príchode do Tisovca som z batohu rýchlo vyťahovala pršiplášť. Nečakala som na spoločný štart a s parťákmi, s ktorými som prišla autom, sme sa vybrali dopredu. Cestou nás náhodný okoloidúci varoval pred medvedicou s medvieďaťom, pred dvoma dňami ich vraj niekto videl túlať sa na Hradovej. Nemala som obavy, lebo v meste sa konal aj off-road a bola som si istá, že všetky medvede od strachu ušli do susedných okresov. Cestou k zástave sa počasie rozhodlo nespolupracovať, výdatne sa rozpršalo. Nádej na opekanie ma ale neopúšťala a všetkých som presviedčala, že dážď je iba chvíľková záležitosť. A mala som pravdu. Po približne polhodine sa obloha pomaly začala vyťahovať a ukázalo sa aj slniečko. Od hradnej lúky, kde končí náučný chodník, sme sa blížili k „nebezpečnému úseku“ a pred našou skupinkou stálo veľké rozhodnutie – budeme pokračovať po hrebeni? Výsledkom bolo jednohlasné „áno.“ Na skalnom hrebeni sa trochu šmýkalo, ale vidina opekania ma poháňala vpred. Po prejdení skalného hrebeňa ma už nič nezastavilo v ceste do absolútneho cieľa - na Kordové lúčky - kde sa opekalo. Opäť sa potvrdilo staré porekadlo: Kde je vôľa, tam je pečená slanina.
Kristína Ištvánová, RA
V sobotu, 13. apríla 2024, sa autobus naplnil 43. vášnivými turistami, zbierajúcich zážitky, ktoré zároveň prospievajú zdraviu. Predpoveď počasia veštila, že sobota bude krásnym, slnečným a teplým dňom. Štartovací bod začal pri kameni „Geografického stredu Európy“, vedľa starobylého Kostola sv. Jána Krstiteľa. Pamätník má podobu veľkého oblého kameňa, ktorý tvarom pripomína nahor vztýčenú ragbyovú loptu. Po povinnom photoshootingu sme začali ľahkú prechádzku asfaltovou cestou do obce Krahule a odtiaľ červenou turistickou značkou na rozhľadňu Krahulský štít. Cestou sa nám naskytli neskutočné nádherné výhľady. K rozhľadni sme z obce Krahule prešli za polhodinku. Rozhľadňa Krahulský štít je drevená vyhliadková veža, vysoká 13 metrov. Už na prvý pohľad zaujme svojím originálnym šesťbokým pôdorysom. Bola slávnostne otvorená 28. septembra 2013. Tretie poschodie je vo výške 9 metrov a je z neho neskutočne krásny výhľad na okolie. Pod vežou je oddychová zóna s niekoľkými drevenými lavičkami a terasa s vyhliadkou na okolitú prírodu a neďalekú Kremnicu. Tu sme sa občerstvili a trošku si oddýchli. Na návrat do Kremnice sme využili krásnu prechádzku po náučnej modrej a neskôr žltej turistickej trase. Tá viedla popri Krahulskom potoku, ktorý pozdĺž svojho toku vytvoril zaujímavé kaskády. Od kaskád sme sa dostali na žltú turistickú značku, ktorá nás doviedla do centra Kremnice. Tu sme si urobili zopár fotiek, navštívili ručnú výrobu tzv. Atkáryho kremnických krumpľov, ktoré sa v Kremnici vyrábali začiatkom minulého storočia. Je to nepečená cukrovinka, ktorú Alojz Atkáry vymyslel a nazval Kremnický krumpeľ. Jej základom sú špeciálne piškóty, ktoré sa plnia dvoma druhmi krémov, neskôr sa obalia do orechovo - cukrového cesta a ručne tvarujú do podoby krumpľa. Potom sme sa osviežili dobre vychladeným čapovaným pivom a niektorí zmrzlinou. Následne sme nasadli do autobusu a odviezli sme sa do obce Bartošova Lehôtka, kde na nás čakala druhá trasa dňa. Absolvovali sme celkom výživný výstup na Jastrabskú skalu. Za obcou sme prešli cez lúku a vošli do lesa strmhlav hore. Skala nesie názov podľa dediny Jastrabá. Práve medzi touto obcou a Bartošovou Lehôtkou sa tento skalný masív nachádza. Vyčnieva tu do výšin a pýši sa svojimi priam až kolmými skalnými útesmi. Tento horský masív bol vyhlásený za prírodnú pamiatku a to aj z dôvodu, že bol vytvorený stuhnutím lávového prúdu. Nadmorská výška tejto tunajšej dominanty je 648 metrov. Z vrcholu Jastrabskej skaly je nádherný výhľad do celej Žiarskej kotliny. Na druhej strane je Bartošova Lehôtka ako na dlani a v diaľke vidieť Kremnicu. Po zostupe späť do obce, po výdatnej trase, nesmelo chýbať občerstvenie a potom už len cesta domov. No zistili sme, že počas zbierania turistických zážitkov sme poniektorí zabudli obedovať, tak sme sa zastavili na večeru v Penzióne Stráže. Potom sme spokojní a pekne opálení vyrazili domov. Verím, že tento výlet sa zapíše do pamäte ako jeden z krásnych výletov.
Henrieta Krkošková
MAREC 2024
VEĽKONOČNÝ VÍKEND V SÚĽOVSKÝCH SKALÁCH - 28. - 31. 3. 2024
PREDVEĽKONOČNÝ VÍKEND V SÚĽOVSKÝCH SKALÁCH
Naše putovanie za skalami začalo vo štvrtok okolo obeda. Evka, Silvinka a Janka pricestovali z Rimavskej Soboty a v Tisovci prestúpili do Paliho auta. V Brezne nastupovala posledná členka KOS-u Ruženka. Pokračovali sme pohodovou cestou smer Súľov. Silvinka v aute podotkla či by sme sa nezastavili v Čičmanoch, ale posádka ju presvedčila, že to nemáme po ceste. Avšak prišla informačna tabuľa, ktorá nám oznámila: Čičmany 7 km a odbočka bola jasná. Prečo nie, povedali sme si a sny sa majú plniť. Prešli sme sa dedinkou, poobdivovali ľudovú architektúru a asi po hodinke sme pokračovali v ceste. Keď sme sa blížili na miesto určenia, nedalo nám zastaviť sa a hneď pred Súľovom fotiť tú krásu, kvôli ktorej sme išli toľkú diaľku - nádherné bralá. Večer sa k nám pripojila ešte posledná členka výpravy Aďka z ďalekej Bratislavy, ktorá aj keď nie je členka KOS-u, zapadla medzi nás. Večerali sme v Kolibe pod Skalami, kde dostať sa po rozbitej prístupovej ceste bolo celkom náročné. Po večeri sme sa presunuli na našu chatku, kde sme sa spoločenskými hrami zabávali do neskorej noci.
Na druhý deň sme sa prebudili do nádherného rána. S elánom a skvelou náladou sme vyrazili do skál a na bralá, ktoré nás obklopovali. Našu túru sme premenovali na fotografický krúžok, keďže sme na každom kroku fotili skupinku, alebo bralá, ktorým sa nedalo odolať. Pomerne rýchlo sme našli aj Gotickú bránu, keďže jedna členka tam už bola a vedela, že je to trochu menej značené. Aj sme chceli byť dobré duše a radili sme okoloidúcim turistom, že sa to oplatí hľadať, ale nepochopili nás. Od Gotickej brány sme pokračovali na Súľovský hrad, kde nás opäť fascinovali neskutočné výhľady. Z hradu sme pokračovali po červenej značke a cestou si dali lepeňáky, ktoré nám poctivo pripravila Evka. Takto pekne sa o nás starala počas celého pobytu. Prišli sme na Lúku pod Roháčom, kde nastala dlhšia diskusia, či pokračujeme smer Roháč, alebo Súľov parkovisko. To sme ešte netušili, čo nás čaká a preto vidina chaty a relaxu nás potiahla po žltej smer Súľov parkovisko. Bol to však riadne náročný zostup. Večer, posilnení špekáčikmi a výborným syrom, sme sa odhodlali opäť na spoločenské hry, ktoré sa najskôr nikomu hrať nechcelo (až na osobu, ktorá ich priniesla haha) no napokon sa Dixit a Aktivity zapáčili ženskému osadenstvu. Pali, ako sám vyhlásil, hrá iba„Pasivity“. Boli sme však rady, keď nám z času na čas poradil, aby sme sa dlho netrápili.
Sobotné ránko začalo raňajkami, ktoré nám pripravila znova Evka. Po výborných raňajkách /chlieb vo vajci/ sme sa pobalili a dali na cestu, smer Hlbocký vodopád s pokračovaním na Hričovský hrad. Piesok zo Sahary nám kazil viditeľnosť a k tomu sme sa predierali pomedzi turistov, ktorých bolo teda neúrekom. Zdolali sme to a išli po stopách Perinbaby. Hoci Perinbaba nebola doma, vodopád a aj roklina boli nádherné. Z Hlbockej doliny, kľudným a veselým krokom, pokračujeme až na hrad Hričov. Z Hričovského hradu sme sa vracali späť k autu. Keďže nás bolo 6 a auto je pre 5 osôb, Evka sa išla do kufra zahrať na batožinu. Očividne tento druh dopravy sa jej páčil, keďže si ešte aj vankúš od šoférky pýtala. V Súľove sme sa išli občerstviť do Penziónu na vŕšku a večer sme opäť trávili oddychom a hrami hier.
V posledný deň, plný zážitkov a smutní z rozlúčky so Súľovom a partiou, sme sa rozhodli, že po ceste sa ešte zastavíme na jednu malú túru a to na hrad Lietava. Kopec to bol riadny, ale opäť okolie nesklamalo, aj keď stále „strašil“ piesok zo Sahary. Po poslednom spoločnom obede v susednej dedine sme sa rozlúčili s Aďkou, ktorá pokračovala smer Liptov na návštevu mamy a naša KOS posádka vyrazila smer Brezno,Tisovec a Rimavská Sobota. Kto nebol, môže ľutovať, lebo počasie, prostredie a hlavne partia bola TOP. A už teraz sa teším na ďalšie turistické túlanie.
MURÁNSKA PLANINA - príroda, história, relax - 23. 3. 2024
Na 23. marec 2024 sme mali naplánovanú ďalšiu turistickú akciu, tentokrát na Muránskej planine. Prvým cieľom dňa bol Náučný zážitkový chodník Sviniarky na Prednej Hore, spojený s prehliadkou poľovníckeho zámočku Ferdinanda Coburga a na záver návštevou vodných atrakcií v relax centre Predná Hora. Aj keď bola volebná sobota a niektorí naši členovia dali prednosť aj iným turistickým aktivitám, skupina účastníkov, ktorí mali záujem práve o túto akciu bola až 28 členná. Po nástupe na náučný chodník Sviniarky sa nám počas trasy do cesty "postavila" lavička s príjemnými pochutinami. /Dodatočne ešte raz všetko dobré k pekným okrúhlym narodeninám, milá Saskia/. Ďalšia prehliadka popri pútavých paneloch už netrvala dlho, nakoľko sme celú trasu ani nemali v pláne prejsť. Po absolvovaní základnej trasy chodníka sme sa vrátili späť k zámočku a čakali na jeho otvorenie. 6 členov, ktorí nemali záujem čakať na otvorenie expozície a ani o vstup do wellness sveta, si zvolili inú alternatívu histórie a relaxu a to históriu Muránskeho hradu a naozaj pohodovú, priam relaxačnú trasu vedúcu z Prednej Hory na hrad s následným zostupom do Muráňa, kde počkali na autobus. Nakoniec sme sa všetci stretli v autobuse, spokojní s trasou aj s počasím, teda výborne stráveným dňom v prírode Muránskej planiny s históriou a relaxom, kde si každý našiel to svoje.
----------------------------------------------------------------------------
FEBRUÁR 2024
ZIMNÉ VYSOKÉ TATRY - 24. 2. 2024
ZIMNÉ VYSOKÉ TATRY 2024 NESKLAMALI
Posledné februárové sobotňajšie ráno bolo síce hmlisté, upršané, ale s výhľadom postupného zlepšovania sa počasia v priebehu dňa. A tak sme všetci 48. turisti dúfali, že nás táto predpoveď nesklame. Veď vybrať sa do Vysokých Tatier a nemať žiadne výhľady na naše majestátne končiare by bolo sklamaním pre každého. Prvý zážitok nás čakal v autobuse, v ktorom namiesto nášho už tradične dlhoročného vodiča Jána Gabaja sa objavila za volantom profesionálna vodička. Najprv s obavami, no po pár kilometroch sme už s dôverou sledovali jej šoférske majstrovstvo. Bezpečne nás doviezla na parkovisko v Starom Smokovci. Ešte za drobného mrholenia sme sa vydali na Hrebienok. Tí lenivejší a pohodlnejší lanovou dráhou, ale väčšina pešo. Hrebienok sa už niekoľko rokov v toto zimné obdobie nedá len tak obísť, aby sme nenavštívili Ľadový dóm, ktorý opäť ako každoročne ukazuje obrovské majstrovstvo sochárov. Tí v tomto roku vytvorili ľadový monument v štýle Westminsterského opátstva. Bolo to na počesť 15. výročia návštevy britskej panovníčky kráĺovnej Alžbety ll. na Slovensku, ktorá navštívila aj Vysoké Tatry. Z Hrebienka, už za prvých hrejivých slnečných lúčov sme pokračovali okolo Bilíkovej chaty, vodopádov a kaskád Studeného potoka na Rainerovu chatu. Tu sme si prezreli, už pomaly sa topiace, výtvory chatára Petra Petrasa. Každoročne si dá tú námahu a vlastnoručne zo snehu vytvára rôzne sochy, či iné diela. Už za slnečného a teplého jarného počasia, nezvyčajného na toto ešte zimné obdobie, sme viacerí pokračovali ďalej, na vynovenú Zamkovského chatu v ústí Malej Studenej doliny. Ocenili sme úsilie ľudí, ktorí jej kompletnú rekonštrukciu zabezpečovali v týchto náročných horských podmienkach. Malá zastávka na občerstvenie, potešenie sa zo snehu, ktorého aspoň v tejto nadmorskej výške bol bohato a potom už len cesta späť na parkovisko v Starom Smokovci a odchod domov. Záverom chcem poďakovať všetkým účastníkom tejto akcie za jej podporu. Myslím, že sme opäť urobili niečo pre svoje zdravie a verím, že za takejto bohatej účasti, ako bola na tejto akcii, budeme pokračovať aj pri tých ďalších našich spoločných.
Cyril Huňa
ZIMNÝ VÝSTUP NA TŔSTIE, 50. ročník, účasť - 17. 2. 2024
Okrúhle 50. výročie sme si pripomenuli 17. februára 2024 výstupom na Tŕstie. Nielen náš oddiel sa zúčastnil tejto akcie. Postretali sa sa tam turisti z Tisovca, z okolitých priateĺských klubov, ale aj iní priaznivci, ktorí majú blízky vzťah k prírode a k zdravému pohybu v nej. Túto akciu prišlo podporiť cca 160 ĺudí. Vystupovali z rôznych smerov. My, KOS-áci, spolu s kolegami z Hnúšte, Rimavskej Soboty, Tuhára, ako aj turisti z KST Dúbrava Jelšava, si tento rok zvolili trasu výstupu z Krokavy, čo bol dobrý nápad hnúšťanských turistov, ktorý sme svojou spoluúčasťou radi podporili. Zaujímavosťou trasy pre niektorých, ktorí sa až tak neponáhľali jesť kapustnicu, bola návšteva najvyššieho bodu na trase, vyššieho, ako vrchol Tŕstia, ktoré volajú Salašiská. Organizátori akcie, KST Tisovec, nás privítali teplým čajom, podĺa výberu aj s možnosťou rumového bonusu. Nechýbala výborná kapustnica, či jubilejný odznak. Krátke stretnutie so živou diskusiou, výmenou skúseností z rôznych akcií, spomienok a zážitkov sú vždy prospešné pre vzájomné spoznávanie sa a čerpanie nových poznatkov. Pri tejto príležitosti treba spomenúť, že základy turistiky v Tisovci už boli položené pred 100 rokmi. Presne 10. 2.1924 bol založený Odbor Klubu československých turistov a za jeho predsedu bol zvolený Václav Vraný. Aj jeho zásluhou bola postavená útulňa na Tŕstí a od roku 1935 slúžila verejnosti. V povojnovom období prešla do užívania poľovníckeho združenia a práve od roku 1974, kedy bol novozreorganizovaný odbor turistiky v Tisovci, prešla táto do užívania KST, ktorý v tom období previedol aj jej rozsiahĺejšiu rekonštrukciu.
KOS-áci BILANCOVALI.
Výročná členská schôdza KOS-ákov minulosťou..
V piatok, 2. februára 2024 po 16-tej hodine sa zišlo 47 členov KST TO KOS Rimavská dolina na svojej každoročnej bilančnej schôdzi, kde zhodnotili uplynulý rok 2023 prostredníctvom Správy o činnosti, doplnenej o prezentáciu fotografií z akcií, Správy o hospodárení a stave financií, ako aj aktivitu jednotlivých členov. Do roku 2024, ktorý je rokom 40. výročia existencie oddielu, si zároveň schválili Kalendár akcií na rok 2024. Jeho GRO tvoria akcie smerujúce do známych lokalít navštívených v uplynulých 40 rokoch, ktoré patrili k tým vydarenejším. Pri tohtoročnom výročí bude na mieste si ich takto pripomenúť.
Po oficiálnej časti nasledovalo pohostenie vo forme objednanej kapustnice z reštaurácie Kôlnička /mimochodom vynikajúcej/ a sladkostí prinesených niektorými členmi oddielu. Vyvrcholením bolo sladké prekvapenie k výročiu oddielu. Až dve torty! Jedna objednaná oddielom a druhú priniesli naše tri nové členky z Rimavskej Soboty.
Veľké poďakovanie patrí všetkým, ktorí akoukoľvek formou prispeli k zdarnému priebehu schôdze a k bohatým stolom.
Klub Slovenských Turistov TURISTICKÝ ODDIEL KOS Rimavská dolina so sídlom v Tisovci
Z Á P I S N I C A
z výročnej členskej schôdze KST TO KOS Rimavská dolina, konanej
dňa 2. februára 2024 v MsKS Tisovec o 16.30 hod.
Prítomní: 47 členov, na základe prezenčnej listiny PRÍLOHA č. 1
Program :
1, - od 16:00 do 16:30 h. - prezentácia a možnosť nahliadnuť do skompletizovaných kroník oddielu
2, - o 16:30 hod. - Začiatok, otvorenie
3, - Voľba návrhovej komisie a overovateľov zápisnice
4, - Správa o činnosti a aktivitách za rok 2023
5, - Správa o hospodárení za rok 2023
6, - Správa Revíznej komisie za rok 2023
7, - Vyhodnotenie aktivity členov za rok 2023
8, - Kalendár akcií na rok 2024
9, - Diskusia, rôzne
11, - Návrhy na uznesenia
12, - Záver
k bodu č. 1
Od 16-tej hodiny prichádzali členovia oddielu a postupne sa svojimi podpismi zaregistrovali a čas do otvorenia schôdze si spríjemňovali prezeraním kroník oddielu.
k bodu č. 2
Schôdzu TO KOS Rimavská dolina o 16:35 hod. otvoril a prítomných privítal predseda turistického oddielu Dušan Kojnok. Zároveň oboznámil prítomných s programom výročnej členskej schôdze.
k bodu č. 3
Dušan Kojnok, predseda turistického oddielu:
- Do návrhovej komisie sú navrhnutí títo členovia: Róbert Buchta, Valéria Parobeková a Katarína Knappová
- Za overovateľov zápisnice navrhujem Valériu Guspanovú a Miroslavu Kochanovú
Dávam návrh na hlasovanie. Kto je za schválenie návrhovej komisie a overovateľov zápisnice v tomto zložení.
Za: všetci prítomní členovia turistického oddielu.
k bodu č. 4
Správu o činnosti oddielu za rok 2023 predniesol predseda Dušan Kojnok. Správa bola doprevádzaná fotografickou prezentáciou Dušana Liptayho. Prítomní si tak mohli pospomínať na akcie z minulého roka nielen slovom, ale aj obrazom. PRÍLOHA č. 2
k bodu č. 5
Finančnú správu o hospodárení Turistického oddielu KOS Rimavská dolina za rok 2023 spracoval Jiří Brož, člen Revíznej komisie, nakoľko účtovníčka, Ing. Katarína Mešková nebola prítomná, správu nespracovala a do začiatku schôdze nedodala. O stave finančných prostriedkov a hlavných účtovných operáciách v roku 2023 informoval člen Revíznej komisie Jiří Brož. PRÍLOHA č. 3
k bodu č. 6
Správu Revíznej komisie za rok 2023 prečítal Jiří Brož, člen revíznej komisie. PRÍLOHA č. 4
Za: všetci prítomní členovia oddielu.
k bodu č. 7
Vyhodnotenie aktivity členov podľa počtu prejdených kilometrov za rok 2023 previedol predseda turistického oddielu. Odmenení boli členovia, ktorí sa umiestnili na prvých 10. miestach. Medzi cenami boli knihy a kalendáre. PRÍLOHA č. 5
k bodu č. 8
Člen výboru TO KOS Ing. Cyril Huňa predložil návrh Kalendára turistických akcií na rok 2024.
Návrh Kalendára na pripomienkovanie ste obdržali všetci emailom. Výhrady a pripomienky boli zapracované, výbor sa k nim už následne nevyjadril. Na základe pripomienky Cyrila Huňu a jeho výhrady k množstvu víkendových akcií, sa vyjadrili viacerí členovia turistickeho klubu. Nie každý sa môže zúčastniť viacdňových akcií, ale je to o výbere. Zhodli sa napokon na tom, že Kalendár akcií na rok 2024 sa ponechá v navrhovanej podobe a na další rok sa už nebude organizovať, také množstvo víkendových turistických akcií. Po tejto dohode ak už nikto nemá žiadny návrh, či pripomienku, dávam hlasovať za návrh Kalendára turistických akcií na rok 2024.
Za: 28 prítomných členov turistického oddielu. PRÍLOHA č. 6
Proti: 11 členov
8 členov bolo v čase hlasovania neprítomných
k bodu č. 9 – Diskusia
Dušan Kojnok doplnil k akciám v Kalendári na rok 2024 informáciu, že gro akcií smeruje práve na miesta, ktoré počas uplynulých rokov trvania oddielu už boli navštívené, ale boli svojim spôsobom vydarené a úspešné. Takto bude možnosť si aspoň niektoré takto znova pripomenúť a zopakovať.
k bodu č. 10
Róbert Buchta, člen návrhovej komisie prečítal návrh na uznesenia.
Dušan Kojnok – dávam návrh na hlasovanie, kto je za prečítané uznesenia ?
Za: všetci prítomní členovia turistického oddielu
k bodu č. 11
Program výročnej členskej schôdze Turistického oddielu KOS Rimavská dolina bol vyčerpaný.
Predseda Dušan Kojnok poďakoval prítomným za účasť a oficiálnu časť výročnej členskej schôdze ukončil. Zároven pozval všetkých zúčastených členov na malé pohostenie, spojené s konzumáciou kapustnice, objednanej z reštaurácie Kôlnička. Poďakoval Dušanovi Liptaymu za obrazovú prezentáciu z akcií uplynulého roka a všetkým, ktorí priniesli na schôdzu nejaké občerstvenie a pochutiny v podobe sladkých i slaných dobrôt.
V Tisovci, 2. 2. 2024
------------------------------
Zapísal: Dušan K O J N O K
predseda KST TO KOS Rimavská dolina
Overovatelia zápisnice: Valéria Guspanová ------------------------------
Miroslava Kochanová ------------------------------
Viac tu: https://tokosrimdolina.webnode.sk/o-akcii-po-akcii/rok-2022/
Viac tu: https://tokosrimdolina.webnode.sk/o-akcii-po-akcii/rok-2022/
-----------------------------------------------------------------------------------
JANUÁR 2024
POSPOMIENKOVÝ VÝSTUP NA HRADOVÚ - 28. 1. 2024
Po akcii sa musí priestor na Hradovej uviesť do pôvodného stavu. Zvykneme tak robiť hneď na druhý deň dopoludnia. Málokomu sa chce dva krát po sebe absolvovať túto trasu a tak ani tento rok tomu nebolo inak. Našli sa len štyria dobrovoľníci, ktorí sa už počas spomienkového výstupu dohodli, že prídu aj na druhý deň. A tak Dušan, Ingrid, Jozef a Martin už v nedeľu ráno o deviatej šlapali na vrchol po kahance /134 kusov/, ktoré bolo treba pozbierať, naložiť do ruksakov a zniesť do Tisovca. Priestor uviedli do stavu, v akom bol v deň spomienkového výstupu. Výstup, ale aj zostup bol spríjemnený nádherným, priam akoby jarným počasím.
13. SPOMIENKOVÝ VÝSTUP NA HRADOVÚ - 27. 1. 2024
V predvečer 79. výročia oslobodenia Tisovca sme si už po 13. krát pripomenuli tento významný medzník v dejinách nášho mesta. Členovia oddielu, ako aj ostatní občania, majú možnosť takto netradične vzdať hold účastníkom oslobodzovania a to tým, že vystúpia na bralo Hradovej a za svetielok plameňov v kahancoch si spomenúť na obete, ktoré priniesli položením svojich životov. Na Hradovú smerovali kroky účastníkov už po pol tretej hodine popoludní. Tých prvých 11 členov preto, aby vyniesli kahance a zároveň ich umiestnili a pozapaľovali na vyhliadkovom brale. Všetko sa to stihlo do 16:30, kedy bol zraz a začiatok pripomienky. Tá začala príhovorom predsedu oddielu a pokračovala už tradične zaspievaním si partizánskej pesničky Tichá noc, tmavá noc. Keďže aj tá naozajstná noc už kraľovala za pomoci vetra a menšej hmly, bolo treba pobrať sa domov. Hmla spočiatku zabraňovala vidieť svetielka kahancov z mesta, ale po čase sa rozjasnilo a vyhliadkové skaly boli krásne osvetlené. Tento rok sme teda opäť rozsvietli vyhliadku pri zástave, aby aj občania Tisovca mohli zhliadnuť ohnivého svietiaceho hada na vrchole Hradovej. Použili sme na to 134 kahancov. Počet účastníkov na vrchole: 25.
VÝSTUP NA STROMÍŠ, 47. ročník, účasť - 20. 1. 2024
V sobotu, 20. januára 2024, sa konal 47. ročník výstupu na Stromíš (1192 m.n.m.). Zúčastnilo sa ho aj 15 členov nášho turistického oddielu. V skorých ranných hodinách sa vydali na cestu, aby sa stihli v obci Vlachovo ráno do 8:00 hod zaregistrovať, vypočuť si príhovor pána starostu a potom sa po žltej turistickej značke vydať na túru. Ráno bolo ešte chladno, ale postupne slniečko začalo prihrievať a celý deň krásne svietilo na cestu. Slnečné počasie umožnilo ešte krajšie výhľady – kochali sa okolitými vrchmi, ale hlavne Kráľovou hoľou a Vysokými Tatrami. Aj vďaka krásnym výhľadom našim turistom cesta veľmi rýchlo a príjemne ubiehala. Podľa plánu boli o 11. hodine na Chate pod Stromíšom. Tu sa občerstvili čajíkom, desiatou, počkali na tombolu – tento rok bohužiaľ nezískali žiadnu cenu. Potom ich cesta pokračovala na útulňu Gálová. Tu si pochutili na kávičke, varenom vínku ochutnali klobásku a slaninku. Posilnení sa vydali na cestu (už len dole kopcom) späť do Vlachova. V kaštieli si aj tento rok pochutili na výbornom gulášiku, revúckych guľkách a bryndzovníkoch. Takto nasýtení, po 16. km chôdze, už polovica našich členov nemala síl na tancovačku a keďže tu mali auto, tak sa o 15.tej hodine pobrali domov. Druhá polovica KOS-ákov si niekoľko tanečných pohybov nenechala ujsť a pretancovali sa až do 17-tej hodiny. Ďakujeme organizátorom, že sme sa mohli aj tento rok zúčastniť krásnej akcie a ďakujeme si aj navzájom za krásne strávený deň v úžasnej prírode a v príjemnej priateľskej atmosfére.
Obec Vlachovo a organizátori srdečne pozývali aj tento rok milovníkov zimnej prírody
na 47. ročník podujatia Výstupu na Stromíš Memoriál Štefana Klementa a Jána Elexu
Tejto zaujímavej akcie sme sa po minuloročnej príjemnej skúsenosti, zúčastnili aj tento rok v počte členov TO KOS 15.
Do Revúcej doprava vlastnými autami, z Revúcej zabezpečený odvoz s KST Dúbrava.
Odchod z Tisovca do Revúcej: 6:05 hod. Odchod z Revúcej do Vlachova: 6.45 hod.
PROPOZÍCIE AKCIE:
- zraz účastníkov pred budovou Obecného úradu a registrácia
- účastnícke listy, lístok na tombolu 1,00€, odznak 2,00€,
magnetka 2,50€, lístok na guláš 5,00€
8.00-8.30
- položenie venca k pamätníku padlých
- príhovor starostu obce Vlachovo
- odštartovanie výstupu
11.00-12.00
- program na chate
- ľudová muzika FS Stromíš
- teplé občerstvenie - čaj
- bohatá tombola o 11:30
14.00-16.00
- posedenie turistov v kultúrnom dome
- guláš, občerstvenie, ,,vibramová “ zábava
- do tanca hrá Starovlachovská kapela
Obec Vlachovo a organizátori srdečne pozývajú milovníkov zimnej prírody
na 47. ročník podujatia Výstupu na Stromíš Memoriál Štefana Klementa a Jána Elexu
Tejto zaujímavej akcie sa zúčastníme aj tento rok.
Prihlasovanie u predsedu oddielu.
Do Revúcej doprava vlastnými autami, z Revúcej zabezpečený odvoz s KST Dúbrava.
Odchod z Tisovca do Revúcej: 6:05 hod.
Odchod z Revúcej do Vlachova: 6.45 hod.
PROPOZÍCIE AKCIE:
- zraz účastníkov pred budovou Obecného úradu a registrácia
- účastnícke listy, lístok na tombolu 1,00€, odznak 2,00€,
magnetka 2,50€, lístok na guláš 5,00€
8.00-8.30
- položenie venca k pamätníku padlých
- príhovor starostu obce Vlachovo
- odštartovanie výstupu
11.00-12.00
- program na chate
- ľudová muzika FS Stromíš
- teplé občerstvenie - čaj
- bohatá tombola o 11:30
14.00-16.00
- posedenie turistov v kultúrnom dome
- guláš, občerstvenie, ,,vibramová “ zábava
- do tanca hrá Starovlachovská kapela
Viac tu: https://tokosrimdolina.webnode.sk/najblizsia-akcia/
40. ONDREJOV POCHOD VĎAKY - 13. 1. 2024
40. Ondrejov pochod vďaky v znamení štyroch výročí
Jubilejná oddielová akcia bola propagovaná redaktorkou Sylviou Hoffmannovou a predsedom oddielu už týždeň pred jej konaním aj v rozhlasovom éteri, v relácii Rádiovíkend.Turistov vyznávajúcich nenáročnú turistiku pozvali na jubilejný, 40. ročník akcie nazvanej Ondrejov pochod vďaky. Prívlastok Ondrejov dostala pred 20. rokmi, kedy nás opustil jej iniciátor a spoluzakladateľ oddielu Ondrej Knapp. Tohoročná jubilejná akcia sa konala v druhú januárovú sobotu, práve v roku, kedy si pripomíname aj 40. výročie založenia nášho turistického oddielu KOS Rimavská dolina, vtedy ešte v Rimavskej Bani, ale už 30 rokov so sídlom v Tisovci. Zraz účastníkov bol avizovaný v centre obce Rimavská Baňa od 7:30 hod., odkiaľ sa 29 účastníkov presunulo do neďalekého cintorína k hrobu Ondreja Knappa, aby si plameňmi kahancov a spomienkovým vencom uctili jeho pamiatku. Po privítaní účastníkov a rodinných príslušníkov Ondreja Knappa a príhovore predsedu oddielu sa všetci vydali na známu trasu. Cez obec, smerujúc štátnou a následne lesnou cestou až na Kraskovskú pastvu. Zaujímavá bola skutočnosť, že prvá časť trasy bola totožná s tou, ktorú Dušan a Viera prešli a navrhli v roku 1992, týždeň pred konaním 8. ročníka akcie. Po odbočení zo štátnej cesty do lesa a potom stúpajúc priesekom popod elektrické vedenie sme vyšli až na malý lesný hrebeň, ktorým sa dostávame na pastvu a opäť na štátnu cestu a ňou už zídeme k pomníku venovanom obetiam oslobodzovania Rimavskej Bane. Tu položíme kyticu vďaky a zapaľujeme kahance na ich počesť. Malým kultúrnym programom si spestrujeme príjemný, slnečný deň v dobrej nálade a pohode. Bonusom programu bola pesnička, ktorú s obľubou spieval na rôznych našich akciách práve Ondrej Knapp a rozveseľoval nás ňou. Teraz sme si aj takto na neho zaspomínali a účastníkov rozveselili svojim výstupom Ondrejova manželka Katka, dcéra Anina, syn Ondrej a predseda oddielu. Nasledoval presun pastvou na známe miesto, ktoré nám už niekoľko rokov slúži ako piknikový priestor. Tu sme si nakládli oheň a oddielom zakúpené klobásy pre všetkých účastníkov si poľahky našli svojich opekačov a konzumentov. Rovnako tak sa darilo aj sladkým bodkám v podobe koláčikov a keksíkov. Po výdatnom pohostení a občerstvení nás čakal už len zostup príjemnou lesnou cestou do Rimavskej Bane a vlakovým spojom odchod domov. Dĺžka nenáročnej, prechádzkovej trasy bola približne 9 kilometrov.
NOVOROČNÝ VÝSTUP NA VOLOVEC, 46. ročník, účasť - 6. 1. 2024
Viac tu: https://tokosrimdolina.webnode.sk/o-akcii-po-akcii/rok-2023/
Viac tu: https://tokosrimdolina.webnode.sk/o-akcii-po-akcii/rok-2023/
Viac tu: https://tokosrimdolina.webnode.sk/o-akcii-po-akcii/rok-2023/
V sobotu, 6. januára 2024 turistický oddiel z Rožňavy organizoval 46. ročník Novoročného výstupu na Volovec. Na odporúčanie niektorých členov sa po prvý krát tohto výstupu zúčastnilo aj sedem turistov za náš oddiel. Výstup začal v baníckej obci Čučma. Najprv turistov sprevádzalo slabé mrholenie, potom nasledoval úsek veľkého blata a nakoniec terén vo vrcholových partiách so snehom, pridal sa aj menší vietor a chlad. Cez sedlo Volovec (1151 m.n.m) sme sa dostali na najvyšší bod trasy – Skalisko (1293 m.n.m.). Z dôvodu chladného počasia sa šiesti z nás rozhodli nečakať ešte 5 minút na príhovor pána starostu a vydali sa na Chatu Volovec za občerstvením a výborným guľášom. Náš klub tu zostal reprezentovať len predseda, ktorý ich po príhovoroch a prípitkoch nasledoval. Od chaty Volovec sa vydali už spoločne na cestu späť do obce Čučma. Celá 18 kilometrová trasa ubehla veľmi rýchlo. V príjemnej priateľskej atmosfére a vďaka krásnym výhľadom, hravo zvládli aj stupáky v prvej polovici trasy (cca 878 výškových metrov nie je sranda). Túru nakoniec ukončili v kultúrnom dome, kde organizátori ponúkali kapustnicu, guľáš a chlieb s masťou a cibuľou. Občerstvení, unavení, ale šťastní sme sa autami vrátili domov. Aj napriek nelichotivým predpovediam počasia, výstup sa vydaril a účasť bola slušná ba i počasie celkom poslúchalo. Aj sneh, aj výhľady pripravilo. A dobrú náladu sme si zabezpečili opäť sami. Trasa: Čučma (415 m) - Skalisko (1293 m) - Chata Volovec - Čučma. Počet km: 18.
