DECEMBER  2023

ZIMNÉ ZBOJSKÁ - 9. december 2023

PREMOČENÁ ČERTOVA DOLINA

Okrem Silvestrovského výstupu na Hradovú nebolo v našom oddieli zvykom v decembri poriadať akcie, ale v tohtoročnom Kalendári akcií sa po rokoch jedna taká ocitla. Vedúci akcie sa jej však nemohol zúčastniť z dôvodu pozitívneho testu na Covid. Zostalo to na účastníkoch samotných. Miesta zrazu sme dodržali. Na vlakovej stanici Tisovec mesto sa zišli traja a pridali sa tak k štyrom už cestujúcim z Rimavskej Soboty, Čerenčian a Rimavskej Píly. Na veľkej vlakovej stanici sa skupinka rozrástla o ďalších piatich. Po niekoľkých rozhovoroch a presvedčovaní sa napokon všetci zhodli na zmene trasy. "Ak by sa aj išlo na Chlípavicu, ako bolo v pláne, prejdime si najskôr Čertovu dolinu z Bánova a potom budeme pokračovať na Chlípavicu. Teraz, po nasnežení a námrazach je nádherná". To sme však ešte netušili, že to bude jediná trasa dňa. Dvaja účastníci z Revúcej, aj keď boli prihlásení na akciu, na zrazové stanovištia nedorazili a rozhodli sa čakať ostatných už na Zbojskách, netušiac, že vo vlaku sa začiatok trasy zmení. Nuž, niekedy sa oplatí dodržiavať miesto zrazu.

12 cestujúcich vystúpilo na Bánove a trasu Čertovou dolinou začínali už tam. Revúčania si teda pôvodnú naplánovanú trasu na Chlípavicu prešli len vo dvojici. Mali tak aspoň pokoj a kľud od ľudí, ruchu a smiechu, ktorým naopak trasa Čertovou dolinou bola preplnená. Dobrá nálada vládla už od stretnutí vo vlaku a mala počas celého dňa stúpajúcu tendenciu. Ale že naozaj! Z vlakovej stanice na Bánove sme smerovali najskôr po ceste 1. triedy a následne okolo horárne priamo do časti doliny, kde začína istený úsek. Všetko bolo pokryté panenským snehom, ktorý predo dňom pokryl aj túto časť Muránskej planiny. Bolo vidieť, že pred nami nešiel nikto, nebolo tu žiadnych stôp a miestami sme sa preto cítili, ako prví objavitelia a dobyvatelia tohto územia. Cencúle viseli v rokline a nad roklinou zo všetkých strán a pocit rozprávkovej krajiny tak mohol byť namieste. Stúpačky aj laná neboli až tak obdarené námrazou, tak sa prechod dolinou dal celkom dobre absolvovať. Teda až k miestu, asi v polovici doliny, kde bolo potrebné preskočiť väčším skokom potok z jedného brehu na druhý. Terén bol šmykľavý, členitý, šikmý a tak sa stalo, čo som si, ako prvý "skokan" pri prekonávaní tejto malej prekážky aj pomyslel: "No, tu niekto skončí asi aj vo vode...!" Moja intuícia ma nesklamala. Už štvrtá "skákačka" ma o tom presvedčila. Keďže sa odrazila nesprávnou nohou, krok jej nevyšiel, zabalancovala a v tej sekunde si čľapkajúc sa "užívala" vody potôčika. Ani sa nenazdala a malým, asi polmetrovým spádom sa zviezla, ako po šmýkačke, ešte nižšie, do hlbšej vody. No, nebolo nám všetko jedno, keď vstávala po "pristátí" na breh a opúšťala "príjemný" kúpeľ. Nič vážnejšie, okrem mokrého tela a odevov, sa našťastie nestalo. Jej prvá veta: "Ja som to vedela!" následne odštartovala sériu výbuchov smiechu zároveň zmiešaných s obavami, aby ľadový kúpeľ nezanechal na "plavkyni" zápalové problémy. Ona to však brala s humorom a po niekoľkých metroch, keď si kontrolovala obsah a stav vlhkosti v ruksaku, víťazoslávne zahlásila: "Ale cigarety sú suchéééé!!!" A hneď si jednu s obrovským nadšením a radosťou zapaľovala. V tej chvíli sa možno aj medveď, ak nejaký spal na blízku, musel prebudiť na nával smiechu, ktorý nastal po tejto vete. Po jej mokrej fajčiarskej pauze sme sa snažili s nádejnou členkou otužileckého spolku dostať čo najskôr do tepla, kde by sa mohla preobliecť a zbaviť tak mokrého odevu. Po telefonáte domov s požiadavkou na šoféra s autom a suchým oblečením, ktorý má prísť po ňu na Salaš sa tak aj stalo a kým sme dorazili na Salaš Zbojská, šofér a suché oblečenie ju tam už čakali. Nasledovalo opätovné rozoberanie skoku a následného "otužovania" v Čertovej doline, spomínanie a opakovanie si pamätných viet "plavkyne" spojené s obedom a občerstvením. Objednané auto potom odviezlo suchú otužilkyňu domov, kde mohla naďalej prehodnocovať dnešnú trasu, ktorá sa stane určite nezabudnuteľnou. A nie len pre ňu, ale pre všetkých zúčastnených.

Po odchode dvoch členiek, nás zostalo na Zbojskách 10 a do odchodu prvého spoja o 15:10 hod. sme mali ešte kopu času. Keďže na Chlípavicu by to už v tomto čase bolo na dlho, podniklli sme len krátku prechádzku od Salaša k Chate Zbojská, kde sme sa zohriali čajom a neutíchajúcim smiechom sa prelínajúcimi spomienkami na prežitý deň a chvíle v Čertovej doline.

Ďakujeme, Katarínka, za pohostenie, občerstvenie, ale hlavne za dôvod prežiť deň plný priateľstva, radosti, smiechu a spolupatričnosti. A o rok sa hádam na ďalšej, snáď už aj novej tradičnej, akcii v predvianočnej Čertovej doline, stretneme opäť. A už mám pre 1. ročník aj názov: Katarínin predvianočný ponor.

NOVEMBER  2023

UKONČENIE SEZÓNY S KST Dúbrava NA BODNÁRKE - 26. november 2023

KAROLOVSKÝ VÝSTUP NA BRALO A BRALCE - 30. ročník - 4. november 2023

Organizátor akcie: KST Bralo Tuhár

 

Organizátor autobusového presunu na akciu:

• KST Dúbrava Jelšava, /z Revúcej / za spoluúčasti členov z klubov:
• KST TO KOS Rimavská dolina z Tisovca
• KST Hnúšťa
• KST Vršok Rimavská Baňa

 

PRÍSPEVOK NA DOPRAVU:

člen KST jednotlivých klubov:     8,00 €

účastník neregistrovaný v KST: 10,00 €

 

Odchod autobusu: - o 6:00 hod. z Revúcej spred Billy

                               - o 6:30 hod. z Tisovca, autobusové nástupište v meste 

                               - o 6:35 hod. z Tisovca od mliekomatu

                               - o 6:40 hod. z Rimavskej Píly

                               - o 6:50 hod. z Hnúšte spred polikliniky

                               - o 7:05 hod. z Rimavskej Bane 

 

PRIHLASOVANIE NA  AKCIU: členovia klubov u svojich predsedov, najneskôr do 2. 11. 2023

Návrat je naplánovaný po 18-tej hodine.

NIELEN KAROLOVSKÝ, ALE AJ JUBILEJNÝ

Pozvanie na jubilejnú akciu kamarátov z Tuhára sme neodmietli ani tento rok. Na početnej tuhárskej akcii boli medzi takmer 300 účastníkmi zastúpené aj 4 kluby turistov z regiónu Gemer - Malohont. Na akciu sme dorazil načas, autobus nás vysadil pri kultúrnom dome a odtiaľ sme už postupovali po svojich, známou trasou z predošlých ročníkov. Tešili sme sa nielen peknému počasiu, ale hlavne na novinky tohto ročníka, medzi ktoré patrilo aj zabezpečenie chodníka nad jaskyňou reťazami, čím sa chodník stal bezpečnejší. Nad jaskyňou pribudol prístrešok s posedením a info tabuľami zameranými okrem iného aj na astronómiu. Neďaleko prístrešku nad bralami pribudla vyhliadková plošina, ponúkajúca úchvatné výhľady do okolia a do ďaleka, napríklad až na hrebene Nízkych a Vysokých Tatier, kde dominoval majestátny Kriváň. Keďže príhovor k účastníkom na vrchole Bralcov bol naplánovaný na 11-tu hodinu, čas takmer hodinový, sme si vypĺňali každý po svojom. Bola možnosť si opiecť prinesené údeniny, alebo len tak si pokecať, či postretať sa so známymi a s priateľmi. Po príhovoroch súčasného predsedu a jeho predchodcu a po poetických vtipných veršoch venovaných 30. ročníku akcie nasledovalo postupné opúšťanie priestoru na vrchole Bralcov. Ako každoročne, aj tentoraz bolo niekoľko možností zostupu späť do Tuhára. Niektorí sa vydali cez obec Polichno, no väčšina z 18 našich členov kratšou alternatívou, neznačenou cestou popod vzdialené skalné masívy Brala. V kultúrnom dome čakali na účastníkov účastnícke pamiatkové kartičky a výborné pokrmy v podobe gulášu a kapustnice, doplnené sladkými dobrotami miestnych gazdiniek. Atmosféru jubilejného ročníka dopĺňala hudba a spevy folklórneho súboru. Čas nášho odchodu sme zaznamenali pár minút po 17- tej hodine. Veľké poďakovanie patrí organizátorom za super zvládnutú akciu. Prajeme do ďalšej tridsiatky akcie neúnavných členov, aktívnych organizátorov a ich nasledovníkov a ďalšie takéto vydarené ročníky.

 

                                                                       D. K.

 

 

Ďalší podporený a KOS-ákmi zrealizovaný projekt

"PRAMEŇ RIMAVY V NOVOM ŠATE"

Mesto Tisovec má veľký turistický potenciál. Či už ide o horskú turistiku, turistické chodníky, alebo cykloturistiku. Preto je namieste aktivita v propagácii a zveľaďovaní toho, čo tu máme a čo je zároveň aj dôležité podporiť.

V roku 2009 turistický oddiel KOS Rimavská dolina a členovia Komisie podnikateľskej cestovného ruchu a regionálneho rozvoja pri MsZ v Tisovci vybudovali prístrešok nad prameňom Rimavy spolu s prístreškom a posedením pre turistov. Projekt „Sedí hoľa na prameni“ bol podporený Partnerstvom Muránska planina – Čierny Hron.

Následne v jesenných mesiacoch toho istého roku vďaka ďalšiemu podporenému projektu v Partnerstve MP-ČH osadili 3 kusy informačných panelov. Jeden z nich bol osadený na autobusovej zastávke v Tisovci so základnými informáciami o trase a o tom, ako sa k prameňu návštevníci dostanú /v súčasnosti je panel pred reštauráciou Centrál/. Ďalšie dva panely sú osadené priamo v prístrešku s posedením pri samotnom prameni pod Fabovou hoľou. Na týchto paneloch sú informácie o prítokoch Rimavy a o flóre a faune vyskytujúcej sa v tejto oblasti. Pokračovaním projektov „Sedí hoľa na prameni“ a „Informačné panely prameňa Rimavy“ bol ďalší, pod názvom „Spoznajte prameň Rimavy“. Jeho zámerom bolo s prameňom Rimavy oboznámiť turistov a návštevníkov aj v ďalších dvoch frekventovaných turistických lokalitách a to na sedle Burda a pri salaši na Zbojskách. Stalo sa tak práve osadením ďalších dvoch nových informačných panelov so základnými údajmi o trasách a prístupnosti k prameňu.

Na všetky tri projekty nadväzoval projekt „Sadnime si opäť k prameňu pod hoľou“, kedy bolo potrebné zrekonštruovať prístrešok pri prameni Rimavy, výrazne poškodený veternou kalamitou v polovici mája 2014. Od vybudovania prístreškov a sprístupnenia prameňa Rimavy v roku 2009 sa pravidelne zabezpečovala údržba a ochrana miesta pod Fabovou hoľou členmi TO KOS Rimavská dolina a Komisie podnikateľskej a cestovného ruchu pri MsÚ v Tisovci.

Pri ostatnej brigáde, kedy sme natierali prístrešok s lavicami a stolom, sme spozorovali opotrebovanosť strešnej krytiny. Na konci mája 2023 sme opäť podali projekt v grantovom programe „Naštartujme s Partnerstvom Muránska planina – Čierny Hron“, ktorého zámerom bolo získať finančné prostriedky na výmenu pôvodných, už zubom času poznačených šindľov na strieškach prístreškov, za nové. Boli sme s projektom úspešní a tak počas letných a jesenných dní sa postupne pripravovali a realizovali práce na rekonštrukcii striešok pri prameni. V rámci projektu sa rozobrala poškodená drevená konštrukcia striešky nad prameňom Rimavy, ako aj strechy v altánku s posedením, vrátane všetkých šindľov. Následne sa vymenilo poškodené latovanie strechy aj striešky a zároveň sa všetky staré šindle na obidvoch strieškach nahradili novými. Pred výmenou striešok na oboch prístreškoch, boli na niekoľkých brigádach všetky nové šindle postupne kompletne natreté ekologickou farbou. Do projektu boli zapojení hlavne dobrovoľníci z turistického oddielu KOS Rimavská dolina v Tisovci, ale aj členovia Komisie stavebnej a cestovného ruchu pôsobiacej pri MsZ v Tisovci. Členovia TO KOS Rimavská dolina sa dlhodobo zapájajú do budovania, opráv a údržby náučných chodníkov v katastri mesta Tisovec. Finančné prostriedky si musia obstarať cez rôzne projekty, granty, alebo z vlastných zdrojov a týmto spôsobom preukazujú svoj iniciatívny a proaktívny prístup k prírode a krajine, ktorú si vážia, starajú sa o ňu a ochraňujú ju. Zámerom je aj inšpirovať ďalších a hlavne mladých ľudí k dobrovoľníctvu zameranému na zatraktívňovanie územia Partnerstva MP-ČH a vlastným príkladom ich viesť k lokálpatriotizmu k svojmu mestu aj regiónu.

Pri realizácii projektu sa podieľal, ako miestny partner, Mestské lesy Tisovec, spol. s r.o., ktorý zabezpečil výrobu drevených šindľov a lát na prekrytie striešok, tiež dopravu materiálu do lokality a odborne dozoroval rekonštrukciu striech. Realizáciou tohto projektu sa opätovne prispelo k spríjemneniu putovania širokej verejnosti po kútoch nášho regiónu a zabezpečil sa plynulý prechod náučným chodníkom ako súčasť ponuky Partnerstva Muránska Planina - Čierny Hron. Projekt „Prameň Rimavy v novom šate“ v celkovej hodnote 1 700,00 € bol zastrešený a realizovaný členmi KST TO KOS Rimavská dolina a finančne podporený aj mestom Tisovec ale hlavne Partnerstvom Muránska planina – Čierny Hron z Grantového programu „Naštartujme s Partnerstvom Muránska planina – Čierny Hron“ sumou 1 000,00 €. Ďakujeme.

D. K.

 

JESENNÉ NÍZKE TATRY V OKOLÍ ČERTOVICE

V poslednú októbrovú sobotu sme sa, podľa plánu, vybrali prebádať nejaké turistické cestičky v okolí Čertovice. Účasť bola hojná, až 52 účastníkov, doslova nabitý autobus, vďaka iniciatíve vedúcej akcie, ktorá ju spropagovala aj medzi členmi KST Dúbrava.         Začali sme na Čertovici spoločnou fotografiou, lebo počas dňa sa všetkých dať dokopy už vôbec nemôže podariť. Potom už vyrážame na trasu, miernym stúpaním do sedla Za Lenivou. Tam sme sa rozdelili, na výber boli tri trasy (najdlhšia A, stredná B a najkratšia C) a každý si mohol vybrať a ísť podľa svojich možností a schopností. Ja som sa, samozrejme, vybrala tou najdlhšou trasou, ktorá nás viedla najskôr po zelenej značke a smerovala na vrchol Beňušky. Nalepila sa však na nás hmla, takže výhľady do ďaleka mi sprostredkoval dodatočne po túre kamarát Google. Nevadí, aspoň som sa venovala prírode, ktorá ma obklopovala. Na dosah ruky boli napr. čučoriedky (ochutnala som, neboli už veľmi jedlé) či huby (neochutnala som, určite boli jedlé – hoci niektoré len raz). Z Beňušky sme pokračovali k útulni Líška. Pri zostupe k nej Líška sa strhla menšia diskusia, či pred nami náhodou nie je medveď, ale ukázalo sa, že „zvláštne zvuky“ pochádzajú len z pílenia dreva pri útulni, kde aj napriek nepriaznivému počasiu pár nadšencov z Brezna zveľaďovalo útulňu. Mali sme si tu, podľa plánu, aj opekať, no počasie bolo proti. Okrem hmly nám život znepríjemnil aj vietor. Od útulne sme pokračovali po cyklotrase naspäť do sedla Za Lenivou. Konečne sme ušli hmle a odkrývali sa nám výhľady na prírodu, ktorá bola vymaľovaná nádhernými jesennými farbami. Po príchode do sedla Za Lenivou sme tentokrát odbočili na červenú hrebeňovú značku, ktorá nás doviedla na Bacúšské sedlo. Tu si niektorí, ktorí už mali šľapania dosť, svoju trasu skracujú a modrou značkou sa púšťajú strmo dole, na hodinový zostup do Vyšnej Boce. Tí z nás, ktorí si zaumienili, že využijú možnosť a tip vedúcej akcie, že je možné sa vybrať napríklad ešte aj k útulni Ramža a späť a absolvovať tak kompletnú naplánovanú trasu „A“. Tí, čo robili smerovník na Bacúšskom sedle mali zrejme pokazené hodinky, lebo k útulni Ramža sme išli podstatne dlhšie, ako 35 minút, ktoré oznamuje tabuľka na smerovníku. Útulňa Ramža nám vynahradila dlhú cestu a to tak, že sme si mohli zároveň opekať a namáčať nohy vo vode. Tej bolo okolo útulne viac než dosť. Nikto však túto exkluzívnu možnosť nevyužil. Občerstvili sme sa a išli naspäť do Bacúšskeho sedla (ten čas zo smerovníka stále nesedel) a odtiaľ strmo dole – smer Vyšná Boca za našimi spolupútnikmi. Kamenisto-blatistý chodník plný koreňov nebol výhra, no to čo nasledovalo potom  bolo ešte divokejšie. Chodník išiel zarovno s potokom a teda sme mali takmer nútený wellness. Keď sme konečne prišli na „normálnu cestu“, bola som trochu aj rada, že som naspäť v civilizácii. Podľa mapy sme v priebehu dňa dvakrát išli okolo Čertovej svadby, ale bohužiaľ sme sa nezastavili na prípitok a koláče. Vynahradili sme si to v cieli. Vyšná Boca disponuje pohostinstvom, ktoré bolo otvorené a už plné našich. Po dlhom dni dobrodružnej turistiky každému dobre padlo občerstvenie čajom, kávou, kofolou či pivom. Odtiaľ naše kroky viedli k autobusu a potom už len domov.

                                   Kristína Ištvánová

VALIKINOU TRASOU - 29. ročník - 21. október 2023

V tretiu októbrovú sobotu sa uskutočnil už 29.ročník tradičnej oddielovej akcie Valikinou trasou. Hneď na začiatku sa priznám, že táto trasa patrí k mojim najobľúbenejším – je taká jesenná a farebná s výhľadmi do ďaleka... (ach jaj, hneď by som išla znovu).            Trasa začala, ako každý rok, v Tisovci na cintoríne, kde si o 8:30 hod. účastníci uctili pamiatku bývalej členky, pani Valiky Husaníkovej, položením kytice na hrob a zapálením spomienkových plameňov v kahancoch. Následne sa účastníci presunuli na druhé zrazové stanovisko na železničné priecestie v Slávči a odtiaľ „konečne do prírody“. Väčšina zo 62 účastníkov pešo, traja dokonca na bicykloch. Po približne dvoch hodinách kráčania lesnou cestou po farebnom jesennom lese sme dorazili na prvý vyhliadkový bod. Pod Hajnašom, u Milecov nás čakalo občerstvenie v podobe výborného čaju, či fantastických koláčov a jednohubiek i kadečoho iného. Posilnení na ďalšie kilometre sme sa vybrali smerom do Kačkavy. Guláš v Kačkave zmizol z misky veľmi rýchlo (aspoň v mojom prípade). Bol výborný. Po krátkom priateľskom posedení sme sa vybrali Kačkavou naspäť do Tisovca.                                              Hoci celý týždeň predpovedali počasie hraničiace s apokalypsou (viac ako 90% pravdepodobnosť zrážok, víchrica Wolfgang), nedala som sa odradiť a vyrazila som na turistiku. Ukázalo sa to ako správne rozhodnutie. Wolfgang nedorazil a čo sa dažďa týka, tak ráno síce trochu mrholilo, no v priebehu dopoludnia prestalo a ukázalo sa aj slniečko. Som rada, že som sa zúčastnila, bolo fajn. Ešte raz by som chcela nielen za seba, ale aj v mene organizátorov akcie, poďakovať manželom Milecovcom  sa milé pohostenie na Hajnaši, ako aj Rudovi a Zuzke Keletiovcom za parádny guláš, manželom Brožovcom za poskytnutie zázemia pri svojej chate, ako aj za pagáče od pani Oľgy Cabanovej, dcéry Valiky Husaníkovej, ktoré boli príjemným bonusom a fajnou slanou bodkou za opäť vydarenou akciou.

Kristína Ištvánová

VÝSTUP NA ŽELEZNÍK, 6. ročník - 14. október 2023

KOS-áci na Železníku po 6. krát

Druhá októbrová sobota vylákala aj 14 členov nášho turistického oddielu na opätovnú podporu akcie našich kamarátov a kolegov z KST Dúbrava.

6. ročník akcie Výstup na Železník sprevádzalo vydarené počasie a opäť príjemná atmosféra umocnená tou správnou konšteláciou ĺudí milujúcich prírodu. Zárukou vydareného podujatia je vždy aj jesenné počasie a hlavne rozmanitá pestrofarebnosť spájajúca sa práve s týmto obdobím. Počasie vyšlo úžasne a tak aj pohĺady z Javora, či z Jelenej skaly boli úchvatné. Na Železníku, v najvyššom bode našej trasy, sa skupinky rozdelili. Jedna absolvovala zostup do Rákošskej Bane cez Jeleniu skalu, okolo poľovníckeho altánku a druhá skupina zvolila tradičnú klasiku okolo štôlne Ladislav, cez Sirk a Červeňany. V cieli čakal na účastníkov výborný guĺáš, občerstvenie a tradičné pekárenské špeciality gazdiniek z Rákošskej Bane, čo príjemne doplnilo celú tú atmosféru akcie. Chceme aj my tisovčania poďakovať organizátorom tohoto pekného podujatia a určite sa budeme tešiť na ďalšie spoločné akcie.

Cyril Huňa

------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

VEĽKÁ FATRA: VÝSTUP NA KRÍŽNU - 7. október 2023

PO VÝSTUPE NA KRÍŽNU

Na túru štartujeme v prvú októbrovú sobotu zo Starých Hôr v počte 6. Začíname pri kostole a ponad cintorín po modrej značke stúpame nekonečnou, výživnou lesnou cestou. Konečne, asi po trištvrte hodine sa kocháme prvými výhľadmi na Staré Hory. Modrá značka je na chvíľu, po odbočku na chodník do lesa, totožná s Náučným chodníkom J. D. Matejovie, ktorý vedie do osady Rybô a končí v Hornom Jelenci. Po odbočke z lesnej cesty chodník prudko stúpa až na Majerovu skalu. Sú z neho postupne výhľady na hrebeň Veľkej Fatry, neskôr na Ploskú, Čierny kameň a Rakytov. Asi po dvoch hodinách prichádzame na Majerovu skalu, kde sa nám naskytnú polkruhové výhľady na celé okolie a pred očami máme takmer celú dnešnú trasu – Líšku, Krížnu, Predný a Zadný Japeň. Máme čo robiť, aby sme sa udržali na nohách, pretože prudký vietor by nás najradšej strčil zo skaly. Po krátkej prestávke na občerstvenie a fotodokumentácii, pokračujeme smer Líška a Krížna. Prudký protivietor nás hore nechcel pustiť a ani slnko sa s nami nekamarátilo. Aspoň sme sa toľko nepotili v tom stupáku. Pod Krížnou sa k modrej značke pripája červená, ktorá sem smeruje z Rybovského sedla. Na Krížnej si znova dávame pauzu, pokocháme sa výhľadmi a pokračujeme smer Kráľova skala. Zrazu zázrak. Najvyšší vypol vietor a zapol slnko. Paráda. Zhadzujeme vrstvy zo seba a radostne cupkáme ďalej. Jój viem si predstaviť koľko by bolo tých fotiek na Kráľovej skale, keby boli s nami aj naše oddielové „herečky“. No nič, pokračujeme ďalej dole, smer Kráľova studňa a Staré Hory. Pristavíme sa ešte pri praneni Bystričky, po novom Bystrica. Podľa nej je pomenované mesto Banská Bystrica. Svahy prudko padajúce dolu vytvárajú dolinu Veľká Ramžiná, pokocháme sa ešte výhľadmi na Majerovu skalu a Krížnu. Pri spätnom pohľade vidíme hotel Kráľova studňa, útulňu Smrekovica. Hôľnou časťou pokračujeme k smerovníku Úplaz a ďalej cez Japeň k našim autám. Príjemne unavení, podobne ako pred týždňom, vraciame sa domov.

Trasa dňa: Staré Hory - Majerova skala – Líška – Krížna - Kráľova studňa - Kráľova skala – Úplaz - Japeň - Staré Hory

Pavel Kriška

VYSOKÉ TATRY 2023: Temnosmrečinské plesá - 30. september 2023

Kôprovou dolinou do Temných smrečín

Hneď v úvode musím podotknúť, že aj keď v cieli trasy žiadne smrečiny neboli, nie to ešte temné. Názov plesa, kam sme si naplánovali túto jesennú vysokotatranskú trasu však napovedá, že by mali byť. Ak aj boli, tak len na rázcestníku značiek s názvom Pod Temnými smrečinami.

Hlavným cieľom akcie bolo totiž od bežných turistických trás dosť odľahlé pleso s tajomným názvom Temnosmrečinské, alebo niekde uvádzané aj Temnosmrečianske. Je možno menej navštevované aj práve preto, že okolo neho nevedie žiadna tatranská trasa. Len značka k nemu a späť. Preto je tak, akoby od ruky. Keď sme chceli spoznať aj tento kút našich Tatier, neostávalo nám iné, len naplánovať si trasu iba priamo k nemu. Ešte dobre, že asi v polovici trasy A, dlhou Kôprovou dolinou môžeme obdivovať aj najvyšší slovenský vodopád. A preto si v posledný septembrový deň na svoje prišli aj menej zdatní turisti. Tí mohli absolvovať nenáročnú trasu B, ktorá smerovala práve k 80 metrov vysokému Kmeťovmu vodopádu a späť na Tri studničky, odkiaľ sme všetci vyrážali, alebo do Podbanského, kde bol odstavený autobus.

Ten nás ráno dopravil na parkovisko pri bývalej Važeckej chate. Odtiaľ sa dostávame krátkou prechádzkou k spomínaným Trom studničkám. Neskôr modro značeným chodníkom prekonávame nízky zalesnený chrbát medzi Grúnikom a Veľkou Pálenicou a serpentínami schádzame na rázcestie Pod Grúnikom. A tu sa už napájame na pohodlnú asfaltovú cestu vedúcu Kôprovou dolinou, na ktorej sa les strieda s poľanami a krásnymi výhľadmi na okolité končiare s dominujúcim Kriváňom po pravej strane cesty. Vľavo vykúkajú na nás Liptovské kopy, ktoré sú už súčasťou Západných Tatier. Od prístrešku pod Kmeťovým vodopádom sa asfalová cesta mení na strmšiu kamenistú a od rázcestia Pod Hlinskou dolinou pokračujeme zelenou značkou, ktorá od rázcestia Pod Temnými smrečinami odbočuje vľavo a stúpa do sedla Závory. Tam však naša trasa nevedie. Držíme sa červenej značky a ňou najskôr drevenými lávkami prekonávame rašelinisko a potom už prudšie stúpajúc cez kosodrevinu s Vajanského vodopádom po pravej strane, prichádzame k cieľu dňa, Nižnému Temnosmrečinskému plesu. Nachádza sa vo výške 1674 m a z troch strán je ohraničené príkrymi svahmi oválneho skalného hrebeňa. Pokračovať ďalej sa nedá, značka vedie len sem. Jeho dvojča, Vyšné Temnosmrečinské pleso tak zostáva pred našimi zrakmi ukryté. Po odpočinku a niekoľkých záberoch ulovených do fotoaparátov a mobilov začíname zostupovať späť tou istou trasou. Niektorí na Podbanské a naša, asi 12 členná skupinka tam, kde sme ráno začínali. Nakoľko trasa bola vybratá a absolvovaná tak, aby sme sa domov stihli vrátiť včas, všetkých 34 účastníkov akcie si ešte v tento deň mohlo splniť svoju občiansku povinnosť a odovzdať svoj hlav v parlamentných voľbách.

D. K.

Clementisovou cestou - 23. september 2023

Mesiac september už tradične patrí v našom kalendári akcií aj spomienke na nášho rodáka Dr. Vl. Clementisa. Aj v tomto roku 23. 9. 2023 sa niekoĺko našich členov zúčastnilo 42 ročníka diaĺkového pochodu " Clementisovou cestou." Už opakovane sa v rámci tejto akcie stretávame na chate v sedle Burda, za účasti turistov a ostatných milovníkov prírody, hlavne z regiónov Gemera a Horehronia. Tak tomu bolo aj v tomto roku. Aj keď počasie bolo hmlisté a upršané, guĺáš bol opäť výborný. Na trasu sa zo Zbojsk vydali pešo len dvaja KOS-áci. Traja to skúsili dolinou Roveň na bicykloch. Po občerstvení na Burde nám štyrom /22 km/ zostalo už len zdolať posledných 14 km rovenskou dolinou späť do Tisovca. Jeden člen sa vracal späť na Zbojská /16 km/.

VÍKEND VO VYŠNÝCH RUŽBACHOCH - 14. - 17. september 2023

Víkendová akcia v okolí Vyšných Ružbách

Už vlani sa ocitol pobyt vo Vyšných Ružbachoch v našom oddielovom Kalendári akcií, avšak zorganizovať sa ho nepodarilo. Vyšlo to až na druhý krát a to presne v strede septembra tohto roku. Keďže 15. september 2023 vyšiel na piatok, už vo štvrtok popoludní v rôznych časových intervaloch smerovali autá s posádkami do cieľa pobytu. Stretnutie a „výkop“ akcie, teda jej začiatok, bol naplánovaný na 19-tu hodinu v penzióne Mystery, ktorý sme si zvolili za dočasný „domov“ počas troch nocí.

1. deň víkendu

V piatok ráno, po príchode ešte dvoch členov, nastal čas vyraziť na prvú naplánovanú trasu. Najvyšší vrchol v Spišskej Magure, z ktorého je v širokom okolí najkrajší výhľad, nesie názov Veterný vrch a má zaujímavú výšku: 1 111 m n. m. A práve tento vrchol sme si zvolili zdolať hneď v prvý deň, ako jeden s cieľov nášho naplánovaného víkendového pobytu. Názov vznikol podľa toho, že je vystavený permanentnému vetru. Vďaka odlesnenému priestoru na vrchu je možnosť výhľadov na všetky strany a obdivovať výhľad na spomínanú Spišskú Maguru, ale aj Tatry, Pieniny, Beskydy, Ľubovniansku vrchovinu, Levočské vrchy, Čergov a iné slovenské a poľské pohoria. Trasa začína priamo vo Vyšných Ružbachoch, takže autá mohli zostať odpočívať pred penziónom. Trasa: Vyšné Ružbachy – Pod Grúňom – Veterný vrch, rázc. – Veterný vrch – Na Poľane – Vyšné Ružbachy

Krásna okolitá príroda a príjemné, slnečné počasie v nás umocňovali jedinečnosť tohto výstupu. Na vrchole je umiestnené umelecké dielo miestnych majstrov, tzv. medvedia lavička. Tu je oddychové miesto, kde si môžeme urobiť občerstvovaciu pauzu v prítomnosti dreveného macka držiaceho slovenskú vlajku. Pri lavičke sa nachádza aj smerová ružica, poukazujúca na najznámejšie vrcholy a pohoria odtiaľto viditeľné. Jej súčasťou je aj skrinka s vrcholovou knihou.

Na Veterný vrch je možnosť vystúpiť tromi značkovanými turistickými trasami z obcí Vyšné Ružbachy, Veľký Lipník alebo Stráňany. My sme si zvolili výstup z vyšných Ružbách po červenej a z vrcholu následne miestnou žltou, nazývanou aj „hrebeňová“ trasa Veterný vrch – na Poľane. Po občerstvení na vrchole začíname návratový zostup. Vraciame sa po hrebeni Magury smerujúc na východ. Po asi 1,5 kilometri hrebeňový chodník začína prudšie klesať, až nás privedie na Poľanu, rozľahlú obhospodarovanú horskú lúku, ktorá sa tu rozprestiera v nadmorskej výške od 900 do 950 m. Poskytuje pekné pohľady na Levočské vrchy na druhej strane údolia, Ľubovniansky hrad, ba i na Čergov. Lúkou sa presúvame k rázcestníku Na Poľane, kde sa napájame na zelenú značku. Stále putujeme malebnými zvlnenými lúkami najrozličnejších tvarov a veľkostí, obkolesenými voňavými smrekmi. Určite ide o najkrajšiu časť tejto túry. Lúkami pozvoľna a postupne klesáme stále nižšie. Keď sa opätovne vnoríme do lesa medzi stromy, zvážnica naberie väčší sklon a s pohľadom na oproti stojaci Grúň zídeme do doliny potoka s názvom Rieka. Odtiaľ vedie dolinou asfaltová cesta, ktorá nás po niečo vyše kilometri privedie priamo až k penziónu, kde sme ráno začínali.

2. deň víkendu vo Vyšných Ružbachoch

Na sobotu 16. septembra 2023 sme mali oproti tej piatkajšej naplánovanú kratšiu trasu. Po moto presune do obce Jarabina sa vydávame za ďalšími krásami Ľubovnianskej vrchoviny.

Trasa: Jarabina – Jarabinský prielom – Čertova skala – Jarabina

Z centra obce sa poberáme modrou značkou, vedúcou širokou poľnou cestou po lúkach, Asi po troch kilometroch prichádzame k smerovníku Jarabinské tiesňavy na malom sedielku, ktoré nám poskytuje ďalšie neokukané výhľady, ale aj informačnú tabuľu o Jarabinskom prielome. Chodník schádza k potoku Malý Lipník a privádza nás k pekne vybudovanej vyhliadke na prielom. Z nej vedie pohodlné kovové schodisko až do kaňonu. Všetko pôsobí novo, až na riečku, ktorá dlhé roky vytvára zaujímavú tiesňavu. Voda zurčí a prediera sa pomedzi vysoké skalné steny. Tam však náš chodník nevedie. Ten smeruje proti toku potoka a asi 200 m za rozvetvením doliny opúšťame jej západnú vetvu a vystupujeme doprava do svahu Čertovej skaly (838 m) s prekrásnym kruhovým výhľadom. Chodník bralo oblúkom obchádza a mieri do sedla Vabec (766 m), cez ktorý prechádza asfaltová cesta. V sedle opustíme frekventovanú komunikáciu a zamierime smerom nadol, už bez turistickej značky, ale výrazným chodníkom okolo masívu Puknutej skaly, až do Jarabiny. Z pôvodných 6 kilometrov sa tak síce stalo 9, ale neľutujeme. Cestou do Ružbách sa ešte zastavujeme v obci Hniezdne, v známom areáli Nestville parku. Na exkurziu do výrobne slovenskej whisky sme sa síce nedostali, ale zato si prešli aspoň časť areálu a pochutnali na špecialitách v tunajšej reštaurácii, či čokoládovni. Predvečerom, po návrate do prechodného obydlia, ešte malá skupinka podnikla prieskumnú prehliadku nádherného miesta, ktoré slúžilo roky ako sympózium travertínových sôch pre umelcov z rôznych krajín. No nič, zajtra, cestou domov, sme dotiahneme aj ostatných účastníkov. Toto by bolo škoda nevidieť. Večer už len návšteva kráteru s malým osviežením v ňom a rozlúčkové posedenie v penzióne.

3. deň víkendu vo Vyšných Ružbachoch
Väčšina účastníkov víkendovej akcie si zvolila za cieľ tretieho dňa návštevu Ľubovnianskeho hradu a skanzenu pod ním. Po absolvovaní prehliadok, opäť v nádhernom slnečnom počasí, si príjemne unavení sadáme do áut a vydávame sa na cestu do našich domovov. Plní zážitkov, spomienok, dobrej nálady a smiechu aj na rok a dúfajúc, že takýchto akcií bude aj viac.

D. K.

-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Z POĽSKA NA SLOVENSKO CEZ RYSY - 1. 9. 2023

Trasa A: VÝSTUP NA RYSY z poľskej strany

Trasa B: Lysá Poľana - Morské oko a späť

KRÍŽOM KRASOM KONIAROM - 29. 7. 2023

KRÍŽOM KRASOM, 

TENTORAZ PLANINOU KONIAR

V poslednú júlovú sobotu som sa opäť zúčastnila akcie KST TO KOS Rimavská dolina. V pláne bola tentoraz turisticko-vzdelávacia exkurzia „Krížom krasom Koniarom“. Turisticko-vzdelávacie exkurzie Krížom-Krasom v Národnom parku Slovenský kras pre verejnosť, turistické kluby, školy, jednotlivcov i skupiny organizuje už niekoľko rokov EduTrek Slovakia. Mimo turistických trás sa tak návštevníci ich akcií môžu dostať na planiny Horný vrch, Dolný vrch a Koniar, alebo do Zádielskej tiesňavy, či do Kamenianskeho krasu a na planiny Plešivecká, Borčianska, Zádielska,  Jasovská a Silická. Planina Koniar je málo navštevovaná divočina s obrovskými škrapmi a druhou najväčšou krasovou jamou v Slovenskom krase. Pýši sa malebnými výhľadmi do kaňonu Štítnika i kaňonu Slanej. Po pozitívnej minuloročnej skúsenosti na Borčianskej planine som neváhala s prihlásením sa. No dobre, trochu áno – ako vždy, kvôli počasiu – ale vedúci akcie Dušan počasie celkom dobre zariadil (až na krátky, pár minútový dáždik, čo mu odpúšťam). Sprievodcami trasou nám boli rovnako, ako vlani, pani Andrea Miškufová a speleológ Gabriel Lešinský.

A v tejto chvíli musím dnešný deň rozdeliť do dvoch častí. Prvá časť príbehu o dnešnom dni je „náučná“. Túra začínala v obci Plešivec na dosť netradičnom mieste – v  záhradke, pri sídlisku, medzi paradajkami. Nachádzal sa tam zvyšok múru Plešiveckého hradu z 13. storočia. Z neobyčajnej záhradky sme pokračovali po hlavnej ceste k drenážnemu tunelu. Drenážny tunel bol nočnou morou pre každého klaustrofobika, alebo človeka vyššieho ako 165 centimetrov. Našťastie, návšteva tunela nebola povinná. Keďže popis túry sľuboval, že vstúpime do útrob planiny, tak u mňa zvíťazila zvedavosť a vliezla som do tunela pre ďalšie poznatky (a hrču na hlave). Tunel nás asi po 50 metroch doviedol ku vchodu do jaskyne, t.j. k tým sľubovaným útrobám planiny. Sprievodca nám vysvetlil, že keď v minulosti splavilo kopec neďaleko koľajníc, odhalil sa vchod do jaskyne, ale zároveň bola odrezaná železničná doprava smerom na Gemerskú Hôrku. Za účelom zachovania železničnej dopravy, ako aj jaskyne, vznikol tento drenážny tunel.

Následne sme pokračovali po zelenej značke. Po krátkom vystúpaní na planinu sme zišli zo značky a pokračovali lesom. Museli sme sa držať všetci spolu, aby sme sa nestratili. Les bol plný listnatých stromov, škrapov, závrtov a machových kameňov. Zastavili sme sa pri rôznych zaujímavostiach, napr. pri jame, kde sa v minulosti vyrábalo vápno.

Ďalšou zastávkou bol panoramatický výhľad na obec Plešivec a okolie. Počasie nám prialo a výhľady boli do ďaleka. Ak by sme túru absolvovali na jeseň, kedy je viditeľnosť ešte o niečo lepšia, mali by sme vraj dovidieť aj za južnú a severnú hranicu našej krajiny. Sprievodca upriamil našu pozornosť na budovu školy, kde boli v roku 1848 uväznení Štefan Marko Daxner, Ján Francisci a Michal Bakulíny za povstaleckú činnosť. Pri čakaní na trest smrti napísal v žalári Ján Francisci báseň Matkine náreky, sprievodca nám z nej zarecitoval aj krátku ukážku.

Poslednou zastávkou v lese bola nezvyčajná trojuholníková priepasť. V tejto časti exkurzie nám sprievodca ukázal, ako sa do takej priepasti zlaňuje – teda sa tam na lane spustil a po chvíli sa (našťastie) vrátil. Sprievodca nám popisoval, že takéto priepasti ľudia v minulosti využívali na rôzne účely, napr. aj ako kultové miesto - t.j niekoho tam obetovali/hodili. Škoda, že som o týchto priepastiach nepočula skôr, určite by mi tam popadali nejaké domáce úlohy z matematiky a ochotne by som obetovala aj pár učebníc.

Potom sme sa vrátili po zelenej značke do Plešivca, kde sme absolvovali prehliadku kostola reformovanej kresťanskej cirkvi. Kostol si v minulosti prešiel rôznymi útrapami, napr. ho v roku 1558 vypálili Turci a pár desaťročí bol len ruinou. V 17. storočí ho opravili miestni veriaci. V súčasnosti je funkčný, no nejaké tie opravy stále prebiehajú. Čo ma asi najviac zaujalo na kostole bola skutočnosť, že má rôzne okná – viď fotopríloha.

Aby bol však popis dňa kompletný, dostávame sa k druhej, „záchranárskej“ časti príbehu. Na vyhliadke na Plešivec prišlo jednému z turistov nevoľno a pri trojuholníkovej priepasti už bolo zrejmé, že sám cestu ďalej nezvládne. Sformovala sa 7 členná skupinka /Majka R., Jano K., Dušan K., Biba R., Ingrid G., Ruženka P.a sprievodca Gabo/, ktorá mu zostala robiť spoločnosť, prípadne pomôcť na spiatočnej ceste do Plešivca. Už po niekoľkých metroch chôdze však bolo zrejmé, že po vlastných do civilzácie nedôjde. Organizmus bol oslabený. Nastal čas na riešenie situácie, z ktorej vznikli improvizované nosidlá zostrojené zo sprievodcovho lana, dvoch hrubších konárov a pršiplášťov. Skupinka sa dosť dlho mordovala sama, potom po telefonickom dohovore išli naproti aj ďalšie turistické posily /Jiří B., Ján P., Zolo K., Dušan L. a moja maličkosť/, ktoré pomohli aspoň niekoľko posledných metrov. Po asi dvojhodinovom zostupe z planiny a znesení kolegu k hlavnej ceste bol pacient odovzdaný do rúk zdravotníkov, ktorí ho odviezli do nemocnice. Všetko však dopadlo dobre, žiadna vážna diagnóza sa nepotvrdila, bolo to celé vyvolané nevoľnosťou od žalúdka, ktorá oslabila a dehydrovala organizmus. Klobúk dole pred všetkými, ktorí sa nezištne a obetavo zúčastnili tejto záchrannej akcie s cieľom pomôcť kolegovi-turistovi v núdzi. Situácia bola náročná – fyzicky aj psychicky – no oni obstáli v tejto skúške podľa mňa na jednotku s hviezdičkou. Ďalšie moje slová chvály a vďaky patria rozhodne sprievodcovi Gabrielovi Lešinskému, nielen za jeho pútavý odborný výklad, ale aj za pomoc pri záchrannej akcii. Jeho skúsenosti (a hlavne lano) výrazne uľahčili celú situáciu. Na konci akcie sme si ešte dobili baterky kofolou, pivom či zmrzlinou a potom zamierili domov.

Kristína Ištvánová

SLOVENSKÝ RAJ - 24. 6. 2023

SPOZNÁVAME CHKO PONITRIE - 27. 5. 2023

VÝSTUP NA ZOBOR , Dražovský kostolík + Nitra

NÁUČNÝ CHODNÍK NOVOHRADSKÝ GEOPARK - 6. 5. 2023

Mučín - Mučínska jaskyňa - Lipovianska rozhľadňa - Zlatý vrch - Karanč - Šiatorská Bukovinka

NCH Novohradský geopark – TRASA B

Z obce Mučín sa v sobotu, 6.5.2023, vydalo 40 členov Turistického oddielu KOS Rimavská dolina Tisovec za účelom spoznať náučný chodník Novohradský geopark. Po lesnej ceste sme sa ešte držali spolu, ale po malom stúpaní k Mučínskej jaskyni zostala naša skupinka na konci. Nazreli sme do jaskyne, pokračovali na križovatku Tri duby, kde sme sa nevedeli rozhodnúť, ktorou cestou ďalej. Vybrali sme sa po cyklotrase. Cestu nám ukazovali hraničné kamene na hranici s Maďarskom. Tie sme sledovali veľkú časť trasy, na ktorej boli informačné panely, lavičky, kde sme oddychovali. Počasie nám prialo. Terén bol ako na hojdačke, raz hore kopcom, raz dole zrázom, až sme sa dostali k Lipovianskej rozhĺadni. Po krátkom oddychu a občerstvení sme sa pobrali po cyklotrase popri Lipovianskych pieskovcoch, ktoré sú Chránenou prírodnou pamiatkou, do obce Lipovany. Pod cintorínom na nás čakal autobus, do ktorého sme dorazili s prvými kvapkami dažďa. Pokračovali sme do Šiatorskej Bukovinky, kde sme po ceste zbierali zmoknutých turistov. V Šiatorskej Bukovinke sme sa v príjemnej reštike najedli, uhasili smäd. Nastúpilo k nám zvyšných sedem turistov. Skupinka, s ktorou som šla ja, bola disciplinovaná, čakali sme sa na lavičkách pri informačných paneloch, kde sme posedeli, zajedli, napili sa.

                                                                                                                       Milota Gavalierová

---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

SPOZNÁVAME OKOLIE BANSKEJ BYSTRICE 2/2023 - 30. 4. 2023

Donovaly - Šachtička - Banská Bystrica

40. VÝSTUP NA HRADOVÚ - 29. 4. 2023

JUBILEUM PRVEJ KOS-áckej AKCIE NA HRADOVEJ

V poslednú aprílovú sobotu sa uskutočnil tradičný výstup na Hradovú organizovaný KST TO KOS Rimavská dolina. Tento rok bol však špeciálnejší, nakoľko išlo už o jubilejný, 40. ročník tejto akcie. Účasť bola hojná. Na prezentácii od 8:00 do 8:30 sa na tisovskej tržnici zaregistrovalo až 75 účastníkov /37 členov TO KOS a 38 účastníkov z iných turistických klubov/. Zastúpenie tu mali napr. Rimavská Sobota, Revúca, Tuhár, Muráň... Otvorenie akcie prebehlo príhovorom predsedu oddielu, bezprostredne po poslednom zaregistrovanom účastníkovi. Počasie nás od rána naťahovalo – chvíľku mrholilo a chvíľku nie – akoby sa oblaky medzi sebou nevedeli dohodnúť, čo nám na cestu pripravia. Na jednom sa však zhodli – výhľady do ďaleka nám počas 40. výstupu neumožnili. Kochať sme sa mohli aspoň prvosienkami a fialkami, ktoré rástli cestou a v lese doslova svietili. Bystrejšiemu oku neunikol ani poniklec a huby smrčky. Na lúke pred skalným hrebeňom sa účastníci po zvážení svojich možností a schopností rozdelili na dve skupiny. Prvá skupina pokračovala po skalnom hrebeni Hradovej, druhá sa vrátila do Tisovca a odtiaľ cez Krivú dorazili do Rejkova, kde bol na 14-tu hodinu naplánovaný zraz všetkých účastníkov, spojený s obedom a hudobným prekvapením. Ja som sa zaradila do skupiny, ktorá pokračovala cez skalný hrebeň. Už od samého rána som kvalitne stresovala, ale na skalách som si začala metaforicky „prikladať hlinu na hruď“ (pochovávala som sa). Bola som však výnimkou. Väčšina účastníkov stresovala buď menej viditeľne, alebo vôbec. Nebojte sa, nesedím tam dodnes, vďaka pomoci som to aj ja zvládla. Po zdolaní skál sa pokračovalo spod Okrúhlej skaly modrou značkou do Suchých dolov a ďalej smerom do Rejkova už len nenáročnou cestou lesom a lúkami. Na konci túry bolo v Rejkove nachystané občerstvenie v podobe Turistickej hríbovky, alebo kapustnice pre tých, ktorí huby nemajú v obľube. Ja som nejedla ani jednu polievku /to je tak, keď niekto neobľubuje ani huby, ani kapustu/, ale od viacerých účastníkov som počula len slová chvály, takže určite boli obidva pokrmy výborné. K Turistickej hríbovke sa organizátori opäť vrátili po 10. rokoch, kedy na 30. ročníku tento pokrm od Jarky Hruškovej tiež zahviezdil. V Rejkove nás tento rok však čakalo aj prekvapenie v podobe živej hudby, ktorá nám hrala k dobrej chuti a nálade. Z akcie som si na pamiatku odniesla magnetku, medovník s jedlou fotografiou Hradovej a rozbité koleno. Viem, že magnetku a medovník dostal každý účastník hneď na začiatku, ale kde som „nakúpila“ rozbité koleno si z toľkého stresovania vôbec nepamätám.

Kristína Ištvánová a D. K.

Program 40. ročníka výstupu na Hradovú 29. 4. 2023:

8:00 - 8.25 hod. - zraz a prezentácia účastníkov – tržnica v Tisovci 8:30 hod. - odchod na trasu: Tisovec - Hradová – hrebene - Pod Okrúhlou skalou – Suché doly – Podhrad – Rejkovo – Tisovec /Dĺžka: 13 km, Čas prechodu: cca 5 hod./
14:00 hod. - Občerstvenie v Rejkove /s prekvapením/ Turistická hríbovica „ŠPECIÁL“
15:00 hod. - Odchod z Rejkova do Tisovca

Sponzorstvo, poskytnutie a zapožičanie materiálu a náradia:

1, Regionálna rada KST – finančný príspevok na občerstvenie

2, Partnerstvo Muránska planina – Čierny Hron – stroj na výrobu magnetiek

3, Jaroslava Hrušková – hlavná kuchárka vynikajúcich pokrmov

4, Mestské lesy Tisovec, s.r.o. - drevo na varenie

5, Róbert Boháčik – kotol na varenie hríbovice

6, Jiří Brož a Cyril Huňa - preprava dreva, materiálu, náradia a surovín

7, Jozef Daniš, Miroslav Hronček a Miroslav Bysterský – hudobné spríjemnenie akcie

Darcovia húb na Turistickú hríbovku:

Členovia TO KOS Nečlenovia:

1, Cyril Huňa 1, Jaroslava a Karol Hruškovci

2, Jana Kuricová - Sojková 2, Ján a Oľga Belušiakovci

3, Miroslav a Saskia Hrončekovci 3, Milan a Janka Mojžišovci

4, Dušan a Vlasta Štugnerovci 4, Rudolf Keleti

5, Jiří a Zlatka Brožovci

6, Jaroslav Vančík

7, Valéria Guspanová

8, Dušan Liptay

9, Ružena Polomková

10, Eva Benková a Pavel Kriška

11, Michaela Vetráková

12, Oľga Miháliková

Všetkým menovaným srdečne ďakujeme za nezištnú pomoc a podporu.

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------

SPOZNÁVAME OKOLIE BANSKEJ BYSTRICE 1/2023 - 15. 4. 2023

Malachov - Horné Pršany - Kremnička

SPOZNALI SME OKOLIE BANSKEJ BYSTRICE

alebo

Z MALACHOVA cez HORNÉ PRŠANY do KREMNIČKY

PREDVEĽKONOČNÝ VÍKEND V MALÝCH KARPATOCH - 6. - 9. apríl 2023

Predveľkonočný víkend v Malých Karpatoch

v štyroch kapitolách

Veľká noc či sviatky jari? Pre mnohých turistov je to ozaj veľký sviatok. Po krátkych zimných dňoch sa konečne dni predlžujú a príroda ožíva. A ako bonus 4 dni voľna. A ak sviatok, tak samozrejme aj my turisti sa držíme tradícií a podobne, ako niektoré predošlé roky i teraz sme sa vybrali spoznávať nepoznané krásy, priam až divy Slovenska. Tentokrát v Malých Karpatoch.

Kapitola prvá: 1. Deň – Zelený štvrtok - príchod

Turistické „sviatky“ nám mali začať vo štvrtok až v podvečerných hodinách, kedy sme sa všetci 19-ti mali stretnúť v mieste prechopdného pobytu v Smoleniciach. Avšak jedna 4-členná posádka auta, t.j. Pavel, Inga, Miška a moja maličkosť, sme si povedali prečo deň nevyužiť naplno. Keďže bol Zelený štvrtok a svoj názov dostal podľa Getsemanskej záhrady, kde sa Ježiš Kristus modlil a kde bol rímskymi vojakmi zatknutý, tak našu cestu do Smoleníc sme symbolicky obohatili návštevou čiastočne vždy zeleného Arboréta v Tesárskych Mlyňanoch, ktoré patrí k najväčším a najkrajším v celej strednej Európe. Nachádza sa tu viac ako 2300 druhov drevín zo všetkých končín sveta. Rozľahlý areál lesoparku je rozdelený na viacero častí – nájdeme tu oddelenie japonské, čínske, kórejské, himalájske, severoamerické atď. Tieto oddelenia sú zariadené drobnou architektúrou zodpovedajúcou tej ktorej oblasti. Okrem drevín možno v arboréte obdivovať i prekrásne kvetinové záhony. Atmosféru arboréta dotvára aj reprezentatívny kaštieľ, v ktorom je inštalovaná expozícia venovaná zakladateľovi lesoparku, grófovi Ambrózymu, ktorá žiaľ v čase našej návštevy bola zatvorená. Mňa osobne okrem nádherne kvitnúcich čerešní najviac očarili ihličnan Sekvojovec mamutí a Borovica Bungeho. Po dôkladnom vymrznutí a nachodení 9 km v arboréte sme už ďalší Pavlov plán, spoznávanie Nitrianskeho hradu, odmietli. Žiadala sa nám len teplá káva v obchodnom centre, kde sme sa už v teplúčku mohli venovať turistike, lenže „nákupnej “. A tak sa stalo, že naša posádka, ktorá síce vyrazila ako prvá, do Rezortu Záruby dorazila ako posledná. Keď mám byť úprimná, tak pod slovom Rezort si predstavujem určitý komfort až luxus... hmm predstavujem... no čakala nás tu zima a veľmi strohé vybavenie, našťastie okrem nevľúdneho ubytovania sme tam mali našich vľúdnych parťákov, ktorí nás v teplejších chatkách prichýlili i tekutým „svetríkom“ zahriali. Večer sa už niesol v dobrej nálade a smiechu. A aby sme ani na kresťanské zvyky nezabudli, tak sme učinili ako tradícia hovorí, že na tento deň sa vždy jedáva niečo zelené, ako napr. špenát, šťaveľ, žihľava, jarné bylinky, to všetko preto, aby bol človek zdravý, my sme si dali medvedí cesnak, ktorý sa tam až kosiť mohol.

Kapitola druhá: 2. Deň - Veľký piatok – deň turistiky, Záruby

Na Veľký piatok si kresťania pripomínajú Kristovu smrť na kríži, tak symbolicky sme sa vybrali, síce nie na Veľký, ale za to najvyšší vrch pohoria Malých Karpát, na Záruby, vo svojej plnej kráse vypínajúci sa do výšky 768 m. n. m. Vrch je zároveň centrom rovnomennej prírodnej rezervácie, ktorej predmetom ochrany sú miestne vzácne skalné spoločenstvá a listnaté karpatské lesy. Jeho vrchol zdobí, síce nie klasický kríž, ale slovenský dvojkríž. Kdesi na internete sa píše: „Vrch Záruby ponúka nenáročnú, veľmi príjemnú turistiku vhodnú aj pre rodiny s deťmi v ktoromkoľvek ročnom období“. Pripadá mi to teraz ako vtip, lebo v takom aprílovom vrtkavom počasí aké sme zažili, ju odporúčam jedine zdatným a vytrvalým turistom. Túra nebola síce dlhá a napriek nepriazni počasia sme ju zo Smolenickej vlakovej stanice okruhom zvládli za 4 a pol hodiny, no poriadne nám dala zabrať. Výstupová trasa väčšinou viedla cez pekný les, iba pri posledných výstupových metroch sa lesná cesta mení na skalnatý terén.

Kam naše oči dohliadli,

tam medvedí cesnak videli.

Vôkol nás snehové vločky začali tancovať

a i kmene stromov na zebry maľovať.

Stúpajúc na vrchol vetrisko sa zvrhlo,

nevľúdne počasie však nikoho neodvrhlo.

Padal sniežik padal, nás tekutý „svetrík“ hrial.

Na zasneženom vrchole Zárub

napokon stretol sa náš klub.

Na Zárubách sa piati z nás, uťahaní a uzimení oddelili a najkratšou trasou zostúpili do Smoleníc. Zvyšní 11-ti členovia oddielu pokračovali naplánovanou trasou hrebeňom Zárub až na hrad Ostrý Kameň. Po zostupe na Brezinky sa partia opäť rozdelila. Tentoraz to boli dve dvojčlenné skupinky, ktoré už chodenia tiež mali dosť a najkratšími trasami si to namierili do Bukovej a odtiaľ sa dali odviezť do kempu. Pôvodnej naplánovanej trase zostali verní už len siedmi /žeby statoční?/. Všetci sme sa večer postretali v kempe a pri spoločnej debate hodnotili trasy a nevyspytateľné aprílové počasie. Svoje dojmy nám sprostredkovalo aj dámske trio našich členiek, ktoré si urobili svoj vlastný program a v rámci neho navštívili jeden z najzachovalejších hradov na Slovensku Modrý Kameň.

Kapitola tretia: 3. Deň – Biela sobota – deň histórie

Na jar sa v prírode odohráva boj medzi smrťou /zimou/ a životom /jarou/. Na Bielu sobotu aj Ježiš Kristus, ktorý bol mŕtvy, prekonal smrť a vstal do nového života. Tak ako Ježišovo vzkriesenie dáva nádej tomu, kto v neho verí, tak dával Milan Rastislav Štefánik nádej na slobodný život Slovenskému národu a neváhajúc prinášal pre myšlienku slobody nemalé obete. Už je teda zrejmé, že naša prvá cesta viedla v túto, pre nás naozaj doslova bielu sobotu, práve k mohyle tohto veľkého Slováka. Je to monumentálna hrobka, vypínajúca sa na temene vrchu Bradlo 543 m n. m. Keďže bolo zasnežené a uzimené ráno, naše ďalšie kroky viedli do Chaty pod Bradlom, kde sa náš oddiel zúčastnil na veľkonočných aktivitách, napríklad kávičkových, pivkových. Nie nie, tu sme sa dlho nezdržiavali veď na tento deň sme mali ešte všetci niekoľko plánov. Dámske trio tu využilo priestor a služby tunajšieho návštevníckeho centra a potom si to nasmerovali ešte aj do rodného domu M. R. Štefánika v Košariskách, kde ich upútala nová, v máji 2021 sprístupnená nová expozícia múzea tohto štátnika. Svojou koncepciou a obsahom expozícia vizualizuje nielen významné životné etapy generála Štefánika, ale predstavuje ho aj ako znalca umenia, človeka mnohopočetných záľub, ako Slováka srdcom, vždy hrdého na svoj pôvod, národ, ktorému ostal verný v diele i myšlienkach. Expozícia ponúka množstvo doposiaľ nevystavovaných zbierkových predmetov a prvky modernej múzejnej prezentácie. Počas prehliadky expozície sa návštevník vráti v čase a priestore – ocitne sa pod hviezdnou oblohou na južnej pologuli, v Štefánikovom byte v Paríži, v jeho pracovni v Meudone a stane sa svedkom rozhovoru troch významných štátnikov, ktorí sa podieľali na vzniku Československa. Ďalším cieľom troch dám bol zámok v Smoleniciach, kde ich popri sprístupnených priestoroch zaujala aj výstava kočíkov.

Ďalšou spoločnou aktivitou ostatných 16-tich účastníkov bola po Bradle aj návšteva Šraneckých pieskov, takzvanej Slovenskej púšte, ktorá podľa mňa patrí medzi 10 divov Slovenska a kam som sa už dlhšie chystala. Piesok na súčasné miesto navial vietor z rieky Moravy pred viac ako 2,6 miliónmi rokov, keď sa striedala medziľadová doba s ľadovou. Rozkladajú sa na ploche viac než 570 kilometrov štvorcových, pochopiteľne, celú sme nedokázali prejsť. Pre mňa to bolo krásne miesto, kde si človek môže slobodne pochodiť a pokochať sa pohľadom na „nekonečné piesky“ ich krásu kazí jedine fakt že sa nachádzajú vo vojenskom obvode Záhorie a preto odporúčam vopred zistiť, či tam práve neprebieha vojenský výcvik. „Slovenskú púšť“ lemujú bohato nasadené borovicové stromy. S výsadbou začala Mária Terézia, ktorá tak chcela zabrániť rozširovaniu púšte. Na otvorených pieskových dunách žije veľa vzácnych a chránených rastlín, najmä pieskomilných druhov. Zo živočíchov sú tu tiež vzácne pieskomilné druhy, ktoré na Slovensku nikde inde nenájdete. To miesto má svoje čaro a ani sa nedivím že toto územie bolo v roku 2012 vyhlásené za chránené na rozlohe 987,59 ha. Je súčasťou CHKO Záhorie. Na pieskových dunách sa naše cesty rozdelili, posádka nášho ešte ďalších dvoch áut smerovala späť do Smoleníc obzrieť si Smolenický zámok. Patril medzi 99 statkov a majetkov rodu Pálfyovcov. Tí zámerne nemali viac majetkov, aby nemuseli vydržiavať cisárovu armádu. A ešte jedna maličkosť: do jej veže sme sa dostali po 99-ich schodoch.

Piati naši parťáci smerovali zo Šraneckých pieskov k ďalšiemu naplánovanému cieľu. Bol ním vrch Pohanská nad obcou Plavecké Podhradie. Na tomto mieste sa kedysi nachádzalo najväčšie keltské mesto na Slovensku. Keltské oppidum malo tvar nepravidelného štvoruholníka s rozlohou 38 hektárov a predstavovalo významné mocenské stredisko. Dnes možno na tomto mieste pozorovať zvyšky opevnenia, ktoré bolo tvorené múrom z kameňov kladených nasucho a hlineným valom s drevenou konštrukciou. Na vrchole hradiska sa týčila osobitne opevnená akropola chránená ťažko dobytnou bránou s vysokou drevenou vežou. V areáli hradiska bolo množstvo obytných, hospodárskych a iných účelových stavieb, po ktorých dnes možno badať už len nerovnosti v teréne. Pohanská je vzácnym archeologickým náleziskom. V lokalite prebiehalo niekoľko archeologických výskumov, ktoré dokazujú osídlenie Pohanskej už v mladšej dobe kamennej. Vzácnej nálezy pochádzajú tiež z doby bronzovej, ide najmä o keramiku, ako aj bežný kuchynský riad. Pohanská predstavuje ideálne miesto nielen pre milovníkov našich dejín, ale aj turistov. Z vrcholu Pohanskej sa naskytá obmedzený, ale veľmi pekný výhľad na hrebene Malých Karpát, či do Záhorskej nížiny.

No a aká by to bola trasa na Pohanskú, keby nevyužili blízkosť ďalšieho historického skvostu. Len kúsok od tohto vrchu sa totiž nachádza zrúcanina stredovekého Plaveckého hradu. Hrad bol vybudovaný v 13. storočí a pre jeho strategickú polohu slúžil v rokoch 1256 až 1273 ako kráľovská pohraničná pevnosť. Postupne ho vlastnili Stibor zo Stiboríc, Seréďovci, Fuggerovci, Balašovci a Pálfiovci. Osudným sa mu stal rok 1706, kedy ho poškodilo cisárske vojsko. Zaujímavosťou je, že na Plaveckom hrade fungovala jedna z prvých tlačiarní na území dnešného Slovenska. Medzi najkrajšie miesta, ktoré sa zachovali dodnes sú veža, zvyšky renesančného paláca a delostrelecké bašty. Na Pohanskú, ako aj na Plavecký hrad sa vydali po Náučnom chodníku Plavecký kras, ktorého začiatok je v obci Plavecké Podhradie. Cestou späť do Rezortu si naša pätica urobila ešte zastávku v nie tak dávno mediálne známom Dvore u sedliaka, čo je reštaurácia na okraji Smoleníc. Po výdatnej večeri pozdravili aj rodáčku z Rimavskej Píly Vlastu Svinčiakovú, ktorá v spomínanej reštaurácii pracuje.

Kapitola štvrtá: 4. deň - Veľkonočná nedeľa - záver

Na Veľkonočnú nedeľu kresťania slávia zmŕtvychvstanie Ježiša. Jeho telo podľa Biblie uložili do skalného hrobu, útvaru na úpätí hory Golgota. Nie nie, do Golgoty by to bolo ozaj hodne ďaleko, tak tí dvanásti, čo sa neponáhľali domov navštívili aspoň blízky skalný útvar, v ktorého hlbinách sme spoznali krásy jaskyne Driny. Áno bola to poriadna drina rýchlym krokom vyšliapať do tých výšin kde sa nachádza, aby sme stíhali 1. vstup. Možno by sa zdalo, že názov jaskyne sa odvodzuje od výkonu, ktorý treba pri výstupe k nej vynaložiť, ale nie je to tak. Svoj názov získala z faktu, že sa rozprestiera pod vrchom Driny, kde hojne rastie krík Drieň. Jaskyňa Driny je jedinou sprístupnenou na západnom Slovensku a patrí medzi hlavné turistické atrakcie Malých Karpát. Prehliadkový okruh má dĺžku 450 metrov s prevýšením len 10 metrov. Na trase sme prešli 151 schodov a dĺžka prehliadky mala približne 40 minút. V útrobách jaskyne sme obdivovali a prechádzali cez úzke puklinové chodby. Podzemné priestory jaskyne skrášľuje bohatá sintrová výzdoba, pre ktorú sú typické záclony so zúbkovitým lemovaním. Nádherné boli aj sintrové vodopády, náteky, pagodovité stalagmity a rôzne formy stalaktitov. Nechýbali ani jazierka, ktoré sú napĺňané presakujúcou vodou. Po návšteve jaskyne nastal čas na rozlúčku s parťákmi a verím, že všetci z nás odchádzali plný nových poznatkov a zážitkov. A nie len z jaskyne, ale z celého štvordňového pobytu v Malých Karpatoch. Pre mňa osobne to boli rozhodne jedny z najkrajších sviatkov jari, strávené v lone prírody a v kruhu našej turistickej rodiny.

Evrlína Benkovie

a D.K.

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
MAREC 2023

SPOZNÁVAME SLOVENSKÝ KRAS NA JEDNEJ Z NENÁROČNÝCH TRÁS - 25. 3. 2023

Trasa: Ratkovská Suchá – Lipovec – Drienok – Španie Pole

5 hodín, 17 km, stúpanie....235 m, klesanie ...300 m

SPOZNÁVALI SME ZÁKUTIA GEMERA

V prvú marcovú sobotu, 04.03.2023, uskutočnil KST Dúbrava svoju dalšiu turistickú akciu. Opäť aj za účasti KOS-ákov. Fú, bolo to pre mňa celkom náročné, musela som sa totiž vysporiadať so svojou novou sociálnou rolou dvojitého agenta, keďže od tohto roku som už členkou oboch oddielov. Po príchode na parkovisko pri Bille pred pol ôsmou, mi bolo už na prvý pohľad jasné, že účasť bude hojná / asi 73 účastníkov/. A to až tak, že niekoľko skupiniek sa muselo prepraviť do Ratkovej autami. Tam po nich prišiel autobus, (potom ako vysadil prvú skupinu) aby ich dopravil na „štart“ v Ratkovskej Suchej. Z Ratkovskej Suchej sme išli  neznačenou cestou lesmi a lúkami do Lipovca. Počasie bolo nádherné. Nebo modré, bez jediného obláčika, svietilo slnko a aj blata bolo pomerne málo. To blato tu nespomínam náhodne - trápilo ma, že keď obyvateľ vody je vodník, či obyvateľ blata bude blatník (a obyvateľ priekopy priekopník). Podľa Dušana skôr vodniak, blatniak a priekopniak, ale asi si to ešte overím v Slovenskom jazykovednom ústave. Späť k túre - výhľady boli do ďaleka.Vidieť sa dala napr. Kráľová hoľa, alebo Kohút. V Lipovci sme si dali pauzu na miestnej známej vyhliadkovej oddychovej zóne. Novo osadené lavičky, stoly a ohnisko vo mne zapálili plamienok nádeje, že sa už ide opekať, ale to bolo jediné, čo tam horelo. Niekto mi totiž pripomenul, že opekať sa predsa bude až na Drienku. Po krátkej prestávke sme preto pokračovali ďalej, stále po neznačenej ceste, až k zrúcanine hradu Drienok. Asi po hodine a pol sme prišli do jeho blízkosti. Na hrad sa dalo ísť dvomi spôsobmi – buď po lesnej ceste, alebo skratkou (strmo hore). Ako som kráčala hore skratkou, pochopila som, aký ťažký život museli mať barbari-nájazdníci, ktorí podnikali nájazdy na hrady. Hrad je jedna z ôsmych zastávok 3,3 km dlhého náučného chodníka Drienok. Z hradu toho neostalo veľa, len základy, ktoré v priebehu času čoraz viac splývajú s prírodou. Z hradu sme sa (konečne) presunuli opekať k chate lesnej správy. Po opekaní nasledovala finálna destinácia - Španie pole. Tam som však, na rozdiel od ostatných 8 KOS-ákov, nedošla. Ja som sa pripojila ku skupinke, o ktorej by niekto mohol povedať, že sme sa stratili, no ja mám na to iný názor. Išli sme cestou, ktorá nebola mainstreamová. Ak by sme sa naozaj stratili, tak by nás ani Jiřinka (krycí názov Mapy.cz) nenašla, no nie? Všetko nakoniec skončilo dobre a ja som spokojná, po dobrej a vydarenej túre, úspešne dorazila domov. Rovnako, ako ostatní spokojní účastníci akcie.

Kristína Ištvánová,

Členka KST Dúbrava a hosťujúca členka KST TO KOS Rimavská dolina

---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

FEBRUÁR 2023

ZIMNÝ PRECHOD MURÁNSKOU PLANINOU, 45. ročník, účasť - 11. 2. 2023

Polookrúhleho ročníka tohto už celkom známeho prechodu sme sa rozhodli po rokoch opäť zúčastniť a svojou účasťou tak podporiť akciu obce Muráň. Konečný počet zástupcov z nášho oddielu sa ustálil na čísle 22. Trasa už tradične začína v sedle Javorinka a cez Veľkú lúku smeruje na Maretkinú. Tu je zároveň aj občerstvovacia zastávka s možnosťou zohriať sa čajom a pre náročnejších aj rumom. My sme k tejto možnosti ešte pridali aj malú,10 minútovú zachádzku za výhľadmi na Poludnicu. Po návrate z výhľadových brál a opätovnom sa zahriatí známymi tekutinami sme sa pobrali na spiatočnú cestu. Opäť na Veľkú lúku a odiaľ už len zostupom do Muráňa. Tu čakal na takmer 500 účastníkov guláš s možnosťou ho zapiť pivom. Nenáročnou trasou sme si aj my spríjemnili druhú februárovú sobotu za rovnako príjemného slnečného počasia.

9. 1. 2021 - ONDREJOV POCHOD VĎAKY.

Program a trasa sa nemenia.

- Presun do Rimavskej Bane autobusovým spojom o 7:00 z Tisovca. 

- Návšteva cintorína v R. Bani (hrob Ondreja Knappa)

9. 1. 2021 - ONDREJOV POCHOD VĎAKY.

Program a trasa sa nemenia.

- Presun do Rimavskej Bane autobusovým spojom o 7:00 z Tisovca. 

- Návšteva cintorína v R. Bani (hrob Ondreja Knappa)

- Pred záverom trasy možnosť individuálneho opekania údenín.

Registrácia záujemcov o individuálny prechod trasou SMS-kou na tel. čísle 0907 366 390.

- Pred záverom trasy možnosť individuálneho opekania údenín.

Registrácia záujemcov o individuálny prechod trasou SMS-kou na tel. čísle 0907 366 390.

- Pred záverom trasy možnosť individuálneho opekania údenín.

Registrácia záujemcov o individuálny prechod trasou SMS-kou na tel. čísle 0907 366 390.

ealizované s finančnou podporou Mesta Tisovec

Akcie v roku 2022 sa môžu uskutočniť a realizovať aj vďaka podpore mesta Tisovec.

9. 1. 2021 - ONDREJOV POCHOD VĎAKY.

Program a trasa sa nemenia.

- Presun do Rimavskej Bane autobusovým spojom o 7:00 z Tisovca. 

- Návšteva cintorína v R. Bani (hrob Ondreja Knappa)

9. 1. 2021 - ONDREJOV POCHOD VĎAKY.

Program a trasa sa nemenia.

- Presun do Rimavskej Bane autobusovým spojom o 7:00 z Tisovca. 

- Návšteva cintorína v R. Bani (hrob Ondreja Knappa)

9. 1. 2021 - ONDREJOV POCHOD VĎAKY.

Program a trasa sa nemenia.

- Presun do Rimavskej Bane autobusovým spojom o 7:00 z Tisovca. 

- Návšteva cintorína v R. Bani (hrob Ondreja Knappa)

Realizované s finančnou podporou Mesta Tisovec

Akcie v roku 2022 sa môžu uskutočniť a realizovať aj vďaka podpore mesta Tisovec.

9. 1. 2021 - ONDREJOV POCHOD VĎAKY.

Program a trasa sa nemenia.

- Presun do Rimavskej Bane autobusovým spojom o 7:00 z Tisovca. 

- Návšteva cintorína v R. Bani (hrob Ondreja Knappa)

9. 1. 2021 - ONDREJOV POCHOD VĎAKY.

Program a trasa sa nemenia.

- Presun do Rimavskej Bane autobusovým spojom o 7:00 z Tisovca. 

- Návšteva cintorína v R. Bani (hrob Ondreja Knappa)

9. 1. 2021 - ONDREJOV POCHOD VĎAKY.

Program a trasa sa nemenia.

- Presun do Rimavskej Bane autobusovým spojom o 7:00 z Tisovca. 

- Návšteva cintorína v R. Bani (hrob Ondreja Knappa)