ROK 2017

JANUÁR 2017

33. Ondrejov pochod vďaky odštartoval turistickú sezónu 2017

v KST TO KOS Rimavská dolina

 

Náš predseda vraví, že na turistickú akciu neprídu len chorí, alebo leniví. Podotkol, že je rád, že medzi tieto dve skupiny nepatríme my devätnásti, čo sme sa v prvé novoročné sobotné mrazivé ráno, 7. januára 2017 zišli v Rimavskej Bani na prvej našej oddielovej akcii. Mínus 20˚C hneď na úvod nás síce prebralo z vianočného leňošenia a prejedania, ale o to išlo a vôbec nám to nevadilo.

Ako každý rok, prvá zastávka bola v cintoríne. Spomenúť si na spoluzakladateľa nášho klubu, Ondreja Knapa. Položili sme kyticu, zapálili sviečky. Je to už 13 rokov, čo nie je medzi nami a práve toľko rokov nesie táto akcia, pôvodne Pochod vďaky, aj jeho meno. Cestou z cintorína sme sa ešte pozreli na prípravy k obecnej zabíjačke pri Obecnom úrade v Rimavskej Bani. Vidina zabíjačkovej kapustnice a iných dobrôt pri návrate z túry mnohých potešila.

Ráno bolo iskrivé, obloha nádherne modrá. Viditeľnosť z Kraskovskej pastvy až na Kráľovu hoľu. Cestou k pamätníku išli niektorí po štátnej ceste, iní tou zaujímavejšou trasou, lesom. Tradičná zastávka počas cesty poslúžila na informáciu pre našich dvoch nových účastníkov, ale potešila všetkých zúčastnených. Je tajomstvom, no kto nový sa rozhodne pridať o rok, dozvie sa.

Pri pomníku na počesť obetiam 2. svetovej vojny sme zapálili sviečku, pospomínali, konalo sa prekvapenie

a pokračovali sme ďalej. Ďalšia príjemná zastávka bola v lese na stálom mieste, kde opekáme klobásky.

Dobrovoľníci vyniesli náklad, rozložili ohník a my, sťaby 12 mesiačikovia v počte 19, sme sa hriali

a opekali. A aj spev sa tohto roku konal. Bolo veselo.

Škoda, že nebol sneh, inokedy totiž býva pri zostupe do Rimavskej Bane aj sánkovačka na igelitoch. Pri obecnom úrade sa už šírili všelijaké vône. Klobása bola, aj hriatô, no kapustnica nás ešte nečakala. Niektorí si dopriali z pripraveného, no tí, čo chceli kapustnicu si „utreli ústa“. Dlhšie čakať sa nechcelo a išlo sa domov. Mínusy na teplomeri už nikoho nezaujímali, túra sa vydarila a s chuťou pokračujeme v roku 2017.

 

Na záver pár viet na zamyslenie...

Kolektívny narcizmus je narcizmus chudobného človeka. Bohatý človek, mocný človek má dosť možností, aby svoj narcizmus podporil peniazmi, mocou, prvkami reality, ktoré mu dávajú pocit moci. Ale čo má chudobný človek? A nemám tým na mysli len chudobného človeka, ale aj priemerného človeka. Je niekde zamestnaný, nemá čo povedať, bojí sa svojich súperov, celý jeho život je potkaní závod – koho potom môže ohúriť? Možno svojho malého syna a svojho psa, no chlapec vyrastie a jeho žena sa tiež naučila postarať sa sama o seba. Ale keď má možnosť zapojiť sa do kolektívneho narcizmu, keď sa cíti súčasťou národa, môže si povedať „som najväčší, som lepší ako ktokoľvek iný.“ Tak sa oddáva tomuto narcistickému prežívaniu, no keďže je rozšírené na celú skupinu, existuje konsenzus medzi všetkými členmi skupiny. Týchto ľudí spája a posilňuje, keď môžu spoločne vyjadriť svoju vieru vo vlastné výnimočné vlastnosti. Toto nazývajú nacionalizmom, to je počiatok väčšiny vojen.“ Erich Fromm, Umenie počúvať, Citadella 2015,str.233

 

Ľudmila Pánisová

-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

6.SPOMIENKOVÝ VÝSTUP NA HRADOVÚ sa konal v piatok, 27. januára od 16-tej hodiny.

Výstup, tento rok pri príležitosti 72. výročia oslobodenia Tisovca, sa niesol v družnej atmosfére za účasti 30 členov TO KOS a 3 nečlenov. Počet vynesených a zapálených kahancov: cca 126.

Na druhý deň priestor pod zástavou na vyhliadke upravili do pôvodného stavu a kahance zniesli Ján Bútor, Martin Kuchta a Milan Slabej st.  Ďakujeme.

----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

 

ZIMNÝ SLOVENSKÝ RAJ ZNOVA NESKLAMAL

Je 28. január 2017, mrazivé ráno a 12 turistov sa chystá na tretiu akciu v poradí, podľa nášho schváleného plánu na rok 2017. Táto musela byť časovo posunutá z pôvodného termínu 11.2., a to práve z obavy prípadného možného februárového oteplenia a tým vlastne znemožnenia uskutočniť náš zámer prejdenia zamrznutým korytom Hornádu.
Ráno o 7. hodine sa autami presúvame do jednej zo vstupných brán Slovenského raja, na Podlesok. Odtiaľ už po modrej značke naše kroky vedú do hrdla Hornádu, kde sa nám o malú chvíľu začínajú objavovať nádherné zimné scenérie, ktoré dokáže v tomto ročnom období vytvoriť len matka príroda. A tak si všetci vychutnávame pohľady na okolitý kaňon
odspodu, čiže z akéhosi podhľadu, čo v inom ročnom období nie je možné vidieť. Pritom zvažujeme každý jeden krok praskajúceho ľadu, aby sme náhodou neabsolvovali nedobrovoľný ľadový kúpeľ.Treba dobre počúvať, lebo ľad svojimi praskavými zvukmi varuje pred nebezpečenstvom preborenia. Mladí členovia oddielu idú prví, vyslaní ako prieskumníci
a šantia na ľadovom povrchu, ktorý je miestami taký hladký a šmykľavý, že musíme vyvinúť značné úsilie udržať sa na nohách. O niekoľko metrov prechodu sa ale presviedčame, že ľad je naozaj dostatočne hrubý a tým pevný a bezpečný. Na mnohých miestach pod skalnými prevismi, v skalných otvoroch, či tam kde do rieky ústia menšie vodné toky, pozorujeme rôzne ľadové výtvory tvoriace nádhernú kulisu tohoto ľadového kráľovstva. S hlavami vytočenými na všetky strany, kochajúc sa nádherou okolia Hornádu sa postupne dostávame k Letanovskému mlynu. Po krátkej prestávke na občerstvenie a potom tou istou trasou, vraciame sa na miesto vstupu do Kláštorskej rokliny. Cestou späť už stretávame množstvo ďalších turistov a vyzerá to tu už ako na korze. V Kláštornej rokline naťahujeme na nohy turistické mačky, lebo terén je silne zľadovatelý a hrozí riziko pádu a prípadného následného úrazu. Z rokliny asi po hodinke vystúpime na slnkom zaliatu pláň Kláštoriska, odkiaľ sa nám naskytnú nádherné výhľady na končiare Vysokých Tatier. Potom už len zdolať posledný úsek nášho putovania na parkovisko v Podlesku.

Ďalší krásny zážitok, čo určite potvrdia aj ostatní spolupútnici. Iba škoda, že sme sa oň nemohli podeliť viacerí.

                                                              Cyril Huňa,

                                           člen KST TO KOS Rimavská dolina

------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

FEBRUÁR 2017

43. zimný výstup na Tŕstie opäť aj s účasťou KOS-ákov

Naše mestečko Tisovec je situované v údolí rieky Rimavy, obklopené prekrásnou prírodou Slovenského rudohoria. Každoročne, vždy vo februári, organizujú kolegovia z KST Tisovec výstup na jeden z našich okolitých vrchov, Tŕstie. Akcia je už akousi tradíciou. Za celé tie roky sa vymenili ľudia, zmenil sa aj charakter krajiny, no napriek tomu bol každý z ročníkov určite čímsi výnimočný. Počas výstupu sa stretávajú nielen dávni kamaráti, ale pribudnú aj nové tváre a zúčastňujú sa ich aj deti. Trasa je nenáročná a 5 informačných panelov nás po šiestich kilometroch zavedie do srdca tisovskej prírody. A tie výhľady skutočne stoja za to!

Po ôsmej hodine ráno prichádza vlak od Rimavskej Soboty a priváža našich priateľov, ale aj turistov z iných turistických klubov. Vykračujeme po skupinkách, kto ako vystačí s dychom, pomaly stúpajúc cez Láň po pevnej snehovej pokrývke. Sneh sa ešte stále drží na týchto miestach a spolu so žltou turistickou značkou nás sprevádza miernejším úsekom cesty pod Čiernou horou. Postupne vchádzame do jej temného náručia, kde nás trošku potrápi prudším stúpaním. Smerujeme k druhému informačnému panelu náučného chodníka nad studničkou. O niečo neskôr osviežení malou pauzou pokračujeme na Pasiečky. Z nej sú čarovné výhľady na Kochy, Hradovú, Vysoký vrch, Kozák, Šajbu, Voniacu, Muránsku planinu a časť východných Nízkych Tatier spolu s Kráľovou hoľou. Cestou kde-tu márne hľadáme biele hlávky snežienok, malých poslov jari. Minulý rok nás sprevádzali chodníkom, avšak v  týchto dňoch, zdá sa, ešte nenadišiel ich pravý čas. V lokalite zvanej Pavlovka prichádzame k 3. panelu náučného chodníka. Príroda nám ponúka pekný obraz na južnú a západnú stranu Slovenského rudohoria a blízku Ostrú. Pohľadom spočiniem aj na obľúbenej Hradovej a vedľa v diaľke si lenivo leží majestátny „stôl“, Klenovský Vepor. Počasie je po celý dnešný deň svojhlavé a tu, vo vyšších polohách sa postupne začína meniť. Zmena je citeľná v porovnaní s tým, že sme vykročili z ponurého, sychravého mesta a tu vchádzame do slnkom zaliatej krajiny. Zlatisté lúče sprevádzajú naše kroky zalesneným hlavným hrebeňom až na vrchol Tŕstia (1121 m. n m.). Pod vrcholom nemôžeme odtrhnúť pohľad od panorámy Muránskej planiny, Nízkych aj Vysokých Tatier a Stolických vrchov. Na temene Tŕstia prechádzame popri studničke až k mohyle starého otca Dr. V. Clementisa, Václava Vraného, predchodcu a priekopníka organizovanej turistiky v Tisovci. Václav Vraný bol pedagóg, prírodovedec a zanietený botanik. Obľúbené prechádzky v okolitej prírode boli zároveň jeho životným poslaním, pri ktorom zozbieral rôzne druhy rastlín a kvetov do mnohých herbárov. Kráčame po jeho dávnych chodníčkoch a očami pohládzame krajinu, na ktorú sa aj on tak rád díval. Mal v tých momentoch tiež rovnako krásne pocity voľnosti, slobody ducha, spolupatričnosti a súzvuku s matkou prírodou, ako ja teraz? Posledný jeho výdych patril napokon tomuto miestu, ktoré zanechávame za sebou spolu s informačným panelom opisujúcim dielo a život tohto pozoruhodného človeka. Prichádzame k rázcestiu turistických značiek na Tŕstí a následne k cieľu našej dnešnej cesty. Ovzdušie na chate sa nesie v príjemnej atmosfére spolu s občerstvením v kruhu priateľov turistov. Pozornosť púta výstavka fotografií Milana Slabeja. Nasleduje spoločné fotenie pred chatou, pri ktorom si vychutnávame svieži vietor a tvár nám pohládzajú drobné snehové vločky. Postupne sa chystáme na zostup rovnakou trasou späť do Tisovca. Napokon nadišiel čas rozlúčky zároveň s prísľubom „teda opäť sa vidíme v zdraví o rok“. Určite áno, najprv však musí jarná zeleň odovzdať žezlo letu a potom,  až keď medená jeseň ustúpi snehobielej zime, uvidíme sa znovu. Dovtedy na nás čaká ešte množstvo túr a zážitkov, o ktoré sa potom budeme môcť navzájom podeliť.

Andrea Blahová

------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

MAREC 2017

Cesta do minulosti na dvoch hradoch Salgó a Šomoška v dvoch štátoch

Rýchlo, ako nespútaná voda v rieke ubehli dva roky, kedy nás naše túlavé nohy naposledy zaviedli do Maďarska na Modrastú horu. Dňom sa vtedy spúšťal dážď a vo vyšších polohách nás ešte k tomu prekvapil sneh. Biele chumáče pokrývali chodník a nám nezostalo iné, len si chumelicou pomaly raziť cestičku až na samotný vrchol hory Kékes.

Takmer presne na deň, len s miernym odstupom času mieria na maďarskú hranicu opäť dva autobusy. Tentokrát s 86 turistami. Dáždik vytrvalo bubnuje na okná a neutícha ani vtedy, keď vystupujeme na parkovisku za obcou Salgóbánya. Pravda odveká potvrdzuje, že boj s prírodou je vopred prehratý boj. Okrem toho sme predsa nejakí túlavý vlci, ochotní, prispôsobiví prostrediu a okolnostiam. Miernym stúpaním lesným chodníkom prichádzame kamenistým terénom postupne cca po 15 minútach na hrad Salgó. Celý dnešný deň sa bude niesť v duchu minulosti. Dejiny vraj píšu tí najsilnejší a najodhodlanejší, tak teda vykročte spolu so mnou o niekoľko storočí späť do histórie.

Ocitáme sa v 13.storočí. Simon z rodu Kačičovcov začal stavať maďarský hrad Salgó. Hradné múry sa postupne dvíhajú na vysokom sopečnom brale vo výške 625 m.n.m. nad obcou Salgóbánya. Traja majestátni kamenní strážcovia, hrady Salgó, Šomoška a neďaleký Fiľakovský hrad sú situované vo vzájomnej blízkosti. Ochraňujú obchodnú cestu smerujúcu severojužným smerom, najmä pred vpádom nepriateľa. Hrad postupne mení viacerých majiteľov a v 18. a 19. storočí patrí do vlastníctva rodu Jankovichovcov. Od roku 1938 sa týči na najvyššom bode hradu rozhľadňa, ktorú obkolesujú už iba základy múrov. My v tejto chvíli vstupujeme dreveným schodiskom do udržiavanej veže. Výhľady sú skúpe, tam niekde v hmle, ktorá nás neustále sprevádza, môžeme len tušiť v diaľke Lučenskú kotlinu s Fiľakovom a Fiľakovským hradom. Pri odchode niekdajšou hradnou bránou prechádzame okolo bazaltových stĺpov na ktorých stojí pamätná tabuľa venovaná spomienke na slávneho maďarského básnika Sándora Petőfiho. Navštívil tento hrad v roku 1845. Spod múrov hradu Salgó pokračuje trasa po červenej turistickej značke smerom na Eresztvény. Len tri oddychové kilometre privádzajú naše kroky do dedinky Somoskő. A onedlho sa opäť ocitáme v minulosti. Na hrade Šomoška (505 m.n.m). Pri porovnaní s hradom Salgó je hrad Šomoška situovaný o vyše sto metrov nižšie. Jeho ruiny sa rozkladajú v chotári obce Šiatorská Bukovinka v Lučeneckom okrese a ležia v bezprostrednej blízkosti slovensko-maďarskej štátnej hranice nad maďarskou obcou Somoskő (Šomoška). Vlastne celý hradný kopec tvorí národná prírodná rezervácia Šomoška. Hrad mal vo víre storočí viacero názvov. V roku 1323 sa nazýva castrum Somoskw, Somoskew znamená Drieňový Kameň. Hrad začínajú stavať v rozmedzí 13. a 14. storočia Kačičovci. Ako stavebný materiál využívajú čadičové kvádre, ťažené priamo v hradnom kopci. Keďže sú pozostatkom ešte z vulkanickej činnosti, je to prirodzená voľba. Pri stavbe sa podarí odkryť povestný „kamenný vodopád“ starý 4 milióny rokov. Vznikol z bazaltovej lávy, ktorá stuhla v kráteri bývalej sopky pod zemským povrchom. Porážkou povstania Františka II. Rákocziho, ktorého vojská hrad v roku 1703 dobyli bol cisárskym vojskom zbúraný a od tých čias sa nachádza v ruinách. Hrad je súčasťou Náučného chodníka Somoška, ktorý prechádza rovnomennou Národnou prírodnou rezerváciou. Dôvodom ochrany je nielen zachovaný vulkanický reliéf, ale aj pestrá mozaika rastlinných a živočíšnych spoločenstiev. Veľká časť materiálu použitá na chodníku má pôvod zasahujúci až do doby ľadovej. Popod hrad sa tiahne Kamenné more, okolo ktorého prechádzame značenou trasou smerom na Mačaciu (460 m.n.m). Po ceste natrafíme na násyp bývalej banskej železnice s banským huntíkom. Na Mačacej sa nachádza kedysi preslávený kameňolom a drevená vyhliadková veža. Chodník lesom nás napokon zavedie až na parkovisko.

Ako to už občas na našich akciách chodí, občas sa nájde aj pár zatúlancov a čuduj sa svete vedených stále tými istými členmi, čo majú už asi akoby záľubu strácať sa a stále sa na akciách ponáhľať. Tentoraz sa to stalo asi aj preto, že znova nepočúvali inštrukcie na začiatku trasy a dali počas prechodu maďarským územím a ich nekvalitným chaotickým turistickým značením na svoju nesprávnu intuíciu. Od hradu Salgó ich nohy zaviedli inou, neplánovanou trasou, z ktorej sa museli potom vracať na tú správnu značku. Celkom si tak pôvodnú trasu predĺžili o cca 7 kilometrov Počkali sme chvíľu na hrade Šomoška a aspoň sme sa dozvedeli načo svojimi tuláckymi cestičkami natrafili.

Domov odchádzame bohatší o nové zážitky ale i vedomosti. História je svedectvom minulosti a mnoho príbehov si navzájom odovzdávame z generácie na generáciu. Tie ostávajú nielen v slovách, ale i v našich činoch. Sú všade navôkol kam oko dovidí, v horách, bralách a kameňoch, ako i v meniacej sa tvári ročných období. Raz tu aj my čosi po sebe zanecháme.

 

Andrea Blahová

-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

APRÍL 2017

 

Za vôňou medvedieho cesnaku

Nastal čas dozrievania medvedieho cesnaku v našich lesoch. A keďže jeho zber sa odporúča pred rozvitnutím, termín ostatnej turistickej akcie "Za vôňou medvedieho cesnaku", ako ju poeticky nazval jej vedúci Cyril Huňa, určila príroda sama. V druhú aprílovú sobotu sa nás celkom stretlo 25 turistov, aby sme sa spoločne vydali za vôňou spomínanej rastliny.

Hlavný zraz účastníkov bol o 9:00 hod. na železničnej zastávke Michalová. Spôsob dopravy na miesto zrazu bol voliteľný. Traja kondične zdatnejší členovia absolvovali celú trasu už z Tisovca na bicykloch. Niektorí dorazili autami a väčšina dala prednosť vlakovej doprave. Po úvodných inštrukciách vedúceho akcie sme spoločne vyrazili. Cesta bola príjemná, s miernym prevýšením. Spočiatku asfaltová, neskôr lesná s kamenistým povrchom. Počasie nás tešilo. Po troch chladných, upršaných a veterných dňoch bola sobota konečne bez dažďa a tak sme si trochu užili aj slnečných lúčov. Miestami vykuklo slniečko, občas osviežil chladnejší vetrík, zima však nikomu nebola. Asi po dvoch hodinách bolo už z diaľky niekoľko stoviek metrov cítiť cesnakovú vôňu šíriacu sa od samotného ložiska výskytu. Nedalo sa odolať a tak pár liečivých lístkov skončilo snáď u každého účastníka. Tentokrát sme si odnášali nielen dobrý pocit zo zdravého pohybu a spoznania nových častí prírody, ale aj niečo z prírodnej lekárne.

Účinky listov medvedieho cesnaku sú rozsiahle. Už počas trasy sme sa o nich rozprávali a vzájomne si poradili, ako je možné ho uskladniť. Jeden zo spôsobov je listy umyť, nechať na sitku odkvapkať, následne ich zomlieť na hustej riečici a naplniť do vaničky - výrobníka na ľadové kocky. Potom už stačí len dať zamraziť a po zmrazení kocky pomletého medvedieho cesnaku vyklopiť a preložiť do plastovej nádoby a uskladniť v mrazničke. Podľa potreby si zo zmrazených kociek môžeme odoberať a pridávať do jedál. Iným spôsobom úpravy a uskladnenia medvedieho cesnaku je urobiť z neho olejové pesto a používať ho bežne, ako iné pestá.

Ďalšiu plánovanú akciu máme za sebou. Všetci, bez ujmy na zdraví, sme sa v odpoludňajších hodinách vrátili obohatení o nové poznania domov.

Dĺžka cyklo trasy: 54 km  Dĺžka pešej trasy: 13 km

Valéria a Cyril Huňovci,
KST TO KOS Rimavská dolina

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Po zbojníckych chodníčkoch Juraja Jánošíka v nežnom náručí Malej Fatry

   Pre kresťana nesie Veľká noc v sebe posolstvo zmŕtvychvstania. V pohanských časoch však bola hlavne oslavou prichádzajúcej jari, čo symbolizovalo aj pálenie Moreny. Tak, ako sa príroda postupne prebúdza z dlhého zimného spánku, pomaličky, potichučky sa k nám zakráda jar. Prichádzajúcu jar nám oznamujú aj prví jarní poslovia. My sme tiež akýsi veselší a otvorenejší.

 S prísľubom jari v pätách a zo sychravého Tisovca odchádza naša 28 členná zostava v autách na predveľkonočný pobyt do Malej Fatry. Ubytovanie máme zabezpečené v Terchovej, v časti Biely potok v malom rodinnom penzióne rovnakého mena. Obklopuje nás nádherná príroda Vrátnej doliny.

V piatok na nás čaká hneď z rána prvá túra. O 9:00 dvíhame oči k oblohe, ktorá neveští nič dobré. V autách sa presúvame k 15km vzdialenej chate Vrátna. Lanovka nás dopravuje na jej hornú stanicu. Vystupujeme v zasneženej krajine, navyše ponorenej do hustej hmly. Načali sme hrebeňovku Malej Fatry na Snilovskom sedle (1524m) a zelené značenie nás privádza na Chleb (1645m). V spoločnosti neutíchajúceho studeného vetra, ktorý nás spolu s červeným tyčovým značením sprevádza až na Hromové (1636 m). Za Hromovým nasledujú Steny a Poludňový Grúň (1460m). Hmla sa pomaly pretrháva a pred nami sa otvára krajina s krajšími výhľadmi na okolité vrcholy hlavne Veľký a Malý Rozsutec, Stoh. Trasa vedie nezalesneným terénom vysokohorského charakteru. Od vrcholu Poludňového Grúňa k chate na Grúni nasleduje náročnejšie strmé klesanie cca 500 výškových metrov na dĺžke 1,5 km. Počas zostupu zastavujem svoje kroky a len tak v tichu a samote s nádychom horského vzduchu vnímam krajinu vôkol seba, vychutnávajúc si tento jedinečný moment spolupatričnosti s prírodou. Ozaj občas stačí len málo k úplnej spokojnosti. Prichádzame ku Chate na Grúni, odkiaľ už nemáme ďaleko späť k autám na parkovisku pri Chate Vrátna, kde sme ráno začínali túru. V blízkosti chaty Vrátna sa nachádza symbolický cintorín, venovaný mŕtvym na pamiatku a živým pre výstrahu. Veru, je to tak! Bohužiaľ, dosť často preceňujeme svoje sily a neuvedomujeme si, aký je život krehký a vzácny. Cestou do penziónu sa poniektorí zastavujeme ešte v Terchovej, kde sa práve konajú celoslovenské Cyrilometodské dni s Krížovou cestou. Terchová je rodnou dedinou Juraja Jánošíka, ľudovou slovesnosťou idealizovaného slovenského hrdinu. Veľký piatok bol teda pre nás pestrý po všetkých stránkach. Príjemne naladení pri spoločnej večeri a s dobrou náladou a spomienkami na veselé zážitky z akcií rokov minulých už plánujeme ďalší deň.

V sobotu nás čaká túra do Jánošíkových dier a na Malý Rozsutec. Podľa starej legendy si Juraj Jánošík ukrýval poklady v Dierach a zem ich otvorí len poctivým ľuďom s dobrým srdcom. „Nebolo to moje, nebude to vaše, ale len toho, kto šabľu za pravdu opáše.“ Týmito slovami sa k nám prihovára Jurko z dávnej minulosti v diele Jána Bottu, Smrť Jánošíkova. Povestné Jánošíkove diery tvorí sústava tiesňav a kaňonov s vyše dvadsiatimi vodopádmi s výškou od 1 do 5 metrov. Diery pozostávajú z troch častí: Dolné, Horné a Nové diery. Veľmi dlho ich formoval Dierový potok, ktorý nimi preteká. Na trasu odchádzame v ranných hodinách priamo od penziónu, aby sme na rázcestí po zelenom značení nasmerovali naše kroky k Dolným a Novým dieram, ktorými je vybudovaný náučný chodník. Za pomoci rebríkov, reťazí a kovových lávok zvládame trasu, miestami pripomínajúcu Slovenský raj, s ľahkosťou. Najkrajšou časťou Dier sú však Horné diery s najväčším počtom vodopádov a rebríkov, ktoré nás sprevádzajú modrou značkou až do sedla Medzirozsutce (1200 m.n.m.). Horské lúky s Malým Rozsutcom (1344 m n. m.) sú prekrásne a zo sedla na vrchol nám to trvá už len cca 20 minút. Prudšie stúpanie skalnatým terénom hravo zvládame za pomoci reťazí až napokon vystupujeme na vrchol Malého Rozsutca. Z jeho vrcholu sa pred nami otvára malebná krajina s výhľadom na Veľký Rozsutec, včera prejdený hrebeň Malej Fatry, Choč, či na dedinu Terchová. Zostup nasleduje strmým suťovým žľabom. Večer nám opäť ubieha s humorom, zážitkami a v pohodovej nálade až do neskorých nočných hodín.

V nedeľu ráno prichádza chvíľa rozlúčky. Domov odchádzame s vedomím, že každý z nás má tú vzácnu možnosť voľby ako a kde strávi svoj voľný čas. Vybrali sme si opäť pobyt v lone slovenskej prírody, ktorá je nevyčerpateľným žriedlom nielen zážitkov, ale aj prameňom nekonečnej energie.

Andrea Blahová, KST TO KOS Rimavská dolina

------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

34. VÝSTUP NA HRADOVÚ

22. apríl 2017 bol dňom našej tradičnej oddielovej akcie. Obľúbená majestátna Hradová privítala v tento deň 14 členov TO KOS a 19 hostí, t.j. turistov neregistrovaných v našom občianskom združení, ktorí sa spoločne s nami výstupu zúčastnili. Boli to kolegovia turisti z Hnúšte, Rimavskej Soboty, či z okolia Lučenca. Počasie akcii opäť prialo a po predpovediach, ktoré neboli príliš naklonené turistike, nás napokon príjemne prekvapilo. Všetci účastníci akciu zvládli bez újmy na zdraví a v príjemnej atmosfére. Záverečný zostup spod Okrúhlej skaly si zvolil každý podľa svojej vôle a tak okrem tradičnej okružnej žltej značky ponad Kordove lúčky, kam smerovala väčšina turistov, zišli niektorí aj na opačnú stranu nad Rejkovo a cez Krivú do mesta a kolegovia z Hnúšte sa vydali spod Hradovej až na Ráztočné. Hradovou sa to v tento deň naozaj turistami len tak hemžilo. Okrem nás absolvovala prechod aj väčšia skupinka turistov z Banskej Bystrice. Hradová je naozaj náš najväčší magnet pre turistov a sme na ňu právom aj hrdí. Tak teda zasa o rok. A to už na jubilejnom, 35. výstupe!

D.K.

http://www.rimava.sk/spravy-z-regionu/na-hradovej-sa-stretli-turisti-vsetkych-klubov-z-okresu-rimavska-sobota/

------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

M Á J   2017

47. výstup na Ostrú

v znamení 50. výročia turistiky v Hnúšti

aj s účasťou TO KOS Rimavská dolina

6. máj 2017

   „Máj, máj, máj, zelený pod oblôčkom sadený“ znejú slová starej ľudovej piesne, v ktorej sa prihovára otec synovi a matka dcére už po celé generácie. Samotné sadenie májov bolo od nepamäti najkrajším a najznámejším ľudovým zvykom vítania jari. Zastavme v dnešný májový deň svoje uponáhľané kroky, stíšme na chvíľku svoju myseľ a nadýchnime sa prítomnosti. Cítite tú omamnú vôňu, ktorú prináša sad kvitnúcich čerešní, alebo rozkvitnutej lúky? Počujete ten dlho očakávaný spev storakých vtáčích hláskov, ktorý sa rozlieha našou krajinou? V prvú májovú sobotu vtáčí štebot aj nás prebudil do práve sa rodiaceho nového, slnečného rána a príroda priam pozývala do svojho voňavého náručia. Z ruchu mestečka smerujú naše kroky od každodenných povinností opäť do sveta zelene a ticha. Autobusom, poniektorí vlakom, sa presúvame do obce Rimavská Píla. Tu začína trasa 47. výstupu na Ostrú, ktorý každoročne organizujú naši kolegovia a priatelia turisti z KST Hnúšťa. V tomto roku zároveň oslavujú 50. výročie organizovanej turistiky v Hnúšti. Pozvanie pripomenúť si toto ich jubileum spolu s nimi prijalo aj 21 členov nášho oddielu. Z Rimavskej Píly pokračujeme na sedlo Prieslopky. Odtiaľ je to už k poľovníckej chate pod vrcholom Ostrej len chvíľka. Kráčajúc k vrcholu sa neustále otáčame za nádhernými panorámami s Klenovským Veprom, Nízkymi Tatrami, Kráľovou hoľou, či Muránskou planinou. Stojíme a len tak sa dívam, spolu s priateľmi, aj na starobylý hrebeň našej Hradovej s tróniacou Okrúhlou skalou. Okolité vrchy nás objímajú a spolu s údoliami sa tiahnu ďalej, než oko dovidí. Na chate nás už čakajú naši turistickí priatelia s občerstvením. Po pripomienke výročia turistiky v Hnúšti, po gratuláciách a darčekoch nasleduje spoločné posedenie spojené so spomienkami na staršie i nedávne túry a napokon návrat. Ten absolvuje väčšina účastníkov zostupom do Hnúšte. Členovia nášho klubu zvolili pre návrat zostup späť na sedlo Prieslopky a potom cez sedlo Babiná a Rejkovo do Tisovca.

Občas sa mi nedarí nájsť vhodné slová, ktorými by som opísala pocity z  jedinečných chvíľ strávených pohľadmi upretými na okolitú krajinu. Tie pocity je najlepšie iba prežiť.

Andrea Blahová,

KST Turistický oddiel KOS Rimavská dolina

-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Potulky Krupinskou planinou

   Dejiny nášho národa kráčajú ruka v ruke s tradíciami, ktoré nám tu naši predkovia s láskou zanechali a bez sebapoznania niet ani sebauvedomenia. Preto by sme nemali nikdy zabúdať na to, kto sme. Vykročte teda spolu so mnou na potulky po chodníčkoch, na ktorých sa história navzájom prelína s tradíciami našich prarodičov.

Radi sme spoznali niektoré zákutia a zaujímavosti Krupinskej planiny. 13. mája 2017 sa 49 členná skupinka turistov nášho oddielu prešla severným okruhom náučného chodníka v obci Hrušov, potom vystúpili k rozhľadni na Opavskej hore a ďalšie výhľady si vychutnali aj z Kamenného vrchu nad obcou Kosihovce. Hlavným cieľom akcie a teda záverečnou lahôdkou dňa bola návšteva Pustého kostola pri dedinke Veľká Čalomija.

V malebnej obci Hrušov nás cestičky Hrušovského náučného chodníka prevádzajú po zelenej značke 6 km popri najstarších pamiatkach miestnej ľudovej architektúry. Prekrásne zákutia tohto kúska našej slovenskej prírody nesú v sebe pečať dávnej minulosti, spolu s odkazom na osídľovanie miestnych lazov. Tlmočia nám dávne posolstvo, ako sa tu na dedine kedysi v minulosti žilo. Ešte stále kde-tu doznievajú slová ľudových piesní, za tónov ktorých sme i my všetci vyrastali. Tie im uľahčovali a spestrovali chvíle pri domácich prácach gazdiniek v domácnosti, ako  i pri zadovážení obživy. Žili životmi, ktoré vypĺňali prácou na poliach a pri rôznych remeslách. Do kováčskej vyhne, ktorú si so záujmom prezeráme prezentujúcej kováčske remeslo v obecnej dielni zrekonštruovanej v pôvodnom štýle, akoby sa mal už každú chvíľu vrátiť majster kováč. A ľudový kamenný dedinský dom s pivnicou je kultúrnou pamiatkou, zariadený v duchu časov minulých. Z kamenných pecí ešte zaváňa vôňa pradávneho spôsobu pečenia chleba. Laznícke gazdovstvo sa rozprestiera v osade Lazy, kde ako nemý svedok dávnej minulosti stojí kamenný roľnícky dom až z roku 1878 so slamenou strechou. Uhliarska míľa nám priblížila prácu uhliarov pri výrobe dreveného uhlia. Miestnou zaujímavosťou sú Tufopieskové pivnice, ktoré dokumentujú prácu vo vinohrade a pivniciach. Najstaršie zachované laznícke letné obydlie roľníka sa nachádza v osade Jablonec. Na kopci Stráňa prichádzame ku Kalvárii, od ktorej sa nám ponúka výhľad na dedinu pod Kalváriou. Z rozhľadne na Prašnom vrchu vidíme celé lazy ako na dlani.

Keď už sa nachádzame v tak prekrásnom kraji plnom zaujímavostí, nedá nám nenavštíviť aj 20 metrov vysokú šesťposchodovú drevenú vežu na kopci Opavská hora (577 m n.m.), dokončenú v roku 2014. Z jej najvyššieho poschodia je dokonalý kruhový výhľad od východu až po juhozápad. Bukové vrchy, Mátra, Cserhát až po Pilišské vrchy nad Ostrihomom. Juhozápadne sa tiahnu slovenské kopce. Okrem toho už vidíme aj náš tretí cieľ, Kamenný vrch.

Autobusom prichádzame do obce Kosihovce, z ktorej vedie na Kamenný vrch značkovaný turistický chodník. Pôsobivá krajinárska dominanta bola vyhlásená i za prírodnú pamiatku. Vrch je zalesnený, ale jeho vrcholovú časť tvoria holé skalné bralá. V lokalite sa vyskytuje veľké množstvo skamenených zvyškov prastarých morských rastlín.

Našou poslednou zástavkou bol Pustý kostol v chotári juhoslovenskej obce Veľká Čalomija. Novo- zrekonštruovaná ruina takmer tisícročného Pustého kostola patrí k najstarším sakrálnym stavbám na Slovensku. Kostol postavili niekedy v 11. - 12. storočí na mieste dávneho pohanského pohrebiska. V období tatárskych nájazdov bol zničený, no ešte v stredoveku sa dočkal obnovenia a fungoval až do roku 1868. Lokalita Pustého kostola predstavuje významné archeologické nálezisko. Našlo sa tu niekoľko staroslovanských hrobov, a tiež prevzácne bronzové akvamanile (nádoba, ktorú kedysi používali kňazi pri rituálnom umývaní rúk) v podobe koňa s jazdcom. Ak chcete uvidieť akési mini múzeum v prírodnom prostredí, pohľad na odľahlý Pustý kostol vo Veľkej Čalomiji, obklopený lúkami, vás určite nesklame. Skutočne môžeme byť právom hrdí na svoje tradície a minulosť. Vážme si ich a hlavne sami seba, lebo iba vtedy si nás bude vážiť aj ostatný svet.

Sumár:

Dátum konania: 13. máj 2017 – SOBOTA

Počet účastníkov: 49

Navštívené miesta:

1. zastávka: Hrušov – náučný chodník - trasa: obec Hrušov - Hrušovský náučný chodník
Dĺžka cca 7 km /cca 2 - 3 hod./


2. zastávka: Opavská hora /rozhľadňa/ - trasa: Opava – Opavská hora /577 m n m/ rozhľadňa - Opava
Dĺžka 3,6 km /1,30 hod./


3. zastávka: Kosihovce – Kamenný vrch - trasa: Kosihovce – Kamenný vrch /442 m n m / - Kosihovce
Dĺžka cca 3,5 km /1,30 hod,/


4. zastávka: Veľká Čalomija – Pustý kostol - trasa: Veľká Čalomija – Pustý kostol
Dĺžka 0,1 km /0,15 hod./

Foto z akcie na Facebooku v skupine KST TO KOS Rimavská dolina

TU: https://www.facebook.com/groups/421438968012009/

 

Andrea Blahová,

KST TO KOS Rimavská dolina

---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

J Ú N   2017

Pohodovka z Brezna do Brezna

Príroda nás nikdy nesklame, pokiaľ ju milujeme celým svojím srdcom. Nesklamala nás ani v sobotu, 10.júna 2017, kedy sme mali naplánovanú našu akciu nazvanú "Z Brezna do Brezna" a to po trase cez vrch Diel a Dedečkovu chatu so zostupom do Brezna. Všetci účastníci v počte 48 sme zvládli trasu v príjemnej a veselej atmosfére. Prešli sme sa breznianskym chotárom okolo banského náučného chodníka, ktorý lemujú banské diela. Príroda v okolí Brezna je prekrásna a na vrchu Diel stojí vysielač, okolo ktorého sme prešli. K Dedečkovej chate pod Dielom to bol už len kúsok. Čakal nás v nej, ako malý darček od nášho oddielu k nedávnemu MDD, fazuľový guľáš a palacinky. Chutným prekvapením sme potešili nielen naše deti, ale aj pre nás ostatných bolo pohostenie osviežujúcim a príjemným bonusom. Dedečkova chata nás privítala v peknom prírodnom prostredí malebných Nízkych Tatier, zasadená medzi lokalitami Horné lazy a Zamrzlá v blízkosti hornej stanice lanovej dráhy lyžiarskeho strediska Mýto pod Ďumbierom. Pôvodnú chatu postavil v roku 1946 brezniansky hodinár-zlatník Karol Dědeček, pochádzajúci z Moravy. V roku 1949 prešla do správy štátu, ako všetky turistické objekty. V turistickej mape Nízke Tatry z roku 1971 je objekt vedený ako "turistická útulňa bez hospodára" - útulňa Diele a v knižnom sprievodcovi Nízke Tatry západ, od vydavateľstva Šport z roku 1988, je uvedená ako "útulňa Telovýchovnej jednoty Mostáreň Brezno". V tom období bola prízemnou zrubovou stavbou s plechovou strechou. Turistickí veteráni si na budovu pamätajú ako na lyžiarsku ohrevňu. Návštevníkom v tej dobe podávali čaj zadarmo a dnes je chata prerobená v štýle alpského penziónu a v prevádzke je od januára 2016. Meno však naďalej nesie po pôvodnom majiteľovi chaty.

Čas príchodu a čas odchodu, taký je kolobeh života. 10 kilometrová, nenáročná trasa znamenala pre nás malý aktívny oddych, kedy sa nikto nikam neponáhľal. Máj, jeden z najvoňavejších a najkrajších mesiacov v roku nám už odišiel. Vo vzduchu už doznieva aj vôňa orgovánu. Mesiac po ňom nesie tiež v sebe čosi nové, hlavne prísľub leta a ďalších spoločných momentov strávených s priateľmi v zelenom náručí lesa.

Andrea Blahová

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

VEĽKÁ CELOMESTSKÁ BRIGÁDA , alebo  SOM ZA KRAJŠÍ TISOVEC

Veľká vďaka patrí všetkým členom nášho TO KOS Rimavská dolina, ktorí svojou účasťou podporili celomestskú brigádu konanú v stredu, 21. júna 2017. Je potešiteľné, že práve náš klub mal na brigáde najpočetnejšie zastúpenie a to až 30 turistov. Boli sme rozdelení do rôznych častí mesta a jeho okolia. Niektorí zbierali odpadky od Dielika po Tisovec, či od Kordových lúčok po katolícky kostol na Sládkovičovej ulici, alebo aj smerom do Rimavskej Píly, ďalší sa venovali koseniu a zberu odpadkov na Šťavici, alebo na Malinovského ulici, na sídlisku od Hradovej po Daxnerovu ulicu, či od zdravotného strediska po pekáreň Pod Hradovou.

Všetky lokality, kde sa pracovalo, na fotografiách, ktoré máme v našej skupine na Facebooku nie sú zachytené, ale to sa naozaj ani nedalo. Brigádnici boli takmer všade, v každej časti Tisovca. Dôležitý je však výsledok. A ten bol po 21. júni viditeľný. A čo je obdivuhodné, ale na druhej strane smutné pre tisovčanov, že Tisovec a jeho okolie nám prišli pomôcť upratať a skrášliť aj naši členovia TO KOS z Hnúšte. Katka Knappová a Jozef Kušpál. Vďaka Vám!
Veľká vďaka však patrí všetkým, ktorí svojou účasťou podporili túto akciu a zúčastnili sa jej! A to tričko, ktoré dostal každý vopred prihlásený účastník, nech je Vám nielen ako darček od oddielu, ale aj ako spomienka na túto akciu. Ďakujeme si navzájom.

 

O brigáde aj TU: http://www.tvrimava.sk/

RIMAVINYč. 26/2017: https://www.facebook.com/pg/tvrimava/videos/?ref=page_internal

-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

V 13. KOMNATE,  alebo  KYSEĽ PO 40. ROKOCH

   Na deň, kedy budeme už konečne liezť po železných stúpačkách popri vodopádoch a s nemým úžasom obdivovať prírodu v najkrajšej tiesňave Slovenského raja sme dlho túžobne čakali. Štyridsať rokov bola roklina Kyseľ zatvorená po tom, čo ju v júli 1976 zničil požiar, údajne v dôsledku odhodenej cigarety, alebo zápalky. No a 17 odvážlivcov z TO KOS Rimavská dolina sa 24.júna 2017 rozhodlo roklinu pokoriť.

Túru na Ferratu HZS Kyseľ začíname v Čingove. Tu si požičiavame povinnú ferratovú súpravu a prijímame pokyny od vedúcej akcie Saskie Hrončekovej. Popri Hornáde a Bielom potoku sa plní elánu za necelú hodinku dostávame do ústia rokliny Kyseľ. Tu si už navliekame ferattové sety a nasadzujeme prilby. Adrenalín stúpa a my sa už nevieme dočkať, kedy na vlastnej koži vyskúšame dlho očakávanú ferratu. Pripíname sa k oceľovým lanám natiahnutým popri skalách a stúpame po kovových stúpačkách nahor. Pod našimi nohami je len zurčiaca voda s naplavenými kmeňmi stromov. Pevne sa držíme lana, ktoré na niektorých miestach je tak ďaleko od steny, že nás skúša, akú máme silu v rukách a či udržíme svoje telo nahnuté nad studeným osviežením. Prechádzame aj časť s názvom Temnica. Ide o najkrajšiu skalnú úžinu v Slovenskom raji. A my môžeme len súhlasiť. Dostávame sa do najužšieho miesta, kde sú vysoké skaly tak blízko seba, že máme pocit, akoby sme boli v jaskyni a ideme priamo nad kaskádami potoka. Po Temnici nasleduje dlhý ferratový chodník, ktorý sa končí pred perlou rokliny Kyseľ - Obrovským vodopádom. Po strmom výstupe, kde tí, ktorí majú problém s výškou radšej nepozerajú pod nohy, si už vychutnávame ten úžasný výhľad, no zároveň sa s ferratou lúčime. Za bránou na oceľovom mostíku totiž ferrata končí. Na neďalekej rovinke si pobalíme ferratový set do batohov a rezkým krokom vykračujeme na Kláštorisko, kde si dáme niečo pod zub a samozrejme chladné pivko na osvieženie nesmie chýbať. Veď si ho aj zaslúžime, práve sme zdolali klenot Slovenského raja. Aby sme si náš deň ešte viac spríjemnili, po žltej zbiehame z Kláštoriska a poniektorí ešte vybehli na Tomášovský výhľad, ponúkajúci nádherný výhľad do doliny Tomášovskej Belej a okolia. Spoločne sa fotografujeme, chvíľku zrelaxujeme a pokračujeme späť do Čingova, kde nás na parkovisku čakajú naše štvorkolesové tátoše.

Neviem si predstaviť lepší spôsob, ako sme mohli lepšie využiť pekný letný deň. Okrem toho o ferrate v Kyseli od jej minuloročného otvorenia každý „básnil“, takže aj pre nás „Kosákov“ to bola proste povinnosť ju absolvovať, aby sme osobne zistili, či za to naozaj stojí. A výsledok? Stojí!!! Po toľkých rokoch bez nohy masového turistu je v tomto kúsku raja príroda skutočne nedotknutá. A hoci to možno nie je ferrata v pravom slova zmysle, keďže väčšinu času sa pohybujete len pár metrov na zemou, obtiažnosťou určite neuchváti ostrieľaného horolezca zdolávajúceho tisícmetrové prevýšenia, treba ju jednoznačne navštíviť. Nádherná roklina Kyseľa a vodopády v nej zanechali totiž v každom z nás krásne dojmy. Je úchvatným zázrakom prírody, kde sme si vychutnali čarokrásnu prírodu spojenú s trochou adrenalínu.

  Petra Čipková, KST TO KOS Rimavská dolina Tisovec

------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

PROJEKT do grantového programu "Naštartujme s partnerstvom Muránska planina - Čierny Hron"

Dnes, 29. júna 2017 sme podali projekt na Mikroregión Muránska planina - Čierny Hron na podporu zateplenia nášho "skladu turistov" na Šťavici.             Názov projektu: TURISTI POD STRECHOU AJ V TEPLE." Je to na maximálnu sumu 500,00 €, tak uvidíme, či budeme úspešní ako vlani pri podobnom projekte, kedy sme žiadali finančnú čiastku na časť strešnej krytiny.

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

J Ú L   2017

 

11. júl 2017 - Doprovod Rasťa Eckerta z TV JOJ na Hradovú a natáčanie reportáže do Novín TV JOJ.

Sprievodcovia z TO KOS: Andrea Blahová a Dušan Kojnok.

----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

11. júl 2017 – Sprievod s Rasťom Eckertom na Hradovú, natáčanie príspevku do Novín TV JOJ.

Viac tu: http://tokosrimdolina.webnode.sk/spravy-o-cinnosti/sprava-za-rok-2017/

8. júl 2017 - Nízke Tatry, východ – Výstup na Rovnú hoľu

   Zahraničný turista si nás Slovákov v mysli zaradí do súvislosti hlavne s Nízkymi a Vysokými Tatrami. Sú akýmsi symbolom a talizmanom našej malej krajiny. Nízke Tatry patria právom hneď po tých Vysokých medzi druhé najnavštevovanejšie pohorie na Slovensku. Tiahnu sa v  smere zo západu na východ medzi údoliami Váhu a Hrona. Slovenský geológ Dionýz Štúr ako prvý nazval pohorie v roku 1860 Nižnými Tatrami. Neskôr sa však podarilo tento názov Jánovi Hunfalvymu nesprávne preložiť do maďarčiny a tak sa do dnešných čias nazývajú Nízkymi Tatrami.

Poďme teda spolu smelo do Nízkych Tatier-východ, kde nás žlto značená turistická značka povedie z Vyšnej Boce cez Starobociansku dolinu po horskej zvážnici rovno do Bocianskeho sedla (1506 )m. Občas naše kroky spomaľujeme a obracajúc sa pohládzame očami krajinu, ktorú sme zanechali za sebou. Pred Rovnou hoľou meníme žltú značku za zelenú a pásmom kosodreviny si vykračujeme krásnou krajinou v príjemnom počasí. Chrbát Rovnej hole (1723 m)  nás nevíta príliš prívetivo. Studený vietor sa do nás trochu zapiera svojou živelnou silou a my obliekame na seba bundy. Tešíme sa však z kruhového výhľadu na všetky svetové strany.  Pred nami sa naskytá pohľad na masív Ohnišťa. Na jeho vrchole sa nachádza najväčšia skalná brána na Slovensku. Smerom na východ sa tiahnu hrebene Kráľovohoľských Tatier s vrchmi Veľký bok, Homôľka a Kráľova hoľa. Na juhu za hrebeňom Lajštrochu rozkladá svoj „stôl“ náš susedný Klenovský Vepor. Západný horizont ponúka pohľad na juhozápadne ležiacu Králičku a Ďumbier. Z vrcholových plání sa späť do dolín vraciame do Nižnej Boce po žltom značení, ale dnešný deň ešte zostupom nekončíme. Ako prídavok si vychutnávame  drevenú rozhľadňu na Krajčovom vrchu, ktorá si nad Nižnou Bocou tróni od roku 2014 v nadmorskej výške 1 000 m.n.m. Postavil ju Urbársky spolok obce Nižná Boca s cieľom rýchlejšej identifikácie prípadných požiarov na spravovanom území. Svojou výškou 14,5 metra a jedinečnou polohou je rozhľadňa situovaná v lone tatranskej prírody s fascinujúcimi výhľadmi na Bockú dolinu. Súčasťou  drevenej rozhľadne je aj útulná horská chata s možnosťou ubytovania a prenájmu. Altánok s krytým ohniskom je výbornou voľbou v prípade, že si chcete vychutnať pobyt uprostred nádhernej prírody. Z rozhľadne je pekný výhľad na obec Nižná Boca a Bockú kotlinu ohraničenú vencom Liptovských vrchov. Počasie nám dopraje uvidieť aj kráľa vrchov – Kriváň. Z Nižnej Boce sa spoločne v autách presúvame ešte k hornej nádrži prečerpávacej elektrárne Čierny Váh. Tu si po dnešnej túre trochu vydýchneme so skonštatovaním, že opäť  k nám bola príroda zhovievavá. Dážď nás dostihol už len pri vodnom diele. Zrazu obloha na malú chvíľu  potemnela. Slnečné lúče však tento nerovný nebeský boj vyhrali a oblohu nad nami náhle preťala veľká stuha farbistej dúhy. Každý, kto nájdete v sebe silu a chuť, vstúpte do prírody. Čas sa istotne nájde a príroda sa Vám odmení stonásobne. Trochu dažďa tiež nezaškodí. Veď bez sviežeho dažďa niet dúhy  a možno že sa Vám  pri troche šťastia podarí raz nájsť aj jej začiatok.

Andrea Blahová

 

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

15. júl 2017 - SPOZNAJME OKOLIE TISOVCA

Revúca - Bodnárka - Nemcová - Tri chotáre - Korimovo - Tisovec

Spoznali sme ďalšie okolie Tisovca

   Skupina až 26. turistov sa v sobotu,15.7.2017 zúčastnila ďalšej vopred naplánovanej akcie. 20 kilometrová trasa už niekoľko rokov tradičnej tématickej akcie „Spoznajme okolie Tisovca“ viedla tentokrát z Revúcej do Tisovca. Neodradila nás ani predpoveď počasia meteorológov, že v sobotu budú búrky a dážď na celom území Slovenska. Chvalabohu, že im to až tak nevyšlo a dážď nás miestami len ovlažil.

Naša trasa začala v Revúcej najskôr po žltej turistickej značke cez časť chatovej oblasti mesta Revúca, nazývanej ako Kúpeľná, alebo Kúpele. Toto pomenovanie sa spája s históriou mesta Revúca, ktoré už v tridsiatych rokoch 19.storočia malo vlastné mestské kúpele s hostincom, tanečnou sálou a športovým areálom, kde sa hrali kolky a tenis. Za slnečného počasia a dobrej viditeľnosti sme sa počas celej cesty kochali výhľadmi na okolité kopce a doliny, hlavne keď sme sa dostali trochu vyššie na Bodnárku a neskôr na Nemcovú. Tu nás aj prvýkrát schladil mierny krátko trvajúci dážď, pred ktorým sme už vyzbrojení dáždnikmi a pláštenkami našli čiastočnú ochranu na verande chaty na Nemcovej. Po krátkej spoločnej prestávke a občerstvení sme ďalšiu našu cestu absolvovali už po červenej značke až na Korimovo. Táto červená trasa je opäť známa z historického hľadiska a nazvaná ako cesta Márie Széchy. Kopíruje medzihradnú cestu z prvej polovice 17.storočia medzi hradmi Fiľakovo a Muráň. Bola pomenovaná podľa druhej manželky palatína Františka Vesslenyiho, Márie Széchy, známej ako Muránska Venuša. Trasa začína na Muránskom hrade, pokračuje cez vrch Tŕstie, Kadlub, do Rimavskej Soboty a prichádza až do Fiľakova. My sme ale z Korimova pokračovali ďalej neznačenou zvážnicou, ktorá nás priviedla do sedla Pasiečky. Tu sme sa aj rozlúčili s časťou našej skupiny, hlavne tými, ktorí boli závislí na spojoch. My ostatní sme prijali milé pozvanie rodiny Keletiovej do ich chatky na Frígľove, kde nám poskytli maximálny občerstvovací servis, za čo im aj týmto spôsobom vyslovujem spoločné poďakovanie. Myslím, že ďalšia vydarená akcia je úspešne za nami a môžeme sa už len tešiť na ďalšie, ktoré nás do konca roka čakajú.

Cyril a Valika Huňovci

----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

29. júl 2017 - NÍZKE TATRY, západ - Výstup na Chabenec

 
 Dňa 29.júla sa uskutočnila akcia Výstup na Chabenec. Po návrhu vedúceho akcie sa oproti plánu konala o týždeň skor. Z Tisovca odchádza posádka 2 áut so 6- timi členmi už o 5:00. Túru začíname v obci Jasenie, na konečnej autobusu pri roľníckom družstve, na modrej značke. Je 6 hodín ráno a my vyrážame. Začiatok trasy je trochu nezáživný, nakoľko chodník vedie po asfalte. Modrá značka nás vedie popri Jasenianskom potoku až po rekreačné zariadenie Kyslá. Odtiaľ pokračujeme na Baukovú, kde si po 2 hodinách chôdze dávame krátky oddych a v nohách máme zatiaľ 7,4 kilometra. Pokračuje po modrej značke Prostredným potokom. Tu nás už čaká najväčšie stúpanie, skoro 700 m.n.m. Zdolali sme ho za niečo vyše 2 hodín.To sa už nachádzame na Struhárskom sedle 1355 m.n.m a doprajeme si 10 minútový odpočinok. Potom už začíname stúpať nad kosodrevinu a po 55 minútach prichádzame na útulňu pod Chabencom, ktorá bola hlavným cieľom našej cesty. V nohách už máme 15,5 kilometrov. Po asi 30 minútovej občerstvovacej prestavke a po vzájomnej dohode sme sa vydali na Chabenec, od útulne vzdialený 2,9 kilometra. Zvládli sme to za 1 hodinu. Presne o 11:45 sme dosiahli jeho vrchol a tak vystup aj s oddychom trval takmer 6 hodín a v nohách máme18,2 km. Počasie nám prialo, bolo slnečno, na vrchole trochu pofukoval vetrík. Viditeľnosť bola dobrá a tak sme videli napríklad Chopok aj Dumbier. Po asi 30 minútovom oddychu sa vraciame do utulne, kde nás vítajú další naši traja členovia, ktorí odchádzali z Tisovca až hodinu po nás. Znova si dávame krátku pauzu na občerstvenie. Pochutnali sme si aj na dobrej šošovici, ktorú mali v útulni uvaranenú. Bola síce bez zemiakov, ale zjesť sa dala. Vraciame sa po tej istej trase, ale len po Struhárske sedlo. Tu si krátko oddýchneme a pokračujeme 45 minút po zelenej značke po Asmolovovu chatu. Stretávame našu tretiu, päťčlennú skupinu. Ďalej pokračujeme po zelenej značke vedenej zasa asfaltovou cestou Lomistou dolinou a to takmer 10 kilometrov. A to už dalo našim nohám poriadne zabrať. Do Jasenia prichádzame krátko pred 17- tou hodinou.
6 účastníkov dnešnej akcie má po jej ukončení v nohách 37,5 kilometra, traja prešli po 32 km,a piati po 25,5 kilometra. Po krátom oddychu v cieli trasy nás čaká cesta do Tisovca. Sem prichádzame krátko pred 18- tou. Moje poďakovanie patrí všetkým zúčasneným za pekne prežitý deň v Nízkych Tatrách a ochotným vodičom, ktorí nás na túru a z nej bezpečne dopravili.
                        
        Jozef Kušpál

-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

A U G U S T  2017

11. 12. 13. august 2017 - SLANSKÉ VRCHY - POLONINY

 
1. deň: Slanské vrchy
Trojdňový pobyt v najvýchodnejšej časti republiky začal túrou v oblasti SLANSKÝCH VRCHOV. Celkom pohodovou, až na záverečný namáhajúci strmý zostup k jazeru Izra. Večer ubytovanie v dvoch penziónoch a sledovanie nočnej oblohy a sľubovaného divadla s padajúcimi hviezdami.
 
2. deň: Poloniny
Trasa: Nová sedlica - Stužický prales - Kremenec, vrchol, kde sa stretávajú hranice troch štátov - Čierťaž - Nová sedlica. Dĺžka cca 21 km.
Večer záujemci navštívili hvezdáreň v Stakčíne.
 
3. deň: Cestou domov ešte vidieť a spoznať, čo sa dá. Napríklad zaujímavý a pekný Náučný chodník Humenský Sokol, či zrúcaninu hradu Čičva.
 
Vedúci akcie M.Bysterský a V.Kubalová - nedodali zápis z acie, preto popis z akcie len takto skromne....
----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

19. august 2017 - VYSOKÉ TATRY

Vysoké Tatry - odhalenie ďalších veľkolepých krás

Krásy tatranskej prírody opisujú vo svojich prózach a básnických dielach aj štúrovci. Oni však nielen básnili, ale čo je podstatné, hlavne poznali Vysoké Tatry. Neraz ich kroky zaviedli na tatranské chodníčky a tak cez ich vnútorné vyznania až po básnické obrazy podnes považujeme Tatry za matku nás Slovákov a symbol Slovenska.

"Pokloňte sa Tatry Pánovi svojmu a vyjasnite sa, lebo on z výsosti svojej pohľadel na vaše rody, jemu verné, milostivo! Vyplnená je žiadosť ich vrúcna, obdarené sú tým, za čím dávno horeli: vychodiť budú noviny aj v ich reči materinskej!" Zapaľuje slovenské srdcia Ľudovít Štúr v Ohlase o Slovenských národných novinách a Orlovi Tatránskom. Aj 19. augusta 2017 sa vydávame s tými istými pocitmi v duši, ako oni, na zaujímavú tatranskú túru. Vychádza z osady Tatranská Polianka (1005 m) a vedie nás najskôr po Sliezsky dom zelenou turistickou značkou. Krátkym úsekom kráčame bočnou asfaltovou cestou. Slúži Horskej službe na zásobovanie horského hotela a zjazdná je len s povolením od Správy TANAP-u. Odbočujeme na turistický chodník, ktorý značne skracuje našu trasu. Prechádzame k rázcestiu pri Velickom moste (1304 m). Náš chodník dva krát pretína hučiaci Velický potok. Velická poľana (1562 m) je obklopená kosodrevinou a od rázcestia už vidíme horský hotel Sliezsky dom (1670 m). Po krátkej a osviežujúcej pauze pokračujeme po turistickom chodníku do vyššej časti Velickej doliny. Sprava prechádzame okolo Velického plesa a krátkymi serpentínami vystupujeme po výraznom skalnom prahu. Naľavo od chodníka sa z výšky do hlbín prepadá 15 m vysoký Velický vodopád. Nad ním sa naše stúpanie postupne zmierňuje a popri Dlhom plese prichádzame nahor do úseku s reťazami. Tie nás privádzajú do sedla Poľský hrebeň (2199,6 m). Výhľady sú fascinujúce a spoza skaly si nás niekto so záujmom prezerá. Zvedavosť je na obidvoch stranách. Zvedavosť mladého kamzíka však bola zrejme silnejšia než strach a dovolil mi priblížiť sa až do jeho bezprostrednej blízkosti 1,5 m. V takýchto chvíľach si človek uvedomí svoju spätosť s matkou prírodou a výnimočnosť momentu. Pripomenulo mi to výrok od Friedricha Nietzscheho: „Naše najkrajšie zážitky patria k našim najtichším okamihom." Od Poľského hrebeňa a cestou k sedlu Prielom sa nám naskytajú krásne výhľady na Hrubú vežu (2086 m), hrebeň Velického štítu, Pusté veže (1942,1 m), Mlynára (2169,8 m), Bielovodskú vežu (1830,3 m) a niekde v diaľke hrebeň Woloszyna v poľskej časti Tatier. Zo zelenej značky pod Poľským hrebeňom po prudkom zostupe skalnato-rebríkovom teréne začíname stúpať skalnatým terénom do sedla Prielom. Chodník je opäť v hornej časti istený reťazami a stúpačkami. Zo sedla v smere na západ od nás vidíme Vysokú(2547 m), Rysy (2503 m) a vrcholky hrebeňov poľských Tatier. Na východnej strane Ľadový štít (2627 m), Prostredný hrebeň oddeľujúci Veľkú a Malú Studenú dolinu a majestátny Lomnický štít (2634 m). Klesanie pre nás znamená strmý suťový chodník, na ktorom sa podchvíľou musíme vyhýbať padajúcim kameňom. Počasie je slnečné. Dážď by nám dnešnú túru znepríjemnil a mohol by nabrať životu nebezpečný charakter. Ku Zbojníckej chate to trvá približne ešte hodinu. Na Zbojníckej chate si doprajeme dlhšiu pauzu a až tu nás zastihne dážď. Ale našťastie len mierny a krátko trvajúci. Po chvíli čakania zostupujeme Veľkou Studenou dolinou k Reinerovej útulni, najstaršej chate postavenej na slovenskej strane Vysokých Tatier. Líška Eliška, živý talizman horskej chaty, tam nemohla chýbať. Bez strachu podišla až k nám. Celkom si privykla na prítomnosť ľudí a s chuťou hltá všetko, čo jej turisti ponúkajú. Od Hrebienka odbočíme a využijeme možnosť zísť k Bilíkovej chate a späť k Hrebienku. Asfaltka nás napokon priviedla do Starého Smokovca. Dnešná túra v sebe niesla stúpanie 1460 m a klesanie 1460 m. Tatranské štíty síce ležali pri našich nohách, avšak my ich nepotrebujeme pokoriť, pretože nám vtedy ukážu len chladnú kamennú tvár. Chcem ich len s pokorou spoznať a až vtedy odkryjú pred nami svoje starobylé tajomstvá.

Andrea Blahová

Trasa: Tatranská Polianka - Sliezsky dom - Velická dolina -
Poľský hrebeň - sedlo Prielom - Zbojnícka chata - Veľká Studená dolina - Rajnerova útulňa - Hrebienok - Bilíkova chata - Hrebienok - Starý Smokovec
stúpanie 1460 m klesanie 1460 m
vzdialenosť 21 km čas 8:35  

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------       

   28. august 2017 - VATRA SNP

o 19:30 hod. sme na Obadovom očku pri slovenskom dvojkríži zapálili vatru SNP pri príležitosti 73. výročia tejto významnej udalosti v našich dejinách. Zišo sa tu cca 60 turistov  občanov mesta.

---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

 

S E P T E M B E R  2017  

1. september 2017 - Vysoké Tatry: Výstup na Jahňací štít
 

AKO 7 STATOČNÝCH ZDOLALO JAHŇACÍ ŠTÍT

Z turistických chodníkov KST TO KOS Rimavská dolina Tisovec

   Slovensko je síce malá krajina, ale niekedy je naozaj ťažké si vybrať z toľkých krásnych pohorí, ktoré nám ponúka. Strhujúce scenérie Vysokých a Nízkych Tatier, Malej aj Veľkej Fatry sú pre turistov ​všetky lákavé, ale u nás 1. septembra 2017 vyhral Jahňací štít (2229 m n.m.) najvýchodnejší vrchol Vysokých Tatier. Jahňací štít práve preto, že je podobne ako Kriváň, atraktívnejší tým, že je na konci hrebeňa a ponúka pohľady aj na „iný svet“ - v tomto prípade na Belianske Tatry a široké podhorie...

Tak priatelia čitatelia, začnime:

K​eď sa skĺbi nádherné počasie so skvelými ľudmi, výborná turistika do Tatier je zaručená.​ 10 nadšencov vystupuje na parkovisku na Bielej Vode, kde sa následne traja z nás odčlenia a ďalej už turistikujú vlastnou trasou. Zostávajúcich 7 statočných, v sprievode žiarivého slnka a azúrovo modrej oblohy bez jediného mráčika, stúpa dolinou Kežmarskej Bielej vody, pomenovanej podľa potoka, popri ktorom vedie turistický chodník. V svižnom tempe prichádzame k rázcestníku pri Šalviovom prameni, odkiaľ postupne prechádzame do doliny Zeleného plesa. Po necelej hodinke a pol od zástavky Bielej vody zbadáme pod Jastrabou vežou učupenú Chatu pri Zelenom plese, kedysi známu pod názvom Brnčalova chata (1551 m). Už z diaľky sa tešíme ako si dáme na „Brnčalke“ chladivé osvieženie v podobe zlatého tekutého moku a vychutnáme si výhľady nielen na panorámu štítov od Kežmarského až po Kozí, ale aj na dvojicu vodopádov Dlhého a Medeného. Po krátkom oddychu pokračujeme ďalej a konštatujeme, že po Brnčalku je to detská prechádzka, ale hneď nad chatou sa chodník zahryzne do strminy. Vľavo výhľad na Jastrabiu vežu, vpravo Kozí štít a smerovník nám hovorí: na štít ešte 2,5 hodiny. Po prudkom začiatočnom stúpaní a obhliadnutí sa, je jasné, prečo má pleso pri Brnčalke pomenovanie zelené. ​Je skutočne nádherné! Prechádzame popri Červenom a Belasom plese, za nimi sa nachádza neveľké snehové pole (je ​začiatok septembra) a napriek pokušeniu z letnej snehovej guľovačky našu pozornosť odláka Jahňací štít ukazujúci sa v plnej kráse. Postavičky turistov smerujúce ku Kolovému priechodu (2118 m) nám naznačujú, kadiaľ pôjdu naše ďalšie kroky. Pod Kolovým priechodom je úsek zabezpečený reťazami. Tu sa nám výstup trocha spomalí, keďže tou istou trasou sa aj zostupuje. Zakrátko sme ale v sedle a naskytá sa nám jedinečný pohľad na severnú časť Tatier a Poľsko. Panorámu dotvárajú majestátne sa týčiace štíty: Pyšný, Lomnický a Kežmarský. Pokračujeme ďalej vysokohorským terénom k vrcholu, kde majú kamzíky "pravidelnú službu“ a bez ostychu pózujú nám, vďačným fotografom. Konečne sa ukazujú aj Belianske Tatry, aby sme čoskoro dosiahli cieľ našej našej túry. Z Jahňacieho štítu je prekrásny kruhový výhľad. Belianske Tatry máme ako na dlani. Že Jahňací štít je obľúbený a že Tatry sú v poslednom roku tak zaľudnené, že sa človek nemôže odfotografovať bez toho, aby mal v pozadí zopár cudzích tvári, zisťujeme hneď po dosiahnutí vrchola. Sedí na ňom približne 30 - 40 ľudí, ktorí družne komunikujú, smejú sa a vzájomne si gratulujú. Neprekvapilo nás to. Za tak ideálneho počasia a navyše sviatočného dňa by bolo hriechom zostať doma. A vlastne na tej hromade skál je miesta dosť pre každého! Je pravda, že prichádzame o súkromie, samotu a pokoj, ale na druhej strane je potešujúce, že aj mladšia generácia sa vie zdvihnúť od internetu a facebooku. Je dobré vidieť, že Tatry a príroda spájajú rôzne generácie a že všetci tí nadšenci prinesú do Tatier aj nejaké to euro.                                                                                                                                                 Naša cesta späť je taká istá, len štíty pred očami iné: po hrebeni sa ide v ústrety Kolovému štítu, dole Červenou dolinou v ústrety skupine Kežmarák/Lomničák/Pyšný štít. Rozhľady sú také, že si musíme dávať pozor pod nohy, aby sme nezakopli. Opäť schádzame k Brnčalke, ktorá praská vo švíkoch a na zaslúženú odmenu v podobe oroseného pohára s lahodným pivom si musíme počkať dobrých 45 minút. Sme ale turisti, máme nielen kilometre v nohách, ale aj trpezlivosť!!

A čo dodať na záver? Vedeli ste že prvý známy výstup na Jahňací štít uskutočnil anglický cestovateľ Robert Townson v roku 1793? Ale niet pochýb, že skutočne prvými boli pastieri, haviari a pytliaci, ktorí na severovýchodnom hrebeni dolovali meď.                                    A na skutočný záver pridám jeden citát:

"Ak budeš žiť podľa prírody, nikdy neschudobnieš, ak budeš žiť podľa toho, čo vravia ľudia, nikdy nezbohatneš​".

 

 Petra Čipková

 

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

16. september 2017 - 36. prechod Clementisovou cestou

Už tradične sa zúčastňujeme akcie organizovanej mestom Tisovec a obcami Pohorelá a Závadka nad Hronom. Tento ročník bol od samého začiatku upršaný a tak aj počet účastníkov nebol taký, aký tento pochod zažíval po iné roky. Pršať prestalo až za sedlom Kučelach, ale to už boli účastníci celkom premočení. Občerstvovacia pauza na sedle Burda však dala priestor účastníkom vysušiť si poniektoré časti odevu a ako tak sa zohriať. Bolo ako a čím. Aj guláš, tentokrát pripravený horehronskou stranou oraganizátorov, bol chutný a včas uvarený. Na cestu späť do Tisovca si bolo možné zvoliť rôzne trasy. Väčšina dala prednosť klasickej návratovej ceste dolinou Roveň, ale boli aj takí, hlavne naši členovia, ktorí sa vydali overenou a krajšou trasou popod Vysoký vrch, cez Kľak, alebo sa vrátili späť na Zbojská. Tento ročník dalo mnoho účastníkov prednosť dopraviť sa na sedlo za gulášom nejakým dopravným prostriedkom, takže aj áut tu bolo viac, ako po minulé roky. Ale to je možné logicky pripísať nepriaznivému počasiu.                                                                                                                                                                                                                                                 Tak zasa o rok na Clementiske? Hádam už aj slnkom zaliatej....

                                D.K.

 

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

30. september 2017 - Za rozhľadňami Rimavskej doliny

ZA ROZHĽADŇAMI RIMAVSKEJ DOLINY

Z turistických chodníkov KST TO KOS Rimavská dolina

Poslednú septembrovú sobotu, aj za prispenia pekného počasia, sme ďalšiu naplánovanú oddielovú akciu zamerali na bližšie spoznávanie krás nášho regiónu. Vybrali sme sa za rozhľadňami Rimavskej doliny.

Ako prvú sme navštívili tú najvyššiu, s výškou 16,8 m postavenou na vrchu Maginhrad nad obcou Malé Teriakovce, odkiaľ začínal náš výstup. Pohľady boli pozoruhodné aj tým, že smerom na juh bola ešte hmla, ktorá sa vinula až k rozhľadni, no severne bolo už počasie slnečné s dobrou viditeľnosťou. Náš turistický oddiel bol na tomto mieste v roku 2013 a pohľad vtedy a teraz na vrch Maginhrad bol veľmi rozdielny. Rozhľadňa tam vtedy ešte nestála a vrchol bol zarastený bujnou vegetáciou a lesom. Miestnej akčnej skupine Malohont sa podarilo realizovať dobrý projekt a patrí im zato aj naše poďakovanie. Na zostup sme si zvolili trasu do obce Nižný Skálnik. Ďalšia rozhľadňa nás čakala nad Rimavskou Baňou. Svojou výškou najnižšia, no výhľady z nej stáli zato. Okrem dvojice diviakov v obore nad obcou, sa cestou, rovnako ako pri zostupe z Maginhradu, objavili aj tu nejaké tie huby. Posledným cieľom dňa bola rozhľadňa na Slopove, nad obcou Klenovec v nadmorskej výške 851 m n. m. s výškou 9,5 m. Aj o túto rozhľadňu sa pričinila akčná skupina Malohont. Zo sedla Chorepa je k nej nenáročný, ani nie hodinový výstup, ktorý zvládli všetci účastníci bez väčšieho problému. Nádherné výhľady od Maďarska až po Tatry, aj keď tie boli v oblakoch, sa stali pekným záverom vydareného dňa. K tomu prispela ešte aj tu nazbieraná pekná zbierka húb a dobre precvičené telo a nohy boli dôkazom, že sme v tento deň urobili niečo aj pre svoje zdravie.

1.trasa: Malé Teriakovce - Pod Maginhradom (385) – Maginhrad, rozhľadňa (420) - Nižný Skálnik (cca 4 km) stúpanie 205 m klesanie 195 m
2. trasa: Rimavská Baňa – Vŕšok, rozhľadňa /466/ – Rimavská Baňa (cca 3 km)
3.trasa: sedlo Chorepa – Slopovo, rozhľadňa /851/ – Chorepa (cca 6 km)

Počet zúčastnených: 23

Počet prejdených kilometrov: 13

   

             Dušan Liptay

---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

O K T Ó B E R  2017

14. október 2017 - Spoznajme okolie Tisovca: Z Klenovca do Tisovca

Jesenná turistika z kolekcie "Spoznajme okolie Tisovca "

alebo

Z Klenovca do Tisovca


   V lete náš turistický oddiel KOS Rimavská dolina absolvoval v rámci tématickej akcie Spoznajme okolie Tisovca trasu z Revúcej do Tisovca a v druhú októbrovú sobotu sme to zobrali z opačnej strany. Do Tisovca sme došlapali z Klenovca. Nádherné slnečné počasie, pripomínajúce skôr leto ako jeseň, prilákalo na túto cca 13 kilometrovú akciu 33 turistov. Niektorí vlakom, iní autobusom sa prepravili ráno do Hnúšte a potom sme už spoločne čakali na autobusový spoj do Klenovca. Náš ďalší presun už pokračoval po "svojich". Najskôr klenovská usadlosť Pavlínka, kde z jej návršia bola možnosť vzhliadnuť slnkom sa trblietajúcu hladinu klenovskej priehrady, blízke i ďaleké vrchy a vŕšky, ako aj okolitú prírodu, ktorá svojou pestrofarebnosťou vytvárala nádhernú, priam pohľadnicovú scenériu. S občasnými krátkymi prestávkami pri stúpaní lesnou cestou, sme sa dostali na najvyššie položené miesto našej trasy, sedlo "Babiná". Niektorí, len čo zložili "batohy", rozbehli sa na hubársky prieskum a veru vracali sa s peknými úlovkami dubákov. Bonusom akcie a malým príspevkom oddielu pre všetkých účastníkov bola opekačka špekačiek a čo to na posilnenie pred cestou do nášho cieľa. Potom už len popod "Ostrú" lesnou zvážnicou cez Cabanovo, Dolinky, Rejkovo do Tisovca. Myslím, že ďalšia vydarená akcia je za nami. Spoznali sme jednu z možných variant prechodu klenovsko- tisovského chotára a tešíme sa na ďalšie spoločné stretnutia.

                       Cyril Huňa

KST TO KOS Rimavská dolina Tisovec
 

-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

21. október 2017 - Valikinou trasou - 23. ročník

JESENNÁ KLASIKA – VALIKINA TRASA už po 23. krát
   Aj keď meteorológovia hlásili na 21.októbra koniec babieho leta, ochladenie a občasné prehánky, až 107 turistov prišlo podporiť akciu nášho KST TO KOS Rimavská dolina "Valikinou trasou", ktorá si v tomto roku odkrútila už svoj 23.ročník. Okrem 48 turistov organizovaných v našom oddieli, sa jej zúčastnili aj turisti z Hnúšte, Revúcej, Tuhára, Rimavskej Soboty, Lučenca, Púchova, Banskej Bystrice, ale aj ďalší neorganizovaní turisti a občania Tisovca, ktorí majú blízky vzťah k prírode a rozhodli sa urobiť niečo pre svoje zdravie a zároveň sa pokochať krásou a pestrofarebnosťou jesennej prírody.
   Tradične už prvá naša cesta vedie na cintorín, ku hrobu bývalej členky TO KOS, Valiky Husaníkovej, ktorá bola nepriamo iniciátorkou tejto trasy. Keď nám trasu pred 24 rokmi predstavila, nikto z nás vtedy netušil, že to bolo prvý a posledný krát s ňou. Valika nás náhle opustila, ale prechod jej obľúbenou trasou nám po nej zostal ako každoročná spomienka na ňu.
V cintoríne sme položili kytičku a zapálili sviečky. Následne začína cca 22 kilometrový prechod popod kopec Čeremošná, okolo železničnej stanice do časti Tisovca zvanej Slávča a hore dolinou popod Hajnaš. Prvé krátke občerstvenie máme asi po trištvrte hodinke pri gazdovskej usadlosti s popisným číslom 1000, kde sa zároveň aj podpisujeme na prezenčné listiny. Prvé pekné výhľady na okolité kopce a doliny sa nám otvárajú až pod Hajnašom, kde nás tohto roku namiesto chalupárov, manželov Milecovcov, privítal ostrý, čerstvý vietor, vytvoriac tak nádhernú panorámu listov lietajúcich do doliny zvanej Kačkava, v ktorej sme nakrátko zavítali na chatu u Brožov. Tí nám už tradične poskytujú svoje priestory pre spoločné občerstvenie. Tentokrát sme ochutnali výbornú hríbovku s kapustou a domácou klobásou v podaní hlavného a osvedčeného majstra kuchára Rudolfa Keletiho a jeho pomocníkov Valiky Parobekovej a Jiřího Broža. Samozrejme nechýbali ani iné chuťovky a doplnky, ako sladké šutemíny,  či aj niečo tekuté. O to sa postarali obe dcéry Valiky Husaníkovej so svojimi rodinami.
   Všetkým, ktorí akýmkoľvek spôsobom pomohli a vytvorili príjemnú atmosféru na akcii, patrí v mene výboru našej organizácie úprimné poďakovanie a tešíme sa na ďalšie spoločné podujatia.

                    Cyril Huňa,
     KST TO KOS Rimavská dolina

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

N O V E M B E R   2017

4. november 2017 - 24. Karolovský výstup na Bralo a Bralce - KT Tuhár

V sobotu, 4. novembra. 2017 bola na pláne naša posledná turistická akcia z Kalendára KST TO KOS Rimavská dolina v roku 2017, pokiaľ neberieme v úvahu úplne poslednú rozlúčku zo starým rokom " Máriovu  silvestrovskú oddychovku" na Hradovej. Túto spomínanú prvú novembrovú sobotu sme boli opäť podporiť svojou účasťou našich priateľov z KT Bralo Tuhár, ktorí už tento rok po 24.krát usporadúvajú Karolovský výstup na Bralo a Bralce. Celkovo sa nás zúčastnilo 16 členov oddielu KOS Rim.dolina a 12 hostí. Keďže v túto sobotu boli aj voľby do VUC, náš odchod z Tisovca sa posunul o 1 hodinu, aby tí ktorí sa na akciu prihlásili, mali možnosť ráno odvoliť. Počasie opäť vyšlo, ukážková slnkom zaliata modrá obloha, bezvetrie a zdravý svieži vzduch umožnili, že bez väčších ťažkostí, len s niekoľkými krátkymi zastávkami na spoločné foto, sme to všetci zvládli. Na vrchole Bralce už tradične horel ohník, ktorý viacerí účastníci využili na opekanie svojich, prinesených údenín. Veselá nálada, spev a vzájomné spoznávanie sa, umocnilo atmosféru celej akcie. Viac, ako 200 účastníkov už potom čakala len cesta späť do Tuhára a do sály kultúrneho domu, kde už rozvoniavala kapustnica a guľáš a tak mal každý možnosť výberu podľa chuti. Pred odchodom nášho autobusu sa s nami prišli rozlúčiť domáci tuhárčania a opäť bolo veselo, pri muzike a so spevom. Je za nami ďalšia vydarená sobota s kolektívom ľudí, ktorí milujú prírodu a s láskou sa k nej aj opätovne radi vracajú.
                                           Cyril Huňa,
                            KST TO KOS Rimavská dolina

----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

18. november 2017 - Výstup na Železník

 

Občianske združenie Rákošská cächa v spolupráci s obcou Rákoš a KST Dúbrava Jelšava organizovali 18. novembra nultý ročník akcie, ktorej cieľom bol vrch Železník. Trasa bola pestrá a vhodná pre široké spektrum turistov. Na svoje si prišli turisti vyznávajúci skalný terén, či prechod hlbokými lesmi, ale aj milovníci histórie, nakoľko chodník vedie územím, kde sa kedysi ťažilo a trasa je doplnená náučnými panelmi nielen o prírode, ale aj o časoch minulých a ťažení rudy.
Ďakujeme za príjemný pobyt v nám doposiaľ neznámych končinách a za novú trasu a chodník, ktorý sme určite nenavštívili naposledy.
Trasa: Rákošská Baňa - Rákoš - Pri javore - Antalka - Železník - Ladislava - Sirk - Červeňany, bývalá pec - Rákošská Baňa.
Dľžka trasy: 16 kilometrov.

D.K.
-----------------------                                                                                                                               

   D E C E M B E R  2017                                              Poslednou akciou roka bol 11. silvestrovský výstup na vyhliadku k zástave na Hradovej s počtom 30 účastníkov. Máriova silvestrovská oddychovka sa ani tento rok nezaobišla bez výborného silvestrovského punču od vedúceho akcie