Rok 2009

Rozhovor s ... Dušan Kojnok, predseda KST turistického oddielu KOS Rimavská dolina v Tisovci

V severnej časti Rimavskej doliny v obkľúčení majestátnych hôr, na križovatke troch ciest do Rimavskej Soboty, Brezna a Muráňa leží malebné mestečko Tisovec s bohatou kultúrnou históriou a stáročnou železiarskou tradíciou. Veľmi aktívne tu pracuje Klub slovenských turistov TO KOS Rimavská dolina Tisovec, na pozvanie ktorého sme sa už pred dvoma rokmi zúčastnili ich, pre nás dovtedy neznámej, Valikinej trasy. Vedie po neznačkovaných cestách. Vtedajšie veľmi milé prijatie a dodnes pekné spomienky nám nedali, aby sme neprijali pozvanie aj na tohoročný XV. ročník. Počas pochodu, v príjemnom debatnom tempe, som oslovil samotného predsedu.

Tisovec, veľká železničná stanica pod miestnou časťou Slávča. 485 m n.m. Štart 9.05 hod.

Predstavenie Volám sa Dušan Kojnok, pracujem ako kníhkupec v Tisovci, ktoré je zároveň aj Mestským turistickým informačným centrom. Okrem toho, že som siedmy rok poslancom mestského zastupiteľstva, vediem už 20 rokov turistický oddiel KOS Rimavská dolina v Tisovci. Náš oddiel vznikol ešte v roku 1984 v neďalekej Rimavskej Bani, kde som pred tým býval. Založili sme ho spolu s nebohým Ondrejom Knappom . Po 10- tich rokoch činnosti v Rimavskej Bani som sa presťahoval do Tisovca. Svoj názov a sídlo zmenil aj oddiel. A tak sa z turistického oddielu KOS pri TJ Slovan Rimavská Baňa stal Klub slovenských turistov Turistický oddiel KOS Rimavská dolina. Názov je namieste, pretože oddiel od začiatku svojho vzniku združoval nielen obyvateľov obce, ale turistov aj z iných obcí a miest. A nielen z okresu Rimavská Sobota. V tejto oblasti pôsobíme už 25 rokov, práve tento rok sme mali výročie. Čiže 10 rokov v Rim. Bani, 15 rokov v Tisovci. V súčasnej dobe máme 130 členov, hlavne detí zo školy, ktoré sme pritúlili pod svoje krídla. Sme oddiel pôsobiaci skôr na báze rodinnej a kamarátskej turistiky, čisto pre radosť z pobytu a pohybu v prírode, bez plnenia nejakých výkonov a náročnej truristiky. Možno aj preto je tá členská základňa taká veľká. Značný záujem je hlavne o akcie, ktorých cieľom sú atraktívne miesta mimo nášho mesta a regiónu.

Ideme dolinou Slávča popri rovnomennom potoku

Pred Tvojim príchodom Tisovec nemal turistický oddiel? Ale mal a aj ho má. Ten druhý oddiel KST Tisovec je podstatne starší. Jeho vznik sa viaže k roku 1924, kedy sa v Tisovci začalo organizované lyžiarstvo a turistika. Má teda 85 rokov, no s oveľa menším počtom členov. Počas roka organizujú dve nosné podujatia. Najpopulárnejším je Veľkonočný výstup na Hradovú a vo februári Zimný výstup na Trstie, kde sa nachádza aj ich turistická chata.

Ktoré podstatné akcie by si mohol menovať z Vášho kalendára? Našou srdcovkou je výstup na Hradovú. Začali sme ho organizovať pravidelne vlastne od našej prvej samostatnej akcie novo založeného oddielu. A bol to práve výstup na Hradovú, v roku 1984, ktorý odštartoval našu činnosť a históriu.Ondrej Knapp prišiel po založení oddielu s myšlienkou usporadúvať nejakú tradičnú akciu aj blízko obce, kde sme vtedy sídlili. A tak vznikla tradícia Pochodov vďaky. Je to taká úvodná, nenáročná prechádzka na začiatku každého kalendárneho roka. Pochod bol a je venovaný obetiam padlým pri oslobodzovaní Rimavskej Bane. Svoj pomník majú na Kraskovskej pastve, čo je približne 4 kilometre od Rimavskej Bane, smerom do obce Kraskovo. Akciou zároveň otvárame novú sezónu a je vždy prvou v novom roku. Zaujímavá a netradičná je v tom, že vždy v závere akcie majú účastníci prechodu možnosť opiecť si slaninku, alebo špekáčiky priamo v prírode a v snehu, čo má samozrejme svoju neopakovateľnú atmosféru. No a milým spestrením je ešte pred tým vždy aj netradičný mini kultúrny program, čo bolo tiež nápadom Ondreja. Netradičný obsahom a netradičný účinkujúcimi. Smutným však bol pre nás začiatok roka 2004, kedy nás tesne pred konaním jubilejného, 20. ročníka Pochodu vďaky, náhle opustil duchovný otec akcie a celého oddielu, jeho zakladateľ, Ondrej Knapp. Namiesto naplánovanej akcie sme išli na jeho pohreb. A týždeň po pohrebe, na uskutočnenej akcii, už táto niesla v názve jeho meno. Od tohto roku je to už teda Ondrejov pochod vďaky. Ďalšou pravidelne organizovanou akciou je samozrejme aj práve tá dnešná - Valikina trasa.Okrem toho mávame aj letnú, viacdňovú akciu, ktorú sme si nazvali Turistická dovolenka. Jej cieľom je navštíviť vždy inú lokalitu na Slovensku, či v Čechách. V rámci týchto dovoleniek máme v záznamoch kroník už také oblasti ako napríklad Slovenský raj, Malá Fatra, Veľká Fatra, Pieniny, Liptov, Nízke Tatry, Podunajská nížina, Biele Karpaty, Vihorlat, Krkonoše, Jizerské hory, Moravský kras, Český raj, Adršpašsko - teplické skaly, Národný park Paklenica. Tento rok sa konal už 21. ročník. Strávili sme ho opäť v Čechách, tento krát v romantickom Českom Švajčiarsku a okolí. O cieli tej budúcoročnej sme ešte definitívne nerozhodli.

Zastavenie 1. Pod orechom, neďaleko ranča

Aké horstvá, turisticky pôsobivé miesta sú v okolí Tisovca? Tak nachádzame sa v Národnom parku Muránska planina, v Stolických vrchoch, s najvyšším vrchom Stolica. Fabova hoľa (1439 m) je zasa najvyšším bodom Veporských vrchov. Popod ňu vedie aj trasa Clementisovej cesty. Je to akcia, ktorú každoročne organizuje mesto Tisovec a obec Pohorelá v polovici septembra a my sa jej zúčastňujeme tiež. Tento rok sme sa pod Fabovou hoľou, vo výške asi 1260 m, podieľali na sprístupnení miestečka s prameňom Rimavy. Postavili sme nad ním striešku a ďalší prístrešok s lavičkami a stolom na posedenie. Druhú etapu projektu by sme radi dokončili ešte tento rok. Mal by tu pribudnúť informačný panel s údajmi o rieke Rimava, o okolitej prírode, o sprístupnení prameňa. Je to pekná lokalita medzi sedlami Kučelah a Burda. Okrem už vyššie spomínanej magickej Hradovej, vypínajúcej sa priamo nad mestom, je zaujímavé Trstie ( 1120,9 m ). Nachádzajú sa tam aj najvyššie položené slatinné a rašeliniskové lokality. Botanik Václav Vraný, ktorý zomrel na jednej z vychádzok za svojimi bylinkami, má tam pomník. Z vrcholu sú pekné pohľady na Slovenské Rudohorie, Klenovský Vepor, Nízke Tatry. Z lokality zvanej Krokavské lúčky, smerom na Krokavu, vidno Muránsku planinu a dokonca aj Vysoké Tatry s Kráľovou hoľou v pozadí.

Na Trstie viedol pred rokmi aj výstup čitateľov časopisu Krásy Slovenska, ktorého sme sa tiež zúčastnili. V blízkosti mesta je však aj zaujímavý kaňon, ktorý nespomínaš...

A to schválne, pretože to nieje turisticky prístupné miesto. Ak máš na mysli Čertovu dolinu na Bánove. Má približne okolo dvoch kilometrov dĺžky. Nie sú tam turistické značenia, pretože je to chránená lokalita, turistickej verejnosti neprístupná. Je tam kaňon, niečo ako malý Slovenský raj, avšak bez rebríkov, stúpačiek, takže je to obtiažny terén. Ústi na Zbojskách, ale ako hovorím, je tam zákaz vstupu. Za spomenutie stojí aj ďalší mini kaňon, chránená lokalita Hlboký jarok pod Hradovou, v časti Rejkovo, ale z dôvodu ochrany prírody tiež neznačený.

Zastavenie 2. Hudecove chata (hoci v tejto lokalite sa nehovorí o chate, ale o izbičke). 750 m n.m., 10.27 hod. Vpravo nad dolinou je Voniaca, vľavo kopec Hajnaš a Kozák. Rovno by sme došli na Muránsku planinu, ale my odbočíme doľava

A čo Voniaca, pod ktorou práve kráčame?

Voniaca je zasa úplne odlišná lokalita ako Trstie. Má inú atmosféru, prírodu. Je aj akýmsi odrazovým miestom pre turistov, ktorí sa chcú vydať na Muránsku planinu. Z Voniacej sa dá totiž prejsť cez Nižnú Kľakovú, kde je aj útulňa, na Studňu, Stožky, či na Muránsky hrad. Je tam tiež chata, ktorá patrí Poľovníckemu združeniu Voniaca. V auguste tohoto roku sme si práve na Voniacej pripomenuli 25. výročie našej existencie.

V roku 2003 organizovala obec Muráň, vzdialená len 11 km od Tisovca, 37. Slovenský zimný zraz turistov. Vy o tom neuvažujete? Je to na organizáciu veľmi náročná akcia a neviem, či by sme si na to sami trúfli. Akcie takéhoto typu sa vždy organizujú v spolupráci s viacerými subjektami. Ak by sme boli oslovení, s ochotou u nás nie je problém. Snehu je v našich končinách dosť, aj keď je pravda, že kedysi ho bolo viac. Máme tu v okolí aj dva lyžiarske vleky, ale už niekoľko rokov sú málo využívané práve kvôli nedostatku snehovej nádielky.

Zastavenie 3. Občerstvenie pri lesáckej chatke pod Hajnašom. 850 m n.m.

Akému presunu sa Vaši členovia venujú prevažne? Gro tvoria peší turisti, ale z nich mnohí chodíme aj na VHT. Cyklistov a lyžiarov nemáme evidenčne podchytených, ale aj týmto druhom športu sa členovia venujú, ibaže individuálne.

Je najvyšší čas bližšie popísať dnešnú akciu. Dnes ju organizujeme už po 15. krát. Táto tradícia vznikla za smutných okolností. Bolo to v máji pred 15-timi rokmi, keď nás Valika, jedna naša staršia členka už niekoľko rokov napínala, že nám ukáže trasu, ktorou najradšej chodí. Že vyrážame ďaleko mimo Tisovca a nepoznáme vlastné okolie. Väčšinou to tak býva. Tak sme túto akciu naplánovali, spolu ju prešli. No a náhoda, či osud to tak chcel, že v októbri toho istého roku, nám náhle umrela. Vo veku nedožitých 60 rokov. Bolo to ako blesk z jasného neba. Mali sme ju radi. Bola za každú srandu a i napriek svojmu vyššiemu veku, dobre zapadla medzi nás, mladších. Cítili sme sa v jej spoločnosti dobre a ona zasa s nami. Pre nás bola jej predčasná a rýchla smrť takou ranou, že sme ponechali túto akciu v našom kalendári ako pravidelnú. Že na miesta, kde rada chodila budeme naďalej chodiť aj my. Z úcty k nej. Nie v máji, ale v dňoch, kedy od nás „odišla“. Teda na jej počesť. Akcia má doposiaľ úspech a už svoje dobré meno. Dôkazom je aj vaša dnešná opätovná účasť na nej. A pred dvomi rokmi ste tu boli tiež, v počte až 26! Už niekoľko rokov mám takú predstavu, že by táto trasa mohla byť aj vyznačená a uvedená v mapách. Začali sme na tom v meste pracovať. Zisťujú sa majitelia pozemkov, Národný park Muránska planina by nemal mať výhrady, pretože sa jedná o trasu prechádzajúcu po spevnených komunikáciách a lesných cestách. Problémom sú akurát, ako vo väčšine prípadov, peniaze. Chcem to však dotiahnuť do konca. Máločo však ide vždy tak hladko a rýchlo, ako by sme si predstavovali. Určite mi dáš za pravdu.

Zastavenie 4. Lúky pod Hajnašom. 900 m n. m., najvyššie miesto dnešnej trasy. Vidno hrebeň Voniacej, lom Šajba, Hradovú, Ostrú, ale tiež Klenovský Vepor a celkom vzadu kopce v Maďarsku, Cerovú vrchovinu.

Mohol by si nám podrobnejšie popísať trasu? Vždy ráno o 8.00 hod. máme zraz pod železničným mostom na Muránskej ulici, kde obvykle čakáme na účastníkov prichádzajúcich z motorového vlaku zo smeru Rimavská Sobota. Potom vyrážame na miestny cintorín, kde položíme kyticu na hrob Valiky, zapálime sviecu a pokračujeme popod Šajbu,( kopec, z ktorého sa ťaží vápenec) na veľkú železničnú stanicu. Na železničnom priecestí v časti Slávča máme druhé zrazové stanovisko o 9.00 hod.. Odtiaľ je hromadný odchod na trasu. Prechádzame dolinou Slávča až na jej koniec, potom popod Hajnaš, cez Kozák  do lokality zvanej Hrdzavé. Do Tisovca schádzame dolinou Kačkava. Dĺžka výletu je asi 22 km. Podľa počasia je možné trasu upraviť aj na kratšiu verziu, čo sme už niekoľkokrát urobili. Aj kvôli zmene a pestrosti. Dnešný deň ma mimoriadne potešil. Už napríklad to, že ste opäť došli aj Vy, turisti z Košíc, že je celkom vydarené počasie, dobrá nálada, aj keď tá býva na našich akciách vždy dobrá, a že po dlhšej dobe je tu s nami aj dcéra Valiky Husaníkovej.

Trocha som pridal do kroku a už som dobehol pani Huňovú, dcéru pani Valiky. Dávam možnosť vyjadriť sa aj jej ... Dnes je presne 24. októbra, kedy pred 15-timi rokmi zomrela moja mamička Valika Husaníková. Je mi ťažko povedať ako to vnímam ja, že toľko nadšencov a ľudí s láskou na ňu spomína a venuje im tento pochod. Som nesmierne rada, že sa môžem zúčastniť tohoto 15. ročníka aj osobne a spomínať na svoju mamičku. Milovala práve túto trasu a práve preto sa členovia klubu rozhodli túto trasu venovať jej. V tej dobe bola najstaršou členkou turistického oddielu a fandila mu tak, že sa snažila nevynechať ani jedinú akciu.

Prečo práve táto lokalita? Súvisí to s celým jej životom. Od malička ho mala veľmi ťažký, bola obojstrannou sirotou a na Kozák, chodila pravidelne na zber hríbov, ale aj lesných plodov. Žila tu v podstate od narodenia. Keď sa vydala, tak celé okolie ich vídavalo spolu chodievať po tejto trase pravidelne niekoľko krát do roka.

Zastavenie 5. Koniec doliny Hrdzavé, 12.15 hod. Vpravo vyvierajú penovcové pramene s pitnou vápencovou vodou. Nad nami je medvedí rajón s množstvom brlohov. V tejto tisovskej časti Muránskej planiny sa nachádza množstvo starých opustených lazníckych sadov, kde sa na jeseň sťahujú medvede kvôli ovociu

Dozvedel som sa, že na záver nás čaká aj nejaké milé prekvapenie ... Ja tiež viem o prekvapení, ale už to nie je tajomstvo. Po túre sa občerstvíme halászlé, ktoré pripravuje rybár, tiež člen tohoto oddielu. Keďže je to na počesť mojej mamičky, je to pre mňa obzvlášť milé.

Dušan, má Váš oddiel nejakú podporu zo strany mesta? Mesto poskytuje v rámci svojich možností finančné prostriedky všetkým športovým klubom, ktoré si o to požiadajú. Každý rok si dávame aj my žiadosť. Mestským zastupiteľstvom sú potom podľa určitých kritérií schvaľované finančné dotácie jednotlivým športovým klubom. Aj keď nie sú nikdy schválené v plnej výške, nemôžeme sa sťažovať. Ale na pokrytie potrieb takej širokej členskej základne, akú máme, by nám len príspevok z mesta nepostačoval. Ďalší prísun prostriedkov máme vďaka tomu, že sme ako občianske združenie od roku 2001 poberateľmi 2% z daní. Bez týchto finančných výpomocí by sme nemohli organizovať autobusové zájazdy do vzdialenejších lokalít.

Zastavenie 6. Túru prerušujeme kvôli spomenutému halászlé a opekaniu špekačiek u Brožov. 13.00 hod.

V meste máte veľmi aktívne ochotnícke divadlo, ktorého si aj Ty členom. Stíhaš to aj to? Tisovec má naozaj bohatú divadelnú tradíciu. Po mojom prisťahovaní sa do Tisovca, som začal pôsobiť v divadelnom súbore Daxner. Nie je tu však iba náš súbor, ale aj divadelný súbor Terézie Vansovej v Rimavskej píle, ktorá patrí pod Tisovec, ako jeho miestna časť. V roku 2010 náš súbor oslávi 150. výročie prvej oficiálnej zmienky o divadle. Každý rok pripravíme jednu premiéru, s ktorou potom absolvujeme niekoľko repríz v okolitých mestách a dedinách a zúčastňujeme sa krajských prehliadok. Už viac krát sa nám podarilo uspieť aj v kraji a postúpiť na celoslovenskú. Dva krát sme dokonca postúpili z celoslovenskej až na vrcholnú prehliadku ochotníckeho divadla, na Scénickú žatvu v Martine. V predošlom roku s upravenou hrou B.Slančíkovej Timravy Na jednom dvore a tohoto roku s hrou Faust od Goetheho. Do sezóny 2010, ktorá bude ako som spomínal jubilejná, pripravujeme divadelné stvárnenie známeho Obchodu na korze.

Čo by si na záver odkázal našim košickým turistom? Ja si myslím, že košickí turisti, konkrétne vo vašom oddieli, majú veľké šťastie, že sú v takom oddieli. Pretože ako tak čítam na vašej webovej stránke, máte bohatú a pestrú činnosť a dobré vedenie a ľudí vo výbore. Ja im to prajem a verím, že sú spokojní. Pretože tých akcií máte neúrekom a vo vašom turistickom kalendári vidím, že si je naozaj z čoho vybrať. Takáto bohatá činnosť sa dá robiť len s kvalitnými ľuďmi a hlavne zapálenými pre vec. Keď ich je v oddieli viac, je to len dobre. A vy ich máte. A aktivity sú tak potom pekne podelené. Jeden by to všetko niekedy ťažko stihol.

Pri tejto príležitosti by som vás rád pozval aj na nejakú inú našu akciu. Veľmi radi vás privítame.

Po 25-tich rokoch už možno aj bilancovať. Ktorú akciu počas uplynulých
rokov oddielu pokladáš za naj (humornejšiu, nebezpečnú, výnimočnú, krajšiu)?

/Spomen si aspon na 1 a napis k tomu nieco viac. Kde, kedy, co sa stalo.
Ale nech je to nervy drasajuce ! Ha, ha, ha, ha .... /

Dal si mi veľmi záludnú a ťažko odpovedateľnú otázku. Máš pravdu, dvadsaťpäťka už je dobrý dôvod na bilanciu. Takú stručnú som pripravil a zverejnil aj na našej mestskej webovej stránke. Ak však mám vybrať akciu tú naj, nedá sa to. To by som musel vymenovať takmer každú. Je to naozaj veľmi ťažké. Akcií, kde sa niečo zaujímavé udialo, pritrafilo bolo viac. Takže bolo by to možno na ďalší rozhovor a podstatne obsiahlejší, ako je tento. Aby som teda aspoň sčasti odpovedal, asi najviac sa toho vždy udeje na našich viacdňových akciách. Nielen že na nich vidíme podstatne viac prírodných scenérií, ale zažijeme aj kopu humorných, či neočakávaných situácií. No a práve tie naše obľúbené turistické dovolenky sú na takéto okamžiky ako stvorené. Nebudem to rozvádzať, ale napríklad na také blúdenie troch členov v národnom parku Paklenica, za úmornej horúčavy a bez kvapky vody sa nedá zabudnúť. Alebo týždenné putovanie popri Dunaji plné komárov, stanovania i nocovania na rôznych netradičných miestach zostane v pamäti účastníkov navždy. Rovnako aj päťdňový prechod hrebeňom Nízkych Tatier za síce nádherného, ale únavného počasia, kedy sme na konci prechodu už mali všetkého plné nielen zuby. Aj na dva dni v Poloninách sa nám bude vždy dobre spomínať. Naše tradičné Ondrejove pochody vďaky, ktoré som už spomínal, sú vždy nielen pekným začiatkom sezóny v oddieli, ale aj odrazovým mostíkom dobrej nálady do nového roku. Kto ich už absolvoval, vie prečo. Keby som však prechádzal v pamäti všetky akcie, z každej sa dá vybrať niečo také, čo sa inde neopakovalo. A veľa udalostí a zážitkov je aj nepublikovateľných. Ale je to aj o tom, že treba zažiť všetko na vlastnej koži. Preto sa aj najlepšie spomína vždy tým, ktorí sa tej ktorej akcie osobne zúčastnili. A vieš to určite aj podľa seba, každá akcia, trasa, túra má svoje čaro a inú atmosféru. Rovnako ako celá naša príroda. Ktorá aj keď je rovnaká, vždy je iná.

Do Tisovca to máme ešte niekoľko kilometrov dole dolinou Kačkava

Ďakujem Ti za rozhovor a želám Vám, aby Vaše deti zostali verní turistike aj keď vyrastú.

S Dušanom som sa zhováral počas šľapania touto krásnou jesennou farebnou čarovnou romantickou a nostalgickou prírodou, z ktorej normálne sálala radosť pohoda pokora a ticho. Dňa 24.10.2009.

Štefan Demko, KST Víkend Košice

Zápisky z 21.turistickej dovolenky
(24. júl – 1. august 2009)

České Švajčiarsko a Labské pieskovce

Tretia najstaršia oddielová akcia vstúpila do tretej desaťročnice posledným júlovým týždňom, kedy sa konal jej v poradí už 21. ročník.
Na rok 2009 sme mali naplánované hneď dve územia a to nie hocikde, ale u našich susedov v Českej republike.
Prvou alternatívou bolo České Švajčiarsko a Labské pieskovce.
Druhou, zasa nemenej pôvabný, Český raj. O ten mali záujem štyria členovia.
Pisateľ týchto riadkov sa zúčastnil na miestach spomínaných v prvej alternatíve a preto tieto zápisky budú práve odtiaľ.

Keďže počet prihlásených na prvú variantu sa scvrkol na počet 15 členov a 1 neregistrovaný, voľba dopravného prostriedku sa zmenila z autobusu a neskôr vlaku, na štyri autá. Štyria členovia tak zároveň plnili aj úlohu šoférov.
V Kalendári akcií sa uvádza začiatok akcie 25. júl. Po rôznych návrhoch a vzájomných dohovoroch prihlásených členov sa termín a čas odchodu posunul už na štvrtok, 23. 7. 2009 večer o 22.00 hodine. Dôvod bol celkom jednoduchý. Veď prečo nevyužiť cestu do Čiech a nenavštíviť aj našu stovežatú nádheru na Vltave.
Vyrážajú tri autá s počtom 12 účastníkov. To štvrté vyrazí na cestu až v piatok v noci. Naplánovaný koniec akcie a odchod domov: 1. august.
Prvý deň po celonočnej jazde bol dosť náročný z dôvodu absencie spánku väčšiny cestujúcich. Chceme však vidieť Prahu a tak únava ide bokom. Okolo desiatej hodiny už vyrážame do ulíc.
Najskôr metrom pod Pražský hrad. Potom už po svojich nádvoriami hradu a cestou späť cez Karlov most, na Staromestské a Václavské námestie. Neobišli sme samozrejme najznámejšie pražské reštauračné zariadenia „U Flekú“ a „U Pinkasú“. (12 km)
Deň druhý sme venovali faune a flóre. To všetko v časti Trója, kde sídli ZOO, aj Botanická záhrada. Tu sa naše kroky rozišli na dve strany. Väčšina dala prednosť ríši zvierat, traja členovia nežnej kráse a farebnosti rastlín. Popoludní, po prehliadkach a prechádzkach v záhradách nastáva čas na pokračovanie v ceste za hlavným cieľom. Tým je pre nás na tento týždeň hotel Zámeček, nachádzajúci sa medzi obcou Vysoká Lípa a turistickým centrom Mezní louka. Hotelík doslova utopený medzi lesmi Českého Švajčiarska, na samote. Ideálne miesto na oddych a relax, mimo ruchu civilizácie. Prichádzame pár minút po 19.-tej hodine. Ale nie sme prví. Osadenstvo štvrtého, v piatok vyrážajúceho auta, je už tu. Dnes tiež navštívili niektoré miesta v Prahe.(6 km)
Deň tretí je už konečne v znamení turistiky v prírode. Praha je pekná, ale to, čo nám – turistom vyhovuje najviac je predsa len príroda - lesy, skaly, potoky s priezračnou vodou plné života, čistý vzduch, ticho, pokora, spoločnosť ľudí podobnej „krvnej skupiny“. Toto všetko tu máme, takže hor sa spoznávať krásy a zaujímavosti najsevernejšej časti Čiech. Nedeľňajšia trasa vedie od hotela najskôr k bývalému lúpežníckému hradu Šaunštejn, pokračuje Jetřichovickými stenami, okolo Kesslerovej desky a Rudolfovho kameňa, k časti zvanej Úzke schody, až do obce Doubice,odkiaľ sa presúvame späť autobusovým spojom.(17km)
Deň štvrtý máme na pláne navštíviť najväčšie magnety tohoto územia, kvôli ktorým sem prichádza toľko turistov. Jedným z nich je Edmundova soutěska. Z obce Mezná k nej schádza zeleno značkovaný turistický chodník vedúci strmým terénom, ale nadol k Meznímu mústku je to príjemný zostup. Tu, v kaňone je to už iný svet, ako včera na skalách a v lesoch. Chodník vedie popri toku riečky Kamenice, ktorá sa doslova prediera pomedzi skalné bralá a masívy. Časť trasy je splavovaná na člnkoch, takže absolvujeme aj túto celkom príjemnú a veselú plavbu. Ďalej potom ešte asi 2 kilometre pokračujeme stále nádherným divokým údolím Kamenice až do Hřenska, centra Českého Švajčiarska. Po obedňajšej prestávke nás čaká výstup k druhému, najviac navštevovanému a najznámejšiemu miestu tejto oblasti. Je to veľkolepý, monumentálny skalný útvar Pravčická brána. Až tesne pri nej si človek uvedomí silu tohoto miesta a zostane v nemom úžase fascinovaný jej mohutnosťou a krásou zároveň. To všetko sa ešte znásobí po výstupe na okolité skalné vyhliadkové masívy. Odtiaľto je pohľad na tento ojedinelý prírodný útvar a jeho okolie ešte atraktívnejší a magickejší. Človeku sa ani odísť nechce. My však pokračujeme ďalej na Mezní louku a potom už len „domov“ do Zámečku (15 km)
Deň piaty je akýsi oddychový. Prvá polovica dňa je venovaná návšteve mesta Děčín a prehliadke zámku a priľahlej Ružovej záhrady. Autami sa popoludní presúvame do obce Tisá. A to sme už v kraji Labských pieskovcov. Asi po 300 metroch sme vo vstupnej časti a absolvujeme nenáročnú prehliadku skalným mestom Tiských stien a to malým, i veľkým okruhom. Bludiská v skalných masívoch po úzkych, pieskom vysypaných chodníčkoch, ale aj mnohé krátke výstupy do kameňa vytesanými schodíkmi k prekrásnym výhľadom sú romantickým spestrením dňa, i celého pobytu. Tiské steny stojí naozaj zato navštíviť. (8 km)
Deň šiesty je zapísaný v našich mysliach i nohách najväčším počtom kilometrov počas tejto dovolenky, ale aj tým, že časť trasy prechádzala po nemeckej strane. A tiež včasnejším vstávaním, ako v iné dni, pretože vo Vysokej Lípe sme museli stihnúť ranný autobus. Tým sme sa presunuli do obce Kyjov pri Krásnej Lípe. Z tejto dedinky začína trasa, ktorá môže dostať prívlastok aj romantická. Vedie Kyjovským údolím až k hraničnej rieke Křinice. Potom popri jej toku pravým brehu na nemeckej strane. Malebné údolie Křinice, či už na českej, alebo nemeckej strane vytvára dojem pohody, ticha, pokoja a romantiky. Práve takéto sú zákutia pri tomto vodnom toku. Presný opak dravej rieky Kamenice v Edmundovej soutěske, ktorou sme prechádzali v pondelok. Po necelých siedmich romantických kilometroch opúšťame riečku i hranice a cez Hluboký dúl pokračujeme okolo Malej Pravčickej brány a hradu Šaunštejn do Vysokej Lípy a odtiaľ ešte dva a pol kilometra až do hotela Zámeček (20 km)
Deň siedmy venujeme opäť bližším cieľom. Z hotela odchádzame zasa do Vysokej Lípy, potom na bývalý Dolský mlýn. Ten je známy hlavne z rozprávky Pyšná princezná. Smerujeme však ďalej, žltou značkou do dedinky Jetřichovice. Zelenou neskôr vystúpime na Kesslerovu desku k červeno značenej trase Jetřichovickými stenami. Prechádzali sme ňou na prvej trase. Tentokrát už nevystupujeme na Rudolfov kameň a neodbočujeme žltou na Úzke schody ako v nedeľu, ale pokračujeme po červenej. Najprv nás očarí Viléminina stěna a výhľady z nej, neskôr Mariina skála, a na nej postavená originálna drevená vyhliadková vežička rovnakého mena - Mariina vyhliadka. Výstup na jej vrchol je zaujímavý. Schody, schodíky, rebríky, mostíky. Je to posledná skala dnešného dňa a nám už zostáva len strmý zostup do Jetřichovíc a návrat do hotela. (16 km)
Deň ôsmy môže dostať prívlastok oddychový, alebo cestovateľský. Štartujeme autá a našim prvým cieľom je obec Janská, známa podzemnou leteckou továrňou z II. svetovej vojny – Rabštejn. Keďže o toto unikátne dielo vystavané rukami väzňov koncentračných táborov je dosť značný záujem, náš vstup je možný až o 15.00 hodine. Zatiaľ však môžeme navštíviť Zlatý vrch nad obcou Líska za Českou Kamenicou. Tento 656 metrov vysoký kopec je známy tým, že jeho vrchol tvorí čadičový masív, podobný u nás známemu čadičovému vodopádu na Šomoške. Tento na Zlatom vrchu je však omnoho mohutnejší. Kamzíky, ktoré tu boli pokusne umiestnené už pred mnohými rokmi a majú tu aj dnes svoje pôsobisko, sa nám však nepodarilo zazrieť. Vraciame sa k autám a presúvame sa na zámok Zákupy, kedysi letné cisárske sídlo. Interiéry zámku nás očarili svojou zachovalosťou a bohatosťou inventáru a nábytku, či farebnosťou priestorov. Zámok, o ktorom doposiaľ nikto z nás ani len netušil, sa zapísal do našich myslí ako jeden z najkrajších. Pred nami je však ešte jedno miesto, ktoré chceme navštíviť. V obci Prácheň pri Kamenickom Šenove sa nachádza skalný útvar takisto známy z rozprávky o pyšnej princeznej. Jeho názov je Panská skála. Fotogenickosť tohto krásneho skalného útvaru znásobuje jazierko pod ním. Štvrtým cieľom dnešného pestrého programu je už spomínaná bývalá podzemná letecká továreň z II. Svetovej vojny.