Úvodná stránka > O AKCII PO AKCII > ROK 2016

ROK 2016

JANUÁR 2016

2. január 2016 - účasť na Zimnom výstupe na Klenovský Vepor s turistickými klubmi z Hnúšte a Rim. Soboty. /foto na facebooku v skupine KST TO KOS.../

9. január - Náš tradičný, tento rok už 32. Ondrejov pochod vďaky - 27 účastníkov / Foto na facebooku v skupine KST TO KOS...//

14. január - Brigáda na Náučnom chodníku Hradová - prepílenie deviatich, cez chodník spadnutých stromov. Vďaka aktivite našich dvoch členov, Milanovi Slabejovi st. a Jiřímu Brožovi je tak chodník na Hradovú opäť pohodlne priechodný. A preto pozývame na najbližší, 5. spomienkový výstup na Hradovú, 29. januára o 16:00 hod.

29. január 2016 - 5. spomienkový výstup na Hradovú za účasti cca 58 turistov z radov členov oddielu, ale i občanov mesta. /Foto na facebooku v skupine TO KOS.../

FEBRUÁR 2016

6. február 2016 15.zimný prechod Stolickými vrchmi

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

13. február 2016 Zimný pobyt v kráľovstve zimy

Slovenský raj považujem za najväčšiu pýchu našej krajiny a prekrásne miesto v srdci slovenskej prírody. Miesto popretkávané kaňonmi, kde tiesňavy a rokliny dopĺňajú početné vodopády. Kúsok našej zeme pestrý na rozmanitú faunu i flóru. „Raj“. Celoročne sprístupnený len na vlastnú zodpovednosť. Prechod roklinami v zimnom ročnom období je vhodný práve pre zdatnejších turistov. Zaváňa určitou výzvou a prechod touto zimnou nádherou nie je jednoduchý a preto určite stojí za zváženie...

Takmer presne pred rokom sme poniektorí z nášho turistického oddielu KOS Rimavská dolina po prvýkrát zdolali náročnú a mrazivú túru tiesňavou Piecky v Slovenskom raji. A aj keď som už teraz vedela, do čoho idem, mierne obavy sú stále na mieste. Príroda je nevyspytateľná. Štyri autá s dvadsiatimi prihlásenými turistami 13. februára 2016 takmer celou cestou sprevádza dážď. Prichádzajúc k Podlesku a do osady Píla sa dážď mení na jemné vločky snehu. Píla je východiskovým bodom nielen do rokliny Piecky, ale aj do tiesňavy Veľký Sokol, ktorým vedie žlto značený turistický chodník. Trasu už dobre poznáme. Boli sme tu naposledy v lete v roku 2014. Zimnú verziu sme si naplánovali práve tento rok. Ako sme predpokladali, po vytrvalom daždi je potok trošku divší a voda si občas našla cestu aj do našich topánok. Výdatné zrážky za posledných pár dní sa podpísali na skutočnosti, ako to tam vyzerá. Zvýšený objem vody v potoku je síce naším spoločníkom, ale zato drobné snehové vločky, ktoré nás sprevádzajú, nám robia celkom radosť. Prechod Veľkým Sokolom pri celkovom prevýšení 289 metrov zvládame bravúrne s ohľadom na momentálny vodný stav.

Tak ako všetky názvy majú svoje korene v legendách, počula som aj o jednej povesti, ktorá sa viaže k názvu Veľký Sokol. Zachovala sa z čias uhliarstva. Raz manželka istého uhliara niesla obed manželovi, ktorý pracoval v doline. Žena niesla na rukách svoje dieťa a pokým podávala manželovi jedlo, položila synka na zelenú trávu. Tú chvíľku využil veľký vták v podobe sokola, ktorý náhle priletel a dieťatko uniesol. Ešte aj dnes sa vraj jeho malé kostičky nachádzajú na nedostupných bralách nad dolinou...

Veľký Sokol prešla po prvý krát v roku 1898 prvá výprava pod vedením prof. Martina Rótha hľadajúca rastliny plesnivca alpínskeho. A práve z tejto rokliny sa dostali neskôr na verejnosť aj prvé fotografické zábery, nasnímané Viliamom Forbergerom. So svojou dľžkou takmer šesť kilometrov je najdlhšou tiesňavou Slovenského raja. Vápencové zrázy tu stúpajú do výšky miestami až 300 metrov. Vzácne borovice akoby vyrastali nad tiesňavou priamo zo skál. Asi v polovici doliny sa dostávame do úzkeho miesta rokliny nazvané Kamenné vráta. Využívame viaceré technické pomôcky, reťaze, rebríky a stúpacie železá takzvané mačky. Tie nám naozaj dobre poslúžili a nohy v nich mali istejší krok. Prekonávame najskôr 8,5 metra vysoký Malý vodopád. Neskôr zdolávame Veľké kaskády a Veľký vodopád. Po ich zdolaní kovovými rebríkmi prichádzame k Róthovej rokline. Tento neveľký, ale zaujímavý úsek dostal svoj názov na počesť spomínaného objaviteľa prof. Martina Rótha. Poslednú časť úseku túry absolvujeme mierne stúpajúcim terénom lesom. Prichádzame k rázcestiu so smerovníkom a pokračujeme po Glackej ceste. Celá krajina je pokrytá bielym snehom. Aký paradox, z daždivého mesta rovno do bieleho raja. Teta Perinbaba si vypočula prosbu Slovenského raja a veľkodušne tam rozprestrela svoju snehovú perinu. Bolo nám dopriate sa aspoň na malú chvíľku ocitnúť v rozprávkovom kráľovstve, kde sa každý strom prehýbal pod ťažkou bielou perinou. Celá prírodná scenéria na nás pôsobila ako akási biela očista. Malou Poľanou sa vraciame do osady Píla. Tu, po 17 kilometroch, končí naša túra. K autám prichádzame spokojní a fyzicky príjemne unavení. Do ďalších nadchádzajúcich dní si prinášame opäť prílev novej pozitívnej energie. Slovenský raj má v zimnom ročnom období svoje osobité čaro a pohľad na zasneženú krajinu je neopísateľný. Ak máte odvahu a vhodnú výstroj, choďte sa sami presvedčiť.

Andra Blahová, KST TO KOS Rimavská dolina

Fotografie z akcie sa nachádzajú na facebookovej stránke v skupine KST TO KOS Rim. dolina

Účasť KOS-ákov na 42. zimnom výstupe na TŔSTIE

20. februára 2016 vedú naše kroky na akciu, ktorú už po 42. krát organizujú kolegovia z KST Tisovec. Výstup na Tŕstie - akcia, ktorá sa stala i pre náš turistický oddiel KOS Rimavská dolina akousi každoročnou tradíciou. Ani tento rok sme si ju nenechali ujsť a z malej vlakovej stanice kráčame pomaly stúpajúc opäť cez Láň, po nám už známej žltej turistickej značke. Najskôr miernejším úsekom pod Čiernu horu a potom prudším stúpaním k prvému panelu náučného chodníka nad studničkou. Výdatné dažde zanechali na chodníku svoju stopu. Lesná cesta je premočená a našim spoločníkom, spolu s malými potôčikmi vody, je aj blato. Pri informačnom paneli nad studničkou na chvíľku zastavíme a počkáme ostatných. Po krátkom občerstvení pokračujeme na Pasiečky. Tu, vo vyšších polohách, pribúda sneh a počasie nám začalo priať. Po daždivých dňoch konečne vyšlo slniečko, aby nás na zmierenie pohladilo svojimi zlatistými lúčmi. Hneď je veru svet krajší, akýsi farebnejší. Ernest Hemingway raz povedal: „Otoč svoju tvár k slnku a všetky tiene padnú za teba.“ Niečo na tom bude, pretože veselší a príjemne naladení pokračujeme do lokality zvanej Pavlovka a odtiaľ lesom až na temeno Tŕstia. Pod vrcholom chvíľu postojíme, aby sme sa opäť pokochali panorámou Tatier a okolitých kopcov. Náš výstup pokračuje po temeni Tŕstia popri studničke, k pomníku Václava Vraného, starého otca Dr. Vladimíra Clementisa. Václav Vraný bol prírodovedcom, botanikom, pedagógom a čo je tiež zaujímavé, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci. Miloval prechádzky do okolitej prírody a popritom zbieral rôzne rastliny a kvety, z ktorých vytvoril mnoho herbárov. Životu a dielu tejto významnej osobnosti je venovaný ďalší panel náučného chodníka, nachádzajúci sa na mieste, kde život Václava Vraného vyhasol a kde stojí aj jeho pomník. Prechádzame cez rázcestie značiek popri smerovníku a pomaly pokračujeme k cieľu našej dnešnej túry, k turistickej chate na Tŕsti. Čaká nás príjemná atmosféra s občerstvením. Pastvou pre oči je výstavka fotografií Martina Boháčika. Nasleduje spoločné foto, po ktorom sa pomaly rozchádzame a zostupujeme v menších, či väčších skupinkách rovnakou trasou späť do Tisovca.

Tieto známe miesta môžeme navštíviť trebárs aj milónkrát i tak nás vždy niečim novým zaujmú, prekvapia a utvrdia v presvedčení, že máme plné právo byť hrdí na všetko, čo nás obklopuje. Veru nie všetci mali to šťastie vyrastať a žiť na dosah toľkého prírodného bohatstva.

Andrea Blahová, KST TO KOS Rim.dolina

Fotorafie z akcie nájdete na facebookovej stránke v skupine KST TO KOS Rimavská dolina

MAREC 2016

Spoznali sme ďalšie zákutia okolia Tisovca

Vôbec nemusíme odísť ďaleko. Postačí otvoriť oči a poobzerať sa naokolo. Väčšina z nás ani netuší, aké prírodné a nerastné bohatstvá ukrýva naša okolitá príroda. Máme ich takmer na dosah. Od centra mesta Tisovec vzdušnou čiarou približne 6 km stojí nenápadný, avšak pozoruhodný vrch Magnet /964m.n.m./ Spolu s vrchom Strieborná bol našou prioritou a cieľom práve 12. marca 2016, kedy sme mali naplánovanú našu ďalšiu tradičnú tematickú akciu „Spoznajme okolie Tisovca“.

Vlakom sa presúvame na stanicu Bánovo, z ktorej pohodlnou lesnou zvážnicou mierne stúpame ponad štátnu cestu lemovanú potokom Furmanec. Ešte pred samotným výstupom nás vedúca akcie Saskia Hrončeková oboznámila s lokalitou, kam budú smerovať naše kroky a priblížila nám niektoré zaujímavé údaje o území aj z historického hľadiska. Potom už obohatení o nové vedomosti vyrážame. Prichádzame k vrchu Magnet. Sídli v ňom minerál magnetit (starší názov magnetovec, alebo okoviny). Je to nepriehľadný minerál kovového, prípadne matného lesku. Je najvýznamnejšou železnou rudou obsahujúcou 72 % železa. Už názov tohto minerálu naznačuje, že magnetit má magnetické vlastnosti a priťahuje železné piliny a navyše vychyľuje aj strelku kompasu. Patrí teda právom medzi dôležitú súčasť železných rúd. Táto nerastná surovina je potrebná pri výrobe železa a ocele a taktiež aj na výrobu magnetov. Zaujímavosťou je, že Magnetový vrch a jeho okolie je vlastne centrum jednej sopky, ibaže už vidíme v tej oblasti len jej prívodné andezitové a dioritové kanály, pretože ten sopečný kužeľ je už zničený eróziou /Poľana nad Detvou ho má ešte stále zachovaný/. Východné úbočie tohto vrchu ukrýva vo svojich útrobách zabudnuté staré bane, v ktorých sa kedysi ťažila železná ruda. Prvé poskromné písomné správy o ťažbe a spracovaní kovov sú zo začiatku 16. storočia. Tisovské bane boli hlavným článkom, pomocou ktorého vznikol železiarsky priemysel v Tisovci. Slovenské pece na tavenie železnej rudy tu existovali už v stredoveku. V nízkošachtovej nadzemnej peci tavili železo, ktoré sa ihneď použilo na výrobu predmetov. O niečo neskôr sa tu odlievali delové gule, granáty a bomby pre potreby stavovského povstania Františka Rákocziho II. Koncom 16.storočia založili pre baníkov a hutníkov presídlených zo Zvolenskej stolice osadu Tisovské Hámre. Prvá vysoká pec bola postavená v roku 1783. V roku 1825 sú v prevádzke na hnedú rudu (limonit) štôlne Kýzová, Magnetová, Leopold a Segengottes. Systematické dobývanie prestalo už v roku 1864, avšak na kutacích prácach sa v baniach v Tisovci pracovalo až do roku 1885.

Našim cieľom však nebolo pátrať po starých štôlňach, len sa nadýchnuť histórie týchto miest a spoznať prostredie mnohým z nás doposiaľ neznáme. Prechádzame popod Magnet stále dobre udržiavanou lesnou cestou na vrch Strieborná/987 m.n.m./, ktorý je posiaty lazníckymi domčekmi. Za nami zostáva práve prejdená trasa, Magnet, okolo ktorého sme obišli, či ďalšie tisovské vrchy s vynímajúcou sa Hradovou v pozadí. Zo Striebornej schádzame do doliny Roveň a ňou prichádzame do Tisovca. Pohodová cca 18 kilometrová jarná prechádzka nádherným tisovským chotárom v tichu a romantike v lone divokej prírody stála aj tentoraz za to. A že sa nás zišlo neúrekom dokazuje prezenčná listina s podpismi 46 účastníkov. To dokazuje, že turisti majú záujem spoznávať svoje okolie a zaujímajú sa o svoje dejiny a históriu.

Andrea Blahová

APRÍL 2016

BANSKÁ BYSTRICA ZHORA

Väčšina z nás naše krajské mesto dobre pozná. Jeho námestia, uličky, sídliská, či obchody. Ale pozrieť sa naň z vtáčej pespektívy sa nepodarí každý deň. A práve preto dostala zelenú akcia naplánovaná v našom turistickom kalendári na 2. apríl 2016. Bol o ňu obrovský záujem a preto sa na ňu všetci záujemci s kapacitných dôvodov autobusu už ani nedostali. Pozrieť sa na Banskú Bystricu zhora si nenechalo ujsť až 62 turistov. Cieľom akcie boli dva vrchy nad mestom - Suchý vrch a Urpín. A práve z nich sme sa chceli pozrieť na Banskú Bystricu zhora a z rôznych uhlov.

Prvé kroky začíname odmeriavať na sídlisku Fončorda, kde na Tulskej ulici pri turistickom smerovníku trasa začína. Modrá značka nás vyvedie popri záhradkárskej osade a hrobe neznámeho vojaka až na Želiarec. Ešte 5-10 minút a po ľavoboku spozorujeme budovu Pony Farmy a pasúce sa kone. Sme v časom zabudnutej lokalite Suchý vrch, od centra mesta vzdialenej cca 7 kilometrov. Toto ľahko dostupné miesto sústreďuje rekreačné "skvosty" doby minulej - konská farma (Pony Farma), niekoľko chát a dokonca mini lyžiarsky vlek. Väčšina bystričanov ani netuší, aké ľahko dostupné prírodné atrakcie majú rovno za humnami. Naskytajú sa nám pekné výhľady na masív Krížnej a ako na dlani máme hlavný hrebeň Kremnických vrchov. Málokoto však vie, že práve v tejto lokalite sa nachádza turisticky atraktívne miesto - Skalná vyhliadka. A nás zaujíma práve táto atraktivita, ktorá je veľmi dômyselne ukrytá pred zrakmi nepozorných turistov. Minieme rázcestník a pokračujeme až kým po pravej strane neuvidíme tabuľku, ktorá udáva smer a farbu značky smerujúcej ku Skalnej vyhliadke. Sledujeme značku a popri bývalej Chate na Suchom vrchu vojdeme do lesa, kde už obďaleč vidíme mohutnú skalnú stenu, ku ktorej sa nakoniec priblížime. Zážitok s výstupu na vyhliadku umocňujú masívne skalné útvary, popri ktorých stúpame po rebríkoch, cítiac sa miestami ako v Slovenskom raji a po ktorých za chvíľu vystúpime až na vrchol Skalnej vyhliadky (cca 820 m n.m). Keďže sme si zaslúžili aj dobré počasie, je možné aj odtiaľto vidieť masív veľkofatranskej Krížnej, ale i časť hlavného hrebeňa Kremnických vrchov. Nakoľko ide o jednosmerný okruh, nezostupujeme rebríkmi, ale lesom a prídeme opäť k bývalej Chate na Suchom vrchu. Do ruchu mesta, presnejšie do jeho časti, obce Malachov, sa vraciame po zelenej značke. Tu na nás čaká autobus a ním sa presúvame do samotného mesta.

Vystupujeme pri železničnej stanici Banská Bystrica - mesto, kde sa nachádza východiskový bod na druhý cieľ našej akcie - na Urpín. Vedie naň Náučný chodník „Serpentíny Urpín“.Trasa náučného chodníka je dlhá takmer štyri kilometre s prevýšením 190 metrov. Prechádza od spomínaného východiskového bodu, cez 13 zastávok až k bývalému skokanskému mostíku na Žltých pieskoch. Náučný chodník je ideálnym oddychovým miestom pre malých i veľkých a na svoje si tak prídu najmä rodiny s deťmi. Je zároveň vhodným miestom aj pre žiakov základných škôl na výučbu prírodovedy či na environmentálnu výchovu.

Prechádzka Urpínom prináša množstvo zážitkov a zaujímavostí, ktoré sú príťažlivé predovšetkým vďaka svojmu interaktívnemu charakteru. Deti a dospelí sa tu pútavou a hravou formou dozvedia aké rastliny sa vyskytujú na Urpíne, alebo ako sa pozorujú hviezdy. Naučia sa poznávať okolité dreviny, ako postaviť domček pre hmyz či vtáčiu búdku, alebo ich možno zaujme, čo všetko robí lesník a čo oni sami môžu urobiť pre ochranu lesa.

Návštevníkov chodníka na infotabuliach symbolicky sprevádza maskot náučného chodníka - pavúk Stepníček. Druh pavúka Stepníka červeného sa totiž v minulosti nachádzal práve v tejto lokalite a patril medzi vzácne unikáty nášho regiónu. Začiatok trasy zdobí slávnostná lavička vyrezaná z kmeňa 120 ročného duba. Na trase chodníka čakajú návštevníkov aj umelecky stvárnené infotabule, ktoré zdobí vyrezávaná drevená plastika vyjadrujúca danú tému. Mimoriadne zaujímavá je jedna z infotabúľ, kde návštevníci spoznajú rez kmeňa stromu smreka obyčajného, starého 282 rokov a majú tak možnosť vidieť, ktorý letokruh značí jednotlivé významné udalosti Banskej Bystrice.

Obsah náučného chodníka:

16 kusov infopanelov vrátane interaktívnych panelov
4 kusy slávnostných lavičiek - nástupy na chodník
7 kusov lavíc na náučnom chodníku
15 kusov smerovníkov
drevený herný prvok, domček pre hmyz, zvonkohra, vtáčie búdky

Zoznam infopanelov:

1. infopanel - Základné informácie o náučnom chodníku
2. infopanel - Stredoveké kameňolomy + geologická stavba Urpína
3. infopanel - Vartovka - história a súčasnosť
4. infopanel - Ochranné lesy a ich význam + Zloženie a vývoj bukových porastov cez samovývoj + Význam mŕtveho dreva
5. infopanel - Typické lesné biotopy na Urpíne
6. infopanel - Panoráma vyhliadky zo skalného hrebeňa
7. infopanel - Interaktívne miesto - drevená zvonkohra, domček pre hmyz, vtáčie búdky
8. infopanel - Urpínska lesostep a ochrana prírody
9. infopanel - Obloha z Vartovky
10. infopanel - Obnova a výchova lesa
11. infopanel - Dreviny a ich poznávanie
12. infopanel – Interaktívny panel s priečnym rezom stromu a vyznačením významných letopočtov spätne zhruba 280 rokov
13. infopanel - Práca s verejnosťou – ochrana životného prostredia
14. infopanel – Úvodný panel – základné informácie o náučnom chodníku

Účastníci, ktorí nevyužili prechod nenáročným Náučným chodníkom si trasu skrátili len výstupom ku Kalvárii a následným zostupom do mesta. Poslednou zastávkou nielen turistov zostupujúcich z Kalvárie, ale aj ôsmych členov, ktorí absolovovali celú trasu náučného chodníka, bol Rozprávkový dom v časti Pod Urpínom v Banskej Bystrici, kde je v súčasnosti zriadená štýlová kaviareň s detským kútikom a nádherným výhľadom na mesto.

Nenáročná akcia /13 a 16 km/ s výhľadmi na naše krajské mesto z rôznych strán nám príjemne vyplnila druhý aprílový deň.

Dušan Kojnok

Spoznali sme zaujímavý kút Štiavnických vrchov.

Z celého roka sú najkrajšie práve prvé jarné túry. Vtedy sa začína všetko naokolo prebúdzať zo zimného spánku a zeleň preberá vládu nad šedou. Jar cítime aj v sebe. Sme akýsi veselší a pozitívnejší. A práve na jeden z takýchto sľubných dní sme si naplánovali našu turistickú a zároveň tak trochu aj náučnú akciu.

Sobota, 16. apríla 2016 je ako stvorená na prechádzky v prírode. Tam vonku už cítiť prísľub pekného počasia. Skoro ráno odchádzame autobusom z Tisovca, aby sme po dvoch hodinách zavítali do obce Lehôtka pod Brehmi. Ešte v autobuse oboznamujem početnú, 41 člennú posádku s programom a inštrukciami dnešného dňa. Program je pestrý a preto nadišiel čas začať napĺňať jeho podstatu. Začíname pomalým stúpaním trochu strmším kopcom, aby sme si o pár minút ako bonus vychutnali Szabóovú skalu, kam vedú naše prvé kroky. Szabóova skala sa nachádza v katastrálnom území obce Lehôtka pod Brehmi a je najstaršou geologickou rezerváciou na Slovensku. K tomuto prírodnému útvaru sopečného pôvodu kráčame z obce po žltej turistickej značke. Hneď z rána sme nečakali takú sviežu rozcvičku, ale aspoň nás trošku otužila. Tak, ako kráčame nahor, zisťujeme, že po dažďoch je to tu miestami šmykľavé. Samotný výstup nie je náročný, ale napriek tomu treba zvýšiť opatrnosť. Za necelých tridsať minút sme na vrchu. Skala dostala pomenovanie v roku 1908 podľa významného mineralóga a geológa Jozefa Szabu, ktorý významne prispel ku geologickému poznaniu Štiavnických vrchov. Na samotnom vrchole skaly stojí kríž. Priamo od neho sa otvára pohľad do Žiarskej kotliny, ktorú na druhej strane v pozadí lemuje hrebeň Vtáčnika. Z krátkej vychádzky na zaujímavé bralo sa vraciame späť do obce Lehôtka pod Brehmi a pokračujeme náučným chodníkom rezerváciou Bralce. Prírodná rezervácia Bralce sa rozprestiera na úpätí Panskej hory, neďaleko obce Hliník nad Hronom. Miestni nazývajú túto oblasť Kečka. Vedie tadiaľ jednosmerný okružný turistický chodník, kľukato prechádzajúci hranicou rezervácie a kopíruje aj bývalé limnokvarcitové lomy. Kráčame chodníkom a veru, je to hotová pastva pre oči. Lokalitu charakterizuje výskyt pozoruhodného rastlinstva a živočíšstva. Vyskytuje sa tu i vzácna rastlina waldstejnia trojlistá, ktorá predstavuje relikt z doby ľadovej. Nesmierne zaujímavá je aj tunajšia neživá príroda. V oblasti sa v minulosti ťažil kameň, vďaka čomu tu zostali početné skalné veže, kamenné moria, ale aj mlynské kamene. Avšak dnes sú celé zarastené lesom a svoje stopy tu na miestach zanechal i neúprosný čas. Prírodnú scenériu územia dopĺňajú neprístupné jaskyne, ako Veľká jaskyňa, jaskyňa pod Kečkou, Tmavá jaskyňa a prepadliská nachádzajúce sa v okolí vrcholu Panskej hory. Neodolali sme a niekoľko odvážlivcov z nás si ukradomky uchmatlo na malú chvíľku pohľad do útrob podzemnej krásy. Okrajovými časťami rezervácie vedie až k vrcholu jednosmerný okružný náučný chodník prechádzajúci tými najzaujímavejšími časťami lesa, cez rokliny na jej stráni, okolo jaskýň, prepadlísk a cez čarovný les. Na chodníku sa nám otvorilo viacero prekrásnych výhľadov. Jeden úsek je náročnejší, zabezpečený rebríkom a reťazami, ale samozrejme, že ho zvládame. Z Kečky sa nám za odmenu ponúka pekný výhľad na Szabóovu skalu. Spoznali sme ju aj podľa veľkého nápisu s jej názvom, vytesaným priamo do brala. Od Bralcov po zelenej značke prichádzame na Janovu lúku a cez Janovské sedlo na samotu Chrústov. Z tohto miesta sa pred nami otvára zaujímavý výhľad na Kamenné more, ktoré je našou ďalšou dnešnou prioritou. Je najnavštevovanejším turistickým miestom v obci Vyhne vo Vyhnianskej doline. Nachádza sa na úpätí vrchu Kamenná, ku ktorému postupne prichádzame serpentínami. Rozlohou je najväčším kamenným morom v sopečnej časti Karpát. Je tvorené rylolitovými balvanmi načervenkastej a belavej farby, ktoré vplyvom mrznúcej vody postupne zvetrávali a následne sa pravdepodobne pri zemetrasení uvoľnili. Vplyvom gravitácie sa najväčšie balvany dostali do spodnej časti, zatiaľ čo horné partie tvoria kamene menšie. Po zostupe z vrcholových partií prechádzame krížom cez Kamenné more v jeho dolnej časti a zároveň dávame pozor kam stúpame, pretože trasa turistickej značky vedie priamo po balvanoch. Hneď nato pomaly schádzame do Vyhní. Tu už na nás čaká autobus a ním sa presúvame k poslednému cieľu dnešného dňa, ku zrúcanine hradu Revište, do obce Revištské Podzámčie. Ruina sa týči nad údolím Hrona, neďaleko Hliníka nad Hronom a pozostatky hradu sú vsadené do romantického prostredia. Nachádzajú sa na strmom brale vystupujúcom takmer 100 m nad nivu Hrona. Hrad postavili začiatkom 14. storočia ako súčasť ochrany stredoslovenských banských miest a hronskej obchodnej cesty. Staršiu gotickú časť neskôr posilnili renesančným vonkajším opevnením. V roku 1678 sa hradu zmocnili povstalecké vojská Imricha Thökölyho a vyplienili ho. Odvtedy je hrad v ruinách a dodnes sa z neho zachovalo len niekoľko múrov. Z parkoviska je to k jeho posledným múrom približne 30 minút. Cestu ku hradu lemujú náučné informačné tabule s popisom o bývalých známych majiteľoch hradu. A práve tu sa schyľuje ku koncu našej túry a spolu s ňou prichádza záver dňa. Príjemne unavení a plní dojmov v prekrásnom kraji napokon odchádzame domov. Prežili sme zmysluplný, slnkom nabitý a hrejivý deň. Hrejivý i na duši. Za niekoľko hodín sa nám podarilo stihnúť toho skutočne veľa.

Andrea Blahová, členka KST TO KOS Rimavská dolina

------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

33. VÝSTUP NA HRADOVÚ

Na 23. apríl 2016 pripadol tento rok náš tradičný výstup na obľúbený tisovský vrchol. Pri píležitosti Dňa zeme /22.4.2016/ sme nechceli ani my v oddieli ostať bokom a rozhodli sa opäť prispieť svojou malou troškou k pomoci prírode. A tak sme si 33. ročník výstupu spojili s čistením trasy na Hradovú. Zber odpadkov a obsekávanie do chodníka presahujúcich konárikov boli hlavnou náplňou účastníkov výstupu a prechodu Hradovou. Tých bolo tento rok 29 a to nielen z radov členov, ale aj turistov z Revúcej, či rodinných príslušníkov a známych niektorých našich členov. Tí, ktorí z rôznych dôvodov nemohli pokračovať od zástavy ďalej po hrebeni sa vrátili späť do Tisovca.

Celú 8 kilometrovú trasu tak prešlo 17 turistov a záverom možno skonštatovať, že turistický žlto značkovaný okruh Hradovej je vyčistený a pre ostatných turistov a návštevníkov priechodný. Poďakovanie patrí všetkým, ktorí svojou účasťou a aktivitou znova pomohli prírode.

Dušan Kojnok

M Á J 2016

PRVOMÁJOVÁ TURISTICKÁ BRIGÁDA NA ŠŤAVICI

Obrovská vďaka všetkým tridsiatim turistom - brigádnikom za prácu, ktorú odviedli v nedeľu, 1.mája pri úprave

okolia našej malej oddielovej nemovitosti, ale aj areálu Šťavice. Ošetrené a s novými nátermi sú aj informačné

panely náučných chodníkov

pri zdravotnom stredisku, na autobusovej stanici, na Šťavici a v Martinovej doline.

Sviatok práce sme si teda pripomenuli tak, ako sa patrí – prácou.

No a za výborný sponzorský prvomájový guláš po dobre odvedenej práci veľmi pekne ďakujeme

Zuzke a Michalovi Karasovcom z reštaurácie Kôlnička. Michalovi zároveň ďakujeme aj za pomoc pri finálnej

úprave drevených smeroviek.

Tie už majú od dnes svoje miesto. Jedna pribudla na smerovníku pri zdravotnom stredisku a ďalšie tri popri

štátnej ceste neďaleko Šťavice

upozorňujú na odbočku k židovskému cintorínu a na Dielik.

Všetkým ešte raz srdečná vďaka.

D.K.

KST TO KOS Rimavská dolina Tisovec

https://www.tisovec.com/index.php/35-turistika/1942-prvomajova-turisticka-brigada-na-stavici

Májová vatra slobody 2016

Od roku 2014 sa týči na Obadovom očku nad Tisovcom symbol slovenskej národnosti, dvojkríž. Venovaný bol aktívnymi členmi turistického oddielu KOS Rimavská dolina mestu Tisovec na počesť 680. výročia prvej písomnej zmienky o Tisovci. V tom istom roku sa po prvý krát v jeho blízkosti rozhorela vatra slobody, nemý posol mieru a spomienky na obetu našich predkov.

Tento rok sme si pri zapálení vatry slobody pripomenuli 71. výročie ukončenia 2. svetovej vojny. Organizátorom podujatia je už tradične KST turistický oddiel KOS Rimavská dolina v spolupráci s oddelením kultúry a športu pri Mestskom úrade v Tisovci.

Oslobodením Európy ako i nášho malého mesta Tisovec od fašizmu v roku 1945 skončil najväčší a najrozsiahlejší ozbrojený konflikt v dejinách ľudstva. Vo vojne prišlo o to najcennejšie, o život, asi až do 60 miliónov ľudí. Zničené boli celé mestá a výsledkom nevyčísliteľné škody nielen na majetku a kultúrnom dedičstve ľudstva, ale ostali obrovské rany i v samotných srdciach ľudí.

Na pamiatku všetkých obetí vojny, ktorá zasiahla aj naše mesto a jeho obyvateľov, sa v sobotu ráno 7. mája, za slnečného počasia partia šiestich dobrovoľníkov – členov oddielu, podujala postaviť vatru. Popoludní už mali možnosť tisovčania vidieť, ako táto dočasná stavba na Obadovom očku pribudla k dvojkrížu. Spolu s prichádzajúcou večernou hodinou začali k vatre prichádzať skupinky občanov. Od vatry mali prekrásne výhľady na podvečerný a nočný Tisovec, okolité kopce, či na Okrúhlu skalu. Zišla sa tu takmer stovka občanov. Vatru, po príhovore vedúcej oddelenia kultúry Mirky Kojnokovej, zapálil už tradične najstarší účastník akcie. Tento rok to vyšlo na člena turistického oddielu KOS Rimavská dolina, Milana Slabeja. V družnom rozhovore a za zvukovej kulisy pukajúceho dreva v umierajúcej vatre sme strávili príjemný i keď trochu veterný večer.

Andrea Blahová

J Ú N 2016

Kremnické vrchy - Výstup na VELESTÚR

Vydarenou možno nazvať aj akciu, ktorej cieľom bol magický a tajuplný vrch v Kremnických vrchoch - Velestúr.

Vedúci akcie Mário Keleti a Mirka Kojnoková zatiaľ bližšie zápisky z akcie nedodali.

4. jún 2016 - Putovanie za najkrajšími dolinami Liptova

Slovenská príroda nám nezištne ponúka mnoho prekrásnych miest na aktívny oddych. A tak sme sa v prvú júnovú sobotu vybrali tento krát za najkrajšími dolinami Liptova – Prosieckou a Kvačianskou. Autobus zanechávame za sebou a už z parkoviska sa pred nami otvára Prosiecka dolina. Naše prvé kroky vedú okolo drevenej sochy svätého Svorada, významného benediktínskeho ermita, terajšieho patróna mesta Nitra a nitrianskeho biskupstva. Ako novic prežil časť svojho života v týchto končinách priamo za Prosieckou dolinou na planine Svorad, ktorá nesie jeho meno už takmer 1000 rokov. Vraj žil v tak prísnej askéze, že železná reťaz, ktorú nosil omotanú okolo pása, mu časom vrástla do tela a spôsobila smrť. Od drevenej sochy je to len kúsok k prvej tabuli náučného chodníka Prosiecka a Kvačianska dolina so všeobecným popisom chodníka. Dnešná túra nebude náročná. Pohodová a oddychová prechádzka zavedie naše kroky ďaleko od ruchu mesta, tam, kde sa obidve doliny ukrývajú v lesoch Chočských vrchov. Vodopády spolu so strmými skalnými stenami a jaskyne ukryté hlboko pod povrchom ponúkajú zmes prírodnej nádhery, ktorá sa nedá opísať slovami. A tak kráčame náučným chodníkom a tento nás bude sprevádzať až k Oblazom. Najskôr však prichádzame k ústiu Prosieckej doliny, kde nás privítajú „Vráta“, skalný priesek, ktorý má charakter uzučkej tiesňavy. Tiesňavu tvoria strmé svahy posiate rozličnými bralnými útvarmi, ktoré pretína potôčik Prosiečanka. Prosiecku dolinu charakterizujú najmä vyvieračky a ponory. Vyvieračka Prosiečanky je hneď tesne za Vrátami, kde vyviera na povrch v mohutnom prameni. Touto prírodnou scenériou prechádza turistický chodník po lávke ponad zavodnené koryto nad ponorom na ľavej strane doliny. V ceste nám stojí skalný stupeň, ktorý prekonávame takmer iba lezeckým spôsobom. Miestami sa potok stráca v krasových ponoroch. Dolina sa v strednej časti rozširuje do poľany Polhora. Po oboch jej stranách sa nachádzajú bralné zaujímavosti (Medveď, Sova, Ťava, Jánošík, atď.), viacero menších vyvieračiek a ponorov sa nachádza aj na okolitých svahoch. Zaujímavosťou je mohutný ponor na okraji poľany Svorad. Prosiečanka sa na tomto mieste stráca priamo v podzemí. V doline je mnoho menších jaskýň a vodopádov. V úvode hornej časti sa dolina vetví na dolinu Červené piesky s majestátnym 15 m vysokým vodopádom a na kaňonovitú časť Nižný a Vyšný Straz. Zaujímavý úsek cesty sa stáva pre nás výzvou. Chodník k vodopádu nás fascinuje svojou divokosťou a strmosťou. Prosiecka dolina je národnou prírodnou rezerváciou, v ktorej máme tú jedinečnú možnosť vzhliadnuť mnoho vzácnych a chránených druhov z rastlinnej ríše. Prichádzame ku rokline Sokol. Rozdelená je na tri skalné stupne. Pre našu väčšiu bezpečnosť ju prekonávame pomocou oceľových rebríkov a na jednej je uchytená reťaz, čo nám len uľahčuje prechod a istí náš krok. V závere tiesňavy sa pohľad na krajinu začína meniť. Chodník, ktorý nás sprevádza hore Prosieckou dolinou nás nakoniec dovedie na prekrásne poľany na Svorade. Z nich sú viac než zaujímavé výhľady na okolitú krajinu a Západné Tatry. Turistický rázcestník nám ponúka dve možnosti, buď budeme pokračovať po modrej značke náučného chodníka do Veľkého Borového, alebo môžeme odbočiť na zelenú značku doprava na vrch Prosečné. Keďže chodník na Prosečné je však ešte poznačený vlaňajšou kalamitou, vyberáme si radšej prvú z možností, teda pokračujeme po modrej značke do Veľkého Borového. Dedinka Veľké Borové je ukrytá v zabudnutom kraji, izolovanom od ruchu mesta a mestských strastí. Lenivo a ospalo si ľahostajne čupí uprostred panenskej prírody. Akoby sa tu čas spomalil. I z domácich, ktorí sa nám tu prihovárajú a želajú peknú túru v ich kraji cítiť vnútorný pokoj a pohodu. V dedinke si doprajeme oddych pri odpočívadle, podelím sa o svoje jedlo s miestnym psíkom, ktorý k nám práve pribehol. Milo a zvedavo víta nových návštevníkov v jeho rajóne, aby už o chvíľu zaujatý čímsi novým opäť odbehol. Aj pre nás nastal čas odchodu, preto sa i my poberáme ďalej, cestou vedúcou okolo cintorína. Osviežení dúškom vody a krátkou pauzou pokračujeme ľahkým krokom úzkou prašnou cestou smerom k tiesňave Borovianka. Cestou natrafíme na malý pomník, ktorý je vsadený priamo na vrchole skaly a poniektorí tu odbočíme k 8 m vysokému Ráztockému vodopádu. Od neho je to už len pár minút k poslednej zákrute pred Oblazmi. Prechádzame kamenným mostom a ocitáme sa na Oblazoch. Ďalší most, tentokrát drevený nás pozýva bezpečne prejsť koryto potoka. V tejto lokalite Kvačianskej doliny sa stretáva voda až z troch potokov. V minulosti bola ideálnym miestom na postavenie vodného mlyna. Žiaľ z pôvodných štyroch mlynov tu dodnes stoja už iba dva. Aj touto obdivuhodnou kultúrnou pamiatkou sú Oblazy známe. Pôvodné, obnovené vodné mlyny (Brunčiakovský a Gejdošovský) spravujú ochotní dobrovoľníci a ochrancovia prírody. Dostalo sa nám od nich niekoľko zaujímavých informácií o histórii a dômyselnom spôsobe fungovania vodných mlynov. Z chátrajúcich budov vytvorili rozsiahlou rekonštrukciou skutočne ozajstnú, živú spomienku na spôsob života našich predkov. Akoby sme sa na chvíľku vrátili v čase a ocitáme sa v dávnej minulosti.

Je prvá polovica 19. storočia, kedy horný mlyn postavili obyvatelia Malého Borového. O niečo neskôr, v roku 1920, si ho prenajíma navrátilec z ruského frontu Pavel Gejdoš z Liptovskej Anny, podľa ktorého sa nazýva aj „gejdošovský". Ani obyvatelia Veľkého Borového nelenia. Poniže stavajú vlastný mlyn (dnešný Dolný mlyn). Mlyn je vybavený dvoma kolesami. Slúži nielen na mletie obilia, ale i ako píla. V roku 1931 ho odkupuje a vylepšuje František Brunčiak, podľa ktorého sa nazýva aj „brunčiakovský". Modernizácia sa dotkla najmä píly, ktorú prerobili na tzv. gáter. Tretí mlyn slúži ako furmanská krčma krčmára Maťugu. Zostal však už iba v spomienkach najstarších obyvateľov okolitých dedín. V roku 1944 mlyn podpálili fašisti, aby sa už viac obnovy nedočkal. Štvrtý mlyn stojí povyše ostatných pod Roháčom. V 19. storočí ho berie veľká voda.

Dnes, po prehliadke zvyšných funkčných technických pamiatok si kupujeme niekoľko suvenírov, ktorých zakúpením taktiež prispievame k udržiavaniu kúska tejto histórie pre ďalších návštevníkov a podporu chodu malého hospodárstva s niekoľkými domácimi zvieratami. Ešte pred nami ostáva trochu namáhavý, ale už len krátky výstup do strmého svahu Kvačianskej doliny. Od Oblazov stúpame červeným značkovaním v smere na juh do nádherného prírodného prostredia. Stará kamenistá cesta nás sprevádza z Hút až do Kvačian. Z miesta nazývaného Roháč sa nám ponúka nezabudnuteľný pohľad na dno Kvačianskej doliny. Za osobitnú zmienku stojí jej obrovská hĺbka, ktorá nás priam ohromila. Opatrne sme sa pokúsili kúsok od okraja skaly zahliadnuť samotné dno priepasti. Ďalej pokračujeme pohodlnou cestou a po červenom značení sa dostávame na záver náučného chodníka v Kvačanoch. Týmto kútom zeme sme boli nesmierne očarení. Domov odchádzame ako vždy plní dojmov, ktoré budú rezonovať v našich bunkách ešte i niekoľko dní po tom dnešnom.

Andrea Blahová,

KST TO KOS Rimavská dolina

17. - 19. jún 2016 - VÍKEND V ZÁPADNÝCH TATRÁCH

17. 6. 2016 - Výstup na Baranec

...

18. 6. 2016 - Výstup na Bystrú, najvyšší vrch Západných Tatier

...

19. 6. 2016 - Výstup na Liptovský hrad /nazývaný aj ako Sielnický/ najvyšší na Slovensku /993 m n.m./ a návšteva medokýša v Kalamenoch

...

- Medokýš Kalameny /kúpanie po túre/ - Termálny prameň v Kalamenoch tvorí umelý vrt z roku 2000 s teplou vodou – približne 33°C. Okolo vrtu bolo vybudované umelé jazierko s rozmermi 20×10 metrov, čo umožňuje bezplatné kúpanie aj mimo letného obdobia. Nachádza sa v Kalamenskej doline, v Chočských vrchoch, asi 1 km severne od obce Kalameny. Voda je iba slabo mineralizovaná a má silný sírny zápach.

Vedúci akcie, Mário Keleti zatiaľ popis akcie nedodal.

Fotografie z akcie na Facebooku v skupine nášho TO KOS Rim. dolina.

J Ú L 2016

Výstup na Rakytov

Každý deň v živote človeka je jedinečný a čímsi novým výnimočný. V sobotu 9. júla nás o druhej ráno prebúdza búrka. Počasie nezaujíma, že sa dnes chystáme na túru spoločne s turistami z hnušťanského klubu. Príroda disponuje svojimi zákonmi, ktorým sa väčšinou my ľudia musíme prispôsobiť. Napriek všetkému je rozhodnuté. Riskneme to! Počasie nás všetkých neodradilo i keď to veru nevyzealo sľubne. Z pôvodne prihlásených 26 členov však bola naša tisovská zostava napokon len devätnásťčlenná.

Rakytov je najvyšším vrchom v liptovskej vetve hlavného hrebeňa Národného parku Veľká Fatra a zároveň je štvrtým najvyšším vrchom pohoria. Napriek pestrému geologickému zloženiu s prevahou vápencov vykazuje jeho reliéf krásny pyramídový tvar. Výhľad z Rakytova je pre centrálnu polohu vrcholu uprostred hrebeňov neobyčajne krásny a právom sa považuje za jeden z najkrajších výhľadov vo Veľkej Fatre.

Výstupovú trasu začíname v lokalite Teplej doliny, pri horárni Teplô. Asfaltovou cestou, lemovanou bukovým lesom, prichádzame k prielomu Teplého potoka, kde sa po obidvoch stranách cesty týčia mohutné vápencové skaly. Naľavo nás sprevádza prameň vody Teplého potoka a o niečo ďalej vpravo za stromami v skalnej stene sa ukrýva vchod do menšej jaskyne. Našim sprievodcom je zelená značka, ktorá nás postupne privádza k strmému svahu. Tým vystupujeme nahor. Po chvíli les vystrieda lúka s voľne sa pasúcimi kravičkami. Scenéria ako vystihnutá z pohľadnice. „Toto sa u nás už tak často nevidí. Veľká škoda!“, konštatuje Evka. Z tohto miesta sa pred nami otvára výhľad na Nízke Tatry a nielen to, už vidíme aj útulňu Limba s malým jazierkom plným nádherných výstavných pstruhov, ktorá je našou prvou oddychovou zastávkou. Po občerstvení nastáva čas pokračovať v túre. Ponad chatu stúpame po úzkej ceste lesom. Ten sa o chvíľu rozostúpi, aby sme sa ocitli na horskej lúke plnej rozmanitých lúčnych kvietkov. Všetko tu hýri širokou škálou farieb a chodník nás sprevádza strmým, trávnatým severovýchodným úbočím Rakytova. Prichádzame do Severného Rakytovského sedla. Z tohto miesta vidíme hrebeň Malej Fatry a Kľak. Za sebou zanechávame žltú značku a pokračujeme vľavo po zelenej. A tá nás už privádza rovno na vrchol Rakytova (1 567 m). Nachádzame tu vrcholový drevený kríž a umelo vysadenú kosodrevinu. Pohľad nám spočinie na východe. Rozprestiera sa pred nami panoramatický pohľad na Vysoké Tatry a naľavo vidieť hrebeň Západných Tatier. Severom sa tiahnu vŕšky Malej Fatry a Chočské vrchy a na západe turčiansky hrebeň Veľkej Fatry. Južným smerom vidíme Čierny kameň, Borišov, Ploskú a celý hlavný veľkofatranský hrebeň s najvyšším Ostredkom a Krížnou. Na juhovýchode zasa hrebeň Nízkych Tatier. Z vrcholu Rakytova zostupujeme do južného Rakytovského sedla (1 295 m), prechádzajúc skalnou bránou. Zo sedla len miernym stúpaním vchádzame do lesa, ktorý pokrýva masív Kračkova (1 398 m). Pri výstupe z lesa na lúku ako prvý vidíme naproti sa vypínajúci masív Čierneho kameňa (1 479 m). Za stáleho zostupu mieria naše kroky do sedla pod Čiernym kameňom. Pri zostupe z posledného dnešného sedla míňame salaš a prichádzame do obce Stredné Revúce.

Počasie sa nad nami predsa len zľutovalo a bol nám dopriaty slnečný deň s prekrásnymi výhľadmi. Opäť sa oplatilo odolať nočnej a rannej nepriazni počasia a aj napriek tomu vyraziť do prírody. Svedčia o tom aj fotografie z tejto 16 kilometrov dlhej trasy.

Andrea Blahová,

KST TO KOS Rimavská dolina Tisovec

16. júl 2016 - VÝSTUP NA KĽAK

Zahalený a upršaný výstup na Kľak

Aj napriek tomu, že predpoveď počasia na víkend nebola veľmi priaznivá, schádzame sa na tisovskom námestí v sobotu ráno 16. 7. 2016. Našim cieľom je vrch v Malej Fatre - Kľak /1352 m n.m/.

Kľak je výrazným hornato-skalnatým vrcholom lúčanskej Malej Fatry. Jeho vrchol je výborným vyhliadkovým bodom s kruhovým výhľadom na okolité pohoria /to však nesmie pršať a musí byť jasno, bez hmly/. Tu sa konajú organizované stretnutia turistov a v minulosti sa tu nachádzala aj horská chata.

Je rozhodnuté! Nasadáme do dvoch áut a vyrážame, pričom celou cestou nás sprevádza pochmúrne počasie. Po dvoch hodinách cesty sa ocitáme v malej dedinke Fačkov. Zvyčajne je možné vidieť cieľ našej túry aj cestou z auta, či z obce, ale počasie sa k nám dnes zachovalo macošsky. Vidíme iba vrcholky hôr ponorené do hustej hmly. Naša zostava ôsmich turistov vyráža z Fačkova po modrej značke. Spoločnosť nám spočatku robí Suchý potok. Neskôr odbočíme a húštinou sa predierame, stúpajúc serpentínami, k nášmu cieľu. Sprevádza nás slabé mrholenie a zo stúpajúcou výškou sa ponárame do čoraz väčšej hmly. Už teraz je nám známe, že príroda dobrovoľne nevydá to, čo od nej očakávame. Silnejúci dážď a chlad sú našimi sprievodcami až na samotný vrchol. Nachádza sa tu veľký kovový dvojkríž. Krátky oddych s pohľadmi do krásnej, ale zahmlenej neznámej krajiny a strata orientácie v teréne, to je náš dnešný spoločný menovateľ. Čakáme na ostatných, vetrom ošľahaných a dažďom bičovaných turistov. Dávame vrcholové foto a premrznutí zostupujeme po žltej značke na Fačkovské sedlo. Zostup je už menej náročný, ako výstup. Schádzame rozbahneným chodníkom a miestami aj šmykom zdolávame serpentíny smerom nadol. Asi po hodinke sa ocitáme vo Fačkovskom sedle. Na salaši Kľak nám dobre padne v tomto počasí teplá cesnaková polievka. Ešte sa posledný krát rozhliadame po okolí a smerom ku Kľaku, ktorý je neustále zahalený do hmly a napokon nasadáme do áut .Vyrážame na spiatočnú cestu domov. O tom, že turistika aj v takomto počasí má svoje čaro, svedčí aj fakt, že cestou na Kľak sme stretli množstvo veselých ľudí, ktorým taktiež neprekážalo dnešné sychravé počasie. Verím, že nás to neodradí ani do budúcnosti a tešíme sa na naše ďalšie vydarené akcie s partiou skvelých ľudí.

Turistike zdar.

P.S. Fotografie autora príspevku z akcie nájdete na FACEBOOKU v skupine KST turistický oddiel KOS Rimavská dolina

Pavel Blaho, KST TO KOS Rimavská dolina Tisovec

----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

7. august 2016 - Výstup na Kráľovu hoľu z Liptovskej Tepličky

Trasa A: Liptovská Teplička - Kráľova hoľa - Šumiac

Na Kráľovej holi, „streche Slovenska“

Z turistických chodníkov KST TO KOS Rimavská dolina: Majestátna Kráľova hoľa (1 946 m n. m.) je najnavštevovanejším a zároveň najvyšším vrchom Kráľovohoľských Tatier vo východnej časti Nízkych Tatier. Najznámejšia hoľa, opradená mnohými povesťami a legendami, ba i básnikmi ospevovaná. Snáď každý Slovák pozná našu národnú ľudovú pieseň „Na Kráľovej holi“. Vznikla za veľmi smutných okolností. Text piesne napísal šumiacky vojak, bojujúci na ruskom fronte. Zablúdená guľka bola chlapcova nevesta a v tej chvíli si postrelený uvedomil, že domov, do svojho milovaného kraja a medzi svojich kamarátov, sa už pravdepodobne nikdy viac nevráti. I o pôvode názvu Kráľovej hole vzniklo viacero legiend. Podľa jednej z nich je názov vrchu Kráľova hoľa odvodený od jedného z najslávnejších uhorských kráľov, Mateja Korvína. Kráľ sa po poľovačke v okolitých lesoch na nej údajne naobedoval. Druhá verzia ponúka tvrdenie Mateja Bela, že v roku 1241 sa na holi ukrýval uhorský kráľ Belo IV. Snáď to bude i tým jej dominantným vzhľadom. Vyzerá akoby „kraľovala“ okolitej prírode. Na nízkotatranskom hrebeni síce nie je najvyšším vcholom, ale vďaka okrajovej polohe pôsobí priam dominantne.

Na vrchol Kráľovej hole vedie niekoľko výstupových trás a všetky sú čímsi zaujímavé. Môžeme si teda vybrať. Zo Šumiaca, Telgártu, alebo z cestnej križovatky Pusté Pole okolo prameňov Hnilca. My, v nedeľu, 7. augusta v počte 35 turistov, volíme trasu z obce Liptovská Teplička. Vykračujeme zo stredu horskej obce, v smere na juhovýchod, popri pribúdajúcich drevených stánkoch. Konajú sa tu totiž folklórne slávnosti. Pokračujeme na koniec obce, kde míňame kopec s mnohými úhľadne roztrúsenými pivničkami. Sú drobné, roztomilé a do kopca akoby vsadené. Vyzerajú ako malé obydlia z filmu Hobit. Kráčajúc ďalej sa pred nami postupne začína rozprestierať malebná krajina s rozsiahlymi pásmi polí, lúk a pasienkov. Na niektorých miestach sú usporiadané kaskádovito do terás. Našim spoločníkom je zelená turistická značka. Napokon nás poľná prašnica zavedie až k rázcestiu Výpad. Smerovník nám ukáže ten správny smer a my sa poberáme cestou lemovanou rozsiahlymi lúkami popri bystro tečúcom Čiernom Váhu. Dolina sa neskôr začína zužovať a v miernom stúpaní sa blížime k horárni Veľký Brunov. Tu sa pri nás pristaví auto a veselá posádka sa nás pýta, kto sme a kam smerujeme. Vraj toľko ľudí v tomto lese ešte nestretli. Od horárne nás zelená značka vedie opäť po lesnej ceste dolinou Veľký Brunov, aby sme neskôr vystúpili serpentínami priamo do sedla Záturňa. Oči nám spočinú na prekrásnej poľane a opäť vchádzame do smrekového lesa. Sprevádza naše kroky až po poľanu Lapinová v hornej časti doliny Malý Brunov. Rovno nad poľanou vstupujeme do kosodrevinového pásma. Ústa nám celkom omodreli! Námahou to nebude. Dôvodom sú čučoriedky, ktoré lemujú okraje chodníka. Nedokážeme odolať a pri neplánovaných malých pauzách si sem-tam zamaškrtíme. Šikmý chodník nás vedie nahor po skalných platniach severným úbočím Kráľovej hole. Pristavíme sa pri prameni Čierneho Váhu s lavičkou a práve na tomto mieste nachádzame odpoveď na otázku, prečo dostala Kráľova hoľa prívlastok „strecha Slovenska". Na svahoch rozložitého masívu totiž pramenia okrem Čierneho Váhu aj ďalšie naše významné slovenské toky – Hnilec, Hornád, Hron. Zo svahov raziac si svoju životnú cestu stekajú na rôzne strany. Pomalým tempom po strmom chodníku v závere výstupu konečne prichádzame na rozložitý vrchol Kráľovej hole. Za našu námahu nás odmenila fascinujúcim kruhovým výhľadom na Horehronie, Liptov, Spiš a očarujúcu panorámu Vysokých Tatier. Z jej chrbta vidíme na východe krasové planiny Slovenského raja, na juhu Muránsku planinu, Stolicu, Fabovu hoľu, Klenovský Vepor, v diaľke Ľubietovský Vepor s Hrbom. Ako na dlani sa pred nami rozprestiera časť Horehronského podolia medzi Heľpou a Závadkou nad Hronom. Smerom na západ sa neďaleko vypína Stredná hoľa. V pozadí centrálneho hrebeňa zasa Ďumbierske Tatry s Ďumbierom a Chopkom. Od roku 1960 stojí na vrchole televízny a rozhlasový vysielač Kráľova hoľa. Na týchto miestach si doprajeme trošku oddychu a načerpáme silu na následný zostup. Ten absolvujeme modrým turistickým značením cez Vyšné sedlo do obce Šumiac. Približne v polovici zostupu prichádzame do Predného sedla. Občas sa križujeme s cyklotrasou, vedúcou zo Šumiaca na vrchol Kráľovej hole. Lesná cesta, ktorou kráčame, vedie striedavo lesom a lúkami, až napokon prichádzame do malej obce Šumiac. Tu sa stretávame s našou druhou, dvojčlennou skupinkou. Okrem trasy „A“, mali totiž možnosť tí menej zdatnejší zvoliť si trasu „B“. Tá pozostávala z deviatich zastávok na 6 km dlhom náučnom chodníku okolím Liptovskej Tepličky. Okrem toho boli aj svedkami dobového alegorického sprievodu prechádzajúceho obcou. Ten bol súčasťou a vyvrcholením miestnych dvojdňových folklórnych slávností.

V čase, keď hmly ustúpia a slnečné lúče si prerazia cestičku medzi mrakmi, prichádza neopakovateľná chvíľa uvidieť Kráľovu hoľu v plnej svojej kráse zo všetkých svetových strán. V ľudovej tradícii koluje krásna povesť, že Kráľovu hoľu spoločne s Kriváňom viaže ku sebe láska. Vraj sa raz v dávnych dobách švárny Kriváň zamiloval do územčistej Kráľovej hole. Hoľa jeho lásku opätovala. A tak sa dlhé stáročia spoločne navzájom dorozumievali pohľadmi, vetrom a oblakmi. Neskôr však zatúžili byť čo najbližšie pri sebe, aby sa mohli dotknúť jeden druhého. Ich vzájomná láska a túžba bola taká veľká, že nakoniec z ich roztúžených tiel vytryskli dva pramene. Čierny pod Kráľovou hoľou a biely pod Kriváňom. Ešte i dnes vytekajú spod oboch vrchov, aby sa v Liptove spojili do jednej rieky. Z Čierneho a Bieleho Váhu vznikol Váh, plod lásky Kriváňa a Kráľovej hole. Spája ich ešte čosi. Kráľova hoľa spolu s vysokotatranským Kriváňom sú národnými vrchmi Slovákov a symbolmi Slovenska. Nás k týmto našim prírodným skvostom neviaže iba láska, ale i zvedavosť aspoň raz ich uvidieť zblízka a pookriať v zelenom, mäkkom náručí matky prírody.

Andrea Blahová, KST TO KOS Rimavská dolina

Trasa B: Liptovská Teplička - skrátená časť Náučného chodníka okolím Liptovskej Tepličky - pivničky - 21. folklórne slávnosti Pod Kráľovou hoľou v obci

Vzhľadom na časovú rezervu z B - trasy, keďže sme ju neprešli celú, mali sme možnosť s Milotou G. pozrieť si za krásneho slnečného dňa aj dobový alegorický sprievod v Liptovskej Tepličke, ktorý bol súčasťou a vyvrcholením miestnych dvojdňových folklórnych slávností. Ďakujem za pekný deň.

Valéria Guspanová

3. september 2016 - VYSOKÉ TATRY 2016 - Prechod Mlynickou a Furkotskou dolinou

Trasa A: Štrbské pleso - vodopád Skok - Capie a Kozie pleso - sedlo Bystrá lávka - Furkotská dolina - lanovka pod Soliskom - Štrbské pleso

Trasa B: Štrbské pleso - Mlynická dolina - vodopád Skok - Štrbské pleso

Prechod Mlynickou a Furkotskou dolinou vo Vysokých Tatrách

Z turistických chodníkov KST TO KOS Rimavská dolina Tisovec

Túra Mlynickou a Furkotskou dolinou patrí medzi ľahko dostupné a obľúbené turistické trasy v Tatrách. Doliny ležia v blízkosti Štrbského plesa a sú od seba oddelené hrebeňom Solísk. Od Štrbského plesa (športový areál) nás sprevádza žltý turistický chodník stúpajúc lesom krátkymi serpentínami až do pásma kosodreviny. Jeden z najvýznamnejších slovenských vedcov a polyhistor Matej Bel sa zmieňuje o Mlynickej doline v 18. storočí vo svojom latinsky písanom diele, kde dolinu opisuje ako „záhradu liečivých bylín, vysiatych prírodou. Veľmi hojné sú tu horské kozy a svište. Mlynická dolina bola pomenovaná podľa potoka Mlynica, na ktorom stáli kedysi v minulosti dolu v kotline obilné mlyny a Furkotská dolina dostala meno podľa Furkotského potoka. Dôvodom je horská bystrina, ktorá často naráža na kamene v koryte, pričom fŕka a frkoce všade navôkol. V týchto miestach je stúpanie trochu miernejšie až po vodopád Skok, skvost Mlynickej doliny. Vodopád Skok vraj výdatne napájajú prúdy sĺz vytekajúce z očí smútiacej mladej ženy. Aspoň tak sa k nám prihovára z dávnych čias povesť o nešťastnej dievčine hľadajúcej svojho mŕtveho milého. Chlapec prišiel o život počas poľovačky na kamzíky kdesi v miestach pod Štrbským štítom. A tak mladá žena dodnes blúdi Mlynickou dolinou a plače. Výstup nad vodopád istia reťaze. V strednej časti Mlynickej doliny je stúpanie o niečo miernejšie. Prichádzame na skalný prah. Pred nami ležia Malé a Nižné Kozie plesá. Podobným výstupom prichádzame k Capiemu plesu (2075m) a ďalej ponad pleso do úbočia Bystrého sedla s množstvom serpentín a traverzom pod záverečný skalný žľab. Pomocou reťazí výstup pokračuje až do sedla. Zo sedla následne zostupujeme traverzom v sutinách Furkotského štítu až k Vyšnému Wahlenbergovmu plesu. Vyšné Wahlenbergovo pleso je najvyššie položené spomedzi veľkých tatranských plies. Pokojné a krásne leží v nadmorskej výške 2 157 m. Prudkým zostupom prichádzame k Nižnému Wahlenbergovmu plesu s priezračne čistou vodou. Nižšie Wahlenbergovo pleso nás zaujalo prírodnou scenériou, kedy naše oči pritiahne pohľad na zrkadlový odraz Ostrej veže. Vzápätí zostupujeme o niečo miernejšie do Furkotskej doliny. Od rázcestia vo Furkotskej doline prichádzame po modrej turistickej značke na Chatu pod Soliskom. Od chaty schádzame po zjazdovke, poniektorí sedačkovou lanovkou, až do športového areálu Štrbské pleso, kde sa končí naša dnešná túra.

Vo Vysokých Tatrách sa nachádza približne 600 km značkovaných chodníkov a sú vhodné pre každú vekovú skupinu turistov. Každý z nás si v nich nájde svoju cestičku vhodnú pre seba. Tatry ponúkajú možnosť výberu od menej náročných túr až po tie, kde sa zdolávajú najvyššie vrcholy a napĺňajú sny. A inak tomu nebolo ani 3. septembra 2016, kedy si každý z 39 účastníkov mohol vybrať trasu podľa svojich schopností a síl. A až 25 absolvovalo práve túto opísanú trasu „A“.

Andrea Blahová, KST TO KOS Rimavská dolina Tisovec

15.september 2016 - Feratou HZS na Martinské hole

Z dôvodu uzávery náučného chodníka Feraty HZS sa plánovaný termín akcie /1.október/ preložil na 15. septembra 2016. V tento štvrtkový sviatočný deň sa ráno o 6.00 hodine schádzame na námestí v Tisovci v počte 8 členov. Nasadáme do dvoch áut a cieľom našej túry je tentoraz trochu náročnejšia trasa ako tie doposiaľ. Načreli sme tak trochu do extrému. Tým bola práve Ferata HZS vedúca na Martinské hole. Po dvoch hodinách cestovania sa ocitáme na parkovisku Martin - Stráne. Odtiaľto začína naše dnešné putovanie za dobrodružstvom. Náučný chodník Ferata HZS je chodníkom jednosmerným, značený červenou značkou. Vedie popri koryte Pivovarského potoka, zasadený do kaňonu. Hneď po prvých pár metroch tu nachádzame aj staré koľajnice, výhybky, banské vozíky a iné banské zariadenie. V minulosti sa tu totiž nachádzala štôlňa. Sú dve možnosti prechodu roklinou. Variant B, alebo ťažší variant, C. My sme si zvolili variant C. Istenie feratovým náradím odporúča aj HZS a hlavne na variant C, pretože je vhodný na bezpečné zdolanie nástrah a prekážok. Na trase je mnoho technických zabezpečovacích pomôcok. Rebríky, kovové stúpačky a metre istiaceho kotviaceho oceľového lana. Tento úsek je dlhší, ale zároveň aj krajší. Prechádzame okolo vodopádov a malých riav. Aj napriek našej skromnej, ba skoro žiadnej výbavy zdolávame krok po kroku lezecké steny, oceľové stúpačky zasadené do strmých skál, pod ktorými nám zurčí potôčik. Nie je to len taká obyčajná prechádzka lesom, je to niečo viac. Turistika ako sa patrí. Zo stúpajúcou výškou nám stúpa aj adrenalín. Sústredene a s rozvahou, z nohy na nohu, uvedomujúc si nielen náročnosť terénu, ale aj riziko úrazu, či pádu, zdolávame ťažké úseky Feraty. Po zdolaní rokliny chodník pokračuje lesom. Serpentínami stúpame k vrcholu. Tu sa stretávajú obidva chodníky trasy. Posedíme krátko v zákutí pod krížom, kde sú lavice a stôl. Po zápise do vrcholovej knihy a po krátkom oddychu sa vydávame modrou značkou na Martinské hole. Pivo v chate je ozaj zaslúžené. Potom po žltej značke klesáme späť na parkovisko Martin - Stráne, kde sme ráno začínali našu túru. Ešte posledné ohliadnutie k samému vrcholu a vyrážame domov. Ďalší krásny deň strávený v lone prírody, aj keď sviatočný je za nami. V pamäti zostávajú okrem super adrenalínového zážitku aj trvalé spomienky.

Pavel Blaho, KST TO KOS Rimavská dolina Tisovec

17. september 2016 - 35. Clementisova cesta

Polookrúhly ročník Clementisovej cesty nezačínal, čo sa týka počasie, príliš vábne. Raňajšie kvapky a oblačnosť odradili mnohých turistiky chtivých. Tí, čo aj napriek nie ideálnemu začiatku dňa vyrazili na známu trasu, určite neoľutovali. Ranný dáždik netval dlho a cestu ubiehala celkom príjemne. Väčšina ju absolvovala klasicky zo Zbojsk, cez Kučelach, na Burdu. Pár jedincov si neodpustilo trasu ozvláštniť srdcovkou, popri prameni Rimavy. Guláš, tento rok spod varešky Mestských lesov Tisovec, bol naozaj gurmánskym zážitkom. Napokon ako takmer stále, keď varia naše Mestské lesy. Tento ročník nebol odvoz autobusmi zabezpečený a tak všetci museli do Tisovca po svojich, alebo sa vrátili na Zbojská a domov potom vlakom.

D.K.

22. september 21016 - Natáčanie relácie CYKLOPOTULKY

Relácia bude venovaná Tisovcu a jeho okoliu. Odprezentujú sa v nej: Mestské múzeum, rodný Dr.V.Clementisa s expozíciou o botanikovi Václavovi Vranom, Zubačka a železničné múzeum, Obadovo očko, Rejkovo a chov koní, Plačková dolina na Bánove, sedlo Burda.

29. september 2016 - Natáčanie Televíkendu

Natáčanie relácie o turistike trvalo od 10-tej, kedy sme vyrazili a skončilo 0 17-tej. Vtedy sme dorazili späť do Tisovca s kamerou plnou nádherných záberov. Bližšie v článku z portálu TV Rimava.

https://www.rimava.sk/spravy-z-regionu/hradova-odhalila-svoju-jesennu-krasu-pred-celym-slovenskom/

Hradová odhalila svoju jesennú krásu pred celým Slovenskom

Skalný vrch Hradová nad Tisovcom láka mnoho návštevníkov. Je miestom, odkiaľ sa vám naskytne dychvyrážajúci výhľad na okolitú prírodu Muránskej planiny. Vrch Hradová je pôsobivý v každom ročnom období a práve v tom aktuálnom, na jeseň, si ho vybrali aj redaktori magazínu o cestovnom ruchu, turistike, horolezectve, horských a extrémnych športoch. Počas cesty na vrchol ich sprevádzal Dušan Kojnok, predseda KST KOS Rimavská dolina Tisovec, ktorý pre Rimava.sk priblížil ich spoločný výstup.

„Prechodu sa zúčastnilo, okrem moderátorky, jej kamarátky z Čiech a kameramana aj päť našich členov. Okrem mňa ešte Andrea a Pavel Blahovci, Milan Slabej, Valéria Guspanová,“ poznamenal Kojnok s tým, že skupina prešla celú 11 kilometrov dlhú trasu. „Už po prvej polhodine šlapania sa kameraman rozplýval nad krásou územia. Stále sme mu však vraveli, že to ešte nie sme ani pri zástave a na vrchole, či hrebeňoch,“ povedal s úsmevom predseda turistického oddielu. Ako zároveň spomenul, rovnako aj redaktorka obdivovala okolitú krásu, ktorá podľa jej slov bola pred zrakmi iných ukrytá.

Pozrite si krátke video z relácie: https://www.youtube.com/watch?v=HyakR1YF7YU

„Nič nechceme skrývať a sme radi, že teraz to bude môcť vidieť prostredníctvom obľúbenej televíznej turistickej relácie ešte viac turistov,“ ozrejmil Kojnok. A ako dopadlo natáčanie do relácie s názvom Televíkend? Podľa Kojnoka veľmi dobre a ako prezradil, kameraman bude mať ťažký výber zo záberov. „Kameraman na záver trasy zhodnotil, že toľko materiálu už dávno nenatočil, až 1 hodinu 50 minút. A teraz vybrať z toho množstva musí vybrať 8 minút. Nezávidím mu,“ povedal predseda, podľa ktorého to s tvorcami relácie nebolo posledné stretnutie.

/Prevzaté z portálu www.rimava.sk/

22. október 2016

Putovanie jesennou prírodou po dávnych stopách Valiky Husaníkovej

Týždeň pred dušičkami sme sa zúčastnili na našej tradičnej jesennej akcii Valikinou trasou. Tento rok to bol už 22. ročník.

Pre nezainteresovaných, táto každoročná akcia sa koná na počesť už nežijúcej členky nášho klubu. Mnohí z nás mladších ju poznáme iba z rozprávania starších členov. Zvykne sa hovoriť, že človek neumiera, pokým žije v srdciach blízkych ľudí. A práve preto sa v dňoch, kedy nás opustila, stretávame pod železničným mostom na Muránskej ulici v Tisovci ráno, vždy po ôsmej hodine, aby sme si následne v cintoríne uctili Valikinu pamiatku. Spoločne za prítomnosti jej dcéry Valiky s manželom kladieme kyticu kvetov na jej hrob, zapaľujeme kahance a vo chvíľke ticha spomíname. Na železničnom priecestí v mestskej časti Slávča sa k nám pripájajú ďalší účastníci prechodu. Trasa nás vedie zo Slávče pod Hajnaš. Pod týmto vrchom počas občerstvovacej pauzy si vychutnávame prekrásne, farbami prírody spestrené výhľady s teplým čajom, nápojmi, medovníkom a sladkým modrým hroznom v rukách. Čo viac si môžeme v tejto chvíli priať? O občerstvenie a o túto idylku sa nám postarali manželia Irena a Pavel Milecovci, za čo im veľmi srdečne ďakujeme. Pohodlnou cestičkou, sprevádzaní zlatistými lúčmi hrejivého slnka, kráčame ďalej cez Kozák a tisovským chotárom prichádzame do Hrdzavého. Výhľady slnkom zaliatej, jesennej prírodnej krásy s pohľadom na okolité kopce sú neopakovateľné. Postupne prichádzame ku chate v Kačkave, kde pre nás už pár rokov na svojej chate poskytujú svoje priestory manželia Zlatka a Juraj Brožovci. Sme im vďační. Osobitné poďakovanie patrí Rudovi Keletimu za chutnú kapustnicu, ktorú nám s ich asistenciou pripravil. Pri vychutnávaní tohto výborného pokrmu si zároveň užívame vzájomnú spoločnú prítomnosť v kruhu priateľov. Dnešnú potulku končíme až zostupom dolinou Kačkava. Pred nami sa otvára už len cesta späť do civilizácie. Túra a vlastne celý dnešný deň bol po všetkých stránkach vydarený. Dnes v nás ostala už len spomienka na tohtoročné horúce leto, pretože pomaly a potichučky sa vkráda do našich dní jeseň. Čas, kedy sa začína v dušiach akoby stišovať. Aj dni tomu nasvedčujú. Postupne sa skracujú a noci naopak predlžujú. Skutočne už prichádza čas tmy a chladu. Nevpustime si ich do duší, veď predsa aj toto ročné obdobie má svoje neopakovateľné čaro. Potrápilo nás síce za posledné dni daždivé, chladné počasie, ale tento deň nám ako zázrakom prial. Práve v tomto období sa príroda zaodieva do nádherných pestrofarebných šiat. Využime tento čas a v jej prítomnosti zapojme všetky naše zmysly. Iba na malú chvíľku zatvorme oči. Cítite spolu so mnou tie vône, ktoré so sebou prináša? Započúvajme sa i do našich krokov a do šumu padajúceho lístia, ktoré sa nám zatúlalo pod nohy. Príroda je všeliekom na všetko a Valika milovala tieto miesta. Valikine dávne stopy už odvial čas, ale jej láska ostala v každom strome, ktorý sme minuli a v každom padajúcom liste, ktorý na okamih pohladil našu tvár.

Andrea Blahová

5. november 2016 - 23. Karolovský výstup na Bralo a Bralce

Akcie kamarátov z Tuhára sme sa zúčastnili opäť aj z nášho oddielu. Samotná akcia bola, ako vždy, perfektne zabezpečená. Počasie bolo vľúdne a nálada veselá a priateľská. Trasa viedla z rôznych smerov, ale my sme si zvolili klasickú, z Tuhára, okolo jaskyne, ako väčšina účastníkov. Záver podujatia sa uskutočnil v kultúrnom dome v Tuhári, kde si mohli účastníci vybrať z troch chutných pokrmov. Tento rok

Propagácia Tisovca i nášho oddielu v médiách

TISOVEC V MÉDIÁCH

Skutočnosť, že o naše mestečko je v posledných mesiacoch väčší záujem, ako obvykle, potvrdzuje aj pred nedávnom odvysielaná relácia Televíkend na Dvojke v STV s reportážou o Hradovej.

/https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/10091/108815/

reportáž je aj na Youtube TU: https://www.youtube.com/watch?v=TnynBcET_S8

Ďalšou reláciou o Tisovci a jeho prírodných zaujímavostiach budú na Dvojke STV Cyklopotulky. Známe sú už aj dátumy a časy jej odvysielania:

Sobota 03.12. 2016 - 09:05 hod. Premiéra

Nedeľa 04.12. 2016 - 07:00 hod. Repríza

Streda  07.12. 2016  -  12:15 hod. Repríza
Štvrtok 08.12. 2016  -  12:20 hod. Repríza
Piatok  09.12. 2016  -  12:20 hod. Repríza

Po televíznych štáboch prejavil záujem o Tisovec a jeho okolitú prírodu aj Slovenský rozhlas. https://slovensko.rtvs.sk/relacie/radiovikend-pozvanky-a-reportaze

Redaktorka relácie Rádiovíkend pani Silvia Hoffmanová si vybrala ďalší turistický chodník a v spolupráci s Mestským turistickým informačným centrom v Tisovci a našim oddielom / Pavel Blaho, J.Brož, D.Liptay, V.Guspanová, D.Štugner, D.Kojnok/ podnikla s redakčným mikrofónom prechod trasou Za vôňami Voniacej s príchuťou histórie. https://www.tisovec.com/index.php/tipy-na-tury/na-voniacu

Reportáž bude odvysielaná na Rádiu Slovensko v rámci relácie Rádiovíkend tiež v sobotu 3. decembra 2016 so začiatkom 9:05 hod.

A tak máte možnosť pozrieť sa na Tisovec a jeho okolie aj iným pohľadom.

Posledný víkend novembra v oddieli pracovný.

Sobota, 26. novembra patrila brigádam. Členovia nášho oddielu boli rozdelení na partie a tak sa v sobotu a nedeľu na Šťavici zastrešoval "Sklad" turistov a na Voniacej sme natreli informačný panel, lebo ten ako jediný ešte nemal svoj druhý náter. Zároveň sme v Martinovej doline dokončili studničku, ktorá síce dostala novú striešku už pred dvomi rokmi, ale nové odtokové žľaby a válov sme vtedy ešte nemali k dispozícii. Až pred dvomi mesiacmi boli vyvezené ku chate na Voniacej a tak sme mohli dokončiť svoju prácu a studnička tak konečne získala výslednú podobu a jej strieška aj svoj nový náter.
V priloženej fotodokumentácii je na prvom zábere studnička v stave pred úpravou a na druhom a treľom jej výsledná podoba. Ďalšie zábery potom dokumentujú priebeh brigády s náterom panela, presunom žľabov a válova od chaty k studničke, či jej samotnou úpravou.
Tento víkend bol, čo sa týka počasia, poslednou šancou dokončiť studničku, pretože podľa predpovedí na ďalšie dni by sa tieto práce už nepodarilo v tomto roku realizovať. Takže sme to stihli akurát.
Ďakujem všetkým, ktorí sa tento víkend podieľali na brigádach, či už na Voniacej, ale hlavne na Šťavici pri pokrývaní strechy.
Špeciálna vďaka patrí vedúcej reštaurácie Kôlnička, Zuzke Karasovej za vynikajúci sponzorsky venovaný divinový guláš.

------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

TURISTI POD STRECHOU

aj vďaka podpore Partnerstva Muránska planina – Čierny Hron.

V roku 2016 turistický oddiel KOS Rimavská dolina odkúpil od mesta Tisovec schátralú budovu bývalého skladu v areáli Šťavice so zámerom ju opraviť a zrekonštruovať, aby už nekazila dojem v areáli a aby sa mohla aj nejako využívať. Napríklad ako klub, tzv „Sklad“ turistov, ako sme si budovu nazvali, pre členov KST TO KOS, ale i pri poriadaní rôznych športových, kultúrnych, či spoločenských podujatí. So základným vybavením môže slúžiť turistom ako útočisko pri usporadúvaní našich klubových akcií, ale aj turistom z iných klubov a regiónov. Svojim vzhľadom po rekonštrukcii zapadne do prostredia areálu, ktorého revitalizácia mestom Tisovec sa začala a bude pokračovať aj v ďalšom období.

Po uskutočnených brigádach na likvidácii pôvodnej strešnej krytiny, krovu a stropu, zostali z budovy len holé múry. V prvej etape bol náš zámer realizovaný vďaka grantovému programu „Naštartujme s Partnerstvom Muránska planina – Čierny Hron“, spolufinancovaný z Partnerstva Muránska Planina – Čierny Hron. Projekt nášho oddielu „Turisti pod strechou“ získal medzi konkurenciou rôznych iných projektov v hodnotení výberovej komisie Partnerstva najviac bodov a tým aj podporu v sume 600,00 €. V rámci tohto projektu sa podarilo budovu zastrešiť, postaviť komín a zhotoviť strop. V nasledujúcej etape sa budú realizovať ďalšie stavebné úpravy a to rekonštrukcia miestnosti, podkrovia a výstavba verandy.
Projekt sa podarilo realizovať a zastrešiť predovšetkým vďaka finančnej podpore Partnerstva Muránska Planina – Čierny Hron a aktivite a práci ochotných členov turistického oddileu KOS Rimavská dolina. Veľkou pomocou nám boli hlavní sponzori materiálu. Predovšetkým fima Mestské lesy Tisovec, s.r.o., a Komínové centrum - Nitra.
Za spoluprácu a pomoc ďakujeme ďalším sponzorom: Grigorij Šamin – Bau trade Hnúšťa, Roman Petróczy, JUDr. Mário Keleti, reštaurácia Kôlnička. Za doposiaľ vykonané práce počas brigád, ktorých sa doteraz uskutočnilo 40, patrí vďaka každému zo zúčastnených.
Výsledkom úsilia všetkých zainteresovaných sme prispeli k zatraktívneniu nielen areálu Šťavice a okolia Tisovca, ale taktiež k spríjemneniu oddychu širokej verejnosti v jednom z kútov Národného parku Muránska planina.

Róbert Buchta a Dušan Kojnok, KST TO KOS Rimavská dolina