ROK 2022

JANUÁR 2022

38. ONDREJOV POCHOD VĎAKY - 8. 1. 2022

11. SPOMIENKOVÝ VÝSTUP NA HRADOVÚ - 29. 1. 2022

Upratanie a upravenie priestoru na Hradovej - 30. 1. 2022

Na druhý deň mierili kroky štyroch členov turistického oddielu /Pavel Blaho, Andrea Blahová, Dušan Kojnok, Róbert Buchta/ opäť smerom ku vlajke, aby miesto po pietnom akte upratali a dohorené kahance zniesli späť do Tisovca. 

48. ZIMNÝ VÝSTUP NA TŔSTIE - 19. 2. 2022 - účasť

NA TŔSTIE S TELEVÍKENDOM

48. výstup spriateleného klubu KST Tisovec bol ozvláštnený účasťou štábu Televíkendu, ktorí práve v tento deň natáčali reportáž z výstupu na Tŕstie. Za náš oddiel sa akcie zúčastnilo 19 členov.

Výročná členská schôdza - 25. február 2022

NÁUČNÝ CHODNÍK STRÁŽ NAD OBCOU VINICA - 26. 3. 2022

PRVÁ JARNÁ AKCIA S PRÍJEMNÝM BONUSOM

Krásne jarné počasie vylákalo v poslednú marcovú sobotu na turistiku 39 milovníkov prírody a pobytu v nej. Začíname ráno o 8:00 hod v Tisovci, do cieľa prichádzame niečo pred pol jedenástou. Južným smerom zvykneme chodievať menej často, no určite to stojí zato. Naše Slovensko je krásne od juhu na sever, od východu na západ.

Vystupujeme v jednej z najväčších obcí okresu Veľký Krtíš – Vinica. Obec leží v Ipeľskej kotline v plytkej doline Veľkého potoka. Nadmorská výška v strede obce je 170 m n. m. a v chotári 162–425 m n. m. Chotár je väčšinou je pokrytý dubovými a bukovými lesmi. Má hnedozemné a hnedé pôdy.

V rámci cezhraničnej spolupráce medzi regiónmi na juhu Slovenska a Maďarskom, s podporou EÚ, vznikol aj náučný chodník na uchovanie prírody a aktivít na jej ochranu, spájajúci dva prírodné regióny - pohorie Cserhátu a Krupinskú náhornú plošinu. A práve tento chodník je cieľom našej dnešnej turistiky.

Lesná cesta je suchá, krajom vidíme prvé jarné kvietky, rozkvitnutý zlatý dážď, prvé rozkvitnuté stromy. O hodne viac jari ako u nás doma. Zastavujeme sa pri Žabom prameni, kde sú vybudované nové lavičky, hojdačka. Len žaby zatiaľ nevidno, nepočuť. Pokračujeme ku kameňolomu, kde si robíme prestávku. Panely na trase náučného chodníka nás informujú o flóre, faune a geológii kraja. Jediné stúpanie na vrch Žobráka zdolávame celkom rýchlo a na najvyššom mieste, pri kríži svätej Heleny, sa kocháme prvými výhľadmi na obce Hrušov a Vinica. Zaujímavosťou je vyhliadková veža, na ktorú musíme zostúpiť, nie vystúpiť. Vďaka nádhernému počasiu máme výhľady doďaleka. Pokračujeme smerom k jazierku Porga, no... skôr k jazierôčku. Možno mu pomôžu výdatné jarné dažde. Tu si robíme prestávku aj s opekačkou. Tiež pekne vybudované miesto, s lavičkami, s ohniskom. Po oddychu schádzame do dediny cez krásne vybudované vinice tohto vinárskeho kraja.  Cestou ešte zažijeme nečakaný bonus nášho výletu. Vďaka komunikačnému talentu jedného nášho obľúbeného člena sa dostávame do pivnice Csernus, ktorej vznik sa datuje do roku 1652. Dostali sme ochutnávku vín Veltínske zelené, Battonage Chardonnay, Rizling rínsky, Láva Cuvée... Napriek širokej ponuke jednoznačne pre nás všetkých vyhrala  značka „to predošlé“. Paľko, vďaka. Tento názov by ale bolo dať si patentovať. Kto nevie o čom píšem, môže ľutovať. Takú výbornú partiu, akou je náš turistický klub, treba zažiť. Opísať sa nedá.

Vysmiati a spokojní sadáme do autobusu, niektorí aj s nákupom značkových vín.  Zastavujeme sa ešte na krátke občerstvenie na Kolibe pri Ožďanoch a príjemne unavení sa vraciame domov. Všetkým zúčastneným veľká vďaka za krásne prežitý jarný deň.   

                                                                                                     Ľudmila Pánisová     

-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

APRÍL 2022

VÝSTUP NA JELŠAVSKÝ HRAD  - 2. 4. 2022

JELŠAVSKÝ HRAD UŽ PREBÁDANÝ

V sobotu, 2. apríla 2022 sa stretla skupina 10 turistov, ktorí boli buď beznádejní optimisti, alebo nepozerali predpovede počasia. Ja patrím do oboch skupín a táto životná stratégia sa ukázala ako celkom výhodná. Totiž, celý týždeň v predpovediach počasia hlásili veľké ochladenie, dážď, sneženie a ďalšie turisticky demotivačné predpovede. A tie ovplyvnili podstatnú časť členskej základne KST TO KOS Rimavská dolina, pretože sa na naplánovanú akciu buď rovno ani neprihlásili, alebo ak aj, no potom  úspešne  odhlásili. Predpovedačom v počasí to však opäť nevyšlo. Netrápil nás totiž ani dážď, ani zima, ani sneh.

Vybrali sme sa z námestia v Jelšave po miestnej modrej značke smerom na Jelšavský hrad. Išlo o príjemnú cestu s miernym stúpaním. Pozreli sme si zrúcaniny hradu a pokračovali cez lesy, vrchy, popod Tri peniažky, až na Skalku. Bola to dobrodružná cesta, museli sme zapojiť svoje bádateľské schopnosti a aplikácie na určenie polohy. Podľa mňa to ale bola najlepšia časť cesty. Keby sme išli po nejakej oficiálne značenej trase, určite by sme nezažili toľko srandy. Po príchode na Skalku sme si užili nádherný výhľad na Jelšavu a jej okolie a opiekli si klobásky zabezpečené vedúcim akcie. Prekvapila nás aj nečakaná návšteva – na Skalku prišli individuálne a tiež z hradu, aj štyria turisti z KST Dúbrava. Porozprávali sme sa a z tohto stretnutia samozrejme nechýba ani spoločná fotka. Potom sme sa rozlúčili a vybrali sa po modrej značke do Jelšavy.

Neľutujeme, že sme akciu absolvovali, pretože opäť sa nám len potvrdilo naše staré známe, že netreba vždy dať na nepriaznivé predpovede.

                                                                       Kristína Ištvánová, Revúca

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

39. VÝSTUP NA HRADOVÚ  - 30. 4. 2022

NA HRADOVEJ PO PRVÝ A ZÁROVEŇ 39. KRÁT

V poslednú aprílovú sobotu sa uskutočnil už 39. ročník výstupu na Hradovú organizovaný KST TO KOS Rimavská dolina. Pre vicerých to bola už „rutina“, no našli sa aj takí, čo mali premiéru (tzv. bádatelia). Do skupiny bádateľov som patrila aj ja. A ako správna bádateľka som až na mieste zbadala, čo ma čaká (a neminie). Najskôr strmé stúpanie lesom „ku vlajke“ a potom ďalej po skalnatom hrebeni. Nebudem klamať, niektoré úseky boli pre mňa desivé, ale človek spozná svoju silu len tak, že bude posúvať svoje hranice. Cenou za odvahu boli nádherné výhľady na všetky smery. A to aj vďaka počasiu, ktoré vyzeralo ako vopred objednané – príjemné teplota, pomerne jasno, minimum oblakov. Na konci trasy nás čakalo grilovanie a vďaka bohatým zásobám neostal žiadny žalúdok prázdny. Niektorí turisti využili blízky potok na osvieženie sa. Úroveň osvieženia sa vo vode stúpala priamo úmerne s odvahou a kladným vzťahom ku studenej vode. Inak povedané, niektorí si osviežili ruky, niektorí aj nohy, no našli sa aj takí, ktorí sa osviežili celí. Záver túry bol jednoducho dokonalou bodkou za celým dňom.

Kristína Ištvánová, Revúca

-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

MÁJ 2022

ZA BOZKAMI POD ČEREŠNE NA BRDÁRKU - 1. 5. 2022

PRVOMÁJOVÁ BRDÁRKA A RADZIM S KOS-ákmi

Brdárka. Drobná dedinka „na konci sveta“, kde sa autobusy otáčajú, lebo ďalej už cesta nie je. Teda, aby som bola úplne presná, len tá asfaltová, lebo turistických chodníkov tam je celkom dosť. V nedeľu, 1.mája 2022 sa 39 turistov vydalo na potulky týmito chodníkmi.

Začali sme v dedine Brdárka, kde nás miestni obyvatelia privítali s informačnými letákmi o obci. Vybrali sme sa po žltej značke cez rozkvitnuté čerešňové sady. Atmosféra v tomto kráľovstve čerešní bola rozprávková, no obávam sa, že jej presný popis nezachytí slovná zásoba žiadneho smrteľníka. Ešteže existujú fotoaparáty. Vyšli sme na sedlo Hora a odtiaľ sa pokračovalo prudkým stúpaním na Vdovčíkovo kreslo. Nasledoval Veľký Radzim, ktorý bol najvyšším bodom našej túry (a odkiaľ sme videli aj Tatry) a potom sme zostúpili do sedla Radzim, k turistickým prístreškom. Tí, ktorí ešte stále nemali dosť, mohli absolvovať od prístrešku krátky výstup k niekoľkým pekným vyhliadkam na Malý Radzim. Pri prístreškoch sme sa občerstvili, opiekli si niečo fajné, zabezpečené organizátorom akcie (klobásky, cibuľu, syr alebo chlieb). Zvyšok túry sa niesol v nenáročnom duchu – už len dole kopcom a cez čerešňové sady. Pri návrate do obce sme mali možnosť vidieť aj šikovnosť miestnych ľudí, ponúkajúcich na predaj rôzne výrobky.

Kristína Ištvánová, Revúca

----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

VÍKEND NA TÉRYHO CHATE - 20. - 22. 5. 2022

VÍKEND NA TÉRYHO CHATE, alebo KOS-áci NA SNEHU

Téryho chata je najvyššie položená chata s celoročnou prevádzkou vo Vysokých Tatrách. Nachádza sa vo výške 2015 m. n. m. Stráviť tu celý víkend, obklopená horami a nádhernými výhľadmi, bola pre mňa nádherná predstava. Pre mňa to bol dlho očakávaný víkend v Tatrách, na ktorý som sa nesmierne tešila. V piatok, 20. mája o 9:00 hod. sme sa všetci dvanásti prihlásení spoločne stretli na dohodnutom mieste v Tisovci, odkiaľ sme vyrážali do Smokovca. Predpoveď počasia na víkend nevyzerala úplne ideálne a to vo mne vyvolávalo mierne obavy. Na takéto nepriaznivé podmienky sme však boli všetci pripravení, aj čo sa týka výbavy a samotného oblečenia.

Po príchode do Smokovca to vyzeralo tak, že to bude zamračený deň miestami s dažďom. Ani táto skutočnosť však nemala žiadny vplyv na dobrú náladu, ktorá medzi nami od začiatku panovala. Zo Smokovca sme sa po zelenej značke vybrali na Hrebienok, kde sme si urobili prvú prestávku na občerstvenie. Čím vyššie sme stúpali, tým viac nás začali hriať teplé slnečné lúče a čochvíľa sme sa tešili z modrého neba nad hlavou, s minimálnou oblačnosťou. Už samotné počasie nasvedčovalo tomu, že to bude krásny víkend plný zážitkov. Krásne teplé počasie nás prinútilo urobiť si ďalšiu zastávku, tentoraz na Zamkovského chate a osviežiť sa dobrým pivkom. Pitný režim predsa treba dodržiavať na každej turistike! Zo Zamkovského chaty sme sa vybrali do cieľového miesta nášho pobytu. Mierne stúpanie vystriedalo strmšie a tu nás už začali vítať prvé snehové pokrývky. Každým krokom sme boli bližšie k nášmu cieľu a pomaly na nás začala spoza hôr vykúkať Téryho chata. Záverečný najstrmší úsek nasvedčoval tomu, že sme čoskoro na vrchole. O chvíľu sme sa ocitli na tom čarovnom mieste, ktoré je na každom kroku obklopené nádhernými výhľadmi na okolité štíty a doliny. Obraz, ktorý sa mi v tú chvíľu naskytol pred očami by nenamaľoval ani ten najlepší maliar. Toto miesto vo mne vzbudzovalo pocity nekonečnej slobody a predstava, že tam strávim celý víkend bola pre mňa neuveriteľná. Po ubytovaní sa a po večeri sme sa rozhodli ešte prejsť po okolí a vychutnať si čistý horský vzduch a okolité výhľady. V neskorších nočných hodinách sme mali možnosť vychutnať si nočnú oblohu plnú krásnych ligotajúcich sa hviezd na takomto vysoko položenom mieste. Pre mňa to bol jedinečný deň s krásnym zakončením.

Sobotné ráno bolo pre mňa nádherné. Človek otvorí oči a prvé čo uvidí sú hory a nádherné výhľady. Taký pohľad som mala priamo z postele. V tú chvíľu som si uvedomila, že to všetko nie je len sen, ale skutočnosť. Takéto ráno by som si vedela predstaviť každý deň. Po raňajkách sme sa pripravili na ďalšiu naplánovanú turistickú trasu a to na Baranie sedlo, vo výške 2389 m. n. m. Všetko nasvedčovalo tomu, že to bude opäť nádherný deň s ideálnym počasím na turistiku. Samotný výstup na Baranie sedlo bol náročný a to najmä z hľadiska strmého stúpania, ktoré sťažovala veľká pokrývka snehu. S dobrou turistickou výbavou to však nie je nezvládnuteľná trasa ani v tomto ročnom období. Odmenou nám boli tie najkrajšie výhľady na okolité štíty, plesá, doliny. Z jednej strany sme mali možnosť užívať si krásne výhľady na chatu, odkiaľ sme vyrazili a na druhej strane do doliny a okolia Chaty pri Zelenom plese. Technicky náročnejšia bola pre mňa cesta dole, nakoľko išlo o dosť strmý úsek. To však nebolo nič, čo by som s psychickou a fyzickou podporou skvelých turistov nezvládla, za čo som im vďačná. Tí odvážnejší si v závere zostupu neplánovane zvolili pomerne rýchlejší a dosť drastickejší spôsob presunu na dol. Všetko však nakoniec dobre dopadlo a s úsmevom na tvári sme sa po krásnej turistike vrátili naspäť na Téryho chatu. Po mojom výkone cestou z Baranieho sedla som si ako nováčik, od predsedu nášho oddielu za svoj skvelý výkon a opatrnosť vyslúžila prezývku Kristencia opatrná. Sobotný deň opäť vyšiel nádherne.

V nedeľu ráno som si posledný krát užila nádherné výhľady priamo z postele. Po raňajkách sme si zbalili všetky veci a pripravili sa na odchod z chaty. Počas celého pobytu na Téryho chate sme mali zabezpečenú perfektnú stravu a staral sa o nás veľmi príjemný personál. Okolo 8:00 ráno sme sa rozlúčili s chatou a personálom, užili si ešte posledné výhľady a vybrali sa smerom do Smokovca. Odchod z tak krásneho miesta bol pre mňa náročný. Víkend na Téryho chate bol nádherný, plný zážitkov a smiechu s úžasnými ľuďmi. Som nesmierne vďačná za možnosť prežiť tak krásne chvíle na nezabudnuteľnom mieste ako je Téryho chata.

Kristína Dušová /Kristencia Opatrná/

------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

JÚN 2022

VÝCHOD SLNKA NA ĎUMBIERI - 3. - 4. 6. 2022

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

OKOLO HRADOVEJ - 4. 6. 2022

1. ročník Memoriálu Československých hrdinov

alebo OKOLO HRADOVEJ

Tisovčanom už dostatočne známa turistická trasa sa stala 4. júna 2022 cieľom aj 4 členov nášho turistického oddielu. Boli sme účastníkmi 1. ročníka Memoriálu Československých hrdinov. Trasa viedla od Mestského úradu cez Krivú, s výstupom na Obadovo očko, cez Suché Doly, Teplicu do Tisovca. Necelé 4 hodiny chôdze boli spojené s rozprávaním vedúceho akcie Viktora Brádňanského. Počasie nám veľmi neprialo, ráno mierny dážď, počas dňa zamračené. Viktor Brádňanský a jeho priatelia z Klubu vojenskej histórie Západ z Košíc boli oblečení a obutí v dobových uniformách, niesli repliky strelných zbraní. Prvý výklad o  bojoch s maďarskými boľševikmi sme si vypočuli pri slovenskej zástave na Obadovom očku. Pred cestou nám p. Brádňanský priblížil program, miesta, kde sa zastavíme a porozprával v skratke o udalostiach a bojoch v okolí Tisovca zo začiatku júna 1919. Týmto udalostiam pred 103 rokmi predchádzalo vzniknutie Maďarskej republiky rád v r. 1919, ktorej Červená armáda mala za cieľ získať územie východného Československa a po vzniku Slovenskej republiky rád aj meniť mapu Európy. Počuli sme o obsadení Rimavskej Píly, postupu do Tisovca, o násilí, rabovaní. Boje boli vedené aj prechodom cez Voniacu, čo pri presune s ťažkými streleckými zbraňami muselo byť mimoriadne náročné. Ďalšie zastávky s rozprávaním vedúceho akcie boli v Suchých doloch a v Teplici, kde sme sa dozvedeli o bojoch, ktoré boli vedené pri Zbojskách. Pridal informácie o bojoch pri Badíne, ktoré stojí zato vyhľadať si na webe.

Obrana územia Slovenska pred agresiou maďarských dobyvateľov si vyžiadala obete aj v radoch civilistov z Tisovca a blízkeho okolia. Mali sme možnosť predstaviť si úsilie brániť republiku za cenu veľkých obetí po skončení 1.svetovej vojny. Vďaka odvahe postaviť sa agresorom boli posledné zvyšky boľševického odporu na našom území zlikvidované 7. 7. 1919, čím bola zachránená zvrchovanosť našej mladej republiky.

Náš turistický pochod sme zvládli bez dažďa, aj výhľady do okolia boli celkom dobré. Krásne lesy a horské lúky obdivovali aj cezpoľní účastníci pochodu, ktorí mali nad nami značnú prevahu. My sme obdivovali ich odhodlanie kráčať v nepohodlných vojenských čižmách a s puškami na pleciach. Našu túru sme zavŕšili výbornou kapustnicou v Kôlničke, kde sme sa rozlúčili. Mladí nadšenci vedení Viktorom Brádňanským, ktorí majú záujem o dianie za záchranu našej vlasti po bojoch v 1. svetovej vojne, ich vedomosti o udalostiach v okolí Tisovca, si zaslúžia veľké uznanie a obdiv. Vďaka za čas strávený v krásnej prírode okolia Tisovca, za mimoriadne pútavé rozprávanie a príjemnú spoločnosť.

Ľ. Pánisová

---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

DEDEČKOVA CHATA ZVYSOKA I ZBLÍZKA - 18. 6. 2022

Krásne slnečné počasie spríjemňovalo v sobotu, 18. júna 2022 túru 20-tke turistov, ktorí sa vydali na naplánovanú trasu Brezno – rozhľadňa Horné lazy – Dedečkova chata – Diel – Brezno. Prvé kilometre, z celkovej 13 kilometrovej túry, nám dali „zabrať“. Odmenou nám boli krásne výhľady z rozhľadne. Pokochali sme sa krásou našich hôr na všetky svetové strany – Chopok, Nízke Tatry, Horehronie, Breznianska kotlina, Veporské vrchy, Poľana. Po malom občerstvení sme sa vydali ďalej na Dedečkovu chatu. Dvaja naši členovia to ale vzdali a z rozhľadne sa vrátili tou istou trasou späť do Brezna. V počet 18 „kusov“ sme zbehli do sedla, „vybehli“ na Diel a následne na chatu. Jeden kopec, druhý kopec – hravo sme to zvládli. Na Dedečkovej chate opäť malé občerstvenie a okolo vysielača späť dole kopcom do Brezna.

V príjemnej a priateľskej atmosfére sme prežili nádherný a zaujímavý deň. Osobitný obdiv patrí malému Ondríkovi, ktorý to tak isto hravo zvládol.

Miroslava Kochanová

TRHLINAMI OPRADENÁ BORČIANSKA PLANINA - 23. 7. 2022

VÝNIMOČNÁ A NETRADIČNÁ

Aj takto by sa dala zhodnotiť ostatná akcia KST TO KOS Rimavská dolina, na ktorej som sa zúčastnila v predposlednú júlovú sobotu, 23. júla 2022. Jej názov: „Trhlinami opradená Borčianska planina“. Výnimočná bola tým, že viedla neznačkovaným a turisticky neznámym územím. Netradičná zasa tým, že prechod trasou bol sprevádzaný a komentovaný dvomi erudovanými sprievodcami. Gabrielom Lešinským, pracovníkom Slovenského múzea ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši a organizátorkou exkurzií Mgr. Andreou Miškufovou z EduTrek Slovakia. /EduTrek Slovakia organizuje turisticko-vzdelávacie exkurzie Krížom-Krasom v Národnom parku Slovenský kras pre verejnosť, turistické kluby, školy, jednotlivcov i skupiny mimo turistických trás na planinách Horný vrch, Dolný vrch a Koniar, v Zádielskej tiesňave, v Kamenianskom krase a na planinách Plešivecká, Borčianska, Zádielska,  Jasovská a Silická/.  Ako už názov akcie napovedá, vybrali sme sa po Borčianskej planine, ktorá nie je bežne prístupná turistom, no my sme ju s odborným sprievodom mohli absolvovať. Jej začiatok bol cca o 9:30 nad obcou Bôrka, kam nás, všetkých 34 prihlásených účastníkov, dopravil objednaný autobus. Už keď na začiatku sprievodca použil slovo "empirický", vedela som že to bude úžasný vedecký zážitok, pretože ja zbožňujem takéto odborné rozprávanie o histórii, geológii a hlavne o kameňoch.  Sprievodcovia nás previedli po rôznych častiach planiny. Videli sme napríklad Zádielsku dolinu z iného uhla, viacero milierov (miesto kde sa vyrábalo drevené uhlie). Na krátkom úseku sme išli po útvare, ktorý pre mňa (laika) vyzeral ako obyčajný kopec v lese, no bol to v skutočnosti starodávny fortifikačný /obranný/ val – výtvor pravekých ľudí. Súčasťou trasy boli aj miesta „s prírodnou klimatizáciou“ - hoci bolo cez 30°C, pri bývalej hematitovej bani, ako aj Ľadovej jaskyni prúdil ľadový vzduch a aspoň na chvíľu sme zabudli na pretrvávajúce tropické horúčavy. Zaujímavá bola aj hlboká trhlina zvaná Snežná diera, kde sa zvykol celoročne udržiavať sneh. V súčasnosti – „vďaka“ globálnemu otepľovaniu - ostal sneh už len v jej názve. Okrem toho, že sme videli nové veci, tak sa dalo veľa nových skutočností aj dozvedieť. Odborný výklad obsahoval rôzne zaujímavosti o prírode na planine. Napríklad ako vznikol vápenec, že sa na planine vyskytuje 50 druhov vápenca, ako vyzerá vápenec, hematit či bridlica. Dozvedeli sme sa aj o histórii planiny – počas doby bronzovej tam žila kyjatická kultúra, omnoho neskôr to na planine žilo baníctvom a aj príbeh o tom, ako planina (resp. jedna jej jaskyňa) pomohla niekomu počas 2. svetovej vojny.

Po ukončení cca 12 kilometrovej, takmer 6 hodinovej trasy po Borčianskej planine sme sa presunuli do obce Lúčka, kde sme niektorí navštívili ďalší úsek histórie – ruiny husitského kostola z prelomu 13. a 14. storočia.

Posledným bodom programu dňa bola návšteva zrekonštruovaného vodného mlyna v obci Kováčová. Komu sa ešte stále málilo nových informácií, mohol v ňom absolvovať aj exkurziu. Kto už mal dosť informácií a zážitkov z celého dňa, tak sa len občerstvil.

Z tejto akcie som si odniesla okrem nových vedomostí aj dobrý pocit a našťastie 0 kliešťov.

Kristína Ištvánová, Revúca

---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

AUGUST 2022

DVE VEŽE a hrebeň Veľkej Fatry - 13. 8. 2022

VYSOKÉ TATRY - BIELOVODSKÁ DOLINA - 3. 9. 2022

Ako sa KOS-áci Bielovodskou dolinou cez Poľský hrebeň do Tatranskej Polianky vybrali...

Na 3. september 2022 sme mali v tohoročnom kalendári turistických akcií naplánovanú snáď jednu z tých najťažších akcií, čo sa týka dĺžky trasy, ale aj nastúpaných výškových metrov. Od toho sa samozrejme odvíja aj väčšia časová náročnosť. I keď v propozíciách akcie bola naplánovaná aj trasa „B“, či možnosť zvoliť si iný cieľ podľa vlastného výberu, nízky záujem členov nepostačoval na dopravu autobusom. Vedúci akcie sa tiež vzdal účasti a tak nezostávalo len sa dohodnúť o ďalšom postupe, pretože tu bolo stále turistiky a Tatier chtivých 8 členov a tí sa nechceli len tak vzdať nádhernej, i keď náročnej túry.

Je skoré septembrové ráno. Prvá sobota v mesiaci. Ledva odbila štvrtá ranná hodina, 8 turistov už vyráža na dvoch autách z Tisovca do Popradu. Cesta na autobusovú stanicu v Poprade prebiehala hladko a len čo sme autá zaparkovali, naše kroky viedli na linkový autobus, ktorým sme sa odviezli do Lysej Poľany. V Poprade sa k nám pridal ešte náš kamarát, skúsený to vysokohorský turista, Vilo. Len čo sme vystúpili v Lysej Poľane, po krátkej foto prestávke vybrali sme sa cca o 7:00 hod. Bielovodskou dolinou na naplánovanú trasu. Čakalo nás cca 11 hodín šliapania po náročnej no krásnej tatranskej turistickej trase. Cesta snáď najkrajšou tatranskou dolinou ubiehala rýchlo. Cestou bolo veru čo obdivovať. Priezračná voda tečúceho potoka povedľa turistického chodníka, nádherné tatranské štíty, ktoré sa týčili nad nami. V diaľke v skalných výšinách nám do kroku hodnú chvíľu „vyhrával“ aj nádherný Hviezdoslavov vodopád. Bolo ho nielen vidieť, ale koncert vody, ktorá padá a udiera na skaly z 15 metrovej výšky, aj do ďaleka počuť.

Po skalnatom chodníku už so značným stúpaním z Bielovodskej doliny sme pomaly prešli do doslova rozprávkovej „skalnej krajiny“ až k Litvorovému plesu. Priezračná voda a nádherná scenéria okolitej tatranskej prírody nás vítala všade dookola. Počasie sa zo začiatku javilo krásne, ale čím sme stúpali vyššie, tým už bolo slniečka menej a začala nás naháňať aj hmla. Po krátkej prestávke a občerstvení pri Litvorovom plese sme už všetci stúpali do tatranských výšin k Poľskému hrebeňu a k Východnej Vysokej. Tatranská príroda nám darovala nádherné zážitky. Videli sme štíty aj doliny, pískajúce svište aj líšku, ktorá si pekne a bez starostí prešla okolo nás s ulovenou večerou. Cestou nahor sme ešte prešli kolo Zamrznutého plesa, až sme sa po necelých 6 hodinách chôdze a nekonečnom stúpaní, konečne dostali na rázcestie pod Poľským hrebeňom. Tu sa časť výpravy rozhodla svoju trasu trochu zmeniť a traja z nás sa vybrali náročnejším terénom, cez sedlo Prielom na Zbojnícku chatu a Veľkou Studenou dolinou cez Hrebienok do Starého Smokovca, kde stihli vlak o 17:45 hod.

My ostatní sme išli pôvodnou naplánovanou trasou. Z rázcestia na Poľský hrebeň nás ešte čakala necelá pol hodina prudkého stúpania. A potom konečne...vrchol! No, vrchol. Sedlo - Poľský hrebeň. Po dlhšom zvažovaní či „vybehnúť“ aj na Východnú Vysokú a vzhliadajúc hore na tú hustú hmlu nad nami, sme sa nakoniec rozhodli, že tento krát ju vynecháme. Bola doslova v mlieku a tak okrem hodinového prudkého štverania sa hore a následnej kĺzačky dole nám nemala čo ponúknuť. Nuž, snáď niekedy nabudúce... A tak ešte pár fotiek z Poľského hrebeňa a šup, najskôr reťazami a potom skalnatým chodníkom dole Velickou dolinou až k Sliezskemu domu. V Sliezskom dome sme si urobili malú prestávku. Teplá držková polievka veru dobre padla po toľkých hodinách šliapania. No čakalo nás ešte približne dvoj hodinové peškovanie do Tatranskej Polianky a tak na nejaké väčšie oddychovanie nebol čas. V Tatranskej Polianke bol záver našej trasy. Električkou, do ktorej postupne pristúpila v Starom Smokovci aj druhá časť partie, sme sa všetci spoločne odviezli späť do Popradu. Všetko vyšlo na výbornú. V Poprade sme nasadli do áut a večernou hodinou už len smer Tisovec, kam sme dorazili krátko pred 20. hodinou. Vracali sme sa unavení, veď bola to dlhá a náročná celodenná túra, no v dobrej nálade a plní krásnych tatranských zážitkov. A ja za celý tento nádherný turistický výlet a za super zážitok so skvelou partiou zo srdca ďakujem.

                     Michaela Vetráková

----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

41. CLEMENTISOVA CESTA - 17. september 2022

Za náš oddiel sa vydareného 41. ročníka Clementisky zúčastnilo 20 členov. Počasie ideálne, ani zima, ani dážď, proste príjemne. Okolo prameňa Rimavy sa do sedla Burda vydalo iba niekoľko účastníkov. Odmenou im boli aj dubáky, janíky, kozáky, kuriatka, suchohríby, masliaky, či bedle, ktoré cestou pozbierali. No a v sedle zasa pre všetkých výborný guláš spod varešky zamestnancov Mestských lesov Tisovec. Cestu späť do Tisovca si členovia zvolili z troch možností. Okrem návratu späť na Zbojská, aj klasický návrat dolinou Roveň, alebo i keď neznačenou, ale výhľadovou trasou cez Kľak.                                                   D.K.

OTVORENIE NÁUČNÉHO CHODNÍKA BOJISKO SNP - Rimavská Baňa - 24. september 2022

V počte štyroch členov sme sa zúčastnili mimoriadnej akcie, ktorá síce nebola plánovaná, ale členovia sa o jej konaní mohli dozvedieť aj zo stránok našej facebookovej skupiny. Možno i oživiť si svoje spomienky na mladé roky, alebo prejsť sa chodníčkom detstva. Aj to boli možno dôvody, pre ktoré sa rozhodli absolvovať túto milú akciu Katarína, Dušan, Milota a Roman. Začiatok akcie sa konal pri pomníku padlých pred Obecným úradom v Rimavskej Bani o 10:00 hod. Po príhovoroch starostky a organizátorov akcie sa takmer 150 členná skupina vydala na cca 4,5 kilometrovú komentovanú prechádzku po miestach niekdajších bojov. Druhý panel chodníka pred komunitným centrom bol našim prvým zastavením na trase. Potom už pokračujeme cez železničný priechod a vstupujeme do lesa. Príjemný a celou trasou vyčistený chodník vedie lesom ponad Rimavskou Baňou a tesne nad železničnou traťou smerujúcou do Rimavských Zalužian. Jeho súčasťou je aj socha vojaka v palebnom postavení. Najvyšší bod chodníka sa nachádza na kopci nad časťou Rimavských Zalužian pomenovanou Príboj. Tu je aj ďalší informačný panel. Občerstvenie v podobe guláša, kapustnice, či držkovice, piva a nealko radlera bolo podávané v areáli Obecného úradu v Rimavských Zalužanoch. Potom nasledoval už len presun na kótu Hrb medzi Zalužanmi a Rimavskou Baňou, kde od 14-tej hodiny prebiehali ukážky bojov.

Ďakujeme organizátorom za ďalšie pekné turisticky a historicky príťažlivé miesto v našom regióne a zároveň za príjemne strávený deň, v príjemnom počasí, ktorý nám výnimočne spestril posledný septembrový víkend.

                                                                                              D. K.

OKTÓBER 2022

Výstup na Železník už po 5. krát.

Jeseň je krásna  a lesy odeté do farebných šiat nás turistov nenechajú sedieť doma na gauči, ťahajú nás  do prírody, a tak v tento jesenný deň 11-tich členov  nášho klubu vrátane mojej maličkosti. Táto scenéria nás vylákala do neďalekých a predsa mnohými nepoznaných Stolických vrchov  v časti Revúckej vrchoviny na 5. Ročník výstupu na vrch Železník, ktorý sa konal 15.10.2022, pod patronátom Občianskeho  združenia Rákošská cächa so sídlom v Rákošskej Bani, v spolupráci TO KST Dúbrava Jelšava. Presúvali  sme sa osobnými autami, po našom príchode prebehla  rýchla registrácia pred tamojším kultúrnym domom, kde za symbolických  5,00 € sme dostali konzumné lístky na guláš a nápoje a na pamiatku odznak pripomínajúci túto krásnu akciu, ktorá sa od roku 2017 stala tradíciou.  Následne nás  privítal aj predseda TO  TKS Dúbrava Jelšava , od ktorého sme sa dozvedeli  čosi o minulosti banskej obce, o ich zámeroch  a plánoch. Výstup sme  začínali po zelenej značke v miestnej časti obce Rákoš, v Rákošskej Bani, kde pred 120 rokmi bol najväčší rozmach baníctva v okolí, v tých časoch  Rákosbanyatelep.  Asi po necelých 15 minútach sa zastavujeme pri   vzácnej architektonickej pamiatke, Rímskokatolícko románsko-gotickom kostole Najsvätejšej Trojice zaradenej aj do Gotickej cesty.  Táto  ranogotická  jednoloďová stavba z polovice 13. storočia, má ešte románsku podkovovitú apsidu a štrbinové románske okná. Vstupný portál je už gotický, s lomeným oblúkom. Pred kostolom stojí baroková samostatná murovaná zvonica s drevenou nadstavbou.  Prerušovaná renovácia kostola prebieha od roku 1992  a do jej vnútra žiaľ nevieme nahliadnuť,  je nutné si to vopred telefonicky dohodnúť, avšak  ak sa naše oči pozorne zahľadia tak na vonkajšej južnej stene kostola nachádzame  zachované  fragmenty zaniknutého reliéfu  Madony s dieťaťom, časť pôvodne monumentálnej maľby, postavy sv. Krištofa, patróna putujúcich, a kľačiacej postavy sv. Rúfusa, patróna kamenárov a baníkov. Po tejto krátkej zastávke pokračujeme v našej púti po banskej histórii a čoskoro nás víta brána  z agátového dreva, ktorou vstupujeme na  unikátny  Náučný chodník malých netopierov, prechádzajúci okolo zabezpečených banských diel, vo svojich útrobách ukrývajúcich 7 tisícové kolónie vzácnych netopierov.  Aktivitu týchto netopierov je možné pozorovať v jesenných a jarných mesiacoch  (aj online).  Náučný chodník je dlhý 1,6 kilometra a prechádza lesným prostredím v nadmorskej výške 374 m n. m. až 481 m n. m.. Nachádza sa na ňom 14 zastavení rôzneho charakteru. Osobne odporúčam aj pre rodinky s detičkami. Náučným chodníkom však naša dnešná túra nekončí, len začína. Žltou značkou, pomerne veľmi slušným stúpaním, pokračujeme až na vrchol. Miestami mi chodník pripomína skalný úsek na Hradovej . Železník  svojho času ukrýval v sebe najväčšie zásoby železa v Uhorsku , okrem toho predmetom ťažby v tejto oblasti boli ložiská rúd  s obsahom mede a ortute . Nachádzal sa tu (možno miestami ešte i dnes)  aj hematit a v menšom množstve barit, pyrit, chalkopyrit, tetraedrit a magnezit. Železorudné ložisko sa v počiatkoch dobývalo povrchovo lomovým spôsobom, v 16. storočí bola ruda pri povrchu vyťažená a preto sa prikročilo k ťažbe podzemnými šachtami, vďaka tomu je tento vrch  dnes prevŕtaný ako kvalitný ementál. A keďže sme sa nenápadne dostali od témy baníctva ku gastronómii tak prezradím, že tu na vrchole sme si dali aj turistický „obedík“. Zároveň ma nutká poďakovať sa  Pavlovi,  že sa oň podelil.  Rada by som Vám opísala aj tie neskutočné výhľady na okolité vrchy , ale to niekedy inokedy, keď sa po ne v jeden slnečný deň vrátim. Po dostatočnom občerstvení pokračujeme ďalej k obore, kde cez plot preliezame „rebríkom“, čo nám jasne dáva priestor na „vyfáťanie sa“. Na druhej strane plota nás čaká smerová tabuľa upútavajúca na výhľad Jelenia  skala. Na tabuľke bol uvedený čas 10minút, no trvalo to možno aj niečo cez 15 minút. Vrchol je dosť členitý a pre väčšie množstvo turistov ani nie veľmi bezpečný, tak si počkáme a v klubovom súkromí  si vychutnávame  krásny  pohľad na dnešnú mliečnu oponu, pozorujúc ako sa slniečko zo všetkých síl snaží vymaniť z objatia obláčikov, no márna snaha... Z Jelenej skaly opatrne zostupujeme v pravo neznačeným a málo výrazným chodníkom  ťahajúcim sa popod skalu. Prudkým svahom sa stále  jemne skrúcame  v pravo, až kým znova nezahliadneme žltú značku, ktorá vedie po starom banskom násype. Cestu nám obklopujú krásne skalné útvary a samozrejme vo mne sa duša „lezca“ nezaprie, skúmam, bádam možnosti na ich zdolanie. Po čase nás znova čaká  rebrík vedúci von z obory.  Ani sa nenazdáme a čochvíľa sme na vyhliadke nad obcou Sirk. V Sirku sa krásny lesný chodník premieňa na nevľúdnu asfaltovú cestu. Tento úsek nie je až tak dlhý, no pre mňa sa zdal až nekonečný. Konečne sme na území  niekdajšej obce Železník, ktorá žiaľ úplne zanikla a jej jedna časť sa pričlenila k obci Sirk a druhá k obci Červeňany. Tu máme možnosť pokračovať po asfalte a obzrieť si vzácnu banícku pamiatku „Vysokú pec“, alebo pokračovať prekrásnym úsekom nádhernou lesnou alejou, žiaľ už len po imaginárnych koľajniciach úzkorozchodnej železničky spájajúcej železorudné bane v Rákoši so stanicou lanovky v Sirku. Jej stavba začala v roku 1892 a dokončená bola o rok neskôr. Prevádzka bola konská, jeden kôň ťahal len tri banské vozíky. Dĺžka železničky s rozchodom 520 mm bola 3,6 km a s priemerným klesaním do Sirku iba 1 ‰. V roku 1895 sa prešlo na prevádzku parnou lokomotívou. Lokomotívy ťahali do Sirku 20 banských vozíkov rýchlosťou 12 km/h a denne po trati prešlo 9 až 10 vlakových súprav. Železnička bola v pravidelnej prevádzke do roku 1922, kedy sa kvôli povojnovej kríze závod v Rákoši zastavil a bane boli zatopené. Keď sme do cieľa dorazili, domáci nás čakali fajnovým gulášikom, pivkom, kofolou i zákuskami a v sále už vo veľkom prebiehalo premietanie z banskej histórie. Pre mňa osobne to bol veľmi krásny deň a je mi nesmierne ľúto že skrz vybíjajúceho sa mobilu som nedokázala zachytiť všetko to, čo moje oči i dušu počas tejto túry potešili. Boli to prenádherné okamžiky a scenérie vytvorené prírodou i ľudmi. Jeden deň je málo na vzhliadnutie všetkého toho, čo Rákoš a jeho okolie ponúka. Do tejto málo známej lokality sa ešte veľmi rada znova vrátim.

Pre tých čo majú radi fakty a čísla tak na záver ešte pár údajov: Celá naša dnešná túra trvala 6 hodín a 28 minút, z čoho čistý čas chôdze 4h a 45 minút. Prešli sme 17,30 km, dosiahli nadmorskú výšku 819m a prekonali 657m prevýšenia a toto všetko s nami krásne zvládol i najmladší účastník v našej partii Martin /11r./ za čo jemu, ako i jeho len o čosi staršiemu bratovi, patrí moja pochvala. A ked už som pri dakovaní, využijem to a poďakujem sa za /ako vždy/ dobrú náladu a skvelých parťákov.                                           Horám, i turistike zdar priatelia

                                                 Evka – Evrlína Benkovie

Valikina trasa už po 28. krát

Byť členom KST TO KOS Rimavská dolina so sídlom v Tisovci a nepoznať Valikinu trasu to je ako navštíviť Paríž a nevidieť Eiffelovku, aspoň mne to tak pripadalo, keď som počula o nej básniť svojich parťákov z klubu. Tak vzniklo moje rozhodnutie, že sa tejto tradičnej klubovej akcie zúčastním už aj ja, veď napokon tento rok sa konal 28. ročník, čo už veru je krásna história.

Celá akcia začínala položením kytice na hrob Valiky Husaníkovej, kde náš vedúci Duško pár slovami pospomínal na pani Valiku. Žiaľ, naša posádka kúsok meškala tak príhovor som zmeškala, ale cestou na veľkú stanicu (tu sa k nám pripojili členovia ďalších TO) som mala dostatok času Duška vyspovedať a tak sa dozvedieť o Valike, že síce nebola dlhoročnou členkou, ale bolo s ňou veselo a to aj napriek tomu, že toho času bola v oddieli najstaršou členkou. Na jar 1994 klub previedla svojou obľúbenou trasou, ktorú najviac milovala a po smrti svojho otca, s ktorým ňou často chodievala, ju mnohokrát prešla zo svojím bratom. V tú jar, keď ňou s členmi oddielu prechádzali, nikto netušil, že to bude prvý a aj posledný krát čo po nej spoločne s Valikou kráčali. Trasa nie je turisticky značená /pár rokov ňou vedie už cyklo trasa/, no hlboko sa vryla do pamäte vtedajších členov a stala sa súčasťou klubovej histórie a organizuje sa vždy na jeseň, v dňoch keď má Valika svoje výročie ukončenia svojej životnej púte. Samotná trasa má cca 22km, no nie je turisticky náročná a „ani kopce na nej nie sú“. Vedie dolinou Slávča, popod Hajnaš, cez Kozák do Hrdzavého a dolinou Kačkava späť do Tisovca. „Na Hajnaši tam sú všetci naši!!!“ Ej bisťu, táto veta s propagačného plagátika akcie mi rezonovala v ušiach celú cestu blížiac sa k chalúpke terajšej pani primátorky. A veru že tak bolo. Pani primátorka s manželom nás všetkých milo privítali a ako je dobrým zvykom chlebom i soľou, no i fajnú škvarkovú pomazánku na chlebík pridala a nie len že vodou, ale aj čajíkom, pivkom a inými nápojmi nás „pocestných turistov“ pohostila. Ďakujeme, pani primátorka! Po tomto krátkom oddychu a osviežení sme vo veselej nálade pokračovali ďalej. Ďalšia, pôvodne ani neplánovaná prestávka v užšej klubovej zostave, nás čakala pri chatke u Majky Ulickej, odkiaľ boli fakt úchvatné výhľady. Čas bežal, tak sme si to už svižným krokom namierili k Brožovcom, odkiaľ už z diaľky guláš celou Kačkavskou dolinou rozvoniaval. Úlohy šéfkuchára sa ujal opäť Rudo Keleti s pomocou svojej Zuzanky a domácich chalupárov Jurka a Zlatky Brožovcov. Aj touto cestou im chcem v mene predsedu oddielu i všetkých zúčastnených poďakovať za fajnové jedlo a pohostinnosť. Ďakujeme aj dcéram Valiky Husaníkovej a to Valike Huňovej a Oľge Cabanovej za sladké bodky v podobe zákuskov na záver akcie. Ak by som celkovo mala zhodnotiť akciu, tak som veľmi rada, že po rokoch členstva v klube som sa konečne dala aj na Valikinu trasu a myslím si, že podľa toho, čo mi o Valike Duško rozprával tak, sa plne nesie v jej veselom duchu. Nie je to trasa, kde by sme nachádzali nejaké historické miesta, či pamiatky, no je to trasa priateľstva, kamarátstiev, spolupatričnosti, radosti a smiechu, ktorú krásne jesenné scenérie len dopĺňajú a jej  atmosféru umocňujú. A možno aj preto sa sem radi vracajú a navštevujú našu akciu aj turisti z iných turistických klubov.

Celkový počet zúčastnených: 78. Z toho 30 členov KST TO KOS Rimavská dolina + 48 hostí z rôznych turistických klubov, ktorí sa zúčastnili 28. ročníka prišlo z rôznych miest a obcí: z Hnúšte, Revúcej, Lučenca, Rožňavy, Banskej Bystrice, Detvy, Poltára, Tuhára, Polichna, Divína, či Čerenčian.

Evina - Evrlína Benkovie, R. S.

-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

NOVEMBER  2022

KAROLOVSKÝ VÝSTUP NA BRALO A BRALCE - 29. ročník - 5. november 2022