Už niekoľko rokov patrí sobota po Troch kráľoch našej prvej oddielovej akcii v Novom roku. 7. januára 2023 sa uskutočnil Ondrejov pochod vďaky s prívlastkom tridsiaty deviaty. Koná sa pravidelne, už od roku 1984, pri príležitosti oslobodenia Rimavskej Bane, ktorú eviduje oddiel ako obec, kde KST TO KOS Rimavská dolina v tom istom roku vznikol. Tradične sme začali v cintoríne pri hrobe jedného zo zakladateľov oddielu Ondreja Knappa. Po krátkom príhovore predsedu sme sa z cintorína vydali cez Rimavskú Baňu asfaltovou cestou smerom do Kraskova a neskôr, za obcou, sme z nej odbočili a vstúpili na príjemnejšiu, lesnú cestu. Nenáročný terén nás zaviedol na Kraskovské pastviny. Tradičný akt so zapálením kahanca, položením kytice a malou kultúrnou vložkou pri pamätníku padlým hrdinom, samozrejme nesmel chýbať. Potom sme sa vybrali do neďalekého lesíka na obľúbenú opekačku, kde sme si pochutili na klobáske a chlebíku, ktoré zabezpečil turistický oddiel. Slniečko sa na nás usmievalo počas celého nášho putovania a to dojem z akcie len umocnilo

VÝSTUP NA STROMÍŠ - 21. 1. 2023, 46. ročník - účasť

V sobotu, 21. januára 2023, sa konal 46. ročník výstupu na Stromíš (Memoriál Štefana Klementa a Jána Elexu mladých športovcov, občanov obce Vlachovo, ktorí padli v bojoch 2. svetovej vojny). Organizátorom je už tradične obec Vlachovo. Na tejto krásnej akcii si pripísal účasť po prvý krát aj náš oddiel v zastúpení 10 členov.

Po registrácii pred obecným úradom, zakúpení si magnetiek, odznakov, tomboly, či lístku na guláš, položením venca k pamätníku oslobodenia obce a príhovore pána starostu, sa vydali všetci účastníci na výstup, ktorý bol odštartovaný svetlicou. Po viac ako dvoch hodinách pomalého a pohodového výstupu sme došli k Chate Slovenských lesov pod Stromišom (1023 m. n. m.). Tu čakalo takmer dve stovky účastníkov čajové pohostenie za doprovodu ľudovej muziky FS Stromíš. Práve na tomto mieste sa uskutočnilo aj losovanie tomboly so zaujímavými turistickými cenami. Šťastie sa usmialo tesne pred záverom losovania, keď sme už ani nedúfali, aj na jedného nášho člena. Vyhral 2. cenu, čo bol 20 minútový vyhliadkový let nad Spišom. Po krátkej prestávke a občerstvení sme ešte asi pol hodinku pokračovali k útulni Gálová (1132 m. n. m.). Stojí asi v strede trasy, medzi lesáckou chatou a vrcholom Stromiš, na veľmi peknom mieste s úchvatnými scenériami a výhľadmi do ďaleka. Po trase značenej žltou značkou sme sa vrátili do obce Vlachovo. Tam už na náš čakal výborný guľáš, alebo gemerské guľky, či šišky plnené bryndzou. Niektorým dokonca ostali sily ešte aj na krátke tancovanie za doprovodu miestnej kapely, ktorá tu pre účastníkov vyhrávala. V najlepšom však treba skončiť a tak o pol piatej odchádzame z Vlachova.

12. SPOMIENKOVÝ VÝSTUP NA HRADOVÚ - 28. 1. 2023

78. výročie oslobodenia Tisovca sme si pripomenuli už po 12. krát opäť netradične a to Spomienkovým výstupom na Hradovú. Od 15-tej hodiny sa chodník na Hradovú postupne zapĺňal členmi oddielu, ktorí vystúpili na bralo so slovenskou zástavou, aby svojou účasťou a zapálením spomienkových plamienkov v kahancoch vzdali úctu vojakom - osloboditeľom. Tým, čo práve v ten deň, 28. januára 1945, teda pred 78. rokmi, oslobodili naše mestečko. 25 účastníkov sa postaralo o rozsvietenie vyhliadkového bodu na Hradovej prostredníctvom cca 150 kahancov. Po príhovore predsedu oddielu si niektorí ešte tradične zaspievali známu partizánsku pesničku Tichá noc, tmavá noc. Občania mesta mohli osvetlenú Hradovú pozorovať od 16:30 hod. a počas celej noci.       
Upratanie a upravenie priestoru na Hradovej - 29. 1. 2023

V nedeľu, 29. januára 2023, deň po akcii, bolo potrebné priestor na Hradovej upraviť, dať do pôvodného stavu a zniesť kahance späť do Tisovca. Táto aktivita trvala od 10:00 hod. do 12:30 hod. a podujali sa na ňu štyria dobrovoľníci Ingrid a Rasťo Guzmovci, Pavel Kriška a D. K.
 

FEBRUÁR 2023

ZIMNÝ PRECHOD STOLICKÝMI VRCHMI, 22. ročník, účasť - 4. 2. 2023

Zimný prechod Stolickými vrchmi, ktorého 22. ročník sa konal v sobotu 4.2 2023, podporila svojou účasťou aj 11 členná skupina z nášho turistického oddielu. Celý prechod bol umocnený poriadnym adrenalínom, sprevádzaný víchricou a snehovou nádielkou, ktorá účastníkom dala zabrať a miestami jeho výška dosahovala až do jedného metra. Prestávka s občerstvením bola už tradične na chate "Janka" a záver 17  kilometrovej akcie s chutným gulášom už tradičnej v reštaurácii "Balaton" v Revúcej.

ZIMNÝ PRECHOD MURÁNSKOU PLANINOU, 45. ročník, účasť - 11. 2. 2023
Polookrúhleho ročníka tohto už celkom známeho prechodu sme sa rozhodli po rokoch opäť podporiť svojou účasťou. Konečný počet zástupcov z nášho oddielu sa ustálil na čísle 22. Trasa už tradične začína v sedle Javorinka a cez Veľkú lúku smeruje na Maretkinú. Tu je zároveň aj občerstvovacia zastávka s možnosťou zohriať sa čajom a pre náročnejších aj rumom. My sme k tejto možnosti ešte pridali aj malú,10 minútovú zachádzku za výhľadmi na Poludnicu. Po návrate z výhľadových brál a opätovnom sa zahriatí známymi tekutinami sme sa pobrali na spiatočnú cestu. Opäť na Veľkú lúku a odtiaľ už len zostupom do Muráňa. Tu čakal na takmer 500 účastníkov guláš s možnosťou ho zapiť pivom. Nenáročnou trasou sme si aj my spríjemnili druhú februárovú sobotu za rovnako príjemného slnečného počasia.

Už po 49. krát zavítala v emailových schránkach turistov pozvánka na zimný výstup od kamarátov z KST Tisovec. A keďže zástupcovia z nášho oddielu nikdy na akcii nechýbali, nemohlo sa tak stať ani tentokrát. Až 23 KOS-ákov si môže povedať, že sa zúčastnili aj 49. ročníka zimného výstupu na Tŕstie. Výstup je možný z rôznych strán, ale my už tradične zvykneme vystupovať z vlakovej stanice v Tisovci, po príchode vlaku od Rimavskej Soboty. Tak tomu bolo aj tento rok, ale keďže sa naskytla aj možnosť trochu si obmeniť výstupovú trasu, vďaka ponuke priateľov a kolegov z KST Dúbrava, využilo ju 15 našich členov. Objednaným autobusom sme sa spolu s nimi presunuli do obce Polom a výstup absolvovali odtiaľ. Cestou sme neobišli ani najvyšší vrcholový bod, na ktorom stojí betónový obelisk. Namiesto dvoch hodín, udávaných na smerovníku, nám výstup trval 3 hodiny, za čo môže určite aj množstvo snehu na trase. Ostatných 9 členov zostalo verných zaužívanej výstupovej trase z Tisovca. V chate sme sa všetci účastníci postretali pri čaji /s príchuťou, či bez/ a párkoch, ktoré zabezpečili organizátori akcie. Zostup si väčšina z nás zvolila do Tisovca. Niektorí klasickou značkovanou trasou cez Pasiečky a Čiernu horu, niektorí pri rázcestníku na Pasiečkach zvolili tú krajšiu verziu zostupu, okolo vysielača.

VÝROČNÁ ČLENSKÁ SCHôDZA - 24. február 2023

Miesto konania: MsKS, počet zúčastnených: 41 členov

MAREC 2023

ZIMNÝ VÝSTUP NA KRÁĽOVU HOĽU - 11. 3. 2023

Aj napriek nepriaznivej predpovedi počasia, výstrahám pred silným vetrom a následne niekoľkým odhláseným sa z akcie a jej zrušeniu jedným z dvoch vedúcich, sa sedem „statočných“ turistov predsa len nedalo odradiť a rozhodli sa aspoň pokúsiť zdolať Kráľovu hoľu. Ráno, pred 9 hodinou, zaparkovali autá v obci Šumiac a po modrej značenej trase sa vydali nahor. Počasie im prialo, slniečko svietilo, obloha krásne modrá. Zdolávať stupák bola jedna radosť. Skupinka štyroch zdatnejších si vykročila rýchlejším krokom a po krátkom oddychu a posilnení sa teplým čajom na Chate pod Kráľovou hoľou, sa už o 11. hodine vybrala na ďalšie stúpanie. S narastajúcimi výškovými metrami bolo menej slniečka a rástla sila vetra. V nadmorskej výške 1854 metrov prehodnotili počasie a vrátili sa späť. Na tento krát pre nich ostala Kráľova hoľa nepokorená. Nasledovalo opäť posedenie na Chate pod Kráľovou hoľu, no teraz už celá skupina. Dole do Šumiaca sa už kráčalo, aj napriek silnejúcemu vetru, oveľa ľahšie. Cestou späť si prešli Krížovú cestu. Všetci boli šťastní, že sa nedali odradiť a rozhodli sa ísť. Krásna príroda, krásne počasie, super partia a nádherne strávený deň znova potvrdili, že na akciu sa oplatí vyraziť za každého počasia.

SPOZNÁVAME SLOVENSKÝ KRAS NA JEDNEJ Z NENÁROČNÝCH TRÁS - 25. 3. 2023

V prvú jarnú sobotu, 25. marca 2023, sme opäť vycestovali na zaujímavú a nenáročnú túru. A opäť do Slovenského krasu. Táto začínala pri kúpeľoch v obci Drienovec, kde autobus priviezol až 43 účastníkov /34 členov, 9 nečlenov/. Títo všetci chceli totiž vidieť jeden z hlavných magnetov akcie – prírodný, resp. rastlinný kostol. Neďaleko od štartu sa nachádza Drienovská jaskyňa, ktorú sme si odfotili a pokračovali ďalej. Ďalšia zastávka bol rastlinný kostol a prameň svätého Ladislava. Uprostred kostola vytvárajú jedinečnú atmosféru stromy, ktoré sú jeho súčasťou. Naše kroky ďalej viedli stále žltou značkou do obce Jasov. Lenže, občas bolo treba zvládnuť hru „nájdi žltú značku“ a následne prekážkovú dráhu v podobe niekoľkých spadnutých stromov. Pred Jasovom sme odbočili na náučný chodník Jasovská skala. Previedol nás už len chabýmí pozostatkami zrúcanín hradu Jasov, okolo jaskyne, starého kláštorného cintorína, či vysokej pece. Z chodníka boli viaceré pekné vyhliadky, okrem iného aj na impozantný kláštor v Jasove, ktorý bol finálnou zastávkou našej trasy a ďalším magnetom, hlavne pre milovníkov histórie. Absolvovali sme exkurziu s výkladom v chráme, interiéroch kláštora so známou historickou knižnicou a aj v jeho exteriéroch

APRÍL 2023

VEĽKONOČNÝ VÍKEND V MALÝCH KARPATOCH - 6. - 9. 4. 2023

Po krátkych zimných dňoch sa konečne dni predlžujú a príroda ožíva. A ako bonus 4 dni voľna. A ak sviatok, tak samozrejme aj my turisti sa držíme tradícií a podobne, ako niektoré predošlé roky i teraz sme sa vybrali spoznávať nepoznané krásy, priam až divy Slovenska. Tentokrát v Malých Karpatoch.

Turistické „sviatky“ nám začínali vo štvrtok v podvečerných hodinách, kedy sme sa všetci 19-ti mali stretnúť v mieste prechodného pobytu v Smoleniciach. Jedna 4-členná posádka auta si cestu obohatila návštevou Arboréta v Tesárskych Mlyňanoch. A večer sa všetci stretli pri spoločnom stole a spoločných dobrotách na jednej z chatiek v autocampe.

Na Veľký piatok si kresťania pripomínajú Kristovu smrť na kríži, tak symbolicky sme sa za jedným krížom vybrali, síce nie na Veľký, ale za to najvyšší vrch pohoria Malých Karpát, na Záruby, vypínajúci sa do výšky 768 m. n. m. Jeho vrchol zdobí, síce nie klasický kríž, ale slovenský dvojkríž. Kdesi na internete sa píše: „Vrch Záruby ponúka nenáročnú, veľmi príjemnú turistiku vhodnú aj pre rodiny s deťmi v ktoromkoľvek ročnom období“. V takom aprílovom vrtkavom počasí aké sme v ten piatok zažili, by sme ju mohli odporúčať jedine zdatným a vytrvalým turistom. Túra nebola síce dlhá, no poriadne nám dala zabrať. Výstupová trasa väčšinou viedla cez pekný les, porastený medvedím cesnakom, kam len oko dovidelo, no pri posledných výstupových metroch po hrebeni Zárub sa lesná cesta mení na skalnatý terén.

Na Zárubách sa piati z nás, uťahaní a uzimení oddelili a najkratšou trasou zostúpili do Smoleníc. Zvyšní 11-ti členovia oddielu pokračovali naplánovanou trasou hrebeňom Zárub až na hrad Ostrý Kameň. Po zostupe na Brezinky sa partia opäť rozdelila. Tentoraz to boli dve dvojčlenné skupinky, ktoré už chodenia tiež mali dosť a najkratšími trasami si to namierili do Bukovej a odtiaľ sa dali odviezť do kempu. Pôvodnej naplánovanej trase zostali verní už len siedmi. Všetci sme sa večer postretali v kempe a pri spoločnej debate hodnotili trasy a nevyspytateľné aprílové počasie. Svoje dojmy nám sprostredkovalo aj dámske trio našich členiek, ktoré si urobili svoj vlastný program a v rámci neho navštívili jeden z najzachovalejších hradov na Slovensku Modrý Kameň.

V sobotu naša prvá cesta viedla k mohyle veľkého Slováka Milana Rastislava Štefánika. Je to monumentálna hrobka, vypínajúca sa na temene vrchu Bradlo 543 m n. m. Dámske trio tu využilo priestor a služby tunajšieho návštevníckeho centra a potom si to nasmerovali ešte aj do rodného domu M. R. Štefánika v Košariskách, kde ich upútala nová expozícia múzea tohto štátnika. Expozícia ponúka množstvo doposiaľ nevystavovaných zbierkových predmetov a prvky modernej múzejnej prezentácie. Ďalším cieľom troch dám bol zámok v Smoleniciach, kde ich popri sprístupnených priestoroch zaujala aj výstava kočíkov. Ďalšou spoločnou aktivitou ostatných 16-tich účastníkov bola po Bradle aj návšteva Šraneckých pieskov, takzvanej Slovenskej púšte. Ich krásu kazí jedine fakt že sa nachádzajú vo vojenskom obvode Záhorie a preto je vhodné si vopred zistiť, či tam práve neprebieha vojenský výcvik. Na pieskových dunách sa naše cesty rozdelili, posádka troch áut smerovala späť do Smoleníc obzrieť si Smolenický zámok.

Jedno auto s piatimi členmi smerovalo zo Šraneckých pieskov k ďalšiemu naplánovanému cieľu. Bol ním vrch Pohanská nad obcou Plavecké Podhradie, kde sa kedysi nachádzalo najväčšie keltské mesto na Slovensku

Cestou na Pohanskú využili blízkosť ďalšieho historického skvostu. Len kúsok od tohto vrchu sa totiž nachádza zrúcanina stredovekého Plaveckého hradu. Na Pohanskú, ako aj na Plavecký hrad sa vydali po Náučnom chodníku Plavecký kras, ktorého začiatok je v obci Plavecké Podhradie

Na Veľkonočnú nedeľu tí dvanásti, čo sa neponáhľali domov navštívili blízky skalný útvar, v ktorého hlbinách spoznali krásy jaskyne Driny. Jaskyňa Driny je jedinou sprístupnenou na západnom Slovensku a patrí medzi hlavné turistické atrakcie Malých Karpát. Prehliadkový okruh má dĺžku 450 metrov s prevýšením len 10 metrov a dĺžkou prehliadky 40 minút.

SPOZNÁVAME OKOLIE BANSKEJ BYSTRICE 1/2023 - 15. 4. 2023

Malachov - Horné Pršany – Kremnička Presne v polovici mesiaca apríl, v sobotné ráno, 15. 4. 2023 sme sa opäť vybrali na turistiku. Tento krát bolo na programe spoznávanie nám zatiaľ málo známeho okolia Banskej Bystrice. Predpoveď počasia nebola priaznivá, my sme sa, ako obvykle, nezľakli a vybrali sa mu v ústrety. Autobus nás vysadil za obcou Malachov, odkiaľ začala naša púť za dobrodružstvom. Po pár minútach hľadania značky sme sa vybrali správnym smerom k prvej náučnej tabuli. Na druhej strane lúky opäť nebola značka v dohľade a tak sme chvíľku krúžili a hľadali. A kochali sa výhľadmi na Banskú Bystricu a jej okolie. Na konci lúky pod vrchom Hrádok nás čakala nenápadná tabuľka ukazujúc smer k jeho vrcholu. Niektorí si vyšliapli až naň, ostatní počkali a občerstvili sa v sedle. Hrádok bol prvý z našich štyroch cieľov dňa a bolo by škoda ho obísť. Pokračovanie cesty bolo k neveľkej rozhľadni nad Hornými Pršanmi, odkiaľ sa núkali opäť nádherné výhľady, ba až na Pustý Hrad pri Zvolene.. Pokračovalo sa na tretí náučný chodník vedúci k jaskyni Kremenia a keďže sme si chceli ušetriť topánky i čas, vedúci zavelil, že odvážni sa môžu pri informačnej tabuli č. 3 pustiť krížom dole do dediny. Trochu sme hľadali, ale nakoniec sme to úspešne zvládli a našli sme tú správnu ulicu, ktorou smerovala značka ďalšieho pršianskeho náučného chodníka k tretiemu cieľu dňa, k jaskyni Kremenia. Mierny dážď nás zastihol neďaleko jej vchodu, ale čo by to bol za výlet, keby sme boli v Pršanoch a nepršalo by nám tam?! V jaskyni sme prečkali krátky, asi 15 minútový dážď s malými krúpami, urobili fotky a pokračovali späť do Horných Pršian na trasu. Zastavili sme sa v miestnej krčme vyzdvihnúť pohodlnejšiu a lenivejšiu časť našej 29 člennej účastníckej zostavy, ktorej sa k jaskyni nechcelo a aj preto, lebo bolo opäť potrebné prečkať znovu sa púšťajúci dážď. Asi po pol hodinke, keď dážď opäť ustal a slniečko nad ním zvíťazilo, vydávame sa na záverečnú časť dnešnej trasy. Do Kremničky to už máme po žltej značke len 50 minút. Cestou sme sa zastavili pri štvrtom a hlavnom cieli dňa, v lokalite, kde si členovia KST B. Bystrica - Kremnička vybudovali na cvičných skalách akési malé ferratové trasy zaistené kovovými lanami. Tí odvážnejší si vyskúšali a prešli všetkými jej trasami. Aj keď počasie bolo predpovedané nevľúdne, daždivé, škaredé, zasa to celkom nevyšlo. Práve naopak, celkom vydarené, pekné a opäť s množstvom srandy.  

40. VÝSTUP NA HRADOVÚ  - 29. 4. 2023

 V poslednú aprílovú sobotu sa uskutočnil tradičný výstup na Hradovú. Tento rok bol však špeciálnejší, nakoľko išlo už o jubilejný, 40. ročník tejto akcie. Účasť bola hojná. Na prezentácii od 8:00 do 8:30 sa na tisovskej tržnici zaregistrovalo až 75 účastníkov /37 členov TO KOS a 38 účastníkov z iných turistických klubov/. Zastúpenie tu mali napr. Rimavská Sobota, Revúca, Tuhár, Muráň... Otvorenie akcie prebehlo príhovorom predsedu oddielu, bezprostredne po poslednom zaregistrovanom účastníkovi. Počasie nás od rána naťahovalo – chvíľku mrholilo a chvíľku nie – akoby sa oblaky medzi sebou nevedeli dohodnúť, čo nám na cestu pripravia. Na jednom sa však zhodli – výhľady do ďaleka nám počas 40. výstupu neumožnili. Kochať sme sa mohli aspoň prvosienkami a fialkami, ktoré rástli cestou a v lese doslova svietili. Bystrejšiemu oku neunikol ani poniklec. Na lúke pred skalným hrebeňom sa účastníci po zvážení svojich možností a schopností rozdelili na dve skupiny. Prvá skupina pokračovala po skalnom hrebeni Hradovej, druhá sa vrátila do Tisovca a odtiaľ cez Krivú dorazili do Rejkova, kde bol na 14-tu hodinu naplánovaný zraz všetkých účastníkov, spojený s obedom a hudobným prekvapením. Po zdolaní skál na hrebeni sa pokračovalo spod Okrúhlej skaly modrou značkou do Suchých dolov a ďalej smerom do Rejkova už len nenáročnou cestou lesom a lúkami. Na konci túry bolo v Rejkove nachystané občerstvenie v podobe Turistickej hríbovky, alebo kapustnice pre tých, ktorí huby nemajú v obľube. K Turistickej hríbovke sme sa opäť vrátili po 10. rokoch, kedy na 30. ročníku tento pokrm od Jarky Hruškovej tiež zahviezdil. V Rejkove nás tento rok však čakalo aj prekvapenie v podobe živej hudby, ktorá nám hrala k dobrej chuti a nálade. Z akcie si účastníci odniesli okrem plných žalúdkov aj magnetku a medovník s jedlou fotografiou Hradovej.

SPOZNÁVAME OKOLIE BANSKEJ BYSTRICE 2/2023 - 30. 4. 2023

Donovaly - Šachtička - Banská Bystrica Posledný aprílový víkend sa niesol v znamení turistiky. V sobotu Hradová plná adrenalínu a v nedeľu, 30. apríla 2023 prechod z Donovál do Banskej Bystrice. Tieto úplne odlišné turistické akcie predsa len spájal jeden faktor a to nie úplne ideálne počasie. Ale ako sa hovorí neexistuje zlé počasie, len zle oblečený turista. Okolo 11-tej sme dorazili k útulni Na kráme. Dlho sme sa však nezdržiavali a pokračovali v prechode. Od útulne sa náš prechod stal kúsok príjemnejší, sem tam ponúkol aj niečo zaujímavé, ako napríklad technickú pamiatku, t. j. časť Špaňodolinského vodovodu. Asi po 20. minútach chôdze od útulne sme natrafili na les s bohato rastúcim medvedím cesnakom a poniektorí sme si ho veru aj nazbierali. Ďalším osviežením bolo odbočenie na Jelenskú skalu, pretože konečne sme mali aký taký výhľad. Zo Šachtičky už viedla krásna trasa plná výhľadov, zvláštnych lesov a rozkvitnutých lúk. 8 členná skupinka celkom rýchlo vybehla na Panský diel, kadiaľ viedla trochu dlhšia trasa a odkiaľ sa ponúkali priam pohľadnicové výhľady. Asi tak po pol hodinke sme dorazili na odbočku k Netopierej jaskyni. Samozrejme, že sme ju nevynechali a veru oplatilo sa. Už prvá jaskyňa mala veľkú, krásne presvetlenú „sieň“ zo skalnými oknami a v druhej sme použili aj svetlo mobilov. Tu sme sa už radšej dlho nezdržiavali. Pocit, že zvyšok „zájazdu“ nás už isto netrpezlivo čaká, nás hnal ďalej. Zvyšný úsek od jaskyne do Sásovej nám pomerne rýchlo ubehol. Zrejme to bolo tým, že znova ponúkal výhľady tak na okolité vrchy, ako i na samotnú Banskú Bystricu a Sásovú, kde nás už netrpezlivo očakávali ostatní účastníci akcie. 

TRASA  A:Dĺžka trasy: cca 6:00 h (20 km) Stúpanie: 598 m Klesanie: 1118 m

TRASA B:Dĺžka trasy: cca 4:00 h (13 km) Stúpanie: 428 m Klesanie: 463 m

POČET ZÚČASTNENÝCH: 33

Ešte tu treba pripomenúť, že dve naše členky Peťa a Saskia si v tento deň zvolili z Donovál do Banskej Bystrice cyklotúru cez Kalište.

MÁJ 2023

NÁUČNÝ CHODNÍK NOVOHRADSKÝ GEOPARK - 6. 5. 2023

Mučín - Mučínska jaskyňa - Lipovianska rozhľadňa - Zlatý vrch - Karanč - Šiatorská Bukovinka

„Pompeje praveku“. Aj takto mnohí nadšenci histórie možno nazývajú územie stredovekých hradov, bazaltových kameňov a vyhasnutých sopiek. Niet divu, že v tejto lokalite vznikol Geopark Novohrad – Nógrád, ktorý jediný zo Slovenska zaradili do Globálnej siete geoparkov UNESCO. Vybudovali tu najväčší slovensko-maďarský náučný chodník s dĺžkou viac ako 24 km, na ktorom nájdeme až 45 informačných tabúľ a viacero dlhších, či kratších odbočiek k unikátnym a pozoruhodným geologickým útvarom. Zeleno značený, skoro až 3 m široký, chodník vedie prevažne po štátnej hranici s Maďarskom. Našu vopred naplánovanú túru na prvú májovú sobotu sme začali v obci Mučín, a prvou zastávkou 40 členného týmu turistov bola Mučínska jaskyňa. Druhú zastávku tvorila až 20 m vysoká Lipovianska rozhľadňa, od ktorej 14 členná časť partie pokračovala okolo Lipovianskych pieskovcov do obce Lipovany. Práve v tejto obci trasa „B“ končila. Odtiaľ sa presunuli do Šiatorskej Bukovinky, kde čakali na účastníkov trasy „A“. Zvyšných 26 sa totiž vybralo preskúšať svoju húževnatosť a vytrvalosť od rozhľadne po trase ešte ďalej a to cez Zlatý vrch. Vzhľadom na pokročilý čas sa od plánovaného výstupu na Karanč už ustúpilo a červeným cyklochodníkom sme zostúpili do Šiatorskej Bukovinky, kde nás už čakali účastníci trasy „B“.

TRASA  A: Dĺžka trasy: cca 6:00 h (21 km) Stúpanie: 750 m Klesanie: 670 m

TRASA B:  Dĺžka trasy: cca 3:30 h (12,5 km) Stúpanie: 400 m Klesanie: 380

SPOZNÁVAME CHKO PONITRIE - 27. 5. 2023

VÝSTUP NA ZOBOR , Dražovský kostolík + Nitra

 Posledná májová sobota patrila 27. členom nášho oddielu a 10. hosťujúcim turistom z iných klubov Chránenej krajinnej oblasti Ponitrie. Práve tam mierili kolesá autobusu a následne naše kroky, aby sme bližšie spoznali Zobor a jeho okolie v dopoludňajšej, prvej časti programu akcie a popoludní Nitru, ktorá bola druhou časťou programu dňa. Celá táto akcia bola pripravovaná a koncipovaná tak trochu netradične, aby vyplnila záujmy širšieho spektra a to turistické, historicko-poznávacie a kultúrne.

Od liečebného ústavu nad Nitrou smerujeme spoznávať najskôr Zoborský kláštor, bezprostredne susediaci s liečebným ústavom. Potom už vstupujeme na samotnú, zelenú turistickú trasu smerujúcu k jednému zo symbolov Nitry a Ponitria, na Zobor. Po pár metroch chôdze, nad Svoradovým prameňom, odbočujeme krátkou odbočkou k Svoradovej jaskyni. Po návrate na zelenú značku začína mierne stúpanie a príjemný chodník nás po vyše hodine dovedie až k Pyramíde neďaleko vrcholu Zobora. Tu prichádza čas na dlhšiu prestávku, ktorú si 15. z nás vyhradili na vyskúšanie si ferratových ciest. Zvyšných 22 účastníkov využilo čas čakania na vystupujúcich ferratami odpočinkom, relaxom, fotografovaním okolia, kochaním sa výhľadmi do krajiny a na Nitru, či posedením pri káve, alebo iných tekutinách a dobrotách. Počasie na turistiku a relax je ideálne. Po výstupoch už aj posledných „ferratistov“ nastáva chvíľa pre spoločné foto pred vysielačom a pokračovanie až k samotnému vrcholu. Z vrcholu, do cieľa prvej, turistickej časti dňa, nás už viedlo modré značenie a terén mal už len klesajúci charakter. Vedie Zoborskou lesostepou a našu trasu ukončilo v Dražovciach. Ešte pred cieľom dopoludňajšej časti programu sme zamierili krátkou odbočkou ku kostolu Sv. Michala Archanjela nad obcou Dražovce. Po fyzicky nenáročnej, asi 10 kilometrovej trase, no v horúcom počasí, nám v Dražovciach padlo vhod malé občerstvenie a nasledoval autobusový presun do mesta. Od 15:30 mohli účastníci v Nitre využiť svoj čas na návštevu Nitrianskeho hradu a jeho areálu, či na spoznávanie samotného mesta. Súčasťou druhej časti programu našej akcie bola aj možnosť navštíviť prebiehajúcu akciu Nitranský rínek, ktorého 10. ročník práve prebiehal na Svätoplukovom námestí. O 16:30 bol v rámci tohto podujatia naplánovaný koncert trenčianskej kapely NaNOVO. Keďže ich vystúpenie sa posunulo o pol hodinu, koncert začal tesne pred 17-tou hodinou a trval takmer do 18:40. Skupina NaNOVO je známa tým, že vo svojom repertoári majú hlavne skladby Mariky Gombitovej, skupiny Modus a Mira Žbirku. Odzneli však aj pesničky Richarda Müllera, či Petra Lipu a pridali aj jednu svoju vlastnú. Zneli samé známe a chytľavé hity a tak nie div, že koncert gradoval. A s ním aj nálada divákov. A to až tak, že sme sa niektorí v záverečných skladbách ocitli na dlažbe. A to doslova. Ale ako tancujúci. Tí šťastnejší mohli z koncertu odísť nielen s dobrou náladou, ale aj s prezentačným CD-čkom od kapely, ktorá na záver takto odmenila niekoľkých najaktívnejších divákov. Záver koncertu a celej akcie môžeme zhodnotiť aj vetou: ...a tak tisovčania, resp. KOS-áci priniesli do Nitry spontánnosť, dobrú náladu a ukázali nitrancom ako sa treba baviť.

JÚN 2023

SLOVENSKÝ RAJ - 24. 6. 2023

 Podľa plánu akcií sa uskutočnila v poslednú júnovú sobotu akcia v Slovenskom raji. Odchod z Tisovca sme mali naplánovaný na 6:00 hod. Po cca 100 km jazdy autobusom, sme sa na mieste nástupu do roklín Piecky a Veľký Sokol dozvedeli, že takmer všetky rokliny sú po nočnom výdatnom daždi uzatvorené. Takže aj Veľký Sokol, ktorý mal byť našim cieľom. Hľadali sme teda alternatívne náhradné možné trasy. Bol priechodný Prielom Hornádu a z dostupných roklín aspoň Kláštorná. Padlo rozhodnutie, že absolvujeme prechod Prielomom Hornádu a účastníci dostali možnosť cestou odbočiť aj do Kláštornej rokliny, či na Tomášovský výhľad.

Spoločný nástup všetkých 32 účastníkov na trasu bol v Hrdle Hornádu, odkiaľ sa skupinky, podľa záujmu pohli vybratou trasou. Prvá, rýchlejšia skupina, sa asi po hodinke pri ústí Kláštornej rokliny, rozhodla odbočiť a vystúpiť ňou na Kláštorisko a následne potom po červenej značke, späť k Hornádu, k Letanovskému mlynu.

Tí vytrvalejší z tejto skupinky vystúpili ešte aj na Tomášovský výhľad, ostatní pokračovali popri Hornáde až do cieľa trasy, v Čingove.

Ďalšia skupina, ktorá nechcela stúpať rebríkmi roklinou, ale dala prednosť výhľadom, si zvolila za cieľ odbočku na Tomašovský výhľad, na ktorý vystúpili od Letanovského mlyna. Odtiaľ už len do cieľa v Čingove. Traja účastníci si prešli celý Prielom Hornádu bez odbočiek, až na Čingov.

V cieli sme sa nakoniec stretli všetky skupiny, plní zážitkov a primerane unavení, bez zranení a nepríjemných pádov. V krásnom počasí sme tak opäť prežili pekný turisticky zaujímavý deň.

Trasa A: Podlesok - Prielom Hornádu – Kláštorná roklina – Tomášovský výhľad – Čingov /16 km/

Trasa B: Podlesok - Prielom Hornádu – Kláštorná roklina – Letanovský mlyn – Čingov /15 km/

Trasa C: Podlesok - Prielom Hornádu – Letanovský mlyn - Tomášovský výhľad – Čingov /14 km/

Trasa D: Podlesok - Prielom Hornádu – Letanovský mlyn – Čingov /13 km/

JÚL 2023

KRÍŽOM KRASOM KONIAROM - 29. 7. 2023

  Na poslednú júlovú sobotu bola v pláne turisticko-vzdelávacia exkurzia „Krížom krasom Koniarom“. Turisticko-vzdelávacie exkurzie Krížom-Krasom v Národnom parku Slovenský kras pre verejnosť, turistické kluby, školy, jednotlivcov i skupiny organizuje už niekoľko rokov EduTrek Slovakia. Mimo turistických trás sa tak návštevníci ich akcií môžu dostať na planiny Horný vrch, Dolný vrch a Koniar, alebo do Zádielskej tiesňavy, či do Kamenianskeho krasu a na planiny Plešivecká, Borčianska, Zádielska, Jasovská a Silická. Planina Koniar je málo navštevovaná divočina s obrovskými škrapmi a druhou najväčšou krasovou jamou v Slovenskom krase. Pýši sa malebnými výhľadmi do kaňonu Štítnika i kaňonu Slanej. Po pozitívnej minuloročnej skúsenosti na Borčianskej planine sme opäť využili tejto organizácie. Sprievodcami trasou nám boli rovnako, ako v roku 2022, pani Andrea Miškufová a speleológ Gabriel Lešinský.

Prvá časť dňa bola „náučná“. Túra začínala v obci Plešivec na dosť netradičnom mieste – v  záhradke, pri sídlisku, medzi paradajkami. Nachádzal sa tam zvyšok múru Plešiveckého hradu z 13. storočia. Z neobyčajnej záhradky sme pokračovali po hlavnej ceste k drenážnemu tunelu. Tunel nás asi po 50 metroch doviedol ku vchodu do jaskyne, t.j. k sľubovaným útrobám planiny. Sprievodca nám vysvetlil, že keď v minulosti splavilo kopec neďaleko koľajníc, odhalil sa vchod do jaskyne, ale zároveň bola odrezaná železničná doprava smerom na Gemerskú Hôrku. Za účelom zachovania železničnej dopravy, ako aj jaskyne, vznikol tento drenážny tunel. Následne sme pokračovali po zelenej značke. Po krátkom vystúpaní na planinu sme zišli zo značky a pokračovali lesom. Museli sme sa držať všetci spolu, aby sme sa nestratili. Les bol plný listnatých stromov, škrapov, závrtov a machových kameňov. Zastavili sme sa pri rôznych zaujímavostiach, napr. pri jame, kde sa v minulosti vyrábalo vápno.

Ďalšou zastávkou bol panoramatický výhľad na obec Plešivec a okolie. Počasie nám prialo a výhľady boli do ďaleka. Sprievodca upriamil našu pozornosť aj na budovu školy, kde boli v roku 1848 uväznení za povstaleckú činnosť Štefan Marko Daxner, Ján Francisci a Michal Bakulíny. Poslednou zastávkou v lese bola nezvyčajná trojuholníková priepasť. V tejto časti exkurzie nám sprievodca ukázal, ako sa do takej priepasti zlaňuje. Potom sme sa vrátili po zelenej značke do Plešivca, kde sme absolvovali prehliadku kostola reformovanej kresťanskej cirkvi.

Aby bol však popis dňa kompletný, dostávame sa k druhej, „záchranárskej“ časti dňa. Na vyhliadke na Plešivec prišlo jednému z turistov nevoľno a pri trojuholníkovej priepasti už bolo zrejmé, že sám cestu ďalej nezvládne. Sformovala sa 7 členná skupinka /Majka R., Jano K., Dušan K., Biba R., Ingrid G., Ruženka P.a sprievodca Gabo/, ktorá mu zostala robiť spoločnosť, prípadne pomôcť na spiatočnej ceste do Plešivca. Už po niekoľkých metroch chôdze však bolo zrejmé, že po vlastných do civilizácie nedôjde. Organizmus bol oslabený. Nastal čas na riešenie situácie, z ktorej vznikli improvizované nosidlá zostrojené zo sprievodcovho lana, dvoch hrubších konárov a pršiplášťov. Skupinka sa dosť dlho mordovala sama, potom po telefonickom dohovore išli naproti aj ďalšie turistické posily /Jiří B., Ján P., Zolo K., Dušan L. a Kristína I./, ktoré pomohli aspoň niekoľko posledných metrov. Po asi dvojhodinovom zostupe a znesení kolegu k hlavnej ceste bol pacient odovzdaný do rúk zdravotníkov, ktorí ho odviezli do nemocnice. Všetko však dopadlo dobre, žiadna vážna diagnóza sa nepotvrdila, bolo to celé vyvolané nevoľnosťou od žalúdka, ktorá oslabila a dehydrovala organizmus. Klobúk dole pred všetkými, ktorí sa nezištne a obetavo zúčastnili tejto záchrannej akcie s cieľom pomôcť kolegovi-turistovi. Situácia bola náročná fyzicky aj psychicky, no všetci obstáli v tejto skúške bravúrne. Ďalšie slová vďaky patria sprievodcovi Gabrielovi Lešinskému, nielen za jeho pútavý odborný výklad, ale aj za pomoc pri záchrannej akcii. Jeho skúsenosti (a hlavne lano) výrazne uľahčili celú situáciu. 
 

SEPTEMBER 2023

Z POĽSKA NA SLOVENSKO CEZ RYSY - 1. 9. 2023

Trasa A: VÝSTUP NA RYSY z poľskej strany – 26 km

Trasa B: Lysá Poľana - Morské oko a späť

Deň Ústavy SR sa v KST TO KOS Rimavská dolina niesol v znamení využitia tohto štátneho sviatku na podporu svojho zdravia, prežitím v prírode. Už skoro ráno sa 36 členná skupina turistov autobusom vydala do našich veľhôr nadýchať sa čerstvého tatranského vzduchu. Cesta neprebiehala časovo podľa našich predstáv, vzhľadom na prekážky, v podobe niekoľkých semaforov medzi obcou Telgárt a Popradom /z dôvodov opravy cestných úsekov/ a tak sa čas poriadne natiahol. V Lysej Poľane na parkovisku " Palenica Bialcianszka" sa to podobnými turistickými nadšencami len tak hemžilo. Aj majitelia konských povozov už túžobne očakávali ľudí vo vidine naplniť svoje vrecká nezdaneným keš zárobkom. Tiež sme už sedeli na vozoch, hlavne prvá skupina, ktorá mala za cieľ prejsť trasu "A" na Rysy z poľskej strany na Popradské pleso. Dobre by bolo padlo ušetriť si nohy aspoň tých 9 km po asfaltke na Morské oko. Naše predstavy sa rýchlo rozplynuli a prišlo ihneď aj k vytriezveniu zo sumy 25 - 27 eur/osobu. A tak, hayde dolu z voza a použiť vlastný pešobus. Druhá skupina, ktorá mala za cieĺ vyjsť len na Morské oko mala dostatok času si ho vychutnať, prezrieť si jeho okolie, občerstviť sa na chate, ktorá ponúkala okrem ubytovania aj reštauračné služby a pomaly sa vrátiť na parkovisko, kde sa autobusom presunuli do Starého Smokovca. 18-tich účastníkov výstupu ešte čakala poriadna drina. Zdolanie 1400 metrového prevýšenia, čo ak premeníme do ľudovej reči, je asi ako zdolať na 571 panelákových poschodí. Najprv bolo treba obísť pleso, aby sme sa potom v prudkom stúpaní kamenným chodníkom po dvoch km dostali k ďalšiemu, Čiernemu plesu, rozprestierajúcom sa vo výške 1 600 m. Krásne blankytne modré pleso nám doprialo, zatiaľ na jasnej oblohe, úžasné pohľady aj na okolité končiare, ktoré ho obklopovali. Čas rýchlo ubiehal a bolo potrebné sa posunúť ďalej a bližšie k oblohe. Na Rysy to už nebolo tak ďaleko, nebyť toho ešte 900 metrového prevýšenia. Potom ale začala tá pravá turistika s preverením našich fyzických, ale aj psychických síl. Postupne, s pribúdajúcou výškou sa začali vytvárať oblačné pásma, k tomu sa pridával miestami nárazový vietor a viditeľnosť sa postupne znižovala. Bolo to aj dobre, že sme vlastne nevideli čo a koľko nás ešte čaká zvládnuť k dosiahnutiu vrcholu. Úmerne so stúpaním pribúdalo ľudí vracajúcich sa z vrcholu a tak na reťaziach to bolo na striedačku. Raz jedni stáli a čakali, potom druhí. Natiahol sa aj čas, ktorý sa oproti predpokladanému príchodu na Popradské pleso poriadne predĺžil. Vytúžený vrchol Rysov nás privítal v "mlieku", v chlade a samozrejme bez výhľadov. Nasledovalo nejaké to rozmazané vrcholové foto na záver výstupu a následne prechod na slovenskú stranu. Malé občerstvenie na chate pod Rysmi a pokračujeme okolo Žabích plies, Mengusovskou dolinou, až na parkovisko Popradské pleso, kde nás vyzdvihol autobus.

VÍKEND VO VYŠNÝCH RUŽBACHOCH - 14. - 17. september 2023

Už vlani sa ocitol pobyt vo Vyšných Ružbachoch v našom oddielovom Kalendári akcií, avšak zorganizovať sa ho nepodarilo. Vyšlo to až na druhý krát a to presne v strede septembra vlaňajšieho roka. Keďže 15. september 2023 vyšiel na piatok, už vo štvrtok popoludní v rôznych časových intervaloch smerovali autá s posádkami do cieľa pobytu. Stretnutie a začiatok akcie bol naplánovaný na 19-tu hodinu v penzióne Mystery, ktorý sme si zvolili za dočasný „domov“ počas troch nocí.

V piatok ráno, po príchode ešte dvoch našich členov, nastal čas vyraziť na prvú naplánovanú trasu. Najvyšší vrchol v Spišskej Magure, z ktorého je v širokom okolí najkrajší výhľad, nesie názov Veterný vrch a má zaujímavú výšku: 1 111 m n. m. A práve tento vrchol sme si zvolili zdolať hneď v prvý deň, ako jeden s cieľov nášho naplánovaného víkendového pobytu. Názov vznikol podľa toho, že je vystavený permanentnému vetru. Vďaka odlesnenému priestoru na vrchu je možnosť výhľadov na všetky strany a obdivovať výhľad na spomínanú Spišskú Maguru, ale aj Tatry, Pieniny, Beskydy, Ľubovniansku vrchovinu, Levočské vrchy, Čergov a iné slovenské a poľské pohoria. Trasa začína priamo vo Vyšných Ružbachoch, takže autá mohli zostať odpočívať pred penziónom. Na vrchole je umiestnené umelecké dielo miestnych majstrov, tzv. medvedia lavička. Tu je oddychové miesto, kde si môžeme urobiť občerstvovaciu pauzu v prítomnosti dreveného macka držiaceho slovenskú vlajku. Pri lavičke sa nachádza aj smerová ružica, poukazujúca na najznámejšie vrcholy a pohoria odtiaľto viditeľné. Jej súčasťou je aj skrinka s vrcholovou knihou.

Na Veterný vrch je možnosť vystúpiť tromi značkovanými turistickými trasami. My sme si zvolili výstup z vyšných Ružbách po červenej. Po občerstvení na vrchole začíname návratový zostup. Vraciame sa po hrebeni Magury smerujúc na východ. Po asi 1,5 kilometri hrebeňový chodník začína prudšie klesať, až nás privedie na Poľanu, rozľahlú obhospodarovanú horskú lúku, poskytujúcu pekné pohľady na Levočské vrchy na druhej strane údolia, Ľubovniansky hrad, ba i na Čergov. Lúkou sa presúvame k rázcestníku, kde sa napájame na zelenú značku. Stále putujeme malebnými zvlnenými lúkami najrozličnejších tvarov a veľkostí, obkolesenými voňavými smrekmi. Určite ide o najkrajšiu časť tejto túry. Lúkami pozvoľna a postupne klesáme stále nižšie. Keď sa opätovne vnoríme do lesa medzi stromy, zvážnica naberie väčší sklon a s pohľadom na oproti stojaci Grúň zídeme do doliny potoka a asfaltová cesta nás po niečo vyše kilometri priviedla priamo až k penziónu, kde sme ráno začínali.

Na sobotu 16. septembra 2023 sme mali, oproti tej piatkajšej, naplánovanú kratšiu trasu. Po moto presune do obce Jarabina sa vydávame za ďalšími krásami Ľubovnianskej vrchoviny. Z centra obce sa poberáme modrou značkou, vedúcou širokou poľnou cestou po lúkach, Asi po troch kilometroch prichádzame k smerovníku Jarabinské tiesňavy na malom sedielku. Chodník schádza k potoku Malý Lipník a privádza nás k pekne vybudovanej vyhliadke na prielom. Z nej vedie pohodlné kovové schodisko až do kaňonu. Všetko pôsobí novo, až na riečku, ktorá dlhé roky vytvára zaujímavú tiesňavu. Voda zurčí a prediera sa pomedzi vysoké skalné steny. Chodník smeruje proti toku potoka a asi 200 m za rozvetvením doliny ju opúšťame a vystupujeme doprava do svahu Čertovej skaly s prekrásnym kruhovým výhľadom. Chodník bralo oblúkom obchádza a mieri do sedla Vabec, cez ktorý prechádza asfaltová cesta. V sedle opustíme frekventovanú komunikáciu a zamierime smerom nadol, už bez turistickej značky, ale výrazným chodníkom okolo masívu Puknutej skaly, až do Jarabiny. Z pôvodných 6 kilometrov sa tak síce stalo 9, ale neľutujeme. Cestou do Ružbách sa ešte zastavujeme v obci Hniezdne, v známom areáli Nestville parku. Na exkurziu do výrobne slovenskej whisky sme sa síce nedostali, ale zato si prešli aspoň časť areálu a pochutnali na špecialitách v tunajšej reštaurácii, či čokoládovni. Predvečerom, po návrate do prechodného obydlia, ešte malá skupinka podnikla prieskumnú prehliadku nádherného miesta, ktoré slúžilo roky ako sympózium travertínových sôch pre umelcov z rôznych krajín. Večer už len návšteva kráteru s malým osviežením v ňom a rozlúčkové posedenie v penzióne.

Ráno je našim prvým cieľom nádherný park s travertínovými sochami, ktorý sme chceli ukázať aj ostatným a následne park v areáli kúpeľov. Väčšina účastníkov víkendovej akcie si zvolila za posledný cieľ tretieho dňa návštevu Ľubovnianskeho hradu a skanzenu pod ním.

VYSOKÉ TATRY 2023: Temnosmrečinské plesá - 30. september 2023

Hlavným cieľom akcie bolo od bežných turistických trás dosť odľahlé pleso s tajomným názvom Temnosmrečinské. Je možno menej navštevované aj práve preto, že okolo neho nevedie žiadna tatranská trasa. Len značka k nemu a späť. Preto je tak, akoby od ruky. Keď sme chceli spoznať aj tento kút našich Tatier, neostávalo nám iné, len naplánovať si trasu iba priamo k nemu. Ešte dobre, že asi v polovici trasy A, dlhou Kôprovou dolinou môžeme obdivovať aj najvyšší slovenský vodopád. A preto si v posledný septembrový deň na svoje prišli aj menej zdatní turisti. Tí mohli absolvovať nenáročnú trasu B, ktorá smerovala práve k 80 metrov vysokému Kmeťovmu vodopádu a späť na Tri studničky, odkiaľ sme všetci vyrážali, alebo do Podbanského, kde bol odstavený autobus.

Ten nás ráno dopravil na parkovisko pri bývalej Važeckej chate. Odtiaľ sa dostávame krátkou prechádzkou k spomínaným Trom studničkám. Neskôr modro značeným chodníkom prekonávame nízky zalesnený chrbát medzi Grúnikom a Veľkou Pálenicou a serpentínami schádzame na rázcestie Pod Grúnikom. A tu sa už napájame na pohodlnú asfaltovú cestu vedúcu Kôprovou dolinou, na ktorej sa les strieda s poľanami a krásnymi výhľadmi na okolité končiare s dominujúcim Kriváňom po pravej strane cesty. Od prístrešku pod Kmeťovým vodopádom sa asfalová cesta mení na strmšiu kamenistú a od rázcestia Pod Hlinskou dolinou pokračujeme zelenou značkou, ktorá od rázcestia Pod Temnými smrečinami odbočuje vľavo a stúpa do sedla Závory. Tam však naša trasa nevedie. Držíme sa červenej značky a ňou najskôr drevenými lávkami prekonávame rašelinisko a potom už prudšie stúpajúc cez kosodrevinu s Vajanského vodopádom po pravej strane, prichádzame k cieľu dňa, Nižnému Temnosmrečinskému plesu. Nachádza sa vo výške 1674 m. Pokračovať ďalej sa nedá, značka vedie len sem. Jeho dvojča, Vyšné Temnosmrečinské pleso tak zostáva pred našimi zrakmi ukryté. Po odpočinku zostupujeme späť tou istou trasou. Niektorí na Podbanské a naša, asi 12 členná skupinka tam, kde sme ráno začínali. Nakoľko trasa bola vybratá a absolvovaná tak, aby sme sa domov stihli vrátiť včas, všetkých 34 účastníkov akcie si ešte v tento deň mohlo splniť svoju občiansku povinnosť a odovzdať svoj hlas v parlamentných voľbách.

42. CLEMENTISOVA CESTA - 23. september 2023

September už tradične patrí v našom kalendári akcií aj spomienke na nášho rodáka Dr. Vladimíra Clementisa. Aj v tomto roku sa 5 našich členov zúčastnilo 42 ročníka diaĺkového pochodu " Clementisovou cestou." Už opakovane sa v rámci tejto akcie stretávame na chate v sedle Burda, za účasti turistov a ostatných milovníkov prírody, hlavne z regiónov Gemera a Horehronia. Tak tomu bolo aj v tomto roku. Aj keď počasie bolo hmlisté a upršané, guĺáš bol opäť výborný. Na trasu sa zo Zbojsk vydali pešo len dvaja KOS-áci. Traja to skúsili dolinou Roveň na bicykloch. Po občerstvení na Burde sa štyria /22 km/ vydali do Tisovca rovenskou dolinou, jeden člen sa vracal späť na Zbojská /16 km/.

OKTÓBER 2023

VEĽKÁ FATRA: VÝSTUP NA KRÍŽNU - 7. október 2023

Na túru štartuje iba 6-členná skupinka v prvú októbrovú sobotu zo Starých Hôr. Začínajú pri kostole a ponad cintorín po modrej značke stúpali nekonečnou, výživnou lesnou cestou. Asi po trištvrte hodine sa kochajú prvými výhľadmi na Staré Hory. Po odbočke z lesnej cesty chodník prudko stúpa až na Majerovu skalu. Sú z neho postupne výhľady na hrebeň Veľkej Fatry, neskôr na Ploskú, Čierny kameň a Rakytov. Asi po dvoch hodinách prišli na Majerovu skalu, kde sa im naskytli polkruhové výhľady na celé okolie a pred očami sa im ocitla takmer celá trasu, ktorá ich ešte čakala. Pod Krížnou sa k modrej značke pripája červená, ktorá sem smeruje z Rybovského sedla. Na Krížnej si znova dávajú pauzu a pokračujú smer Kráľova skala a ďalej dole, smer Kráľova studňa a Staré Hory. Svahy prudko padajúce dolu vytvárajú dolinu Veľká Ramžiná a ponúkajú výhľady na Majerovu skalu a Krížnu. Pri spätnom pohľade vidieť hotel Kráľova studňa, útulňu Smrekovica. Hôľnou časťou pokračovali k smerovníku Úplaz a ďalej cez Japeň k svojim autám.

VÝSTUP NA ŽELEZNÍK - 6. ročník - 14. október 2023

Druhá októbrová sobota vylákala aj 14 členov nášho turistického oddielu na opätovnú podporu akcie našich kamarátov a kolegov z KST Dúbrava.

6. ročník akcie Výstup na Železník sprevádzalo vydarené počasie a opäť príjemná atmosféra umocnená tou správnou konšteláciou ľudí milujúcich prírodu. Počasie vyšlo úžasne a tak aj pohľady z Javora, či z Jelenej skaly boli úchvatné. Na Železníku, v najvyššom bode našej trasy, sa skupinky rozdelili. Jedna absolvovala zostup do Rákošskej Bane cez Jeleniu skalu, okolo poľovníckeho altánku a druhá skupina zvolila tradičnú klasiku okolo štôlne Ladislav, cez Sirk a Červeňany. V cieli čakal na účastníkov výborný guľáš, občerstvenie a tradičné pekárenské špeciality gazdiniek z Rákošskej Bane, čo príjemne doplnilo celú atmosféru akcie.

VALIKINOU TRASOU - 29. ročník - 21. október 2023

V tretiu októbrovú sobotu sa uskutočnil už 29.ročník tradičnej oddielovej akcie Valikinou trasou. Trasa začala, ako vždy, v Tisovci na cintoríne, kde sme si o 8:30 uctili pamiatku bývalej členky, pani Valiky Husaníkovej, položením kytice na hrob a zapálením kahancov. Následne sa účastníci presunuli na druhé zrazové stanovisko na železničné priecestie v Slávči a odtiaľ „konečne do prírody“. Väčšina zo 62 účastníkov pešo, traja dokonca na bicykloch. Pod Hajnašom, u Milecov nás čakalo občerstvenie v podobe výborného čaju, či fantastických koláčov, jednohubiek i kadečoho iného. Posilnení na ďalšie kilometre sme sa vybrali smerom do Kačkavy. Guláš v Kačkave zmizol z kotla veľmi rýchlo, bol totiž výborný. Po krátkom priateľskom posedení sme sa vybrali Kačkavou naspäť do Tisovca. V mene organizátorov akcie, poďakovať manželom Milecovcom  sa milé pohostenie na Hajnaši, ako aj Rudovi a Zuzke Keletiovcom za parádny guláš, manželom Brožovcom za poskytnutie zázemia pri svojej chate, ako aj za pagáče od pani Oľgy Cabanovej, dcéry Valiky Husaníkovej, ktoré boli príjemným bonusom a v závere akcie za fajnú sladkú zákuskovú bodku Anine a Máriovi Keletiovcom.
 

NÍZKE TATRY: Čertovica - Beňuška - útulňa Líška - Ramža - 28. október 2023

 V poslednú októbrovú sobotu sme sa, podľa plánu, vybrali prebádať nejaké turistické cestičky v okolí Čertovice. Účasť hojná, až 52 účastníkov, doslova nabitý autobus, vďaka iniciatíve vedúcej akcie, ktorá ju spropagovala aj medzi členmi KST Dúbrava. Začali sme na Čertovici spoločnou fotografiou, lebo počas dňa sa všetkých dať dokopy už vôbec nemôže podariť. Potom už vyrážame na trasu, miernym stúpaním do sedla Za Lenivou. Tam sme sa rozdelili. Na výber boli tri trasy a každý si mohol vybrať a ísť podľa svojich možností a schopností. Najdlhšia viedla najskôr po zelenej značke a smerovala na vrchol zahmlenej Beňušky. Z Beňušky sme pokračovali k útulni Líška. Mali sme si tu, podľa plánu, aj opekať, no počasie bolo proti. Okrem hmly nám život znepríjemnil aj vietor. Od útulne sme pokračovali po cyklotrase naspäť do sedla Za Lenivou. Konečne sme ušli hmle a odkrývali sa nám výhľady na prírodu, ktorá bola vymaľovaná nádhernými jesennými farbami. Po príchode do sedla Za Lenivou sme tentokrát odbočili na červenú hrebeňovú značku a po nej na Bacúšské sedlo. Tu si niektorí, ktorí už mali šľapania dosť, svoju trasu skracujú a modrou značkou sa púšťajú strmo dole, do Vyšnej Boce. Tí, ktorí si zaumienili, že využijú možnosť a tip vedúcej akcie, že je možné sa vybrať napríklad ešte aj k útulni Ramža a späť a absolvovať tak kompletnú naplánovanú trasu „A“, pokračujú ďalej. Občerstvili sme sa pri útulni Ramža a išli naspäť do Bacúšskeho sedla a odtiaľ strmo dole do Vyšnej Boce za našimi spolupútnikmi.
 

NOVEMBER  2023

KAROLOVSKÝ VÝSTUP NA BRALO A BRALCE - 30. ročník - 4. november 2023

Pozvanie na jubilejnú akciu kamarátov z Tuhára sme neodmietli ani tento rok. Na početnej tuhárskej akcii boli medzi takmer 300 účastníkmi zastúpené aj 4 kluby turistov z regiónu Gemer - Malohont. Na akciu sme dorazil načas, autobus nás vysadil pri kultúrnom dome a odtiaľ sme už postupovali po svojich, známou trasou z predošlých ročníkov. Tešili sme sa nielen peknému počasiu, ale hlavne na novinky tohto ročníka, medzi ktoré patrilo aj zabezpečenie chodníka nad jaskyňou reťazami, čím sa chodník stal bezpečnejší. Nad jaskyňou pribudol prístrešok s posedením a info tabuľami. Neďaleko prístrešku nad bralami pribudla vyhliadková plošina, ponúkajúca úchvatné výhľady do okolia a napríklad až na hrebene Nízkych a Vysokých Tatier, s dominujúcim Kriváňom. Keďže príhovor k účastníkom na vrchole Bralcov bol naplánovaný na 11-tu hodinu, čas takmer hodinový, sme si vypĺňali každý po svojom. Bola možnosť si opiecť prinesené údeniny, alebo len tak si pokecať s priateľmi. Po príhovoroch poetických vtipných veršoch venovaných 30. ročníku akcie nasledovalo postupné opúšťanie priestoru na vrchole Bralcov. Aj tentoraz bolo niekoľko možností zostupu späť do Tuhára. Niektorí sa vydali cez Polichno, no väčšina z 18 našich členov kratšou alternatívou, neznačenou cestou popod vzdialené skalné masívy Brala. V kultúrnom dome čakali na účastníkov účastnícke pamiatkové magnetky a výborné pokrmy v podobe gulášu a kapustnice, doplnené sladkými dobrotami miestnych gazdiniek. Atmosféru jubilejného ročníka dopĺňala hudba a spevy folklórneho súboru. Čas nášho odchodu sme zaznamenali pár minút po 17- tej hodine.

TELGÁRTSKA TÚLAČKA - 17. november 2023

Ani daždivé počasie neodradilo až 31 turistov od dobrodružstva, ktoré vedúci akcie naplánoval na sviatočný piatok, 17. novembra 2023 a pomenoval Telgártska túlačka. Hneď v úvode boli účastníci upozornení na cieľ trasy, zasnežený vrch Ždiar s vrcholovým krížom, ktorý z obce bolo vidno, aj napriek zahmlenému počasiu. Na začiatku trasy v obci Telgárt pršalo, podľa miestneho teplomeru bol 1°C. Ako sme mierne stúpajúc pokračovali trasou, dážď sa menil na sneh. Pohyb po trase nám komplikovalo počasie a slabšie značenie. Smerovníky boli zasnežené a splývali s prírodou. Stala sa tak z toho naozajstná túlačka. Od smerovníka Tri mosty až ku krížu na vrchole sme kvôli hmle videli len na pár desiatok metrov. A chodník, ak tu aj nejaký bol, zakryl napadaný sneh. Vďaka mapám to nakoniec dobre dopadlo a ku krížu sme všetci vyšli. Výhľady nám počasie nedoprialo. Tak niekedy nabudúce. Od kríža sme zostúpili späť k smerovníku Tri mosty a odtiaľ mali v pláne pokračovať značeným náučným chodníkom do cieľa, k Chmarošskému viaduktu. Odbočka na náučný chodník sa kdesi v tom napadanom snehu stratila a tak sme cyklotrasou pokračovali až na Pusté pole, kam po nás prišiel autobus. Trasa tak bola síce oproti plánu o niečo dlhšia /namiesto ôsmich, desať kilometrov/, ale to nám vôbec nevadilo Tí, ktorí sa tešili na fotku Chmarošského viaduktu však nešli domov sklamaní. Cestou z Pustého poľa sme sa tam pristavili a trasu ukončili na mieste, kde sme pôvodne aj plánovali.

DECEMBER  2023

ZIMNÉ ZBOJSKÁ - 9. december 2023

Okrem Silvestrovského výstupu na Hradovú nebolo v našom oddieli zvykom v decembri poriadať akcie, ale v tohtoročnom Kalendári akcií sa po rokoch jedna taká ocitla. Vedúci akcie sa jej však nemohol zúčastniť z dôvodu pozitívneho testu na Covid. Zostalo to na účastníkoch samotných. Miesta zrazu sme dodržali. Na vlakovej stanici Tisovec mesto sa zišli traja a pridali sa tak k štyrom už cestujúcim z Rimavskej Soboty, Čerenčian a Rimavskej Píly. Na hlavnej vlakovej stanici sa skupinka rozrástla o ďalších piatich. Po niekoľkých presvedčovaniach sa napokon všetci zhodli na zmene trasy. "Ak by sa aj išlo na Chlípavicu, ako bolo v pláne, prejdime si najskôr Čertovu dolinu z Bánova a potom budeme pokračovať na Chlípavicu. To sme však ešte netušili, že to bude jediná trasa dňa. Dvaja účastníci z Revúcej, aj keď boli prihlásení na akciu, na zrazové stanovištia nedorazili a rozhodli sa čakať ostatných už na Zbojskách, netušiac, že vo vlaku sa začiatok trasy zmení. Nuž, niekedy sa oplatí dodržiavať miesto zrazu. 12 cestujúcich vystúpilo na Bánove a trasu Čertovou dolinou začínali už tam. Revúčania si teda pôvodnú naplánovanú trasu na Chlípavicu prešli len vo dvojici. Mali tak aspoň pokoj a kľud od ľudí, ruchu a smiechu, ktorým naopak trasa Čertovou dolinou bola preplnená. Dobrá nálada vládla už od stretnutí vo vlaku a mala počas celého dňa stúpajúcu tendenciu. Z vlakovej stanice na Bánove sme smerovali okolo horárne priamo do časti doliny, kde začína istený úsek. Všetko bolo pokryté panenským snehom, ktorý predo dňom pokryl aj túto časť Muránskej planiny. Stúpačky aj laná neboli až tak obdarené námrazou, tak sa prechod dolinou dal celkom dobre absolvovať. Teda až k miestu, asi v polovici doliny, kde bolo potrebné preskočiť väčším skokom potok z jedného brehu na druhý. Terén bol šmykľavý, členitý, šikmý a tak sa stalo, čo som si, ako prvý "skokan" pri prekonávaní tejto malej prekážky aj pomyslel: "No, tu niekto skončí asi aj vo vode...!" Moja intuícia ma nesklamala. Už štvrtá "skákačka" ma o tom presvedčila. Keďže sa odrazila nesprávnou nohou, krok jej nevyšiel, zabalancovala a v tej sekunde si čľapkajúc sa "užívala" vody potôčika. Ani sa nenazdala a malým, asi polmetrovým spádom sa zviezla, ako po šmýkačke, ešte nižšie, do hlbšej vody. No, nebolo nám všetko jedno, keď vstávala po "pristátí" na breh a opúšťala "príjemný" kúpeľ. Nič vážnejšie, okrem mokrého tela a odevov, sa našťastie nestalo. Jej prvá veta: "Ja som to vedela!" následne odštartovala sériu výbuchov smiechu zároveň zmiešaných s obavami, aby ľadový kúpeľ nezanechal na "plavkyni" zápalové problémy. Ona to však brala s humorom a po niekoľkých metroch, keď si kontrolovala obsah a stav vlhkosti v ruksaku, víťazoslávne zahlásila: "Ale cigarety sú suchéééé!!!" A hneď si jednu s obrovským nadšením a radosťou zapaľovala. V tej chvíli sa možno aj medveď, ak nejaký spal na blízku, musel prebudiť na nával smiechu, ktorý nastal po tejto vete. Po jej mokrej fajčiarskej pauze sme sa snažili s nádejnou členkou otužileckého spolku dostať čo najskôr do tepla, kde by sa mohla preobliecť a zbaviť tak mokrého odevu. Po telefonáte domov s požiadavkou na šoféra s autom a suchým oblečením, ktorý má prísť po ňu na Salaš sa tak aj stalo a kým sme dorazili na Salaš Zbojská, šofér a suché oblečenie ju tam už čakali. Nasledovalo opätovné rozoberanie skoku a následného "otužovania" v potôčiku Čertovej doliny, spomínanie a opakovanie si pamätných viet "plavkyne" spojené s obedom a občerstvením. Objednané auto potom odviezlo už suchú otužilkyňu domov, kde mohla naďalej prehodnocovať dnešnú trasu, ktorá sa stane nezabudnuteľnou. A nie len pre ňu, ale pre všetkých zúčastnených. Po odchode dvoch členiek, nás zostalo na Zbojskách 10 a keďže do odchodu prvého spoja o 15:10 hod. sme mali ešte kopu času a na Chlípavicu by to už v tomto čase bolo na dlho, podnikli sme aspoň krátku prechádzku k Chate Zbojská, kde sme sa zohriali čajom a neutíchajúcim smiechom sa prelínajúcimi spomienkami na prežité chvíle v Čertovej doline. Ďakujeme, Katarínka, za pohostenie, občerstvenie, ale hlavne za dôvod prežiť deň plný priateľstva, radosti, smiechu a spolupatričnosti. A o rok sa hádam na ďalšej, snáď už aj novej tradičnej, akcii v predvianočnej Čertovej doline, stretneme opäť. A už mám pre 1. ročník aj názov: Katarínin predvianočný splav.

17. SILVESTROVSKÝ VÝSTUP NA HRADOVÚ, alebo Máriova silvestrovská oddychovka

Poslednou akciou roka sme sa na Hradovej rozlúčili s turistickým rokom 2023. Počet účastníkov: 24 členov TO KOS a 10 nečlenov.

Z uvedeného zoznamu akcií mi vzišiel zaujímavý sumár. Spočítal som počty účastníkov na všetkých akciách, ktoré sme organizovali, ale aj tých na ktorých sme sa zúčastnili. Celkom sa na akciách zúčastnilo 620 členov TO KOS a 200 hosťujúcich turistov, ktorí nie sú registrovaní v našom klube. Celkom sme počas celého roka turisticky podchytili až 820 turistických nadšencov.

Akcie v roku 2023 sa mohli uskutočniť a realizovať aj vďaka podpore mesta Tisovec.

-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Klub Slovenských Turistov TURISTICKÝ ODDIEL KOS Rimavská dolina so sídlom v Tisovci

Z Á P I S N I C A

z výročnej členskej schôdze KST TO KOS Rimavská dolina, konanej

dňa 2. februára 2024 v MsKS Tisovec o 16.30 hod.

------------------------------------------------------------------------------------

Prítomní: 47 členov, na základe prezenčnej listiny PRÍLOHA č. 1

Program :

1, - od 16:00 do 16:30 h. - prezentácia a možnosť nahliadnuť do skompletizovaných kroník oddielu

2, - o 16:30 hod. - Začiatok, otvorenie

3, - Voľba návrhovej komisie a overovateľov zápisnice

4, - Správa o činnosti a aktivitách za rok 2023

5, - Správa o hospodárení za rok 2023

6, - Správa Revíznej komisie za rok 2023

7, - Vyhodnotenie aktivity členov za rok 2023

8, - Kalendár akcií na rok 2024

9, - Diskusia, rôzne

11, - Návrhy na uznesenia

12, - Záver

k bodu č. 1

Od 16-tej hodiny prichádzali členovia oddielu a postupne sa svojimi podpismi zaregistrovali a čas do otvorenia schôdze si spríjemňovali prezeraním kroník oddielu.

k bodu č. 2

Schôdzu TO KOS Rimavská dolina o 16:35 hod. otvoril a prítomných privítal predseda turistického oddielu Dušan Kojnok. Zároveň oboznámil prítomných s programom výročnej členskej schôdze.

k bodu č. 3

Dušan Kojnok, predseda turistického oddielu:

- Do návrhovej komisie sú navrhnutí títo členovia: Róbert Buchta, Valéria Parobeková a Katarína Knappová

- Za overovateľov zápisnice navrhujem Valériu Guspanovú a Miroslavu Kochanovú

Dávam návrh na hlasovanie. Kto je za schválenie návrhovej komisie a overovateľov zápisnice v tomto zložení.

Za: všetci prítomní členovia turistického oddielu.

k bodu č. 4

Správu o činnosti oddielu za rok 2023 predniesol predseda Dušan Kojnok. Správa bola doprevádzaná fotografickou prezentáciou Dušana Liptayho. Prítomní si tak mohli pospomínať na akcie z minulého roka nielen slovom, ale aj obrazom. PRÍLOHA č. 2

k bodu č. 5

Finančnú správu o hospodárení Turistického oddielu KOS Rimavská dolina za rok 2023 spracoval Jiří Brož, člen Revíznej komisie, nakoľko účtovníčka, Ing. Katarína Mešková nebola prítomná, správu nespracovala a do začiatku schôdze nedodala. O stave finančných prostriedkov a hlavných účtovných operáciách v roku 2023 informoval člen Revíznej komisie Jiří Brož. PRÍLOHA č. 3

k bodu č. 6

Správu Revíznej komisie za rok 2023 prečítal Jiří Brož, člen revíznej komisie. PRÍLOHA č. 4

Za: všetci prítomní členovia oddielu.

k bodu č. 7

Vyhodnotenie aktivity členov podľa počtu prejdených kilometrov za rok 2023 previedol predseda turistického oddielu. Odmenení boli členovia, ktorí sa umiestnili na prvých 10. miestach. Medzi cenami boli knihy a kalendáre. PRÍLOHA č. 5

k bodu č. 8

Člen výboru TO KOS Ing. Cyril Huňa predložil návrh Kalendára turistických akcií na rok 2024.

Návrh Kalendára na pripomienkovanie ste obdržali všetci emailom. Výhrady a pripomienky boli zapracované, výbor sa k nim už následne nevyjadril. Na základe pripomienky Cyrila Huňu a jeho výhrady k množstvu víkendových akcií, sa vyjadrili viacerí členovia turistickeho klubu. Nie každý sa môže zúčastniť viacdňových akcií, ale je to o výbere. Zhodli sa napokon na tom, že Kalendár akcií na rok 2024 sa ponechá v navrhovanej podobe a na další rok sa už nebude organizovať, také množstvo víkendových turistických akcií. Po tejto dohode ak už nikto nemá žiadny návrh, či pripomienku, dávam hlasovať za návrh Kalendára turistických akcií na rok 2024.

Za: 28 prítomných členov turistického oddielu. PRÍLOHA č. 6

Proti: 11 členov

8 členov bolo v čase hlasovania neprítomných

k bodu č. 9 – Diskusia

Dušan Kojnok doplnil k akciám v Kalendári na rok 2024 informáciu, že gro akcií smeruje práve na miesta, ktoré počas uplynulých rokov trvania oddielu už boli navštívené, ale boli svojim spôsobom vydarené a úspešné. Takto bude možnosť si aspoň niektoré takto znova pripomenúť a zopakovať.

k bodu č. 10

Róbert Buchta, člen návrhovej komisie prečítal návrh na uznesenia.

Dušan Kojnok – dávam návrh na hlasovanie, kto je za prečítané uznesenia ?

Za: všetci prítomní členovia turistického oddielu

k bodu č. 11

Program výročnej členskej schôdze Turistického oddielu KOS Rimavská dolina bol vyčerpaný.

Predseda Dušan Kojnok poďakoval prítomným za účasť a oficiálnu časť výročnej členskej schôdze ukončil. Zároven pozval všetkých zúčastených členov na malé pohostenie, spojené s konzumáciou kapustnice, objednanej z reštaurácie Kôlnička. Poďakoval Dušanovi Liptaymu za obrazovú prezentáciu z akcií uplynulého roka a všetkým, ktorí priniesli na schôdzu nejaké občerstvenie a pochutiny v podobe sladkých i slaných dobrôt.

                                                                                                                                                                                    V Tisovci, 2. 2. 2024

                                           ------------------------------

                                      Zapísal: Dušan K O J N O K

                            predseda KST TO KOS Rimavská dolina

Overovatelia zápisnice: Valéria Guspanová ------------------------------

                                  Miroslava Kochanová ------------------------------