Správa za rok 2012

KLUB SLOVENSKÝCH TURISTOV

TURISTICKÝ ODDIEL KOS RIMAVSKÁ DOLINA TISOVEC

Správa o činnosti za rok 2012

Na záver nejakého časového úseku, či obdobia, sa zvykne to uplynulé zhodnotiť, zbilancovať. Tak tomu býva aj v našom turistickom oddieli vždy na začiatku nového roka. Vtedy sa stretneme a zaspomíname na to, čo sme v uplynulom roku zažili, videli, urobili. Výročná schôdza je na to ideálnym miestom. Teda vás na nej ešte raz vítam a začínam bilancovať a spomínať. Spolu s vami. Pretože si určite pri počúvaní o jednotlivých akciách, ktorých ste sa zúčastnili aj vy, spomeniete na tie chvíle, ktoré ste tam zažili a vybavia sa vám zaujímavé a nezabudnuteľné momenty z tej ktorej akcie. Poďme si ich teda pripomenúť.

Chod oddielu zabezpečoval obmenený výbor potvrdený na výročnej schôdzi, 15. januára 2012 v zložení:

Dušan Kojnok - predseda

Miroslav Bysterský – podpredseda

Božena Brádňanová – tajomníčka

Katarína Mešková – účtovníčka

Mário Keleti,

Katarína Knappová,

Saskia Hrončeková – ďalší členovia výboru.

Naplánované akcie na rok 2012 : 19

Uskutočnené: 22 - z toho podľa plánu:17 a neplánované: 5

Neuskutočnené:2

Výstup na Sivec, ani na druhý pokus a Hrebeňom Nízkych Tatier z Donovál do Nemeckej

Členská základňa nám oproti roku 2011 vzrástla o 13 nových členov a pozostávala tak v roku 2012 až zo 135 členov:

Deti do 15 rokov – 38 členov

Študenti 15 - 18 rokov – 3 členov

Študenti 18 - 26 rokov – 6 členovia

Dospelí 19 - 59 rokov - 74 členov

Dospelí, seniori 60- 70 rokov –12 členov

Dospelí, seniori 70 a viac r. - 2 členovia

JANUÁR 2012

• Prvá turistická akcia nášho oddielu sa konala 7. januára. 28. Ondrejovho pochodu vďaky sa za nádherného slnečného počasia, aké už na tejto akcii dávno nevládlo, zúčastnilo 12 dospelých a dorast zastupovali dvaja členovia. Celková účasť: 14 členov a Mirov Bysterského pes. Veľmi vydarená akcia.

- Nedeľa 15. januára (týždeň po 1. akcii), bola venovaná od 14.-tej hodiny našej výročnej členskej schôdzi, ktorej sa zúčastnilo 22 členov.

-Podnet na zorganizovanie spomienkového výstupu na Hradovú, pri príležitosti 67. výročia oslobodenia Tisovca a Rimavskej Píly vyšiel z nášho oddielu. A tak sme v spolupráci s oddelením kultúry pri Ms. úrade v Tisovci túto akciu pripravili a uskutočnili. Konala sa druhý deň po pripomienke na námestí, t.j. v sobotu, 28. januára od 15.-tej hodiny. Pod zástavou na vrchole Hradovej sa nás zišiel úctyhodný počet. 46 účastníkov, z toho 34 členov. Akcia bola ozvláštnená tým, že sme v cieli výstupu, pod zástavou zapálili niekoľko desiatok kahancov na pamiatku tým, ktorí sa o oslobodenie mesta pričinili a na pripomenutie ostatným občanom v meste, že tu máme sviatok, na ktorý by sa nemalo zabudnúť. Po krátkom príhovore predsedu oddielu nasledovala premiéra novej básne Františka Bábelu, ktorú napísal výnimočne práve pre túto akciu a venoval ju majestátnej Hradovej. Na záver sme si vypočuli od Dušana Hutku zaujímavé rozprávanie o oslobodzovaní mesta. Svetielka kahancov blikotali pod zástavou celú noc a vytvárali tak na Hradovej zaujímavú nočnú scenériu. Bolo ich z mesta krásne vidieť a tak bol tento večer na Hradovej iný ako ostatné v roku. Keďže sa podujatie vydarilo a stretlo sa s pozitívnymi ohlasmi, môžeme ho považovať za prvý ročník. Veríme, že sa z akcie stane pekná tradícia a oslavy oslobodenia tak získajú iný rozmer a dostanú sa viac do povedomia občanov mesta.

FEBRUÁR 2012

• Už tradične sa zúčastňujeme zimných výstupov na Trstie, ktorých organizátorom je spriatelený KST Tisovec. Tradíciou je tiež to, že z nášho oddielu je tu už niekoľko rokov najpočetnejšie zastúpenie. Nebolo tomu inak ani na 38. ročníku v sobotu, 11. februára. Farby nášho TO KOS tu tento rok reprezentovalo 25 členov. Počasie bolo z rána mrazivé, ale po pár metroch výstupu cez Láň sme na zimu zabudli vďaka hrejivým slnečným lúčom, ktoré nás sprevádzali celou trasou. Zdá sa, že aj o účastníkov akcie bolo tento ročník na chate akosi viac postarané. Vďaka všetkým siedmim, ktorí už v piatok vystúpili na chatu, aby ju pre nás vyhriali a poskytli tak účastníkom akcie aspoň aký taký komfort vo forme vykúrenej chaty a vynikajúceho čaju. Šiesti z nich sú členmi nášho TO KOS. Nesklamal ani Milan Slabej, ktorý aj napriek tomu, že sa nemohol zo zdravotných dôvodov zúčastniť, zabezpečil výstavu svojich najnovších fotografií z prírody okolia Tisovca. Mohli sme si tak prezrieť opäť výtvory prírody a nádherné zábery nasnímané pozorným okom fotografa. Zostup späť do Tisovca absolvovala väčšina účastníkov, okrem tých, čo zostali na chate aj ďalšiu noc. Ďalší siedmi naši členovia (Mário, Robo, Dušan, Roman, Tomáš, Miro, Kristína) strávili noc na inej chate. Chceli si zopakovať vydarený záver výstupu z minulého roka. Cestou z Trstia odbočili na Pasiečkach iným smerom a zamierili na Keletiho chatu, kde ich čakala nielen vyhriata chata spred minulého dňa, ale aj vynikajúce lahôdky z diviny v podobe troch druhov jedál a držkový perkelt. Za toto všetko patrí, ešte aj touto formou, veľké ĎAKUJEME Rudovi, ktorý sa takto o nás postaral.

MAREC 2012

17. marca sa konala tématická akcia Spoznaj okolie Tisovca, ktorej zámerom bolo znova oboznámiť členov, či občanov mesta a okolia, s krásami toho, čo máme doma za humnami. Pod vedením Mira Bysterského tak mohli účastníci tento krát absolvovať trasu začínajúcu v Tisovci, cez Krivú, do Suchých dolov k bývalému Daxnerovmu ranču a potom do Jaslíšť a Rejkovom späť do Tisovca. Nenáročný turistický výlet za krásami nepoznaných blízkych území v okolí mesta skončil asi po necelých piatich hodinách, možno predčasne a v rýchlejšom tempe, ako poniektorí členovia očakávali. Svedčili o tom pripomienky niekoľkých našich členov. Mala to byť pohodová a pokojná vychádzka a nie naháňanie času. Možno stačilo zvoľniť tempo, zobrať ohľad aj na menej zdatnejších turistov a bolo by všetko O.K.

 24. marca sme sa vydali PO STOLICI NA KOHÚT. Taký názov dostala akcia, ktorej cieľom bol výstup na najvyšší vrchol Stolických vrchov. Autobusovým spojom sme sa doviezli na sedlo Javorinka a odtiaľ už absolvovali prechod na Stolicu a potom na Kohút so zostupom do Revúcej. Počas prechodu nás na vrcholových partiách sprevádzalo dosť veľké množstvo snehu, ktorý nám sťažoval chôdzu a spravil nám tak zo stredne namáhavej 25 kilometrovej akcie dobrú zaberačku. Na niektorých miestach sme sa totiž prebárali až nad kolená. Vedúcim akcie bol Dušan Liptay.

APRÍL 2012

Prieskumnou akciou možno nazvať predveľkonočný víkendový pobyt 6.- 8. apríla v geografickom strede Slovenska. Vyrazili sme naň štyria členovia v piatok, 6. apríla 2012 podvečer v zostave Kojnok, Bysterský, Buchta, Keleti M. Cieľom bolo omrknúť miesto v okolí známeho stredu Slovenska a v prípade spokojnosti naplánovať o rok trasu do Kalendára akcií na rok 2013. Miestom pobytu sa stala Chata pod Hrbom, kam sme ale dorazili už za tmy, okolo pol desiatej. 7. apríla, v sobotu sa vydávame na trasu Hrb, čo je spomínaný geografický stred Slovenska, Ľubietovský Vepor, Chata pod Hrbom. Turistický okruh bol veľmi zaujímavý a práve s touto trasou by sme chceli oboznámiť aj našich ostatných členov, ktorí budú mať v roku 2013 o ňu záujem. 8. apríl, nedeľa. Čas návratu k rodinám. Dopoludnie však využívame ešte na menšiu trasu opačným smerom, ako v sobotu. Na vrch Čierťaž a späť. Zisťujeme aj tu, že táto časť nášho kraja má svoje čaro a oplatí sa sem ešte prísť. Pri návrate k chate však treba ešte vymeniť deravú pneumatiku na Máriovom Renaulte, naobedovať sa a môžeme vyraziť späť domov. Veľmi príjemne a pohodovo strávené dva predveľkonočné dni. A ešte k tomu v samom prostriedku našej vlasti!

Ostrá lúka – kamenný hríb Čertova skala – hrad Šášov

- Cieľom akcie, konajúcej sa 14. apríla 2012 bolo niekoľko turisticky, literárne a historicky zaujímavých zastávok.
Ostrými zákrutami nás najskôr autobus vyviezol do dediny Ostrá Lúka. Pozreli sme si okolie kaštieľa Ostrolúckych, rodinnú hrobku a archeologickým spôsobom zvýraznené základy evanjelického kostola, ktorý bol zbúraný počas druhej svetovej vojny.

O histórii obce sme sa dozvedeli v Múzeu obce a rodiny Ostrolúckych. Nachádzajú sa v ňom exponáty o rodine Ostrolúckych, možno tu  uvidieť ako kedysi vyzerala školská trieda, dokumenty o hudobnom skladateľovi Viliamovi Figušovi - Bystrom a jedna miestnosť je venovaná výstave pracovných predmetov, náradia a oblečenia, zozbierané zo starých domov po celej dedine.

Potom sme sa presunuli k úvodnému panelu náučného chodníka Boky pri obci Budča. Chodníkom sme prešli až k Čertovej skale, známej skôr ako Kamenný hríb. Nedostatočné značenie ďalšieho smeru trasy náučného chodníka práve pri tomto zaujímavom a netradičnom útvare spôsobilo, že sme pokračovali po klasickej zelenej turistickej značke cez osadu Hrabiny až do obce Budička a tak si trasu predĺžili asi o 3 kilometre.. Učarovala nám však nádherná drevená zvonica a na konci osady Hrabiny sme si oddýchli pri starej studni. Do Budičky po nás prišiel autobus a tým sme pokračovali na neďaleký hrad Šášov. Zo zrúcaniny hradu sme mali krásny výhľad na okolie a dedinu Šášovské Podhradie.

• -28. apríla sa konala už po 29. krát najstaršia akcia turistického oddielu KOS Rimavská dolina - výstup na Hradovú. Akciu absolvovalo celkom 93 účastníkov, z toho 19 našich členov a až 74 hosťujúcich turistov, zväčša z Košíc. Za všetko hovorí aj príspevok, ktorý poslali na uverejnenie na tisovský web a do Tisovského mesačníka:

KOŠICE ZNOVA V TISOVCI alebo 29.ročník výstupu na Hradovú

Aj my, turisti z Klubu turistov Víkend z Košíc sme sa v sobotu, 28.apríla 2012, v hojnom počte 48 členov, zúčastnili 29. ročníka najstaršej akcie oddielu, výstupu na Hradovú, ktorý organizoval KST TO KOS Rimavská dolina v Tisovci za celkovej účasti takmer stovky turistov

Akciu Valikinou trasou už mnohí z nás dobre poznajú, ale na Hradovej ešte nebol z nášho klubu takmer nikto. O výstup sme sa síce už pokúšali v roku 2007, ale pre silný dážď sme sa sklamaní vrátili domov. Tento rok nám poveternostné podmienky priali a za krásneho slnečného počasia sme začali výstup. Príjemne nás prekvapil pred pár rokmi vybudovaný náučný chodník s  tabuľami, z ktorých sme sa dozvedeli o faune, flóre, či histórii hradu. Najväčším prekvapením pre turistov však bol prechod tisovským vápencovým bralnatým hrebeňom pod Okrúhlu skalu, kde nás čakali adrenalínové momentky a prekrásne kruhové výhľady na všetky svetové strany. Objavovali sme tak výhľady na Tŕstie, Muránsku planinu, Fabovu hoľu, na ešte zasnežené Nízke Tatry, Klenovský Vepor ako aj na Rimavskú dolinu, v diaľke s mojou milovanou dedinkou – rodiskom mojej mamy – Hačavou. Obklopení sviežou jarnou zeleňou, prekvapení z veľkých prvosienok a poniklecov, sme sa vracali nabití pozitívnou energiou ponad známe Kordove lúčky do malebného mestečka Tisovec, kde sme sa za pomoci organizátora oboznámili s históriou mesta v Mestskom múzeu, v evanjelickom kostole zasa s históriou chrámu a životom našich národných buditeľov. Niektorí sme si oživili aj spomienku na politika Vlada Clementisa, v jeho rodnom dome. Vďaka pani Kojnokovej i pánovi farárovi Krivušovi za ochotu sprostredkovať a priblížiť históriu mesta našim turistom aj v čase svojho voľna. Výborné boli aj halušky v reštaurácii Centrál a okrem nezabudnuteľných zážitkov sme si z výletu odnášali aj vychýrenú tisovskú bryndzu. Ďakujeme Tisovec! Som nesmierne hrdá a šťastná, že som našim turistom mohla ukázať ďalšie zaujímavé miesta tohoto krásneho kúta Slovenska, bohatého na históriu a dianie našich buditeľov, kde som niekedy zažívala prekrásne prázdniny so starými rodičmi. Naše poďakovanie patrí aj miestnemu turistickému klubu KOS Rimavská dolina – jeho predsedovi Dušanovi Kojnokovi, ktorý nám bohatým programom vyplnený deň v Tisovci zorganizoval a zároveň nás pozval aj na ďalšiu návštevu prírodných zákutí v okolí Tisovca. S nadšením sme ju samozrejme prijali a tešíme sa spolu na ďalšie zážitky, tentoraz na Tŕstí.

Do takéhoto mesta a k takýmto ľuďom sa budeme vždy radi vracať.

JUDr. Jana Kupcová,
KT Víkend Košice

MÁJ 2012

-5. - 8. mája sa v rámci akcie „Spoznajme Kysuce“ zúčastnilo 30 členov prieskumu neznámych lokalít, ktorými tie na Kysuciach pre nás boli. Na Kysuciach sme tak mohli navštíviť múzeum kysuckej dediny, previesť sa po úvraťovej železničke, vystúpiť na známu Veľkú Raču, Kykulu, či Maguru, ale aj prejsť hrebeňom poľsko-slovenskej hranice z Vychylovky na Ricierovu horu, Javorinu a zo sedla pod Orlom zostúpiť do Starej Bystrice. Táto pekná a starostlivo udržovaná obec, ktorá by mohla byť príkladom aj pre ostatné dediny a mestá, sa stala našim prechodným domovom počas pobytu na Kysuciach. Hotel Bystričan nám poskytol celkom príjemné ubytovanie.

SPOZNALI SME KYSUCE  21 dospelých turistov a 9 detí sa prihlásilo na prvú májovú akciu oddielu, ktorú sme naplánovali a schválili na výročnej schôdzi a nazvali SPOZNAJME KYSUCE. Takmer nikto z členov nášho oddielu nemal ešte možnosť navštíviť tento magický kút Slovenska a preto aj veľký záujem o jeho návštevu neprekvapil. Cieľom a zámerom akcie bolo navštíviť a spoznať čo najviac zaujímavých lokalít, čo sa aj podarilo. Tí, čo chceli a mohli, absolvovali s vedúcim akcie Mirom Bysterským všetky naplánované trasy a navštívili všetky naplánované miesta.

1. deň: 5. máj 2012 – sobota

Odchod autami z Tisovca pár minút po ôsmej ráno. Smer: Stará Bystrica, hotel Bystričan.

Miesto zvolené preto, lebo táto obec je v strede územia, ktoré máme v pláne spoznať.

Po ubytovaní odchádzame do Vychylovky. Najskôr nasadáme do vyhliadkového vagóna HLÚŽ.

Historická lesná úvraťová železnica spolu s oravskou časťou železnice tvorí bývalú kysuckooravskú lesnú železnicu. Takmer 11 km dlhý úsek železnice je dnes národnou kultúrnou pamiatkou Slovenskej republiky. Veľmi cennou je časť úvraťového systému so stúpaním na krátkom úseku, pričom tento systém je jeden z dvoch jediných zachovaných v celej Európe.

Železnica je slovenskou raritou. V súčasnosti sa lesná úvraťová železnica nachádza v Múzeu kysuckej dediny vo Vychylovke Novej Bystrici ako jedna z hlavných turistických atrakcií východných Kysúc.

A práve prehliadka Múzea kysuckej dediny s odborným výkladom nasledovala po jazde na tomto historickom a technickom unikáte. Múzeum kysuckej dediny vo Vychylovke je významným zachovávateľom typických kopaničiarskych obydlí na Kysuciach. Drevenice a ostatné objekty skanzenu ponúkajú jedinečný pohľad do minulosti. Všetky budovy, ktoré sú v skanzene umiestnené totiž majú dobové zariadenie a prezentujú spôsob života a jeho jednoduchosť. Ponúkajú pohľad na to, ako kedysi ľudia žili. Nachádzajú sa tu pôvodné koberce, či ručne vyrezávaný a cenný nábytok. Obyvateľov predstavujú figuríny odeté v dobových krojoch.

Po návrate do miesta nášho prechodného bydliska sa ešte pár z nás vybralo na malú turistickú vychádzku. Cieľom bola Rozhľadňa na Bobovci, ktorú slávnostne otvorili 27. augusta 2011. Vybudovaná je z tradičných materiálov kameň a drevo a stojí na neďalekom kopci v nadmorskej výške 723 m na hranici katastrov obcí Stará Bystrica a Radôstka. Postavená bola z prostriedkov Európskeho fondu regionálneho rozvoja v rámci Programu cezhraničnej spolupráce Poľsko-Slovenská republika 2007–2013. Po mierne náročnom výstupe dobre padlo oddýchnuť si na tomto zaujímavom, 16 metrov vysokom objekte a pokochať sa výhľadmi do blízkeho i ďalekého okolia. Z rozhľadne je dobrý výhľad na Malú Fatru, Martinské Hole, Veľkú Raču, či na Lysú Horu v Českej republike.

Cestou na rozhľadňu sme ešte stihli obdivovať nádherné nové námestia a takmer všetky vynovené verejné budovy v obci, ale aj slovenskú raritu, ktorá preslávila Starú Bystricu - Slovenský orloj. Ide o najväčšiu drevenú sochu na Slovensku. Celková kompozícia predstavuje Sedembolestnú Pannu Máriu, patrónku Slovenska. Súčasťou a zaujímavosťou stavby je šesť bronzových plastík, ktoré sú umiestnené vo výklenkoch orloja. Z najstaršieho obdobia je to knieža Pribina a kráľ Svätopluk, z 19. storočia sú to kodifikátori slovenského jazyka Anton Bernolák a Ľudovít Štúr a 20. storočie zastupujú Milan Rastislav Štefánik a Andrej Hlinka. Srdcom orloja je ciferník tzv. astroláb s astronomickými údajmi. Práve astroláb robí zo Slovenského orloja v Starej Bystrici jediný a prvý orloj na Slovensku. Bez astrolábu nemôže byť orloj orlojom. Astronomické údaje sú špeciálne navrhnuté pre zemepisnú polohu Starej Bystrice, takže nejde o kópiu iného orloja. Vo vežičke orloja sú dva zvony, z ktorých jeden odbíja čas a druhý vytvára každú hodinu zvukovú kulisu počas promenády apoštolov.
Po bohatom programe prvého dňa (7 km) nasleduje večer už len spoločné stretnutie a posedenie na priestrannej chodbe útulného hotela a spánok. Ráno nás niektorých totiž čaká prvá túra.

2. deň: 6. máj 2012 - nedeľa

Trasa : Dedovka (603 m)– Zadedová - Príslop – sedlo pod Hladkou - Oščadnica (Lalíkovci) - Magura – Kykula (1087 m) - Veľký Príslop - Úplaz - Veľká Rača (1236 m) - Skalné diery - Hladká - Dedovka.
Parametre trasy : Dĺžka 20 km, prevýšenie cca 1250 m, stredne náročná túra.
Lokalita : Kysucké Beskydy.
Popis: Z Veľkej Rače, ktorá sa nachádza v CHKO Kysuce, je pekný kruhový výhľad. Veľká Rača je známa i ako špičkové lyžiarske stredisko. Nachádza sa tu najdlhšia slovenská zjazdovka a tretia najdlhšia bobová dráha v Európe.

Presun zo Starej Bystrice do Dedovky autami. Tu sa naša 30 členná zostava rozdelila na dve skupiny. Tá početnejšia sa nechala vyviezť lanovkou do známeho rekreačného a lyžiarskeho strediska pod Veľkou Račou, kde strávila takmer celý deň a popoludní tou istou trasou, popod lanovkou, ale už po svojich, zostúpila späť.

Druhá skupina nastúpila na vopred naplánovanú trasu. Z Dedovky najskôr po žltej značke cez Zadedovú na Príslop. Po necelej hodine stúpania bolo treba zelenou značkou prejsť na sedlo pod Hladkou a odtiaľ zostúpiť po modrej do časti Oščadnice zvanej Lalíkovci. Tu nastal však menší problém, pretože žltú značku, na ktorú sme sa v tejto osade mali napojiť, nie a nie nájsť. Tabuľky na smerovníku dolámané a začiatok žltého značenia nikde. Museli sme sa spoľahnúť na svoje vlastné orientačné schopnosti a vydať sa predpokladaným smerom s vierou, že snáď na značku časom narazíme. Po úpornom, takmer hodinovom hľadaní tej správnej cesty v strmom svahu vyťaženého bývalého lesa, sa nám na nasledujúcom trávnatom a ešte zalesnenom svahu kopca podarilo konečne natrafiť na prvú žltú značku. Skonštatovali sme, že značenie na tejto trase je nielen odfláknuté, ale už mnoho rokov neudržiavané. Svedčia o tom vyblednuté a teda veľmi slabo viditeľné značky. Ale sme natešení, (ako málo niekedy stačí k radosti) že máme značku a tak nám nič nebráni pokračovať podľa plánu. Najprv stúpame na vrch Kykula. Na ňom začína náš prvý hrebeňový prechod časťou Kysuckých Beskýd. Vládne nám nádherné slnečné počasie. Po zdolaní tisícmetrovej Kykule vlnitým terénom pokračujeme k cieľu dnešnej túry, na najvyšší vrch pohoria. Po strmom výstupe na Veľkú Raču prvé kroky viedli na 5-metrovú drevenú vyhliadkovú vežu, z ktorej je nádherný kruhový rozhľad do mora slovenských a poľských vrchov a dolín. V diaľke sa dala najlepšie rozoznať Malá Fatra, ale aj Západné i Nízke Tatry, Chočské vrchy s ich dominantou, Veľkým Chočom, Martinské hole. Za stáleho slnečného počasia sme okolo Skalných dier došli k veľkému zimnému rekreačnému stredisku Dedovka s väčším množstvom lanoviek a vlekov. Na Veľkej Rači sa totiž nachádza najdlhšia zjazdovka na Slovensku so šesťsedadlovou lanovkou, ale aj tretia najdlhšia kovová bobová dráha v Európe. Niektorí z nás neodolali a divokú jazdu na nej si aj vyskúšali. Všimli sme si i cvičnú lezeckú stenu, požičovňu kolobežiek Monster, horských bicyklov, trampolínu, U-rampu, lanový park, zjazd na vysutom lane(Karolšus), aquazorbing, lukostreľbu, vzduchovky a ďalšie atrakcie. Vzhľadom k pokročilej hodine a pravdu povediac aj našej miernej únave sme na zdolanie posledných pár metrov z rekreačného strediska zvolili presun lanovkou. Tá nás dopravila tam, kde sme túru začínali, do Dedovky. Vydarený deň sme zakončili opäťspoločným posedením v priateľskom duchu. Ráno máme na pláne o niečo dlhšiu trasu.

3. deň: 7. máj 2012 – pondelok

Trasa: Vychylovka, Šudovci (597 m) – Sedlo Príslop – Rycierova hora (1225,5 m) – Przelec Przegibek(sedlo Priehybok) – Kikula (1105 m) – Bugaj – Sedlo pod Orlom (1080 m) – Kýčera – Sedlo pod Senkovom – Predný vrch (661 m) – Stará Bystrica (484 m)

Parametre trasy : Dĺžka 25 km, prevýšenie cca 1370 m, stredne náročná túra.
Lokalita : Kysucké Beskydy.
Naša trasa začala pred pol desiatou v časti Vychylovka zvanej Šudovci, odkiaľ sme sa po viac ako polhodine dostali zelenou turistickou značkou na sedlo Príslop. Sedlo tvorí hranicu medzi Oravskými a Kysuckými Beskydami. Ďalej už pokračujeme, podobne ako včera, hrebeňom Kysuckých Beskýd. Celý hrebeň tvorí hranicu s Poľskom. Tentoraz sme zvolili inú časť hrebeňa a smerom k Veľkej Rači postupujeme z opačnej strany ako včera. Ale aj počasie je opačné ako včera. Po nočnom výdatnom daždi zostalo mokro a hmly. Je nám jasné, aj podľa predpovedí, že z výhľadov dnes nebude nič. Aj napriek tomu sme naplánovanú trasu nezavrhli a vybrali sa spoznávať ďalšie dosiaľ nepreskúmané miesta Kysúc. Teší nás aspoň to, že neprší. Zo sedla Príslop začína strmší výstup na známu, vyše 1200 metrov vysokú, Rycierovu horu. Za pekného počasia by sa nám boli odkyrili výhľady na Oravské Beskydy, či Babiu horu. Žiaľ, musíme sa zmieriť s tým, že vidíme aspoň na seba. Dobrá nálada nás však neopúšťa ani napriek minimálnej viditeľnosti a tak nám dlhý pochod hraničným hrebeňom rýchlo ubieha. Míňame sedlo Priehybok, rázcestie pod Kikulou, Javorinu, pokračujeme cez krajinársky veľmi hodnotnú lúku Hala Srubina a traverzujeme masív Bugaja. Po šiestich hodinách chôdze prichádzame konečne do sedla pod Orlom. Tu opúšťame červeno značkovanú hrebeňovku a čaká nás ešte dve a pol hodinový zostup zelenou značkou cez Kýčeru, sedlo pod Senkovom až do Starej Bystrice. O 18.-tej hodine sme „doma“. Nezmokli sme už sme tu. Unavení, spotení, ale spokojní sami so sebou a ďalším príjemne prežitým dňom v prírode Kysúc. Stretávame sa s ďalšími členmi, ktorí si na dnes zvolili voľnejší program dňa priamo v Starej Bystrici a podľa svojich predstáv. Prehliadkou obce, ale aj výstupom na rozhľadňu na Bobovci.

4. deň: 8. máj 2012 - utorok

Naše štvordňové spoznávanie Kysúc končí. Rozchádzame sa postupne. Z ôsmich áut a tridsiatich účastníkov zostávame v troch autách tí trinásti, ktorí chcú využiť pekný slnečný deň a vidieť ešte niečo. Už večer sme sa zhodli, že si pozrieme Šútovský vodopád. Cestou zastavujeme v obci Šútovo a vyrážame k jednému z najkrajších vodopádov Slovenska. Po ôsmich kilometroch a dve a pol hodinách sme späť na parkovisku a spokojne konštatujeme, že táto zastávka a návšteva tohto miesta stála za to.

Každý, kto absolvoval všetky naplánované trasy a návštevy turisticky zaujímavých miest, prešiel počas štyroch dní 63 kilometrov.

Výstup na Voniacu

- Podľa kalendára akcií nasledoval po Kysuciach výstup na Voniacu.  Okrem toho, že bol preložený termín z 19. mája o týždeň skôr, na 12. mája a mali sme počiatočné problémy s autobusovým spojom, ktorý nás odmietol vysadiť na Pasekách, myslím, že to bola napriek tomu opäť krásna prechádzka tisovskou prírodou pre všetkých 34 zúčastnených členov.

Poďakovanie patrí každému z vodičov, ktorí  nás napokon vyviezli na začiatok túry na Paseky pod Dielikom. Cesta začala žltou turistickou značkou popod starý kamenný most. Išli sme okolo bývalej koniarne a pomaly stúpali tiesňavou Martinová dolina až na vrchol. Nádherná panoráma prírody, rozvoniavajúce kvety všade navôkol, skalné a lesné biotopy, jaskyne, studničky, toto všetko sme mohli obdivovať počas celej trasy. Tesne pod vrcholom sme sa ešte vybrali pozrieť strmé svahy Prednej Šarkanice. Po krátkom stúpaní sme dorazili ku smerovníku a po pár metroch skončili pri poľovníckej chate. Nachádzali sa tu aj členovia poľovníckeho združenia Voniaca, ktorí čistili a opravovali chodník. O milé prijatia nebola núdza a vyhliadka neďaleko lúky nám poskytla opäť úžasný pohľad na tisovskú dolinu a okolité kopce. Po opečení špekáčikov sme sa ešte vybrali na menšiu prechádzku po okolí.  Spokojní s tým, čo sme videli a ulovili do svojich fotoaparátov, odchádzame po zelenej turistickej značke späť do Tisovca.

Máme za sebou ďalšiu vydarenú oddielovú akciu, za nádherného slnečného počasia a nezabudnuteľnými spomienkami.

Saskia Hrončeková, vedúca akcie

JÚN 2012

- V spolupráci s našim oddielom a niektorými ďalšími dobrovoľníkmi z tisovských spolkov v meste organizovali Oddelenie kultúry a Komisia kultúry a športu pri príležitosti Medzinárodného dňa detí pre všetky tisovské deti „Veselé putovanie tisovským chotárom“.Začiatok bol o 9:30 hod. pri úvodnom paneli Náučného chodníka Hradová, pri ambulanciách, kde deti obdržali lístky a spomienkové listy. Na ne dostalo každé dieťa na jednotlivých stanovištiach na trase cez Krivú až do Rejkova, po splnení úlohy, pečiatku. Cestou si deti vyskúšali svoje vedomomosti, zručnosť, ale mohli sa aj zabaviť. A získať po zásluhe aj nejakú tú sladkú odmenu. Dňa 2. júna sme sa zobudili po upršanom piatku do krásnej, slnečnej soboty a „veľké putovanie“ sa mohlo začať. V priebehu 2 hodín sa do prírody vybralo 110 detí – 60 dievčat a 50 chlapcov – so svojimi rodičmi, starými či krstnými rodičmi. Na trase si mohli preveriť svoje vedomostné i telesné schopnosti. Na prvom stanovišti sme ich privítali my, niektorí turisti z TO KOS Rimavská dolina. Tu deti spoznávali okolité tisovské vrchy, kvietky, stromy, huby, či dokonca museli roztriediť odpadky. Aj touto cestou ďakujem všetkým našim ochotným členom za pomoc pri tejto akcii.

9. júna sa konal za účasti 33 členov Výstup na Krakovu hoľu a Poludnicu z Demänovskej doliny v Nízkych Tatrách. Tejto trasy sa nevzdali a prešli ju 19 turisti, aj napriek nie ideálne vyzerajúcemu počasiu. Ostatní štrnásti dali prednosť trase „B“, ale aj prehliadke Demänovskej jaskyne. Veľmi pekne akciu opísala vo svojom príspevku Michaela Regendová z Muráňa, ktorá sa jej zúčastnila.

S KOS-ákmi v Nízkych Tatrách

Klub slovenských turistov TO KOS Rimavská dolina Tisovec organizoval pre svojich členov a ostatných milovníkov prírody turistickú akciu výstup na Krakovu Hoľu a Poludnicu v Nízkych Tatrách. Zaujalo ma to a tak som sa rozhodla, že sa na to dám. V predvečer som si všetko pobalila do ruksaka a plná očakávania som si ľahla spať. V sobotu 9. 6. 2012 som sa prebrala do krásneho, slnkom zaliateho rána. Poriadne som sa obliekla a pobrala sa na autobusovú zástavku v Muráni, kde ma už čakali dve kamarátky Janka a Veronika. Dobre naladené a slnkom povzbudené sme sa dopravili do Tisovca. V Tisovci sme pokračovali už vybaveným autobusom do Demänovskej doliny. 9³⁰ Áá sme tu, vystupovať! Pri Demänovskej jaskyni začal náš výstup na Krakovú hoľu a Poludnicu. Slniečko sa nám skrylo a dolinami sa začali preťahovať mliečne hmly. Vtedy som si pomyslela, že tento výlet nebude patriť medzi tie najlepšie. Ale opak bol pravdou.

Prvé kroky nás viedli vlnitým chodníčkom, ktorý bol lemovaný krásnym zeleným machom, mohutnými stromami a rôznymi vývratmi. Po chvíli nasledoval úsek plný úžasných skalných útvarov, na ktoré keď človek uprel svoj pohľad, tak v nich videl naozaj všeličo. Prišla prvá prestávka, na ktorú viacerí vyhladovanci dlho čakali. Na sedle Machnaté si dal každý niečo pod zub, rožky, chleba, sladkosti, vodu, čaj.. „Dojesť dopiť a pokračujeme! Najbližšia prestávka Krakova hoľa.“Pekným, rôzne točitým chodníkom, sme sa dostali až na Krakovu hoľu. V momente, ako sme vyšli spomedzi kosodreviny, sa nám ukázal krásny výhľad na okolité doliny. To, čo sa nachádzalo obďaleč nám pohltila hmla. Celý kraj Krakovej hole bol obsypaný kvetmi (Dryádka horská, Horec clusiov, Prvosienka holá, Kortúza matthioliho, Soldanelka karpatská...). Verte mi, ten pocit ,keď sa tam postavíte na okraj a pod sebou vidíte len bralá a ďalej len priepasť, je úžasný. Na vrchole sme si dali pár fotiek, niečo sladké na dobitie energie. Zrazu niekto zakričal: „Obedovať sa bude už len na Poludnici. Poďme!“ Pokračovali sme po krásnom chodníku, ktorý bol len tak-tak vysekaný krížom cez kosodrevinu. Napredovali sme pekne za sebou, v jednom rade. Len sem tam bolo počuť výkrik spredu: „Pozor, had!“ (vretenica obyčajná). Miestami sa nám ukázali krásne lúčky, na ktorých boli kolieska z kosodreviny. Zrazu prišlo poriadne strmé klesanie. Každý čakal, kde sa vlastne dostaneme a či vôbec ideme správne. Veď Poludnica má byť ďalší kopec v poradí a my sme stále len klesali, klesali a klesali. Padali také pekne povzbudivé vety, ako napríklad: „Nebojte sa, klesáme len preto tak strmo, aby sme mohli ísť do hora ešte strmšie..“ A aj tak bolo. Na sedle Pod Kúpeľom sa od nás odčlenila skupinka troch členov, ktorí si povedali, že ďalej už nepokračujú, že už je toho na nich priveľa. Ale my ostatní vytrvalci,(alebo tvrdohlavci?), sme sa nezlomili a s priškrteným úsmevom a stále s dobrou náladou, pokračovali napred. Stúpanie bolo prudké. V ceste bolo aj pár vyvalených stromom, s ktorými sme sa museli popasovať ☺. Únavné stúpanie nám spríjemňoval chodníček popod krásne a vznešené bralá. Boli prevŕtané mnohými dierami, jaskyňami a tunelmi. Posledné kroky na Poludnicu už sme len tak prešľapovali. Ale výsledok stál zato. Aj takéto pohoria opradené hmlou a nízkymi oblakmi sú úžasné. Obišli sme si výhľady, ktoré aj napriek počasiu majú niečo do seba a zasadli na kamene. Na rad prišiel zaslúžený oddych a obed. V diaľke sme spozorovali zvláštne mračná, ktoré sa k nám podozrivo začali približovať. A tak, ako všade, aj tu nasledovala spoločná fotka. Ale táto bola niečím výnimočná. Robili ju na rýchlo. Pýtate sa prečo? Práve kvôli tomu „peknému“ mračnu, ktoré sa k nám nebezpečne približovalo. Ako sa v jednej rozprávke hovorí: z toho mračna nenaprší... tak z tohto mračna nám zapršalo. Cesta nadol do Liptovského Jána bola celá upršaná. A aj napriek tomu sme boli všetci veselí a spokojní. Humor nikoho neopustil a úsmev taktiež. Dole nás čakalo vytúžené občerstvenie v podobe piva, alebo chladenej minerálky. Poniektorí za odmenu v Liptovskom Jáne mohli vyskúšať liečivé účinky prameňa v prírodnej nádrži na kúpanie, zvanej domácky Kaďa. Musím povedať, že tento deň a tento výlet sa vydaril. Partia ľudí, ktorí sa tu stretli, bola úžasná. Môžem povedať že už teraz sa tešíme na ďalšie stretnutie s nimi.

Michaela Regendová, Muráň

Trasa A: 19 účastníkov

stúpanie 1527 m - klesanie 1687 m - vzdialenosť 18.4 km - čas 7:32

Demänovská jask. slobody (820) 4km 695m 65m 2:05

S. Machnatô (1450) 2.7km 305m 65m 1:00

Pod Krakovou hoľou (1690) 0.6km 62m 0m 0:12

Krakova hoľa (1752) 0.6km 0m 62m 0:08

Pod Krakovou hoľou (1690) 0.2km 0m 40m 0:04

Kosienky rázc. (1650) 3.5km 21m 540m 0:59

Sedlo pod Kúpeľom (1131) 2.2km 417m 0m 1:11

Poludnica (1548) 0.6km 7m 75m 0:10

Predná Poludnica (1480) 1.3km 0m 410m 0:57

S. Rakytovica (1070) 2.7km 20m 430m 0:47 Liptovský Ján

Trasa B: 14 účastníkov

stúpanie 721 m - klesanie 721 m - vzdialenosť 8.9 km - čas 3:22

Demänovská jask. slobody (820) 4km 695m 65m 2:05