Správa za rok 2014

KLUB SLOVENSKÝCH TURISTOV

TURISTICKÝ ODDIEL KOS RIMAVSKÁ DOLINA TISOVEC

Správa o činnosti za rok 2014

Rok 2014 bol pre nás rokom jubilea. V apríli to bolo 10 rokov pôsobenia v Rimavskej Bani a 20 rokov pôsobenia v Tisovci. Celkom 30 rokov, ako vznikol náš oddiel. Malým darčekom pre Vás, členov mal byť aj stolový kalendár, ktorý ste obdržali na výročnej schôdzi v decembri 2013 a bol takou milou spomienkou na uplynulých 30 aktívnych rokov. Teraz si však poďme pripomenúť a zbilancovať ten minulý, teda 30. rok našej existencie.

Ešte pred tým sa však krátko zmienim o poslednej akcii roka 2013. Tá sa totiž konala až po výročnej schôdzi v roku 2013.

Takže poslednú akciu roku 2013 - 7. Silvestrovský výstup na Hradovú nazvaný aj Máriova silvestrovská oddychovka absolvovalo až 38 účastníkov, z toho 30 členov.

A teraz už k roku 2014:

Chod oddielu zabezpečoval v roku 2014 nezmenený výbor potvrdený 62 zúčastnenými členmi na výročnej schôdzi, 8. decembra 2013 v zložení:

Dušan Kojnok - predseda

Miroslav Bysterský – podpredseda

Božena Brádňanová – tajomníčka

Katarína Mešková – účtovníčka

Mário Keleti,

Katarína Knappová,

Saskia Hrončeková – ďalší členovia výboru.

Niektorí členovia výboru zabezpečovali jednotlivé akcie, najmä 30. Ondrejov pochod vďaky, Predveľkonočný víkend vo Veľkej Fatre, Turistickú dovolenku, viac dňové pobyty a prechody, či 20.Valikinu trasu. Hlavnou aktivitou výboru ku koncu minulého roka bolo stretnutie pri plánovaní nového Kalendára akcií. Náplňou výboru, resp. predsedu je napríklad aj každoročne na notárskom úrade vybavovať záležitosti týkajúce sa opätovného zápisu do registra prijímateľov použitia 2% podielu zaplatených daní, alebo podať žiadosť na Mestský úrad o poskytnutie dotácie z rozpočtu mesta, ako aj predložiť do konca roka vyúčtovanie poskytnutej dotácie. To všetko sme stihli aj v minulom roku.

Plánované akcie na rok 2014: 21

Uskutočnené podľa plánu: 19

Neplánované akcie: 2 + brigády

Neuskutočnené: 2

Členská základňa nám oproti roku 2013, kedy klesla o štyroch členov, opäť vzrástla a to až o 15 nových turistov, teda zo 131 členov na počet 146, čo je zatiaľ v histórii oddielu najvyšší počet členov. Pre lepší prehľad Vám predkladám podrobnejší rozpis podľa vekových kategórií:

Deti do 15 rokov                    – 37 členov

Študenti 15 - 18 rokov            – 3 členovia

Študenti 18 - 26 rokov            – 5 členov

Dospelí 19 - 59 rokov            - 78 členov

Dospelí, seniori 60- 70 rokov –21 členov

Dospelí, seniori 70 a viac r.     - 2 členovia

Poďme teraz k jednotlivým akciám minulého roka:

JANUÁR 2014

18. januára 2014 sa konal jubilejný, 30. ročník akcie Ondrejov pochod vďaky, kde padol aj rekord v účasti na tejto akcii. Po prvý krát sa jej zúčastnilo až 58! turistov. Z toho 32 členov a 26 turistov, neregistrovaných v našom TO KOS. Medzi účastníkmi boli aj vzácni hostia z ústredia KST z Bratislavy a to vtedajší predseda Klubu slovenských turistov a predseda Výkonného výboru KST pán Peter Perhala a členka Výkonného výboru, pani Zuzana Jendželovská.
/Na výjazdovom zasadaní Výkonného výboru KST v Rimavskej Sobote, len deň pred konaním tejto akcie, odovzdali nášmu oddielu do rúk jeho predsedu Ďakovný list pri príležitosti 30. výročia založenia oddielu za jeho prínos v oblasti turistiky./
Po položení kytice a zapálení sviečok na hrobe Ondreja Knappa, sa všetci účastníci vydali na známu trasu. Pri pomníku, vedľa štátnej cesty na Kraskovskej pastve sme si padlých v bojoch pri oslobodzovaní Rimavskej Bane, uctili vencom a svetlami kahancov. Po príjemne a veselo strávených chvíľach pred pomníkom, sme sa pobrali na známe miesto, kde nasledoval zlatý klinec akcie, už tradičné opekanie. Po prvý krát za 30 rokov sme museli rozložiť až dve ohniská, aby sa opekačka nestala tlačenicou. Pred tým nám však dobre padli chutné tisovské bryndzovníky sponzorsky upečené a venované reštauráciou Centrál z Tisovca. Po dlhých, takmer 15 rokoch, sa mali možnosť práve na tejto akcii stretnúť aj niektorí bývalí členovia oddielu, pôsobiaci v ňom v 80-tich a 90-tich rokoch. Tento ročník mal prívlastok nielen jubilejný, rekordný v účasti, ale aj plný emócií a dojatí. Na ňom sme si pripomenuli zároveň aj 10 rokov od smrti zakladateľa oddielu, aj tejto akcie, Ondreja Knappa.

Svojou návštevou poctili akciu aj naši dobrí priatelia z Klubu turistov Víkend z Košíc.
Za všetkých ich dojmy a pocity pretavil do písomnej podoby Štefan Demko a Erika Fagulová a poslali ich vo forme príspevku na našu stránku.

- V spolupráci s oddelením kultúry a športu pri Mestskom úrade v Tisovci sme pripravili a uskutočnili už po tretí krát Spomienkový výstup na Hradovú, tentokrát pri príležitosti 69. výročia oslobodenia Tisovca a Rimavskej Píly. 25. januára sa nás na vrchole Hradovej zišlo celkom 60, z čoho bolo 49 členov a 11ďalších občanov z mesta. Účasť bola rekordná, čiže opäť väčšia, ako pred rokom, čo svedčí o vzrastajúcom záujme o akciu. Býva ozvláštnená tým, že v cieli výstupu, pod zástavou, kedy zapáli každý účastník kahanec, tak vznikne akési pietne miesto z desiatok kahancov na pamiatku tým, ktorí sa o oslobodenie mesta pričinili. Tento 3. ročník bol zaujímavý aj účasťou redaktorky Slovenského rozhlasu, pani Kovačechovej, ktorá z akcie urobila krátku reportáž a tá bola odvysielaná hneď v pondelok ráno na Rádiu Regina a potom ešte niekoľko krát reprízovaná v nasledujúcom týždni. Relácia je stále v archíve SR, takže je možné si ju vypočuť. Odkaz na ňu je v linke aj na našej oddielovej webovej stránke v rubrike O akcii po akcii. Tu môžem ešte pripomenúť, že na organizovanie akcie máme Rozhodnutie Okresného úradu v Banskej Bystrici, ktoré nám povoľuje výnimku zo zakázaných činností a to organizovať spoločenské podujatie spojené so symbolickým zapálením ohňa v kahancoch v mesiaci január v Národnej prírodnej rezervácii Hradová. Povolenie má platnosť zatiaľ až na 5 rokov.

- Po dlhšej dobe sme sa opäť zúčastnili zimného zrazu KST. Ten v poradí 48. slovenský zimný zraz turistov sa konal minulý rok v Bardejove a Bardejovských kúpeľoch v dňoch 30. januára až 2. februára. Náš oddiel tu reprezentovalo 8 členov. Dvaja z nich absolvovali bežkárske trasy a šiesti pešie. Fotografie, či videá zo zrazu a z jednotlivých trás je možné zhliadnuť na webovej stránke kstbardejov, či na youtube. Z peších trás spomeniem aspoň výstup na hrad Zborov, či pešiu trasu z Hervartova do Bardejova, spojenú s návštevou známeho dreveného kostolíka, alebo trasu Za minerálnymi prameňmi a históriou. Ubytovaní sme boli v Bardejovských kúpeľoch, v tesnej blízkosti skanzenu. Počasie, nálada, ubytovanie aj organizácia zrazu bola na veľmi slušnej úrovni. Viac, ako 1580 účastníkov odchádzalo z podujatia s príjemnými pocitmi a veselými spomienkami na trasy a stretnutia, či nové priateľstvá a na ľudí rovnakej krvnej skupiny. Smutní sme boli len z toho, že štafeta budúcoročnému organizátorovi nemohla byť odovzdaná, pretože nebolo komu. Záujemca organizovať zimný zraz v roku 2015 sa nenašiel.

FEBRUÁR 2014

- Tradíciou je, že z nášho oddielu sa už niekoľko rokov v najpočetnejšom zastúpení zúčastňujeme Zimného výstupu na Trstie, organizovanom našim spriateleným oddielom KST Tisovec. Nebolo tomu inak ani na 40. ročníku, v sobotu, 15. februára. Farby nášho TO KOS tu tento rok reprezentovalo až neuveriteľných 43 členov.

- 21. februára sa konalo zasadnutie výkonného výboru Regionálnej rady KST v Rimavskej Sobote, kde sa zúčastnili za náš oddiel piati členovia z dôvodu predloženia návrhu na usporiadanie slovenského letného zrazu v Tisovci v roku 2016.

MAREC 2014

Na zasadnutí Valného zhromaždenia KST 20. marca v Hnúšti sa volil nový výkonný výbor Regionálnej rady a jej predseda. Na ďalšie volebné obdobie sa ním stal tisovčan, kamarát a kolega z druhého tisovského oddielu, Jaroslav Brndiar.

- Na 22. marec bol naplánovaný prechod z Jelšavy k Slavošovskému tunelu. 25 turistov smerovalo trasou „A“ z Jelšavy po zelenej značke na vrch Hrádok. Druhá, 17- členná skupina po trase „B“, začala túru kratšiu len o 6 kilometrov, až na spomínanom Hrádku. Z vrchu Hrádok trasa pokračovala cez Maguru a Homôľku na Ostrý vrch 870 m.n.m. Spestrením boli stopy v blate, ktoré zanechal na potulkách medveď hnedý. Na Ostrom vrchu sa obe skupiny postretali a po krátkej spoločnej pauze, pokračovali zostupujúc smerom k obci Slavošovce. Tu sa nachádza veľmi zaujímavá turistická atrakcia, ktorá sa stala cieľom a magnetom tejto akcie. Po 45 minútach chôdze v 2400 metrov dlhom Slavošovskom tuneli sa vynára svetlo na jeho konci a my sa opäť ocitáme v krásnom slnečnom dni. Po krátkom úseku vchádzame ešte do Koprášskeho tunela dlhého 245 m. Po prejdení tunela sa ocitáme pred Mníšanským mostom. Ide o dlhý železobetónový viadukt, ktorý má päť oblúkov, výšku 36 metrov a dĺžku 120 metrov. Týmto úsekom končíme v dedinke Mníšany naše putovanie /trasa „A“: 25 km, trasa „B“: 19 km/

APRÍL 2014

- Aj napriek upršaným predpovediam počasia sa v sobotu, 12.apríla v skorých ranných hodinách pohol autobus s 37. chtivými turistami smerom na južnú časť stredného Slovenska, na región Hont.

Krupina, naša prvá zastávka, nás privítala slnkom, modrou oblohou a prvý výšľap v miernej podobe sme absolvovali k strážnej veži Vartovka.

Zdatnejšia časť turistov prešla pešo do cieľa druhej zástavky, do kláštornej pevnosti Bzovík.

Ďalším zastavením bola obec Hontianske Tesáre, ktorá je známa svojimi úkrytmi vytesanými v pieskovcových skalách. Tieto kamenné skrýše známe ako Tesárske dúpence v slovníku miestnych obyvateľov dostali názov jednodierka, dvojdierka a osemdierka, podľa počtu vysekaných skrýš.

Súčasťou tejto lokality je aj skalná roklina plná prekrásnych skalných útvarov. Tesárska roklina nie je veľmi dlhá, ale je to jedinečné kaňonovité údolie, ktoré vzniklo prerezaním miestneho vodného toku cez skaly vulkanického pôvodu.

Čerešničkou na turistickej trase boli zrúcaniny hradu Čabraď, cieľ štvrtej zastávky, ktoré dokonale upevnili dojem z prekrásnej soboty.

Bola to jednoduchá a nenáročná turistická akcia, naplno však vyvážená obohacujúcimi zážitkami nielen z prírody, ale aj z histórie vlastného kraja. Trasa „A“ - 22 km, trasa „B“ - 17 km..

- Na tento rok sme si naplánovali pred Veľkou nocou spoznať niektoré málo známe vrchy vo Veľkej Fatre, v tomto prípade v okolí Ľubochne. Prihlásilo sa až 31 členov, takže sme na termín od 17. do 20. apríla museli zabezpečiť aj ubytovací objekt, vyhovujúci tomuto počtu záujemcov. Penzión Vila Astória v tichom prostredí Ľubochne nám v tomto smere úplne vyhovoval. Presun na akciu bol zvolený vlastnými automobilmi a tak niektorí vyrážali z Tisovca už vo štvrtok.

Všetci sme sa stretli v piatok ráno, kedy bola na pláne prvá túra na blízky vrch KOPA /1187 m/. Dvojhodinové nepretržité ostré stúpanie na vrchol dalo zabrať každému, ale výhľady z hrebeňa nám to vynahradili. Podvečer sme družne posedeli pri penzióne pod prístreškom s krbom a pochutili si na vynikajúcom pečenom jahňati od Mária a Ruda. Večer nám spríjemnili vedomostné spoločenské hry o Slovensku a Mirove gitarové pesničky.

Na druhý deň na nás čakal vápencový vrch ŠÍP /1169,5 m/. Pridávajú sa k nám aj piati tisovskí a klenovskí turisti, ktorí mali v pláne len túto sobotňajšiu trasu. Po presune do neďalekých Stankovian nás odtiaľ žlto značkovaný turistický chodník vedie cez Žaškovské sedlo a následne v miernom stúpaní na samotný vrchol Šípu. Výhľady na okolité vrchy nie sú také priezračné, ako prvý deň, ale zato Kopu oproti, z ktorej sme sa včera pozerali na miesto, kde stojíme teraz, vidieť v celej svojej kráse a mohutnosti. Sobotňajšia trasa bola menej náročná, ale určite krajšia, aj keď skúpa na ďaleké výhľady. Zo Zadného Šípu na nás čakal strmý zostup do bývalej osady Pod Šípom, zvanej aj Podšíp a potom až k našim vozidlám v Stankovanoch. Podvečerné posedenie pokračovalo aj v tento deň, ale tentokrát bolo spojené s grilovačkou rôznych druhov údenín a zeleniny. Večer v penzióne sme sa ešte započúvali do tónov Mirovej gitary.

Tretiu túru už všetci neabsolvovali. Jej cieľom bol ďalší z trojice naplánovaných vyhliadkových vrchov, KÚTNIKOV KOPEC /1064 m/. Najmenej náročná trasa mala ďalší príjemný prívlastok. Bola zároveň najkrajšia čo do počasia a tým aj fantastických výhľadov. Malá Fatra, Veľká Fatra, okolité vrchy a vŕšky s ich akoby otcom - nádherným mohutným Veľkým Chočom. Škoda, že už tretí deň odradil od túry ostatných turistov, ktorí dali prednosť Šútovskému vodopádu, alebo dopoludňajšiemu návratu domov. Táto trasa naozaj stála za to. Rovnako, ako celý trojdňový pobyt v Ľubochni a vrchoch Veľkej Fatry.

MÁJ 2014

- 1. mája sme už po 31. krát zorganizovali našu najstaršiu akciu v oddieli, výstup na Hradovú. Na tohtoročnom výstupe sa zúčastnilo 15 členov a 8 hostí. Z vrcholu Hradovej pokračovali účastníci prechodu po žltej značke ponad Kordove lúčky do Tisovca. Akciu mali pod palcom Dušan Liptay a Pavel Blaho.

- Tí, čo odriekli účasť na druhej májovej akcii hlavne kvôli nelichotivým predpovediam počasia, mohli ľutovať. Na 3. mája bola naplánovaná túra v neďalekej Chránenej krajinnej oblasti Cerová vrchovina po trase: Hodejov – Črep – Steblová skala – Ragáč – Hajnáčka. Ráno ešte jemne pršalo, keď sme o siedmej vyrážali z Tisovca a tak málokto veril, že to bude v ten deň už lepšie. Ale čuduj sa svete! Nielen že celý deň vôbec nepršalo a bolo celkom príjemne, ale dokonca na Steblovej skale nám svietilo už aj slniečko a bolo nádherne. Deň sa začal s malým meškaním. Museli sme zastať už v Hnúšti (motor autobusu nám držal na dvoch šróbach). Všetko sa však vyriešilo, prišiel druhý a mohli sme pokračovať v ceste. V Hodejove sme konečne vyrazili po svojich. Cesta sa zdala byť nenáročná a skôr to vyzeralo na takú oddychovú. To však trvalo možno pol hodinku a potom to začalo, prvý vrcholček Dobogov /335 m/, druhý vrchol Črep /414 m/, tretí, Steblová skala /486 m/. Z tej boli krásne výhľady do okolia a na Cerovú vrchovinu. Posilnili sme sa a zostúpili do sedla Pod Zabodou /330 m/. Tam sa naša 30 členná turistická skupinka rozdelila. Malá, šesťčlenná skupinka, pokračovala kratšou žltou trasou do Hajnáčky, cez Zábodu. Kto si však trúfol ešte vystúpiť na štvrtý vrchol, najvyšší vrch Cerovej vrchoviny - Ragáč /537 m/, pokračoval ďalej po zelenej. Časový rozdiel bol len 30 minút, ale prevýšenie bolo najnáročnejšie z celej 20 kilometrovej trasy. Obidve skupiny sa stretli v Hajnáčke. Počet zúčastnených členov: 22, hostí: 8.

- na štvrtok, 8. mája sme pozývali všetkých občanov mesta a širokú verejnosť na Spomienkovú vatru pri príležitosti Dňa víťazstva nad fašizmom. Zapálenie vatry bolo spojené s krstom nového symbolu nad mestom, slovenského dvojkríža na Obadovom očku. Dvojkríž postavili a venovali najaktívnejší členovia nášho oddielu mestu a jeho občanom k 680. výročiu prvej písomnej zmienky o Tisovci. Krst dvojkríža previedli najmladší členovia oddielu s príhovorom Mária Keletiho a bolo to zároveň symbolické odovzdanie štafety tradície vatier pre mladšiu generáciu, vo viere, že sa tradícia opäť obnoví. Realizácia vzniku a výstavby dvojkríža sa podarila za pomoci KST TO KOS Rimavská dolina, Mestských lesov Tisovec, Denisa Komjatyho a Oľgy Belušiakovej.

- Akcia, ktorá sa mala konať 17. mája Po stopách Jánošíka sa nekonala z dôvodu májovej kalamity a následných obáv z náročnosti a nepriechodnosti terénu.

Rovnako dopadla aj plánovaná dvojdňová /31. máj – 1. jún/ akcia Muránskou planinou a dôvody jej nekonania sú totožné s predošlou akciou.

JÚN 2014

V prvú júnovú sobotu, 7. júna, nás privítal krásny slnečný deň. Ako v raji. So vstupenkou do raja, ale Slovenského, vyrazilo až 46 adrenalínu chtivých turistov plných elánu, do nového turistického dobrodružstva. Čakala nás túra s dĺžkou 19 km a exponovaným prechodom tiesňavou Veľký Sokol v Slovenskom raji. Cez planinu Glac sa dostávame po Glackej ceste až do cieľa, do rekreačného strediska Podlesok.

- 21. jún bol určený spoznávaniu nášho okolia. Akcia sa konala na podnet Milana Cavara a dostala názov Cez dve poľany. Trasa dlhá približne 12 kilometrov začínala na Ráztočnom a viedla na Klenovskú Poľanu (848) a Tisovskú Poľanu /882/, odtiaľ cez Jaslište až do Tisovca. Zúčastnilo sa jej 22 turistov.

JÚL – AUGUST 2014

- 26. júla až 2. augusta sa konal 26. ročník Turistickej dovolenky. V roku 2014 boli cieľom spoznávania turistických krás a zaujímavostí Jeseníky. Počet zúčastnených oproti roku 2013 stúpol o 10, takže celkom sa tejto týždňovej akcie zúčastnilo tento rok 35 turistov, z toho 32 členov a traja nečlenovia. To, že sme si v rámci tejto akcie zvolili na spoznanie práve pohorie Jeseníky, neľutujeme. Veď toľko prírodných, kultúrnych, historických, športových a kadejakých iných zaujímavostí v tejto lokalite nám doslova vyrazilo dych. Naozaj bolo ťažké si vybrať a rozhodnúť sa, čomu dať prednosť. Preto sa nemožno čudovať, že tento ročník turistickej dovolenky bol voľnejší a demokratickejší, ako ročníky pre ním. Milovníci prírody a pešej turistiky dávali prednosť výšľapom na okolité kopce, vŕšky, či prechodom dolín, hrebeňa. Menej zdatní členovia si vyberali trasy ľahšieho, skôr poznávacieho charakteru. Vždy to však boli poväčšine kombinácie turistiky, poznávania histórie a rôznych zážitkov. Prechodné ubytovanie na celý týždňový pobyt bolo zabezpečené v chate Ludvíkov, v obci rovnakého mena, ležiacej medzi Vrbnom pod Pradědom a Karlovou Studánkou, v údolí Bielej Opavy.

V nedeľu, prvý deň pobytu sme sa všetci spoločne vydali na najznámejší vrch okolia a najvyšší vrchol celej Moravy, na PRADĚD. Výstup sa uskutočnil z Karlovej Studánky a viedol nádherným údolím rieky Bílá Opava. Po prekonaní drevených schodov a mostíkov sa kroky členov vybrali na Praděd rôznymi smermi. Niektorí výstup na vrchol aj vzdali a vrátili sa späť. Tí, čo zdolali aj samotný Praděd sa mohli pobaviť aj na výroku našej najmledšej členky Katky: "No vidíš, toľko sme sa namáhali a už sme tu!"

Cieľom druhého dňa bolo mesto Jeseník, odkiaľ bolo možné si vybrať trasu podľa svojich schopností, možností a záujmov. A tak sa stalo, že naša 35 členná dovolenková zostava sa tu rozdrobila na malé skupinky, ktoré mali vytypované svoje ciele: Priessnitzovy léčebné lázně Jeseník, Medvědí kámen, Jaskyňa na Pomezí, či Múzeum čarodejníctva.

Na utorok, 29.7.2014 sme mali vopred objednanú exkurziu do jedného zo siedmich divov Česka. Prečerpávacia vodná elektráreň Dlouhé stráně bola vybudovaná v Hrubom Jeseníku v okrese Šumperk. Jedná sa o najvýkonnejšiu vodnú elektráreň v Česku. Po prehliadke areálu a Dolnej nádrže sa skupina rozpŕchla po okolí Horského centra športu a zábavy v Koutech nad Desnou. Tu bola možnosť využiť lanovku na Medvediu horu. A od hornej stanice lanovej dráhy v areáli Kouty si potom vyšliapnuť k Hornej nádrži PVE, alebo prejsť náučný chodník Rysí skála. Cesta späť mala viac možností. Kto chcel zažiť trochu adrenalínu, mohol si vybrať cyklo trať rôznej obtiažnosti a zviezť sa po nej na horskom bicykli, alebo kolobežke. Popoludnie mnohí využili na návštevu Štátneho zámku Veľké Losiny a zaujímavej expozície Múzea papiera a ručnej papierne vo Veľkých Losinách. Tu bola aj možnosť vyrobiť si vlastný papier, čo mnohí využili.

Streda bola poňatá voľnejšie a skupinky turistov sa vybrali rôznymi smermi a presunovými spôsobmi. Napríklad do Zlatých hôr, kde bola možnosť navštíviť  repliky stredovekých zlatorudných mlynov s náučným chodníkom a zoznámiť sa tak s dobovými technikami získavania zlata. Záujemci využili aj možnosť vyryžovať si vlastné omrvinky zlatej rudy. Cieľom niektorých členov bola aj rozhľadňa na Biskupskej kope /886 m n.m./. Pešej turistike dalo prednosť tiež niekoľko členov a vydali sa k pútnickému miestu s kostolom Panny Marie Pomocné a odtiaľ či už okolo zrúcaniny Edelštejn do Zlatých hôr, alebo iní až do malebnej obce Rejvíz s rovnomenným penziónom. V ňom si oddýchli na unikátnych vyrezávaných stoličkách s portrétmi rejvízskych usadlíkov. Odtiaľ sa vydali k Veľkému machovému jazierku. Jedná sa o najväčšie rašelinisko na Morave. Na Rejvíze sa popoludní vystriedali aj niektorí ostatní členovia. Zavítali sem po absolvovaní svojich predošlých cieľov. Zopár členov dalo prednosť voľnejšiemu programu v Ludvíkove, alebo v neďalekej Karlovej Studánke, či mototuristike po historických a architektonických pamiatkach.

31. júl- štvrtok bol po nočnom daždi pod mrakmi a tak plánovaný výstup na Králický Sněžník z obce Stříbrnice zostal ohrozený. Absolvovali ho napokon len dvaja odvážlivci.

Stredobodom dvoch auto-posádok sa stala dedinka Rešov a po prekonaní pešej, asi 3 km dlhej značenej cesty jej turistický skvost - Rešovské vodopády. Kaskáda vodopádov na riečke Huntavě je tvorená kaňonovitou dolinou a okolo vodopádov vedú drevené lavičky, mostíky a schody. Veľmi príjemnou bola aj prechádzka z obce Horní Lipová k známemu miestu Lesní bar. Je to unikátne odpočinkové miesto uprostred lesa, nachádzajúce sa po ceste na vrchol Smrk, v údolí riečky Vápenná. Nápoje sa chladia v drevenom koryte plnom pritekajúcej ľadovej vody z potoka, pod priestranným dreveným zrubovým prístreškom je možné si samoobslužne uvariť kávu, alebo čaj, či opiecť v chladničke nachystané špekáčiky, klobásy. Všetko je tu k dispozícii, aj cukrovinky, chlieb, pohľadnice, dokonca v čase našej návštevy aj vynikajúce čerstvé rolky plnené bielkovou snehovou plnkou. Cenník je vyvesený a peniaze sa vhadzujú do schránky umiestnenej na prístrešku. Všetko je na dobrovoľnosti. A čo je príjemnou skutočnosťou na tomto ojedinelom projekte? Nikto nemá problém za to, čo skonzumoval zaplatiť, ba aj pridať viac. Návrat do Ludvíkova sme si ešte spríjemnili návštevou Jaskyne na Pomezí.

V piatok sa 11-členná zostava vybrala na Králický Sněžník. Počasie opäť nevyzeralo vábne, ale nepršalo a to nám vyhovovalo. Malú zastávku v obci Branná sme využili na návštevu miestnej cukrárne, ktorá je známe výrobou tradičných roliek z lístkového cesta plnených snehom so šľahaných bielok. Pod vrcholom Národnej prírodnej rezervácie Králický Sněžník pramení najväčšia moravská rieka Morava. A jej prameň nás lákal, pretože na ostatných turistických dovolenkách sme navštívili aj pramene Vltavy i Labe. Bolo príjemne po celej trase zo Stříbrnic okolo chaty Návrší, k prameňu rieky Moravy až na vrchol Králického Sněžníka a späť. Výhľady z vrcholu nám počasie sprevádzané hmlou neumožnilo, ale na dobrej nálade a pohode nám to neubralo.

Sobota bola dňom odchodov. A tak sme sa postupne vytrácali z dočasného "domova" zapožičaného na týždeň našich poznávaní tejto krásnej oblasti Čiech. Niektorí si cestu domov spríjemnili ešte návštevami rôznych zaujímavých miest. Napríklad hradu Sovinec, či iných pozoruhodností.

- Na 16. august bol naplánovaný výstup na Veľký Choč, avšak snáď aj počasie a jeho časté výkyvy a vytrvalý nočný dážď asi spôsobili, že záujem o akciu absentoval a napokon sa celkom vydarenej akcie zúčastnili iba piati členovia. Tých, čo táto daždivá noc odradila od výpravy na jeden z najkrajších vyhliadkových vrchov Slovenska, môžu naozaj ľutovať. Trasa viedla z kúpeľov Lúčky na Veľký Choč, k hradu Likava a do obce Likavka, kde bol cieľ tejto 19 kilometrovej túry.

- Keďže sme v tomto roku v máji postavením slovenského dvojkríža na Obadovom očku vytvorili nad Tisovcom ďalšie príjemné miesto a cieľ, kam je možnosť sa ísť len tak prejsť a je prístupné širokej verejnosti, rozhodli sme sa, že obnovíme aj vatru na počesť SNP. 29. augusta od 19:30 hodiny sa tak Obadovo očko opäť stalo miestom stretnutia ľudí rôznych generácií, ktorí si prišli uctiť pamiatku Slovenského národného povstania a jeho obetí, zaspomínať si na časy dávno minulé, či len tak sa stretnúť s priateľmi, známymi a urobiť si pekný netradičný večer pri plameňoch vatry. Vďaka patrí opäť všetkým, čo sa podieľali na realizácii tohto spomienkového stretnutia. Drevo na vatru nám ochotne poskytli Mestské lesy Tisovec a dopravu zabezpečil s našimi členmi Denis Komjaty.

SEPTEMBER 2014

- 6. september mal byť dňom, kedy vystúpime na najvyšší vrchol Západných Tatier - Bystrú. Nestalo sa. Kalamita aj v týchto miestach urobila svoje a tak bol prístup dolinou uzatvorený. Náhradným riešením boli Vysoké Tatry. Po budíčku v skorých ranných hodinách nasadáme o šiestej ráno do autobusu. 6.september nevyzerá na krásny slnečný deň, ale i napriek tomu vyrážame z Tisovca v počte 27 turistov. Trasa A s 13 členmi oddielu smerovala dolinou Kežmarskej Bielej vody. Druhá, 14-členná skupina začína odkrajovať kratšiu trasu B v Tatranskej Lesnej. Pokračujú cez vodopády Studeného potoka, míňajú Rainerovu chatu a prichádzajú späť do Tatranskej Lomnice rôznymi chodníkmi a trasami, pričom zanechali za sebou dĺžky trás od 13 do 15 km. Trasa A, dlhá 26 km, pokračuje dolinou Kežmarskej Bielej vody po žltej značke ku Šalviovému prameňu. O hodinu a pol prichádza k Chate pri Zelenom plese, ľudovo nazývanej Brnčalka. Po krátkom oddychu smeruje na Veľkú Svišťovku. Z jej vrcholu sa turisti vydávajú k Skalnatému plesu, kde sa schádzajú s niektorými turistami z trasy B. V túre sa pokračuje po červenej značke popri Skalnatej chate, k Zamkovského chate a k historicky najstaršej chate vo Vysokých Tatrách, Rainerovej útulni. Odtiaľ už len okolo vodopádov Studeného potoka do Tatranskej Lomnice, kde sa kroky nás všetkých opäť stretli.

- Naplánovaná trasa po časti Cesty hrdinov SNP musela byť z dôvodu obsadenosti hotela na Kráľovej studni pod Krížnou zmenená a presmerovaná. A tak sa z pôvodne trojdňovej akcie stala len dvojdňová /13. - 14. september/. Jej začiatok bol na Donovaloch.

Sobota, 13. september 2014 Za mierne upršaného počasia vyrážame piati členovia už o ôsmej na prvú trasu víkendu.: Donovaly - vrch Zvolen – Krížna - Majerova skala - Staré hory. Trasa vedie zároveň aj časťou spomínanej Cesty hrdinov SNP. Hneď od začiatku nás kopec nešetril a na Zvolen sme šliapali poriadnym stupákom. Cestou nahor sa nám ešte viac rozpršalo a za chvíľu sme mali mokro aj v topánkach. Asi po hodine sa počasie umúdrilo, prestalo pršať a na pár minút sa sem tam vyčasilo a naskytli sa nám nádherné výhľady. Cestou sa nám pošťastilo na niekoľkých miestach pozorovať a obdivovať jedinečnú rastlinku. Cyklámen fatranský je endemitom Veľkej Fatry a nerastie teda nikde inde, len v týchto horách. Konečne sme v popoludňajších hodinách dorazili na Krížnu - najvyšší bod tejto túry 1574 m.n.m. Bohužiaľ, pre nízku oblačnosť a hmlu bola viditeľnosť veľmi nízka. Ďalej sme pokračovali už po modrej značke cez Majerovu skalu, kde už bol pekný výhľad na okolité vrchy. Zostup z Majerovej skaly do cieľa dnešnej náročnej turistiky, do Starých Hôr, nám znepríjemnila zmena počasia. Po celkom peknom vyčasení ráno a potom bez jedinej kvapky po celý deň, to asi počasie chcelo dohnať a spustilo na nás riadnu sprchu v podobe neutíchajúceho dažďa. Takže tak, ako sme ráno začínali, za dažďa, tak náš deň aj končil. Poriadne premočení sme asi po hodine úmorného zostupu strmým, mokrým a blatnivým terénom a za ustavičného dažďa, dorazili o 17.45 hod. do obce Staré hory. Na Donovaly sme sa odviezli autobusom. V hoteli Šafrán, kde sme mali zajednané ubytovanie na jednu noc, nás už čakajú ďalší traja naši členovia, ktorí z dôvodu pracovných povinností nemohli absolvovať dnešnú trasu a dorazili na Donovaly až pred večerom. Zmoknutí a unavení sme sa osprchovali, prehodnotili dnešnú 26 kilometrovú trasu a uložili sa na spánok.

Nedeľa, 14. september 2014 Celú noc pršalo. A aj ráno. Až sa zdá, že sa nikam nepôjde. Miro však optimisticky zhodnotil, že pršať prestane. O desiatej odchádzame všetci ôsmi z hotela a z Donovál sa presúvame do lokality pri horárni Teplé. Tu prestáva pršať a tak podporení dobrým pocitom, že predsa len z toho niečo bude, vydávame sa po žltej turistickej značke na trasu: horáreň Teplé - útulňa Limba (1215 m.n.m.) – Severné Rakytovské sedlo (1415 m.n.m.) – Rakytov - Južné Rakytovské sedlo – Grúň, sedlo pod Čiernym kameňom - Liptovské Revúce. Naša radosť však netrvala dlho a dáždik sa k nám opäť pripojil, akoby sa mu v našej spoločnosti páčilo. Turistický chodník bol blatnivý, šmykľavý a popadané stromy na niektorých úsekoch nám to vôbec neuľahčovali. Dostali sme sa konečne k útulni Limba, ktorá slúži turistom non stop a okrem nocľahu sa tu možno zohriať, či občerstviť. Ten čaj, čo sme si dali nám v tomto počasí naozaj dobre padol. Kým sme ho vypili, rozpršalo sa ešte viac a tak nám neostávalo nič iné, len pokračovať v daždi. Za stáleho stúpania až na severné Rakytovské sedlo. Odtiaľ po zelenej značke na hlavný cieľ dnešnej trasy, na vrch Rakytov (1567m.n.m.). Bohužiaľ, história zo soboty sa zopakovala a tak namiesto nádherných výhľadov, ktorými je tento nádherný veľkofatranský vrchol známy, sme mohli pozorovať len hmlu a neústupčivé padanie dažďových kvapiek. Keďže nič nevidíme, zbytočne sa nezdržiavame a pokračujeme cez južné Rakytovské sedlo (1295m.n.m.) až na sedlo pod Čiernym kameňom (1266m.n.m.). Tu sme sa občerstvili poslednými zásobami z domovov a červenou značkou zišli o 17.00 hod. do cieľa našej dnešnej 18 kilometrovej trasy, do Liptovských Revúc. Tu sa naša dvojdňová akcia skončila.

- 33. prechodu Clementisovou cestou, 20. septembra, sa za náš oddiel zúčastnilo 34 členov.

OKTÓBER 2014

V dňoch 18. a 19. októbra 2014 sme sa podľa plánu vydali na prechod Malou Fatrou. Zostava: 8 členov /6 dospelých a 2 deti/. Výjazd z Tisovca o 4:30 na 2 autách. V Kraľovanoch ich zaparkujeme a vlakom o 7:21 hod. sa presúvame do Strečna. Prípitok vo vlaku na zdarný priebeh dvojdňového prechodu bol exkluzívny - najdrahším koňakom MEUKOV. Mário vie, čo má nosiť. O 8:00 už začíname odmeriavať svoje prvé kroky. Po červenej značke popod Starý hrad, potom modrou a následne aj červenou k Chate pod Suchým. V chate, po chutných pokrmoch, zväčša polievkového typu pokračujeme stupákom vyše hodiny a pol na vrch Suchý. A odtiaľ začína hrebeňovka, ktorou sa striedavým klesaním a stúpaním dostávame najskôr na Malý Fatranský Kriváň a potom na Veľký Fatranský Kriváň. O 18- tej hodine, kedy sa na jeho vrchole ocitáme, nás príjemne potešil západ slnka za Malý Kriváň, čo ocenili najmä majitelia fotoaparátov. Ale chlad sa zakráda a spolu s ním aj tma, treba pokračovať. Ale to máme pred sebou už len zostup z Veľkého Kriváňa k Chate pod Chlebom. Tu máme objednaný nocľah. A v nohách 20 kilometrov s 1700 metrovým prevýšením.

Druhý deň nás víta pri chate nádhernou inverziou v diaľkach pod nami, ale hmlou a dosť silným vetrom na hrebeni, kam vystupujeme od chaty. Hlavne, že neprší. Za Hromovým sa nám však otvára iný svet a prevaľujúce sa oblaky nechávame za sebou. Pred nami sa odkýva nádherný deň s výhľadmi na zostávajúcu časť hrebeňovky a Rozsutce. Len Stoh, kam smerujeme, sa nie a nie odhaliť. Akoby sa hanbil, alebo bál odkryť svoj vrchol, aby nás náhodou neodradil od posledného náročného výstupu na trase. Zdolali sme ho. No namiesto výhľadov z jeho vrcholu, sme odolávali prudkému vetru a hmle. Viac ako troj hodinový zostup zo Stohu absolvujeme po zelenej značke do Kraľovian k zaparkovaným autám. Počasie sa v nižších polohách správa úplne inak, ako nad hornou hranicou lesa a tak zostup, aj keď náročný, bol aj napriek zdolaniu18 kilometrov príjemný.  

- 18. októbra sme si vypočuli na vlnách éteru, v rozhlasovej relácii Rádiovíkend pozvanie na jednu z našich najkrajších tradičných jesenných akcií. Túra nazvaná po našej bývalej členke Valike Husaníkovej Valikinou trasou sa každoročne koná na jej počesť, v dňoch jej náhleho úmrtia. V roku 2014 vyšiel jubilejný, 20. ročník na sobotu 25. októbra. Turistickú akciu s dĺžkou trasy cca 22 km začíname tradične o ôsmej hodine ráno na prvom zrazovom stanovisku účastníkov pod železničným mostom na Muránskej ulici. Naše prvé kroky vedú na tisovský cintorín. Tento rok sa nás tu zišlo viac, ako po iné roky, pretože Valiku si prišli uctiť aj naši priatelia z košického Klubu turistov Víkend. Po pietnej spomienke, položení kytice a zapálení kahancov nasledujú slová básne, ktorú napísala naša členka Silvia Kuchtová /vtedy Koniarová/ pred dvadsiatimi rokmi, bezprostredne po náhlom Valikinom odchode. Po ďakovnom príhovore pani Valérie Huňovej dcéry Valiki Husaníkovej sa vydávame na trasu. Popod Šajbu cez veľkú železničnú stanicu, na železničné priecestie v časti Slávča, naše druhé zrazové stanovisko, odkiaľ sa už v úctyhodnom počte hromadne presúvame na trasu. V Slávči, pri registrácii každý účastník obdržal lístok na guláš, alebo boršč a darček v podobe magnetky, ako spomienku na jubilejný ročník Valikinej trasy. Na zastávke pod Hajnašom na nás čaká propagačné podujatie – prezentačný stánok Huculskej magistrály. Touto cestou by sme sa chceli poďakovať členkám z občianskeho združenia „T4“ p. Milecovej, p. Rončákovej, p. Meškovej a p. Vetrákovej za milé oživenie tohoto jubilejného ročníka našej akcie a za malú pozornosť v podobe chutných perníkov, osviežujúceho čaju, kávy, či za informácie, propagačné a informačné materiály a mapy, ktoré sú súčasťou budovania klastra cestovného ruchu. Po príjemnom odpočinku pod Hajnašom vedú naše kroky do lokality zvanej Hrdzavé. Keďže účastníci akcie sa dočkali pod Hajnašom aj jesenných slnečných lúčov, nebolo ďaleko k ponuke, predĺžiť si trasu o výhľadový úsek Havránková – Vysoký vrch – Petovcovo. A tak sa v Hrdzavom skupina rozdelila.

Časť turistov pokračovala tradičnou trasou dolinou Kačkava so zástavkou na chate u Brožov. Tí zdatnejší, asi päťdesiatka účastníkov, sa vydali dlhšou trasou na Havránkovú a Vysoký vrch /1263 m n. m./ Odmenou im bola krásna panoráma s výhľadmi na Fabovu hoľu, Veľkú a  Malú Stožku. V diaľke mali zasa jedinečnú možnosť vidieť zasnežené štíty Vysokých Tatier. Z Vysokého vrchu sa na opačnej strane otvoril výhľad na našu Rimavskú dolinu s neprehliadnuteľnou Hradovou, Tŕstím, Voniacou, Ostrou a dovidieť bolo aj na Klenovský Vepor. Záverečný zostup Petovcovom priviedol našu vyhladovanú skupinku asi o pol štvrtej do Kačkavy ku kotlom. Veľká vďaka za vynikajúci guľáš a boršč, ktorý pripravil náš člen Mário Keleti za výdatnej pomoci manželov Brožovcov. Dušan Liptay prispel sponzorsky mäsom z diviny, za čo tiež ďakujeme. Posledný úsek trasy Kačkavskou dolinou končíme príjemne unavení a plní zážitkov z predĺženej, 30 kilometrovej trasy, v Tisovci. Tejto našej mimoriadne obľúbenej akcie sa zúčastnilo až 155 turistov, čo je opäť ďalší prekonaný rekord v účasti. Poďakovanie patrí turistickému klubu Víkend z Košíc, z Revúcej, či z Bratislavy, ale aj ostatným priaznivcom turistiky, ktorí svojou účasťou akciu podporili.

NOVEMBER 2014

- Pod Voniacou pribudla 15. novembra ďalšia studnička. Tentokrát v závere Martinovej doliny. Bola už tiež zničená, tak sme sa rozhodli ju vymeniť. Ušetrilo sa drevo, šindle aj farbu z minulých projektov, tak sme mohli prispieť k zveľadeniu tohto miesta.

DECEMBER 2014

Na december bola v pláne už len jedna malá akcia. Silvestrovské dopoludnie využilo 35 členov oddielu a 9 občanov mesta na prechádzku k vyhliadke pri zástave na Hradovej. Zišli sa tu na Máriovej silvestrovskej oddychovke, aby sa rozlúčili so starým rokom

Teraz ešte trochu brigádnicky:

V tomto roku sa nám podarilo okrem prác na realizácii Slovenského dvojkríža aj niekoľko ďalších brigád.

Po vlaňajších nových náteroch šindlí na všetkých strieškach náučných panelov na Hradovej, sme tento rok natieračské práce na Hradovej dokončili. Natreli sme už aj samotné stojany, na ktorých sú informačné panely osadené.

Pár dní po dokončení natierania na náučnom chodníku Hradová, zasiahla v máji kalamita aj túto oblasť a chodník tak zostal na dlhšiu dobu nepriechodný. Našťastie náučné panely na následky kalamity nedoplatili. Keďže z kompetentných sa o spriechodnenie chodníka pre turistov nikto akosi nezaujímal, niekoľko našich členov ochotne prispelo na niekoľkých brigádach k jeho spriechodneniu a pomáhali prepiľovať popadané stromy a čistiť chodník.

Prístrešok s posedením pri prameni Rimavy tiež doplatil na májové kalamity v okolí. Zasiahol ho padnutý strom. Bolo potrebné ho nanovo postaviť a preto sme sa zúčastnili prác na projekte Sadnime si opäť k prameňu Rimavy. Projekt bol podporený Partnerstvom Muránska planina – Čierny Hron. Znovu postavenie prístrešku zabezpečili Mestské lesy Tisovec a nové nátery a pokosenie priestranstva pri prameni náš oddiel.

Pomáhali sme aj pri čistení a úprave priestorov v areáli Šťavice.

Ďakujem za aktívnu pomoc všetkým, ktorí akýmkoľvek spôsobom pomohli prírode, cestovnému ruchu, nášmu mestu. Robíme to pre nás všetkých.

To bol prehľad uskutočnených akcií a aktivít nášho turistického oddielu v roku 2014.

Aktívnym členom, ktorí pomáhajú a chcú pomôcť a prispieť ďakujem za aktivitu, snahu a ochotu urobiť niečo aj pre ostatných. Máte moju poklonu.

A za nás, členov, ďakujem všetkým prispievateľom dvomi percentami zo svojich daní pre náš oddiel, aj tým členom, ktorí oslovovali svojich blízkych a známych aby nám 2% poukázali. Tu chcem najmä vyzdvihnúť Mária Keletiho, Roba Buchtu, Marianu Giertliovú, či Ruda Keletiho, ktorí mi najviac pomohli pri oslovovaní a tým najviac prispeli k navýšeniu financií na účte nášho oddielu.

Pred mesiacom začal nový rok. Mnohí z nás vyslovili na jeho prahu rôzne želania. Mne sa páčila časť príhovoru Daniela Kollára, nakladateľa a editora časopisu Krásy Slovenska v jeho prvom tohtoročnom čísle. Dovolím si Vám časť tohoto príhovoru o prianiach sprostredkovať.

Budem citovať:

„Mnohí si prajú zdravie a šťastie, podaktorí veľa úspechov v práci a osobnom živote, iní pohodu, či veľa úsmevov. Mne sa všetky želania páčia, avšak v súvislosti s rokom 2015 mám ešte jedno obrovské želanie. Prajme si prajnosť! Myslím na vzájomnú podporu nás všetkých, ktorí sa stretávame, spolupracujeme, žijeme... Skutočne som presvedčený o tom, že priať úspech a dokonca sa z neho tešiť nielen v prípade príbuzného, či priateľa, ale aj v prípade kolegu, viac či menej známeho alebo aj úplne neznámeho človeka, by malo patriť k základnej ľudskej výbave, pretože v konečnom dôsledku sa to odzrkadlí v živote každého z nás. A v danej chvíli ani nemusíme tušiť ako...“ Koniec citátu.

Verím, že rok 2014 bol aj pre Vás rokom nielen pamätným, ale aj plným príjemných prekvapení. Verím, že bol vydarený, veselý, pohodový a plný dobrých ľudí. Tak ako som Vám to prial na minulej výročnej schôdzi.

Tak teda nech bude taký aj rok 2015.

Dušan Kojnok,

predseda KST TO KOS Rimavská dolina