Báseň Karol Hruška: "Na Voniacu" (25.5.2013)
Na Voniacu
Proti tradičnému Tisovec-stanica
vyberieme sa dnes smerom
Tisovec-Šťavica.
Zlákala nás voňavá lúka
na ktorú z opačnej strany
TO KOS výstup ponúka.
Po dúšku Šťavice a dobrej vody,
každý kto chce a je plný pohody,
vzdá úctu národu, čo tisícročia trpí aj sa bije,
ktorého viera v svojho boha dodnes žije.
Na obzore sedlo Dielik čaká,
pri spomienke na hrôzy vojny
nejeden sa ľaká.
Tam vzdáme hold našim padlým
čo vo viere v našu slobodu padli.
Po krátkom v lone prírody oddychu,
kde každý zabudne na pýchu,
vydáme sa rezkým krokom
smerom k lúkam, kde svetlonos spáva.
Nejeden čo ide v noci zvodným tokom
tu stiahnuté a nielen hrdlo máva.
Pred nimi však nie zo strachu
veď je biely deň,
odbočíme v kráľovstvo skál a machu.
Do ticha Martinovej doliny,
ktorá tomu kto je nevinný
veľký poklad vydá.
My ale musíme pridať,
bo zo skál Šarkanice
nejedne oči na nás hľadia.
Ako zašpiniť z vnútra naše nohavice
možno sa radia.
Nám ale iná vôňa súry nohy i ruky,
blížia sa Slabejove lúky.
Lúky čo Voniacou zvané
ľudstvu za odmenu boli dané.
Treba si ich ctiť a chrániť,
pred vandalmi brániť.
Buky, smreky, jaseň,
Voniaca priam vyzýva
v samostatnú báseň.
Dnes však len tak popisne
s novým chodníkom,
čo tisovským turistom
stane sa ďalším pomníkom.
Ako vynovená chata naším poľovníkom
čo už roky chránia tento skvost.
Ozvena na Kuba volaná
so Šajbou spája nás ako most.
Spája aj krása Cundreja či Prvosienky holej.
Naše srdcia horia,
ako vatra do ktorej prilejú olej.
Dušou romantika
vôňa guľášu preniká,
k realite núti.
Nejednému hladošovi
domovina hlavu múti.
Všetko treba ale s mierou,
aby sme sa zajtra
nebudili v hlave s čiernou dierou.
Čaká nás ešte zostup Zbojníckym chodníkom,
čo k vynovenej studničke sa hadí,
na Ľavkovo v zdraví by sme radi.
Stoja tam ako nemí svedkovia
červené smreky,
každoročne bité
čerňou hromovej rieky.
Perúnovi hrdo vzdorujú
pred hrozbou zhora
lapne varujú.
Zostal už len zostup
v rodné naše mesto
a chvíľa poďakovať,
že aj takých ešte jesto
čo nielen sebe,
ale aj iným dajú.
Na takých dejiny nezabúdajú.
Karol Hruška, 25.5.2013