Október 2009

15. VALIKINA TRASA S VALIKOU

alebo

NIEKOĽKO MALÝCH POTEŠENÍ

Program jubilejného ročníka známej a obľúbenej turistickej akcie nášho oddielu bol na týchto miestach zverejnený. Netreba ho opakovať, len uviesť, že bol dodržaný.

Nedá mi však nepodeliť sa o moje malé radosti, ktoré ma sprevádzali na trase tejto vydarenej akcie. Konala sa 24. októbra 2009, v sobotu.

Potešenie prvé: Valika.

Valika Husaníková, naša bývalá členka, na ktorej počesť akciu organizujeme, si nás získala svojou priateľskou povahou a zmyslom pre humor aj napriek vyššiemu veku. Opustila nás veľmi rýchlo a nečakane práve pred 15. rokmi. Táto rana vtedy zasiahla naše srdcia tak, že bolo okamžite jasné, že v nich Valika natrvalo zostane. Trasu, ktorou nás v máji toho istého roku previedla,sme si preto ponechali v našom turistickom kalendári akcií a každý rok si Valiku aj takto pripomíname.

Som veľmi rád, že si našla čas a svojou účasťou poctila našu tohtoročnú akciu práve jedna z dcér Valiky Husaníkovej, pani Valika Huňová. Ani možno nevie, ako blízko bola jej mama v túto októbrovú sobotu medzi nami. Bližšie, ako kedykoľvek pred tým. Valika, ďakujem Vám za to.

Potešenie druhé: Košičania.

Po dvoch rokoch k nám do Tisovca opäť zavítali turisti, kolegovia z KST Víkend z Košíc. Je to pre nás česť. Deviati hostia z košického klubu turistov s nami absolvovali trasu tak, ako v roku 2007. Kedykoľvek ich medzi nami radi privítame. Sú, ako by k nám patrili. Vďaka, že ste sa do Tisovca vrátili. Veľmi si to cením.

Súčasťou druhého potešenia je aj celkom pekná účasť 21 členov a rovnaký počet nečlenov. Veľkým lákadlom a magnetom však bol určite druh občerstvenia, ktoré je obsahom môjho štvrtého potešenia.

Potešenie tretie: Počasie.

Aj napriek rannému rozpačitému, kedy to skôr vyzeralo na daždivé, bolo ideálne na jesennú túru. Ešte v cintoríne, pri Valikinom hrobe, nás jemný dáždik „strašil“, ale cestou k druhému zrazovému stanovisku, na železničnom priecestí v Slávči, mrholenie ustalo a deň sa obracal k lepšiemu. Ten, koho fascinuje prekrásna jesenná príroda, plná farieb, romantických zákutí, inšpirácie, nostalgie, pokory a ticha, bol v tento deň na správnej akcii a na správnom mieste. Pretože toto všetko sprevádzalo jej účastníkov na trase. Nezvyklé teplo nás dokonca časom donútilo povyzliekať si bundy a vetrovky. A pri chate u Brožov v Kačkave nás zohriala nielen rybacia polievka, ale aj slnečné lúče.

Potešenie štvrté: Halászlé.

Guláš, kapustnica, špekáčiky, slaninka, párky - to sú jedlá, ktoré sa bežne na turistických podujatiach konzumujú. Tento zabehaný jedálny lístok sa nám podarilo pozmeniť vďaka Máriovi Keletimu. Práve on totiž ponúkol svoje domáce zásoby rýb a kuchárske umenie na 15. ročník Valikinej trasy. A tak si účastníci tohtoročného prechodu mohli pochutnať na výbornom Halászlé. A to tu ešte nebolo! Nazval by som to rybací guláš, pretože rybacím mäsom sa naozaj nešetrilo a práve to tvorilo najhlavnejšiu zložku pokrmu. Boli aj obavy, že sa všetko nezje, pretože nie každý má rád rybacie polievky. A preto boli k dispozícii aj tradičné špekáčiky, ktoré si mohol každý opiecť. Obavy však boli zbytočné. Po Halászlé sa len tak „zaprášilo“. Veď tých, ktorí neboli na dupľu bolo veľmi málo. Naozaj vynikajúci pokrm, ktorý Mário pripravil, by určite ocenili Rádom zlatej varešky nielen v známej rozprávke. Mário, ďakujem Ti za všetkých spokojných účastníkov. Ďakujem aj Zlatke a Jurovi Brožovcom za vytvorenie podmienok na svojej chate pre 42 spokojných turistov.

Niekedy stačí pár takýchto radostí a spokojnosť iných a človek sa cíti šťastný.

Ďakujem za to.

Predseda KST TO KOS Rim.dolina