OKTÓBER 2012

Moja prvá turistika s KOS-ákmi

alebo

Upršaná, ale veselá 18. Valikina trasa

Na akciu Valikinou trasou som sa rozhodla ísť, lebo mi vyhovoval aj posunutý termín akcie. To som ale netušila, že nám počasie pripraví také nemilé prekvapenie. Z predpovedí sme síce vedeli, že má pršať, ale do poslednej chvíle som verila, že čo ak náhodou...

Predpovede však nesklamali. Ráno a vlastne aj celú noc pred akciou, lialo ako z krhly. Zopár telefonátov ma však presvedčilo o tom, že prechádzka je pekná aj v daždi. A dnes neľutujem, že som vymenila papučovú kultúru za Valikinu trasu, aj keď kvôli počasiu, v trochu skrátenej verzii. Stretla sa nás nie veľká skupinka. 11 odvážlivcov, ktorých nezastavil a neodradil ani dážď. Vyzbrojení pršiplášťom, dáždnikom, komu ako vyhovovalo, sme vyrazili  zo stanovišťa v Slávči. Niektorí už o 8.00 hod. spod mosta na Muránskej ulici.
Úvodným aktom na každom ročníku je totiž položenie kytice a zapálenie spomienkových plamienkov na Valikinom hrobe.
Trasa nebola náročná  a príroda krásna aj v tomto počasí. S partiou  sme sa nasmiali, niektorí aj zaspomínali, ako to bolo keď ešte medzi nimi bola Valika.
Na chate v Kačkave nás čakala výborná kapustnica. Poniektorí si dali aj dva krát. Tento ročník bola spod varešky Mirky Kojnokovej s výdatnou pomocou manželov Brožovcov. Príjemne sme si posedeli pri ohníku a osušili ponožky a niektoré časti odevov.
Potom nás čakala už len cesta dolu Kačkavou. Tentokrát sme ju prešli autom. Počasie to tak zariadilo. Dážď totiž neprestával, skôr popoludní ešte zosilnel.
O rok to snáď možno bude inak. Neľutujem že som bola. Určite pôjdem aj na budúce. Už teraz sa teším.

Mariana Byssová

SPOMIENKA NA TERÉZIU VANSOVÚ ( aj s našim prispením)

Terézia Vansová – žena, ktorá sa veľkými písmenami zapísala nielen do dejín slovenskej literatúry a ženského národného hnutia, ale aj do dejín našej Rimavskej Píly.
V tomto roku sme si v apríli pripomenuli 155. výročie jej narodenia besedou so spisovateľom Petrom Glockom. 70. výročie jej úmrtia sme si pripomenuli spomienkovou slávnosťou 13.10.2012, ktorú zorganizovalo Oddelenie kultúry a športu MsÚ v Tisovci v spolupráci s Klubom seniorov v Rimavskej Píle a Divadelným súborom T. Vansovej.

Slávnosť začala bohoslužbami v evanjelickom kostole. Tu sa nám predstavil aj Spevácky zbor evanjelickej cirkvi zo Zvolenskej Slatiny, rodnej obce T. Vansovej. Pokračovali sme pietnym aktom v miestnom parku a odhalením informačných tabúľ o dejinách a osobnostiach Rimavskej Píly. Financie na obnovu parku a vyrobenie tabúľ sme získali vďaka KST TO KOS Rimavská dolina so sídlom v Tisovci, ktorý nám zastrešil projekt cez Nadáciu Konta Orange. Práve z tejto nadácie sme získali financie na revitalizáciu parku a výrobu tabúľ. Patrí im naše poďakovanie. Ale veľké ďakujem patrí aj pracovníkom na malých obecných službách pod vedením Dušana Valenta za prácu pri budovaní a osádzaní tabúľ, Mestským lesom Tisovec za drevný materiál na výrobu tabúľ, firme HLP Grafik Brezno za grafickú úpravu a rýchle vytlačenie textov na tabule, členom Klubu seniorov v Rimavskej Píle za vysádzanie a starostlivosť o novú zeleň v parku. Verím, že budú dlho slúžiť nielen občanom Rimavskej Píly, ale aj návštevníkom, ktorí sem zavítajú.

Program osláv pokračoval v Kultúrnom dome. V literárno-dramatickom pásme sme si pripomenuli životné osudy tejto vzácnej ženy. V úlohe rozprávačky – Terézie – sa nám predstavila pani Vierka Miklová, moderátormi boli Denisa Mániová a Karol Hruška. Jemu patrí vďaka aj za scenár a réžiu divadelného vstupu o príchode Vansovcov na Pílu.

Keďže sme už na pozvánkach avizovali stretnutie Piľanských divadelných ochotníkov, náš program v Kultúrnom dome pokračoval ocenením ich práce na poli rozvoja kultúrnych divadelných tradícií. Ocenenie Gemersko-malohontského osvetového strediska si prevzal pán Ján Pavel Bútor. Poďakovania mesta Tisovec si prevzali: Viera Koncošová, Ján Valent, Pavel Valent, Pavel Karas, Jaroslav Lacko, Milan Bútor, Viera Miklová, Viera Miklášová a Mária Bagačková.

A potom už nasledovali spomienky. Či už na Teréziu Vansovú alebo divadlo na Píle. V družných rozhovoroch čas ubiehal veľmi rýchlo. Nechcelo sa nám ani rozísť. Ale príležitosť na podobné stretnutie si určite nájdeme aj v blízkej budúcnosti.

Miroslava Kojnoková